Antonin Jadvidzak, sukromny podnikatel, Novy Jicin:

- Od nedele sme v zruboch na Taloch na rodinnej dovolenke. Absolvovali sme uz Dumbier, Chopok, sme z toho celi dolamani. V tejto oblasti sme po prvykrat, boli sme uz v Zapadnych Tatrach a teraz sme sa rozhodli pre tie vase a su naozaj krasne.

Kvetoslava Marusincova, dochodkyna, Bratislava:

- Dovolenkujem v Michalovej, v dedinke, kde som v detstve chodievala k starym rodicom. Chodim sem velmi rada, zivotne prostredie je tu v porovnani s Bratislavou, kde zijem tolke roky, cistejsie a lepsie. Medziludske vztahy su tu uprimnejsie, aj ked vidim velku chudobu a biedu, ved tento okres patri medzi tie s najvacsou nezamestnanostou. Napriek tomu ludia este nestratili ludskost ako u nas dolu. Zijem tu v chalupe, ktoru som si zveladila, mam aj komfort ako v Bratislave, ale este som si zachovala aj prirodzene veci, ako velky sporak v kuchyni, kde kurim drevom. Takze vytvaram si prostredie medzi komfortom a prirodzenym dedinskym sposobom zivota.

Jitka Otavova, expedientka, Hradec Kralove:

- Ubytovani sme v moteli Tale, zatial je to dobre. Vela vam toho nepoviem, pretoze sme prisli len vcera vecer. Chceme sa pozriet do Tatier, kde sme boli velmi davno a teraz sme prisli s detmi. Pobudneme tu asi tri dni a pojdeme zas dalej.

Jaroslav Krcmar, zamestnanec ministerstva vnutra, Ceske Budejovice:

- Prisli sme na odporucanie znamych, zhanali sme miesto a nasli ho v sukromnej chate v Myte pod Dumbierom. Vo Vysokych Tatrach sme uz niekolkokrat boli a pretoze sa nam pacili, chceli sme vidiet aj Nizke Tatry. Paci sa nam tu, sme spokojni. Vcera sme boli na dlhej ture na Chopku, na Dumbieri pri chate Stefanika a potom dolu udolim. Pozrieme si okolie a v plane mame este nejake tury.

Natasa Novosadova, dochodkyna, Bratislava:

- Uz dvadsat rokov mame v Banovskej doline smerom na Tisovec chatu, takze tu travime vsetky letne i zimne dovolenky. Uz roky sa nam tu velmi paci, v prvom rade priroda, v poslednej dobe uz trosku menej sluzby. Kedysi boli na ovela lepsej urovni. Nie sme spokojni so strukturou obchodov, so sirkou sortimentu. Nepacia sa mi najma otvaracie hodiny, napriklad v sobotu o dvanastej sme v celom Brezne nedostali chlieb, vsade uz zatvarali.

Marta Zrubcova, redaktorka, Bratislava:

- Tyzden dovolenky prezijeme v Krpacove, kde sa nam velmi paci, je tam krasne jazero a vobec cela dolina. Boli sme aj na Taloch. Este sme tu neboli a sme velmi prekvapeni, ako je tu krasne. Ale mame aj pripomienky. Vsetky stanky, bufety na Taloch aj v Krpacove su v otrasnom stave, prevlada nekulturnost predaja, pocinajuc tym, ako vyzera interier, konciac obsluhou, niekedy staci povedat: prosim, nech sa paci. Mozno sme na to precitliveli, ale predavajucich by to nic nestalo. Takze ku krasnym dojmom musime pridat aj tieto vseobecne poznatky. Ale to je bohuzial aj inde na Slovensku, asi by bolo najlepsie tych ludi nalozit do autobusov, doslova vyhnat do zahranicia, aby videli, ako to tam vyzera. Potom by k nam chodili aj cudzinci.

Reakcia na clanok Nemecka varuje

Neda mi nereagovat za mojich zamestnancov na clanok Daniela Rakytu, a samozrejme aj za sameho seba.
Priblizne pred dvoma rokmi sa personal Motorestu v Nemeckej usiloval zobrat pamatnik do spravy. Chceli sme ho sprevadzkovat pre turistov, aby sa mohli nieco dozvediet o tragickych udalostiach 2. svetovej vojny na Slovensku. Nas zisk mal byt cisto len z obcerstvenia, ktore by si dali turisti v nasom motoreste. Pan Weiss to zamietol.
Ja osobne som pred piatimi rokmi v jednu noc volal policiu zo Slovenskej Lupce, ked sa mi zdalo, ze nasu "Marisu" chce niekto ukradnut.
Podstata spomienky na tieto tragicke udalosti nech nespociva len 29. augusta, ked mozno aj pan Rakyta pride polozit veniec k pamatniku, ale nech si tieto spomienky mozme pripomenut po celucky rok. Mozno personal motorestu ma vacsi zaujem o sprevadzkovanie pamatnika ako pan Rakyta.
Aj male deti v Nemeckej si sepkaju mena ludi, co mohli nieco podobne spravit, len kompetentne organy mlcia.
Odkaz personalu: Pan Rakyta, ak pojdete 29. augusta k pamatniku, zastavte sa na kavu.

