Dlhorocna nepriazniva situacia v skolstve robi vrasky nielen ucitelom, ziakom, ale i nam - rodicom. Nie je to vsak len otazka financna, hoci nakup ucebnych pomocok kazdorocne hlbsie naciera do penazeniek a tym sa i zakladne vzdelanie pomaly stava prepychom. Problem, o ktorom chcem dnes pisat, je o neistote z existencie budovy zakladnej skoly na Skolskej ulici. Dlhsiu dobu sa totiz nesu ,,zarucene pravdive" chyry o jej zruseni a rozdeleni ziakov do zostavajucich zakladnych skol v meste. Naoko vyzera toto riesenie logickym a najvyhodnejsim. Nie vsak pre nas - rodicov ziakov navstevujucich tuto skolu.
Dovodov, pre ktore sme si vybrali prave tuto skolu je hned niekolko: vyhodna poloha z hladiska bezpecnosti i nehlucnosti prostredia, rodinna atmosfera mensieho kolektivu a v neposlednom rade aj vynikajuce skolske i mimoskolske vysledky ziakov skoly. Pre zaujimavost uvediem aspon niektore: volejbal: II. miesto v okresnom i regionalnom kole, plavanie: trikrat I. miesto, jedenkrat III. miesto v okresnom kole, sach: I., II. i III. miesto v okresnom kole, Slovensky slavik: II. miesto v okresnom kole, sutaz Europa v skole: I., II. a III. miesto v dvoch kategoriach, sutaz Saliansky Matko: II. miesto v okresnom kole. Ani vo vedomostiach sa nedali vase deti zahanbit. Svedcia o tom vyborne umiestnenia v matematickej okresnej Pytagoriade, olympiade nemeckeho jazyka i v chemickej olympiade, hoci skola nema jazykovu, ani odbornu chemicku ucebnu. Vynimocnym uspechom je prvenstvo v celostatnom kole Poznaj a chran v odbore zoologia. Dosiahnute vysledky su zatvou snahy celeho pedagogickeho kolektivu. Pod vedenim riaditelky skoly hladaju ucitelia stale novsie prostriedky a formy na skvalitnenie svojej prace. Vrcholom tohto usilia je zavedenie roznych projektov do vychovno-vyucovacieho procesu: Lego, alternativne triedy, triedy ITV, enviro projekty a Skola podporujuca zdravie. Vynimocnym je projekt INFOVEK zamerany na pocitacovu gramotnost a pristup k informaciam ziakov i ucitelov. Neda mi nespomenut i projekt BATA Junior Achievement, ktory umoznuje ziakom 6. a 7. rocnikov vniknut do zakladov podnikania.
Nic z tychto aktivit vsak nie je zarukou uspesnosti, ak nestoji pri ich realizacii zapaleny a obetavy clovek - ucitel. Obcas sa mu zda, ze jeho boj s veternymi mlynmi je marny. Napriek tomu kazde rano rozducha vo svojom vnutri iskierku nadeje a clovecenstva a s usmevom prekroci prah triedy.
Prave pred rokom si osadenstvo skoly pripomenulo devatdesiate vyrocie jej zalozenia. Vsetci, ktori sme s touto skolou nejako spati, sme si s hrdostou uvedomili, ze skola - starenka uz okrem nas a nasich deti vypravila do zivota i nasich rodicov ci prarodicov.
Uvedomujuc si neradostu situaciu v skolstve, nasli sa obetavi rodicia, ktori sa financne i brigadnicky snazia pomoct pri renovacii schatralych priestorov. Vdaka nim i aktivitam neunavnej pani riaditelky podarilo sa nielen vybudovat vlastnu jedalen, ale i poopravovat niekolko najzanedbanejsich tried.
Co vsak dalej? Plany na dalsie upravy su hotove, chut pomoct tiez a snad sa najdu i financie z radov rodicov, ci sponzorov. Kto vsak investuje do budovy bez buducnosti? Kde mame zaruku, ze nase financne prispevky a fyzicka lopota otcov deti zostane aj pre ich uzitok?
Nikto nevie, kam smeruje nase skolstvo. Demograficky vyvoj je velmi nepriaznivy, z roka na rok sa rodi menej deti. Zda sa vsak, ze pre romsku populaciu toto pravidlo neplati. V mestach s vacsim poctom prislusnikov tohto etnika sa stavaju ovela vypuklejsimi problemy vznikajuce z ich neprisposobiveho spravania. Tak je tomu aj v Brezne.
Uz cele desatrocia sa bohuzial nasa skola stava ,,ustrednou" pre romskych ziakov, ktori vsak zvacsa aj tak po roku - dvoch odchadzaju do osobitnej skoly. Mnohych rodicov neromskych deti vsak tato skutocnost odradi uz pri zapise a svoje dieta umiestnia do inej zakladnej skoly. A tak napriek mediami casto rozpitvavanom probleme diskriminacie Romov su vlastne diskriminovane deti neromske. Skuste len vojst medzi prvacikov, kde je minimalne polovica hygienicky zanedbanych ziacikov. Riesenie by bolo celkom jednoduche. Zodpovedni pracovnici odboru skolstva by mali pristupit na prijatelnejsi meter pre vsetkych. Romskych ziakov zapisovat do I. triedy nie podla bydliska, ale umerne podla poctu ziakov v tej-ktorej zakladnej skole.
Na zaver by som chcela v mene Rady skoly pri ZS Karola Raposa podakovat celemu ucitelskemu kolektivu za snahu a trpezlivost a popriat im do dalsej prace vela uspechov a tvorivosti. A kompetentnych z mestskeho i okresneho uradu poprosit naozaj nanajvys ludske riesenie problemov pri hladani odpovede na otazku - ,,Prezije nasa skola aj do rokov buducich?"

