V dnoch 5. - 7. oktobra sa pod zastitou primatora Brezna uskutocni V. rocnik Horehronskych slavnosti zboroveho spevu - festivalu spevackych zborov s medzinarodnou ucastou. Zucastnuje sa na nom sedem spevackych zborov s 250 ucinkujucimi. Na tomto uz jubilejnom festivale sa predstavia: Miesany spevacky zbor Neven - Bac z Juhoslavie, miesany spevacky zbor Geolog zo Spisskej Novej Vsi, miesany spevokol prievidzskych ucitelov Rozkvet, miesany spevacky zbor Domovina z Bravacova, Chramovy zbor apostola Pavla pri Evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Brezne, Chramovy miesany spevacky zbor pri Rimskokatolickom farskom urade v Brezne a Spevacky zbor mesta Brezna, ktory je i spoluorganizatorom tohto podujatia.

Slavnosti sa zacnu v piatok 5. oktobra vecer v evanjelickom a. v. kostole prvym festivalovym chramovym koncertom. Druhy festivalovy koncert bude vo velkej sale mestskeho domu kultury v sobotu 6. oktobra. V repertoari ucinkujucich zborov sa objavuju rozne hudobne styly a zanre: od renesancneho madrigalu cez skladby baroka, klasicizmu, romantizmu az po sucasnu zborovu tvorbu. Nebudu chybat skladby slovenskych autorov, upravy slovenskych i zahranicnych ludovych piesni, cernosske spiritualy, rockove muzikaly a viacere skladby sakralneho charakteru. Vsetky zucastnene kolektivy budu ocenene vecnymi cenami hlavnymi organizatormi festivalu.
V sobotu dopoludnia absolvuju clenovia zborov jazdu Ciernohronskou zeleznickou z Cierneho Balogu do Hronca, popoludni zastupcov zborov prijme primator mesta Brezna a na zaver sa vsetci stretnu na spolocenskom vecere v restauracii Omega klub, kde sa o naladu postara skupina M W muzic. V nedelu vybrane zbory spoluucinkuju na bohosluzbach v Brezne a okoli.
Na doterajsich styroch rocnikoch tohto festivalu sa zucastnilo devatnast spevackych zborov, z toho sedem zo zahranicia (Madarsko, Polsko, Rumunsko, Cesko, Francuzsko), ucinkovalo takmer tisic priaznivcov zboroveho spevu.

Daniel Rakyta,
tajomnik organizacneho vyboru festivalu

  Vsetci nasi blizni

Na prelome milenia xenofobia, intolerancia a rasizmus, sklonovane vo vsetkych padoch vklzli do nasho idylickeho zivota priamo zo slovnika cudzich slov. Rozculuju nas, lezu nam na nervy, nedaju nam spat. V case tragickych udalosti ich obsah ziskava na vahe, aby vzapati bol sprofanovany bulvarom. Tisickrat opakovana loz sa stava pravdou, tisickrat opakovana pravda obcas vzbudzuje pochybnosti. Stepeni frazami o proletarskom internacionalizme a socialistickom vlastenectve, paradoxne dnes sme schopni nenavidiet a bat sa neznameho, nedoverovat cudziemu. Roky bujnejuce podhubie pretvarky v case, ked odvaha zlacnela a rozum zdrazel, vydalo svoje plody. Postihnuti sme nielen my, ale aj nase deti.
V pohorelskej skole sme zacali s terapiou. Je nam znamy nazov ucinneho lieku - vzajomna komunikacia. Sestdesiattri ziakov piateho az deviateho rocnika v roznom case si zasadlo do ucebne vyzdobenej portretmi troch partnerskych dvojic roznej farby pleti, dobre znamych vsetkym prirodopisarom zo zakladnych skol. Ulohou deti bolo do odpovedoveho harku najskor ciarkou oznacit svoju volbu a o nieco neskor ju na druhu stranu papiera aj slovne zdovodnit. Otazka znela: Ktoru z uvedenych dvojich by ste chceli za svojich susedov a koho by ste v ziadnom pripade nechceli? A tu je vysledok:
Susedov ciernej pleti prijalo alebo tolerovalo 27 opytanych (42,9%), odmietlo 36 (57,1%), belochov prijalo alebo tolerovalo 57 (90,4%), odmietlo 6 (9,6%). Azijcov prijalo alebo tolerovalo 42 (66,7%), odmietlo 21 (33,3%) deti.
Suchu rec cisel vhodne doplnaju slovne komentare anketovanych deti. Uvadzam vyroky deti adresovane cernochom: "Nechcem ich, lebo su cierni, mozu byt drasticki, nepacia sa mi ich brckave vlasy, vadi mi na nich, ze maju velke gamby, nie su dobri, su mi nesympaticki, nie su poriadni a smrdia." Na druhej strane - "Su veseli a zlati, su inteligentni, maju pekne zvyky, chcela by som ich lepsie spoznat, rozpravat sa navzajom ako zijeme, aj oni su ludia a podobame sa im."
Vyroky adresovane belochom: "Su ako ja, ziju ako ja, chcem zit medzi ludmi svojej rasy, pacia sa mi, mam na to svoje dovody, ich mentalita je mi blizsia, nemaju blchy, su inteligentnejsi a vedia sa chovat, maju sproste vlasy, bielych ludi uz poznam vela, som rada, ze som biela."
A vyroky adresovane Azijcom: "Mozu byt nakazeni, neziju ako ja, neviem, ake maju choroby, nepripadaju mi priatelski, vadi mi ich farba pleti, nemaju doma demokraciu, vacsina z nich nie su krestania, nemam ich rad, na prvy pohlad su mili a pekni, zaujimam sa o ich krajinu, recepty a filmy, vedia kung-fu a karate, predavaju lacne botasky, su mi sympaticki, bola by to sranda, chcela by som, aby sme boli dobri priatelia."
Ked sa deti oboznamili s vysledkami ankety, nasledoval rozhovor na danu temu. Nie som majitelom carovneho prutika a nechcem ani tvrdit, ze vsetko sa razom na dobre obratilo. Ale zda sa, ze deti predsa len nieco pochopili. Citujem ich nazory - "Presvedcili sme sa, ze nase myslenie je pod vplyvom predsudkov, svet vobec nie je cierno-biely, bolo by treba, aby sme sa navzajom lepsie spoznali a treba v tom nieco urobit."
Na zaver jeden vyrok z ankety, ktory ma opravnuje dufat, ze nakoniec dobro predsa len zvitazi: "Mne je jedno, kto byva vedla mna, nie som rasista. Je mi to naozaj jedno, len nech je to dobry clovek. Ja mam vsetkych ludi rad!"