Personal motorestu a veduci Miroslav Balcar

...

Reakcie na Reakciu na clanok Nemecka varuje!

Podnet na napisanie tychto riadkov je relativne cerstvy. Ak som dobre pochopil, personal a veduci Motorestu v Nemeckej pan Miroslav Balcar sa zamyslaju nad existenciou a buducnostou Pamatnika obeti fasizmu v Nemeckej. Zial ich predstava o spravovani pamatnika z II. svetovej vojny je poznacena komercionalizaciou. Ved je paradoxne, aby vlastnikom, resp. spravcom pamatnika tohto charakteru bolo restauracne zariadenie, v tomto pripade motorest. Ten ma predsa ine poslanie, zabezpecovat napr. obcerstvenie pre cestujucich zakaznikov. Na spravovanie pamatnika je urceny organ, organizacia, v tomto pripade Horehronske muzeum v Brezne alebo samosprava (obecny, mestsky urad). Napokon k prvej casti reakcie na clanok sa vyjadruje riaditel Horehronskeho muzea Jan Weiss, ktory je spravcom tohto pamatnika. Ja si dovolim reagovat na druhu cast clanku, kde neviem preco v deviatich riadkoch jeho autori az trikrat spomenuli moje priezvisko. Autori ma svojim sposobom mierne zdiskreditovali a vzhladom na to, ze vsetko je inak, musim na to reagovat.
Po prve: Toto pamatne miesto si nechodim uctievat kladenim vencov 29. augusta, ale hlavne tym, ze ako pracovnik okresneho uradu na useku kultury a statnej pamiatkovej starostlivosti som zodpovedny za ochranu kulturnych pamiatok v okrese Brezno (spolu ich je 458) sa okrem ineho staram aj o zveladovanie tohto pamatnika. Konkretne v roku 1998 a 1999 som spolu s riaditelom Horehronskeho muzea J. Weissom zabezpecoval obnovu pamatnika (oprava travertinoveho obkladu, schodov k pamatniku, oprava omietky na objekte vapenky a dalsie prace), ked bolo z rozpoctovej kapitoly Okresneho uradu v Brezne na zachovanie a obnovu pamiatok a zo statneho fondu kultury Pro Slovakia na tuto rekonstrukciu vyclenenych niekolko desiatok tisic slovenskych korun. Nemozete teda pochybovat o tom, ze sme sa o to svojim sposobom nepricinili i my dvaja, ktorych v clanku akosi provokujete. Okrem toho zo strany okresneho uradu a OV SZPB bola zabezpecovana i obnova mnohych dalsich pamatnikov II. svetovej vojny najma v jubilejnom roku 55. vyrocia SNP.
Pokial ide o "sprevadzkovanie pamatnika" v Nemeckej, nebudem sa tu o tom rozsirovat, pretoze o tejto problematike sa viackrat rokovalo s Obecnym uradom v Nemeckej, Okresnym vyborom SZPB, Horehronskym muzeom a vedenim Pamatnika SNP v B. Bystrici. Vasa veta "mozno personal motorestu ma vacsi zaujem o sprevadzkovanie pamatnika ako pan Rakyta" vyznieva kuriozne aj preto, ze napr. 29. januara 2001 som na podnet OV SZPB v Brezne koncipoval navrh listu a koncepciu riesenia za okresny urad adresovany prednostovi Krajskeho uradu v B. Bystrici o zmene spravcu pamatnika v Nemeckej, ktorym by mohlo byt i napr. Muzeum SNP v B. Bystrici za predpokladu, ze by sa tym vyriesila i problematika nedostatku financnych prostriedkov na jeho spravovanie.
Po druhe: Preco akasi podrazdenost z vasej strany, ved v mojom clanku nebol napadnuty personal motorestu za to, ze nezaregistroval kradez sochy v onu osudnu noc. Islo len o uvahu, "ze podozrive zvuky nepocul ani personal v nedalekom motoreste zvlast vtedy, ked socha padla na schody". Personal nic nepocul a tym to konci. Co je na tom take strasne.
Po tretie: Na pamatne miesto z II. svetovej vojny v Nemeckej sa pozeram cez prizmu osudu svojho otca, ktory bol ako politicky vazen (cislo vazna v Ravensbrücku - 12 451) v roku 1944 zajaty Nemcami, deportovany a uvazneny az v troch nacistickych zajateckych taboroch, nasledkom coho i zomrel a ja som ostal sirotou - ako maly chlapec odkazany na "milost" inych (predtym mi zomrela aj matka). I preto mam tieto miesta v ucte.
Po stvrte: Reakciou na tento clanok ste svojim sposobom urazili i statne organy a organizacie (okresny urad, Horehronske muzeum), pretoze prave tieto sa v ramci svojich moznosti najviac staraju o chod tohto aj inych pamatnikov v ramci okresu.
Po piate: Vasa reakcia na clanok Nemecka varuje nebola prave najstastnejsia a je naozaj zbytocne vidiet nepriatelov aj tam, kde ich jednoducho niet.
P. S. Pozvali ste ma na kavu, ak 29. augusta pojdem k pamatniku, prisiel by som, ale nie som si celkom isty o co vam vlastne ide.

