Prisla jesen - cas uctovania, planovania a kladenia ohnikov v nasich peciach (ak ich mame) alebo chytania radiatorov, ci prekurili, ak ale slabo, nacim zapnut nahradny vyhrievaci zdroj.
Jesen, to su aj obcasne chvilky clivoty za letom, za tym, co sme mali a neurobili sme. Aj to sa stava, ze sedite v spolocnosti, kde sa spomina, ba padne aj zartovne slovo, ale vy v akejsi nostalgii prelievate lyzickou vonavu kavu. Slovka nepoviete, aj ked sa vam z tanierika prihovara makova strudla. Ozijete, ked z reproduktora zacne tisko zniet ludova hudba. Hudba je kyslikom duse, hovori sa, a ze v clovekovi i krvne cesticky su frekventovanejsie. Zadumcivost sa pomaly trati, ale oci zostali na popisanom papieri. Popisal ho sestdesiatnik zijuci stovku kilometrov od rodiska. Tak je, tie slova sa dostali na papier od vzrusenia z navstevy po rokoch v rodnom domceku. Dajme mu slovo: - Branicku drevenu pod vrskom otvorim, matku v ciernej satke pekne si oslovim. Tu zaklamal som, ziadam odpustenie, zvitat sa s materou bolo iba prianie...
Dvadsatstyri osemversovanych strof, to je srdce, ktore bije detstvom, mladenectvom, zmenou krajiny, porovnavania minulosti s pritomnostou. I takto: - Ked prizmurim oci, detstvo si vybavim. Citim vonu sena, vonu lesnych malin. Ved Kycera vtedy hladko vykosena, jak rajska zahrada bola obdarena...
Kycera, horska oaza, vari s tromi hospodarskymi usadlostami. V case vojny nemecki vojaci ich vypalili. Tato lucina dostala sa i medzi ludove piesne. Jej znenie: - Kycera, Kycera, daj Boze vecera, aby bolo skorej ako bolo vcera... Zenicky si ju spevavali pri hrabani sena a v udoli Cierneho Hrona sa plne udomacnila.
Nas pisatel listu (versov) pri oddychu v toni oslahaneho smreka na Klenovskom Vepri, pozdravil sa s Dumbierom, Polanou, Kralovou i Fabovou holou, aby chodnickom z ihlicia vratil sa k rodnemu domceku.
Neda sa nic robit. Ako nam rocky zatazuju plecia, tvrdi to aj Boris Polivka, obcas si pripomenieme, kto sme, kde sme sa narodili a prezili svoje detstvo. Urobil tak i Ciernobalocan, ktory zije vo Velkom Krtisi. Za sumu jesenneho dazda s myslienkou, aby obloha bola ticha a vo svete aby rozkvitol mierovy kvet, navstevu rodiska na papier spracoval.

Text pod snimku:
Na verande ...
Snimka: Peter Bercik

Ak spadne listie v oktobri, bude mokra zima. Mnohe hmly v oktobri zimu a mnoho snehu prinasaju. Ked sa v oktobri blyska, zima je uz blizka. Ked v oktobri sneh krajinu pokryva, makka zima potom byva. Ked je oktober velmi zeleny, bude januar biely a studeny. Ked babie leto strniska pokryje, dlhu jesen to zvestuje. Ked v oktobri vela srsnov poletuje, dlhu zimu to zvestuje. Ked v oktobri pridu tuhe mrazy, januar nas len malo zmrazi. Ked oktober teplom hreje, v novembri sa zima smeje. Ked oktober snehom strane zastiera, februar ich do zelena odieva. Mnoho dazda v oktobri, mnoho vetrov v decembri. Ked v oktobri skoro snezi, v zime sanica nebezi. Ked dive husi idu prec zavcasu v jeseni, bude skora zima. Ak sa vtaci v oktobri stahuju k pribytkom, bude tuha zima.

