Prveho
decembra pristupime k volebnym urnam, aby sme v regionalnych volbach zvolili predsedu a
poslancov samospravneho kraja. V Banskobystrickom samospravnom kraji sa o post predsedu
uchadza sestnast kandidatov a o post poslancov 528 kandidatov, z ktorych bude zvolenych
styridsatdevat. Za Brezniansky okres je to tridsatsedem kandidatov (ich mena zverejnujeme
na strane 9), z ktorych nas budu v samospravnom kraji zastupovat piati. V tejto suvislosti
nas zaujimalo, ako su obciania informovani o nastavajucich volbach a ci sa na nich
zucastia. |
anketovym mikrofonom
|
Peter Luptovciak, vypravca, Predajna:
- Dostal som uz oznamenie, takze viem, ze zaciatkom decembra budu volby do
vyssich uzemnych celkov. Volit budeme ludi, ktori nas v nich budu zastupovat. Na volbach
sa zucastnim, pravdaze.
Peter Filo, vojak z povolania, Helpa:
- Viem, ze nieco uz prislo, ale koho budem volit, to este naozaj neviem.
Nezaregistroval som presne, ake volby to budu. Parlamentne? Myslim, ze sa na nich
zucastnim, treba zvolit tych spravnych ludi na spravne miesta.
Marta Cabanova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Viem, ze 1. decembra budu volby do samospravnych organov. Informacie mam z
tlace a z rozhlasu. Ci sa na nich zucastnim, to neviem, lebo manzel vtedy pracuje.
Uvidime, ako to bude.
Mgr. Marta Medvedova, organicka chemicka, Brezno:
- Viem, ze su to volby do vyssich uzemnych celkov, ale nic konkretnejsie neviem.
Oznamenie uz sice prislo, ale este sme si to nestihli precitat. Volit urcite pojdem.
Olga Pravotiakova, dochodkyna, Bacuch:
- Prveho decembra budu volby do regionalneho zastupitelstva. Neviem, s manzelom
rozmyslame, ci sa zucastnime, lebo neverim, ze bude lepsie.
Pavol Smidak, statny zamestnanec, Valaska:
- Volby do samosprav, ak ma pamat neklame, budu nejako zaciatkom decembra.
Pravdepodobne sa na nich zucastnim. Myslim si, ze by nam vsetkym malo zalezat na tom, kto
bude dirigovat tento uzemny celok a ak sa sem peniazky v buducnosti dostanu, kde sa budu
rozdelovat. Hlavne, aby sa daco dostalo do skolstva a zdravotnictva.
Jan Nemcok, dochodca, Brezno:
- Su to volby do uzemnych celkov, ktore budu 1. decembra. Este som sa
nerozhodol, ale podla vsetkeho asi volit nepojdem. Mam na to svoje dovody. Ti, ktori su
delegovani stranami, ma nejako neoslovuju.
Netyrame ich?
Viem, ze na temu psickarov sa uz vela popisalo. Napriek tomu
svojou troskou chcem prispiet aj ja. Aj nedavno jeden pan pisal, ze musel zaplatit pokutu
a aj o tom, ze tulavych psov si nikto nevsima a je ich veru dost.
V ostatnom case sa mnozia pokuty za to, ze majitel nema psika na vodidle.
Respektujeme, ze je to nariadenie, aj to, ze psie hovienka nepatria do travy ani na
chodnik. Ale respektuje niekto tieto zvieratka? Prechadzka na vodidle, to nie je bohvieco!
Nie je to nahodou tyranie zvierata? Co na to ochrancovia? Nemali by byt v meste
vyhradene nejake priestory pre psickarov, kde by si ich milacikovia mohli pobehat? Nebolo
by od veci umiestnit tam aj nadoby na ich vykaly. Pocula som, ze v niektorych mestach uz
nieco take existuje.
Dakujeme...
Prostrednictvom novin sa chceme podakovat primarovi MUDr.
Janovi Mackinovi a celemu lekarskemu a zdravotnemu personalu oddelenia ARO Nemocnice s
poliklinikou v Brezne za zachranu zivota a odbornu starostlivost o Petra Haluzku.
Dakuje rodina Haluzkova
Vsetko
sa da, len treba chciet |
Mily clovece!