Daniel Rakyta,
Okresny urad v Brezne

...

Pamatnik obeti fasizmu v Nemeckej je od roku 1971 v sprave Horehronskeho muzea v Brezne. Ani pred zmenou rezimu, ani po roku 1990 neboli v rocnych rozpoctoch muzea vyclenovane naklady na rozsiahlejsie opravy a udrzbu Pamatnika. Tato cinnost v minulom obdobi bola financovana prilezitostnymi dotaciami (pri vyznamnejsich vyrociach SNP) zo strany vtedajsieho zriadovatela muzea. Do roku 1996 dokonca nebolo vyriesene ani vlastnictvo Pamatnika pre nedostatocnu majetkovopravnu dokumentaciu. V sucasnosti sa Horehronske muzeum s pomocou Obecneho uradu v Nemeckej a Okresneho uradu v Brezne len s tazkostami snazi pokryt financnymi prostriedkami z mimorozpoctovych zdrojov aspon havarijne situacie v tomto objekte. Kedze po roku 1990 podstatne klesla navstevnost tohto pamatneho miesta, muzeum zrusilo stalu sprievodcovsku sluzbu v pamatnej izbe a v sucasnosti je prevadzka obmedzena - po predchadzajucom poziadani je navstevnikom vstup do nej umozneny.
Personal Motorestu si zrejme neuvedomuje, co to znamena ,,zobrat pamatnik do spravy", ako to uvadzaju vo svojom liste. Nebolo by zrejme ani v ich silach zabezpecit komplexnu starostlivost o tuto kulturnu pamiatku aspon tak, ako sa o to v limite sucasnej ekonomickej situacie snazi stat prostrednictvom svojich institucii a organov.
Areal Pamatnika je verejnosti volne pristupny (okrem pamatnej izby, ktora ma pietny a nie poucny charakter) a nic nebrani personalu Motorestu porozpravat zaujemcom o tragickych udalostiach odohravsich sa na tomto mieste.

Jan Weiss,
Horehronske muzeum v Brezne

Po roku znova na Dolnej zemi

Prave pred rokom som pisal o ucasti delegacie DSJCH v Brezne na Slovenskych narodnych slavnostiach vo Vojvodine a Bacskom Petrovci. Podarilo sa nam vtedy obnovit dlhorocnu tradiciu spoluprace medzi nasim divadelnym suborom a Divadlom VHV v Petrovci, ktora bola na sest rokov prerusena. To iste plati o madarskej Bekesskej Cabe.
Sme velmi radi, ze na pozvanie Matice slovenskej v Juhoslavii sme sa mohli zucastnit aj na tohtorocnych 40. Narodnych slavnostiach. Ich vyznam je velky v tom, ze sa na nich zucastnuju Slovaci nielen z Vojvodiny, ale aj zo vsetkych okolitych statov, kde ziju Slovaci. Vzdy si maju co povedat, o com sa radit, ako este lepsie si uchovavat svoju materinsku rec a kulturne tradicie. Troskou kulturnej cinnosti a bratskej spolupatricnosti sme, verim, prispeli aj my.
Dna 2. augusta sme hrali predstavenie Trma-vrma od P. A. Breala v rezii M. Olhu v Petrovci a 5. augusta v Starej Pazovej. Slavnostne zasadnutie Matice slovenskej v Juhoslavii sa konalo 3. augusta za ucasti predsedu Matice slovenskej J. Markusa, delegacie ministerstva kultury, ale aj nasho suboru, ktoremu na vaznosti pridala aj pritomnost prednostu Okresneho uradu v Brezne Ing. J. Demiana - ucastnika nasho zajazdu. Sucastou programu Slovenskych narodnych slavnosti bola aj vernisaz fotografii Petra Bercika, na ktorej bola hojna ucast Petrovcanov. Nezabudli sme ani na nasich Slovakov v Madarsku, kde sme na spiatocnej ceste 6. augusta hrali tretie predstavenie. Mozno zo osemdesiat sa ich zislo, uz starsich, v tamojsej skole, aby poculi slovenske slovo z maleho javiska.
V Petrovci sme nasim Slovakom odovzdali aj dar breznianskeho Miestneho odboru Matice slovenskej - dvesto slovenskych knih.
Do dalsej spoluprace sme spolocne dva vybory divadiel - petrovsky a brezniansky dohodli dalsiu spolupracu. Do konca augusta nacvicime divadelnu hru so spolocnym (medzinarodnym) obsadenim v rezii Luba Majeru. Predpokladana premiera bude v Petrovci koncom augusta a v Brezne mozno uz v septembri t. r. Divadlo VHV sa zucastnuje aj na tohtorocnej Scenickej zatve v Martine, a tak ich privitame aj v Brezne. Uz sa spolu s vami na nich tesime.

Jozef Prepletany