Zozbieral: Mgr. Jozef Pupis 

13. Zaverom...

Konci sa cyklus prispevkov, ktorymi sme si podrobnejsie pripomenuli zivotne osudy a dielo nasho vyznamneho rodaka Jana Chalupku, ktoreho 210. vyrocie narodenia a 130. vyrocie umrtia si v tomto roku pripominame. Este vam, vazeni citatelia, ponukam niekolko citacii o nom, ktore sa nevmestili do predchadzajucich clankov.
Uz v roku 1816 napisal nemecky spisovatel T. G. Schröer o Janovi Chalupkovi: ,,Figliar v pravom slova zmysle a bystry, talentovany suhaj... je Chalupka, len sa zda byt svetakom." Poznal ho za studii v Nemecku.
Ked odchadzal Chalupka z Kezmarku do Brezna, studenti tamojsieho lycea sa s nim lucili slovami: ,,Nech zije brezniansky duchovny pastier, nech zije v najjasnejsej ziari stastia! Niesol s odvahou tarchu skoly, nech ho korunuje veniec cti za zasluhy!..."
Nas velky basnik Andrej Sladkovic ho ohodnotil takto: ,,Chalupka je majster a postavil sa na pole svojmu casu primerane" (v casopise Bratislava, 1927, s. 137).
Stefan Krcmery vo svojich Dejinach slovenskej literatury hodnoti jeho Kocurkovo: ,,... Rub toho isteho zivota, mozno v tom istom prostredi breznianskom, ukazal Jan Chalupka. I v Kocurkove svojom veselohernom i v crtach beletristickych. I jeho obraz je usmievavy, ale nie je to mily, tichy, spokojny usmev do tvare, je figliarske uskrnanie ludom za chrbtami. Kocurkovo je hra rafinovana. Dobre sa treba prehrnat v Molierovi, aby clovek nasiel figurky tak naturalne a s tolkym jadrom komickosti typizovane, ako ich mame v prvom dejstve Chalupkovej veselohry. Myslim, ze toto dejstvo je z najpodarenejsich kusov veselohernej literatury vobec. Ma krv a smiech. Ma politiku aj interier duse. Ma syty kolorit doby, ale i blankyt akysi, v atmosfere nepremenny a vecny. A satiru ma klasicku. I rani, i hoji."
Jeden z nasich dalsich velkych rodakov, profesor Jan Stevcek o Chalupkovi pise: ,,Povazujem breznianskeho, slovenskeho, europskeho spisovatela Jana Chalupku za praveho dedica univerzalnej idey osvietenstva, tolerancie, ktora nie je bezbreha, ale ma svoje medze v mravnej aktivite rozumu." Alebo: ,,Chalupka... bol clovek prakticky, ktory sa vyrovnal so svojim prostredim miestnym i spolocenskym, ba i historickym. Bol to teda intelektual, ktory si popri svojom odstupe zachoval laskavost a porozumenie..."
A pred tridsiatimi rokmi nad jeho hrobom profesor Ladislav Bartko o. i. povedal: ,,...Azda uz len to, ze tu sme, na jeho mieste a vyslovujeme jeho meno, postaci k tomu, aby sme pochopili, ako v skuske casu obstal, i ze v nej obstal, aby sme pochopili a hlbsie si uvedomili, ze zrnka hodnot toho, co po sebe zanechal, boli prilis pevne na to, aby ich cas svojim zubom rozhlodal, rozlozil a znicil, a prilis velke na to, aby prepadli cez jeho sito a stratili sa v prachu zabudnutia. Jan Chalupka je tu, s nami a v nas. A to i napriek tomu, ze miera casu, ktoru tu mame na mysli, pomenuvame storocim. A mozno prave preto, Jan Chalupka totiz patril medzi velkych..."
V roku 1921 M. Kachnic o Chalupkovom hrobe pise: ,,Uz bezmala 100 rokov odpociva na breznianskom cintorine nas jediny dramaticky spisovatel v minulom storoci: Jan Chalupka. Jeho pusty, zanedbany hrob vsak nesvedci o tom, ze by si slovensky narod zvlastnym sposobom uctil svojho zasluzileho syna. Drahym by malo byt to miesto i nam obcanom Brezna, ved tu zil i kazal Slovo Bozie, vzbudzujuc lasku k Bohu a k rodu svojmu. Podobni velki muzovia maju byt symbolom narodnej hrdosti. Lahostajnost a nevdacnost najma v tomto smere musi prestat u nas, ak si chceme i pred vlastnymi a pred cudzimi uctu vydobyt. Hmota a slepa, naruziva sluzba mamonu uz-uz otupuje uplne zmysly nase. Duch takych muzov, ako bol nas Chalupka, nech nas burcuje konat povinnosti svoje narodne. Spoluobcania breznianski, obratte zrak svoj na tichy brezniansky cintorin a duch vasich otcov vam vnukne myslienku ovencit, opatrit hrob vzacny."
Co viac dodat? Staci si vziat k srdcu odkaz osemdesiat rokov stary, ale aj dnes aktualny, nasho byvaleho obcana, berneho kontrolora Martina Kachnica. Okrem romanu Nory Barathovej Nelutujem, ze som milovala, umeleckym perom spracovali zivotne osudy Jana Chalupku Tomas Winkler a Peter Strelinger v biografickej miniature Drama v troch dejstvach, ktora vysla v knihe Kto proti osudu v Tatrane v roku 1976. Ale aj nas pan ucitel a spisovatel Frantisek Kreutz ma v rukopise Pribehy zo zivota Jana Chalupku.
Vazeni citatelia! Pri pisani prispevkov o Janovi Chalupkovi som najviac cerpala, ba mnohe pasaze s malymi upravami som citovala cele z diela Jana Durovica Tvorba Jana a Sama Chalupku so zretelom na duchovnu poeziu. Martin, MS 1947, 161 s.