Peter Navoy

Koncert venovali hlavne dirigentovi a skladatelovi Ludovitovi Rajterovi, ktory bol duchovnym otcom a zakladatelom orchestra Slovenskej hudobnej spolocnosti a ktory bohuzial nedavno zomrel. V zavere vystupenia zaznelo jeho dielo Mala sonita pre slacikovy orchester a huslove kvinteto ako spomienka na neho. L. Rajter ju venoval hudobnej mladezi a da sa povedat, ze islo o malinku spomienku autora na svoju vlastnu mladost. Mala sonita ma styri casti. Prva predstavuje hru studentov medzi sebou cez prazdniny, ked su absolutne bez starosti. Druha zaciatok skolskeho roku, skladba zacina v tejto casti pochodom, ktory znamena casy, ked on chodil do skoly. Je to tak trochu strasidelne ako kazdy zaciatok noveho skolskeho roka. Tretia cast, tzv. Snenie, to je jesenne uvazovanie o tom, ako bolo krasne cez prazdniny, ako bolo teplo a vsetko je prec. Posledna stvrta cast predstavuje vlastne uz len ,,rozpustilost" studentov a zabavu, ktora sa nazyva Studentska veselica a ktorou nekonci len skolsky rok, ale aj tato skladba.

Na konci podujatia nam Karol Kevicky poskytol kratky rozhovor:

o Mohli by ste nam priblizit vznik vasho orchestra Hudobnej mladeze?
- Zalozil ho Ludovit Rajter a Pavol Tuzinsky mu vtedy robil druheho dirigenta. Teraz po jeho smrti sa to vymenilo. Pan Tuzinsky robi prveho dirigenta a ja robim druheho. Orchester vznikol v podstate uz pred revoluciou, ale ked nastala, vzniklo urcite vakuum, ktore trvalo osem rokov, pretoze neboli financie na zabezpecenie jeho chodu. Asi pred rokom sme sa po prvykrat stretli po osmich rokoch, takze sa tato tradicia trosku narusila.
o Predstavili ste diela poprednych skladatelov. Preco prave tito interpreti?
- Skladbu L. Rajtera sme vybrali zamerne, pretoze bol zakladatelom orchestra Hudobnej mladeze a jej duchovnym otcom a povazovali sme to priam za povinnost.
o Mate vo svojom repertoari aj inych interpretov, napr. Schuberta?
- Konkretne Schuberta aj skusame, ale bohuzial do repertoaru jedneho vystupenia sa vsetky diela poprednych skladatelov nevmestia.
o Vase plany do buducnosti?
- Momentalne posobim aj v kosickom orchestri, kde treba este doplnit stav muzikantov. S orchestrom Hudobnej mladeze sa chystame na vystupenie na Bratislavskych hudobnych slavnostiach. Koncert v sale Kulturneho domu vo Valaskej bol tzv. generalnou skuskou pred tymto vystupenim.
o Planujete v blizkej buducnosti este nejaky koncert v okoli Brezna?
- Na buduci rok v tomto istom obdobi.

Petra Schönova

V ramci poslaneckeho dna v Banskobystrickom kraji poslanec Narodnej rady Slovenskej republiky JUDr. Robert Fico v pondelok 24. septembra navstivil Strednu priemyselnu skolu v Brezne. Po prednaske o ludskych pravach odpovedal na mnozstvo otazok, ktore mu studenti davali. Potom sa stretol s riaditelom skoly Ing. Janom Lehotskym, s ktorym sa rozpraval o fungovani skoly, o problemoch v skolstve a o 50. vyroci zalozenia tejto skoly. Na zaver navstevy R. Fico navstivil okresnu kancelariu Smeru v Brezne.