Predstav si idealny zaciatok typickeho pondelkoveho az piatkoveho rana: o siestej
sa zobudis, zapnes si radio s prijemnou hudbou, ktora ta dobre naladi do nasledujuceho
dna, vychystas sa do skoly alebo do prace a - podotknem, ze este stale s dobrou naladickou
- vyberies sa na autobus. No ked sofer zacne pustat ludi do autobusu minutu pred odchodom
a ty si uvedomis, ze takymto cinom s velkou pravdepodobnostou nestihnes ani ten jediny
pripoj, ktory ta caka, tvoja nalada sa zacne pomaly, ale isto zhorsovat. A opovazis sa
soferovi nebodaj pripomenut, kedy ma autobus odchod, v lepsom pripade na teba zagani
pohladom hovoriacim: Co ta do toho?! V tom horsom sa na teba osopi, ako si dovolujes nieco
take mu vobec povedat, ze nabuduce ta do autobusu vziat nemusi, ze jeho prichod bude este
stale v norme a ze sa nema kde ponahlat. Skutocnost, ze zo styroch pripojov tvoj spoj
dobieha len na jeden, aj to horko-tazko, ho vobec nezaujima. Ved co na tom, ze dospeli
pridu neskoro do prace a deti na vyucovanie? Nejde onho, tak preco by ho mali take
,,malichernosti" zaujimat.No ale, mily clovece, tvoj autobus predsa prichadza na
zastavku. Co vsak z toho, ked odchadza prvy pripoj, odchadza druhy pripoj... Ten treti
este stoji na zastavke, ale ked sofer vidi, ze nan utekas - ci si stary ci mlady - pre
istotu ti zavrie dvere pred nosom a ty sa len s otvorenymi ustami pozeras, ako odchadza
prec. Okrem toho sa sem obcas zatula nejake to auto, alebo zastavi autobus iduci opacnym
smerom, moce sa tu kopa deti a ludi iducich za svojimi povinnostami. Soferi na nich
trubia, co len znasobuje tento dokonale organizovany chaos. No ludia clovecenski nastastie
este nevymreli. Caka tu stvrty, studentsky autobus, ktoreho sofer je ochotny zobrat
vsetkych cestujucich, pokial je to mozne. Avsak niekedy to mozne nie je. A opat sa obratim
na teba, cteny clovece: Vies, preco to nie je mozne? Preto, ze si obcas zabudnes dat tasku
dole z chrbta, preto, ze ti je jedno, ci sa tvoj spoluziak alebo kolega zmesti, alebo
nezmesti do autobusu, preto, ze ty sa potrebujes porozpravat prave s tym kamaratom alebo
znamym, nad ktorym si sa prave pristavil, preto, ze ty musis zaberat dve miesta, aby aj
tvojej tasticke bolo dopriate nejake to pohodlie, alebo aby si podrzal miesto kamaratovi,
ktory nastupuje o dve zastavky dalej. A potom nastane skutocna kovbojka. Jeden skonci
nacapeny na dverach a ledva dycha, druhy dobreze nesedi soferovi na kolenach, medzitym sa
ozvu hlasite nadavky, pripadne smiech, napodobnovanie zvukov autobusu, komentovanie
vsetkeho, co sa okolo deje a ty sa len radujes, ze ta cesta trva len zhruba patnast minut.
Ale to nie je ani zdaleka vsetko. Nastupi starenka, no teba, ziaka zakladnej skoly,
gymnazia, hotelovej alebo obchodnej akademie, priemyslovky alebo uz pracujuceho ani
,,netrkne" postavit sa a vydat zo seba cosi ako: ,,Teta, podte si sadnut." A to
si clovekom, ktory by uz po tych niekolkych rokoch zivota stravenych v skolskych laviciach
mohol vediet, co sa patri. Darmo sa ti pocas tychto rokov rodicia a ucitelia snazili
vstepovat nove a nove poznatky, viedli ta k poslusnosti, darmo si hrdy na to, ze mas dobru
skolu alebo ,,job", kde dosahujes uspech. Ved k comu to vedie, ked ti slova ludskej
prapodstaty, ako tolerancia, ohladuplnost ci ochota pomoct nic nehovoria? Je na
zaplakanie, ked sa na horko-tazko uvolnene miesto cez minimalne troch ludi prerype
bezocivy chalan, odsoti dievca, ktore si tam chelo sadnut a s diabolsky posmesnym uskrnom
na tvari poznamena: ,,Viem, ze si si chcela ist sadnut. Mas smolu, predbehol som ta."
alebo: ,,Ty postojis, nie?" Ved pre chlapca by malo byt ctou odstupit sa dievcine. A
na slusnu damu by gavalier urcite urobil dobry dojem. Najma v dnesnej hektickej dobe, ked
sa najmensie prejavy dzentlmenstva stavaju vzacnostou.
Ze sa v tomto spoznavas, clovece? Ano, je to o tebe. A je prave na tebe, aby si s
tym nieco urobil. Ved staci len, aby si si zlozil tasku z chrbta a hned bude o pat miest
viac. Staci, aby si zacal mysliet na to, ze aj spoluziak ci kolega chce stihnut na
vyucovanie alebo do prace. Staci, aby si si uvedomil, ze su tu aj ludia, ktori maju o par
rockov viac a nevladzu pocas celej cesty autobusom stat, a uz vobec nie za takychto
bojovych podmienok. Staci, aby si si uvedomil, ze vsetko sa da, len treba chciet. A staci
len tolko, aby si si uz od rana sprijemnil den hoc aj takym obycajnym usmevom, aky ma
jedno dievca z nasej skoly. Usmieva sa ci prsi, ci snezi, ci svieti slnko, ci ta pozna
alebo nie. Nie pokrytecky, povysenecky, ako to ty, clovece, niekedy robis. Z toho usmevu
vyzaruje akasi jednoducha uprimnost. Priznam sa ti, clovece mily, ze spociatku som sa v
porovnani s nou citila akasi menejcenna, ochudobnena o cosi, co by som mohla nazvat
optimisticky postoj k zivotu. Avsak ked som ju zacala stretavat castejsie, co sa nestalo?
Ani neviem ako, skratka som sa od nej nakazila. A zabralo to! Teraz k stale ufrflanym,
usomranym ludom pocitujem iba lutost, alebo sa ich snazim nevnimat a akosi lahsie sa
vyrovnavam s kazdodennymi problemami. Skus to aj ty! Usmevom ti neodpadne z krasy, prave
naopak! Nepochybujem o tom, ze aj ty by si si vedel predstavit, aky by bol ten svet
krajsi, ako by sa ti lahsie zilo, keby si sa viacej usmieval, radoval, oplyval dobrou
naladou, priatelskostou, dobrosrdecnostou, optimizmom... Sposob, akym to mozno ocenit,
vyjadril Victor Hugo jednou vetou: ,,Ludom nechyba sila, ale vola."
Katarina Nemcova |