Dalsia pouzita literatura:
Knihy:
1. Barathova, Nora: Nelutujem, ze som milovala. Bratislava, Hajko - Hajkova 1998, 182 s.
2. Chalupka, Adam: Historicke Pameti cyrkve Ew. Breznanske. B. Stiavnica, F. Sorber, 1837.
3. Dejiny slovenskej literatury II. Bratislava, VSAV 1960, s. 254-266 (M. Pisut - K. Rosenbaum - V. Kochol: Literatura narodneho obrodenia).
4. Ormis, Jan: O rec a narod. Slovenske narodne obrany z rokov 1832 - 1848. Bratislava: VSAV 1973. Na s. 63-71 a dalsich.
5. Rampak, Zoltan: Drama, divadlo, spolocnost. Bratislava, Tatran 1976. s. 11-54.
6. Rapant, Daniel: Slovensky prestolny prosbopis z roku 1842. Diel 1. Uvod. Tranoscius, Lipt. Mikulas 1943.

Brozury a ine materialy:
1. DSJCH pri DK ROH Brezno. Jubilejny bulletin k 55. vyrociu suboru, zostavil P. M. Kubis, Brezno, DK 1978.
2. Liptakova, Marta: Divadelna kronika breznianskeho ochotnictva.
3. Literarny archiv 20/83, Martin, MS 1984 s. 7-40. Zost. J. Kocak (Latinske a nemecke zapisky J. Ch. - Jan V. Ormis).

Clanky:
1. Cavojsky, Ladislav: Objavitel Kocurkova. Literarny tyzdennik z 1.11.1991, s. 3.
2. Durovic, Jan: Manzelstvo J. Chalupku. Zivena 34, 1944, c. 6-7.
3. Durovic, Jan: Mimoliterarna cinnost J. Ch., Literarno - historicky sbornik 4, 1947.
4. Fabricius, Dusan: Jan Chalupka 1791-1871, Evanjelicky posol zpod Tatier 61, 1971, s. 6.
5. - jr - : Figliar v pravom slova zmysle. Javisko 3, 1971, c. 11, s. 344.
6. Kachnic, Martin: Opusteny hrob Chalupkov, Zivena 34, 1944, c. 6-7, s. 231.
7. Krcmery, Stefan: Chalupkovo Kocurkovo. In.: Dejiny slovenskej literatury II., Tatran 1976.
8. Oravec, Tomas: Donkichotiada podla najnovsej mody. In.: J. Chalupka: Bendegui, Bratislava, Tatran 1983. s. 168-171.
9. Ormis, Jan V.: Novozistene basne Jana Chalupku. Kulturny zivot, 1958, c. 49, s. 6.
10. Mocko, Jan: Rod Chalupkovcov. Slovenske pohlady, 1897, c. 3, s. 129-137.
11. Storocny Zpevnik. Pramen 3, 1942, c. 11, s. 170-71.
12. Stevcek, Jan: Jan Chalupka intelektual. Literarny tyzdennik z 1.11.1991, s. 5.

A. Prepletana