M. Brvenikova,
predsedkyna rady skoly pri ZS K. Raposa 

Oslava narodenin hudobnych telies sa zvycajne nesie v duchu rekapitulacie predchadzajuceho obdobia cinnosti, prehodnocovania nastolenych a (ne)splnenych planov, hladania moznych perspektiv ci vytycovania novych cielov do buducna... Ani Chramovy miesany spevacky zbor posobiaci pri Rimskokatolickom farskom kostole Nanebovzatia Panny Marie v Brezne neunikol uvaham na tuto temu a tej sprievodnej akcii, ktora najlepsie poukazuje na aktualny stav telesa a uroven jeho kvalit. Svojim slavnostnym vecernym vystupenim vo vyssie uvedenom kostole 19. augusta 2001 pripravil pre hudbychtivu pospolitost Breznianskeho regiona, ktorej sa tu zisiel uctyhodny pocet, nadherny zazitok a vyvolal nadsenie a nadej v radoch tych, ktori baziruju na skutocne kvalitnej interpretacii vaznej hudby a uz dlhsi cas ju v tejto horehronskej oblasti postradaju...
Toto vokalne zdruzenie, zalozene na jar v roku 2000 z iniciativy Ing. Mariana Nociara, sa za niekolko mesiacov vypracovalo na uroven, aku za rovnaku dobu cinnosti dosiahne len maloktore z formacii podobneho razenia. Sirsej verejnosti sa prvykrat predstavilo v zavere minuleho roka na Mileniovom koncerte cerstvo nastudovanym repertoarom vianocnych kolied a piesni.
Za velke pozitivum terajsieho vystupenia mozno povazovat uz samotnu strukturu programu, rozdeleneho na tri samostatne celky, co svedci v prvom rade o eradicii a vybornom hudobnom rozhlade dirigentky Mgr. Evy Kralovej, ktora pri koncepcii myslela jednak na pozornost posluchaca, ako aj na dispozicie telesa schopneho pojat a za tak kratke obdobie zvladnut a pripravit skladby pocnuc klasickym chramovym repertoarom az po rozne podoby rockoveho zanru.
V uvodnom bloku (klasicky repertoar), zostavenom z 3 a cappella skladieb a 3 skladieb s organovym sprievodom (MUDr. Maria Molcaniova) vyzadujucich koncentraciu na maximalnu cistotu prednesu a expresivny vyraz, preukazal zbor hrave zvladnutie takych interpretacnych kriterii, ako je zmysel pre vystavbu celku i pracu na detaile (Mozart: Ave verum), vystihnutie a primerane stvarnenie nastolenych kontrastov (Allmendinger: Kyrie z Missa ,,O bone Jesu") ci schopnost prace s dynamickou skalou, hlavne jej spodnou hladinou, ktora si vyzaduje hlasovu kultivovanost dosiahnutelnu specialnou hlasovou pripravou (D. Borgnjanskij: Cheruvinskaja, Menegali: Jesu Salvator Mundi, I. Zajc: Ave Maria). Na nej sa v zbore vyznamnou mierou podiela studentka konzervatoria J. L. Bellu v Banskej Bystrici - Stanislava Kokavcova. Zname a posluchacsky vdacne Panis Angelicus C. Franeka, demonstrujuce novodoby sposob spracovania starej klasickej cyklickej formy pouzitim typickych technickych a vyrazovych prostriedkov neoromentickej hudby v obohateni o huslovu zlozku v uprave dirigentky zboru (Ing. Boris Pekarovic, Katarina Franekova), uzatvaralo tento hudobny celok a tvorilo prechod k moderne ladenej II. casti koncertu - Rockovej Krizovej ceste mladeho slovenskeho autora Mariana Miluckeho. Vo forme muzikalu premierovo odznela na stretnuti mladeze na Kvetnu nedelu 2000 v Banskej Bystrici v podani studentov tamojsieho konzervatoria. Vyber niekolkych zostaveni (v hudobnej uprave Miluckeho ziaka Jana Hanulaka a Stanislavy Kokavcovej) charakterizuje popri zavaznosti vypovede a silnom emotivnom naboji, vyvierajucich zo samotneho nametu, velka pestrost a kontrastnost. Skladatel ich docielil uz pri vystavbe diela striedanim zborovych a solovych vystupov (Hosanna - zbor, tenor solo (J. Krnac), Odsadenie - zbor, Veronika utiera Kristovi tvar - solo mezzosopran, Stretnutie s Matkou - solo sopran, Ukrizovanie - zbor, Maria - solo sopran, zbor), adekvatnym podfarbovanim solovych partii zborom za ucelom zvysenia pozadovaneho ucinku (Hosanna, Stretnutie s Matkou), pracou s roznymi farebnymi odtienmi ludskeho hlasu (kazdej postave - Marii, Veronike - prisudil autor iny hlad, vyraz, zafarbenie...), zaujimavymi harmonickymi postupmi a zvratmi, no predovsetkym pouzitim instrumentov zodpovedajucich rockovemu stylu (gitary - Ing. Boris Pekarovic, Tomas Ihring) a zvukovych efektov, ake poskytuje volba syntetizatora.
Tretia cast koncertu patrila vysostne rocku a z jeho intencii sa uz nevymanila. Otvorilo ju rytmicke a zvukovo rozmanite Od vecnosti ku vecnosti Gocama V. (kvartet solistov, zbor, husle, gitara, syntetizator), vystriedane pokojnejsim Canedovym Aleluja v anglickom jazyku (hud. uprava, solo - S. Kokavcova) - ako jasny dokaz odvahy i chuti dirigentky a clenov zboru nebat sa siahnut aj po dedicstve anglo-americkej preveniencie a priblizit ho domacemu publiku, ktore tuto snahu nalezite ocenilo. Dve zaverecne diela - Jesus Christ Superstar A. L. Webera (hud. uprava: S. Kokavcova, zborova uprava: Mgr. Eva Kralova) a Traditional, v uprave Marie Shainman (Sestra v akcii) - Hail Holy Queen (hud. uprava: S. Kokavcova), pohybujucimi sa na rozhrani rocku az rock´ and rollu, prispeli svojim dynamizmom, chytlavou melodikou a doraznou rytmikou k maximalnemu vygradovaniu slavnostneho vecera. Zboristi tymto dramaturgickym krokom vzdali este raz hold Nebeskej Matke, a tym jasne podciarkli zmysel celeho dna i stretnutia. Prezentovali publiku svoje najlepsie kvality, ktore boli schopni za uplynulych dvanast mesiacov vdaka nevsednemu temperamentu svojej dirigentky a tiez vlastnemu entuziazmu a spontannej tuzbe po muzicirovani nadobudnut. Zvlast si dovolime vyzdvihnut kulturu hlasoveho prejavu, prepracovanost jednotlivych (hlavne solovych) partov, vyvazenost zvuku hlasovych skupin (napriek tomu, ze medzi muzskou a zenskou zlozkou vladne momentalne nepomer!) a technicka pohotovost, ktora castokrat chyba (bohuzial!) aj profesionalnym zborovym telesam. Celkovu atmosferu umocnovalo taktiez sprievodne slovo (Mgr. Livia Babicova), zamerane na dokladnejsie priblizenie cinnosti zboru a jednotlivych cisel programu.
My len verime, ze nadseny ohlas u verejnosti, ku ktoremu prispelo napokon i profesionalne zvukove ozvucenie (Lubomir Dedecek), bude pre Chramovy miesany spevacky zbor velkym stimulom a motivaciou do dalsich dni a ze sa mame do buducna na co tesit...

Mgr. Zuzana Grajcarova,
muzikologicka
Snimka: Mgr. Lubomir Kral

 Dockame sa?

Na Ulici CSA tento rok pracovnici technickych sluzieb urobili novu kvetinovu vyzdobu priamo do travnikov. Po zaciatocnych problemoch s kradezami sadenic sa im podarilo dopestovat kvetinove zahony, ktore chvalili mnohi turisti prechadzajuci Breznom, porovnavajuci nase mesto s inymi.
Ale je smutne, ze 26. augusta v podvecernych hodinach sa deti byvajuce na Ulici CSA 24 a 26 hrali schovavacku prave v tychto zahonoch. Znacnu cast z nich doslova zvalali. Znicili tym niekolko stovak sadenic, mnoho hodin prace ... a pekhy vzhlad ulice. Co na to ich rodicia?
Prave sa zacina novy skolsky rok. V zakladnych skolach sa udajne vyucuje aj ekologia, ochrana zivotneho prostredia, ochrana prirody... Co keby technicke sluzby ponukli ziakom zakladnych skol (pod vedenim ucitelov) starostlivost o vybrate miesta verejnej zelene? Vsetky materialne naklady by znasali technicke sluzby, ziaci skol by len v praxi uplatnili teoreticke vedomosti. Okrem vychovy k zivotnemu prostrediu by este skola mohla ziskat nejake sluzby od TS bezplatne... Bude nejaka reakcia od ucitelov zakladnych skol, pripadne od rodicov ziakov? Budeme cakat.

Ing. Tomas Gabon,
riaditel Technickych sluzieb v Brezne