Od sameho zaciatku kulturneho vyvoja clovek neradostne vnimal krutu realitu svojho zaniku. Hladal vychodiska, ako sa dozit co najvyssieho veku uz v dobach, ked priemerny ludsky vek dosahoval sotva tridsat rokov. V staro-i stredovekych dielnach sa marne usiloval najst elixir vecnej mladosti. Bohuzial, doteraz sa to nepodarilo.

V priebehu rokov vsak dospel clovek k poznaniu, ze zivot sam o sebe by ani nebol taky kratky, keby si ho casto sami ludia svojim nevhodnym spravanim neskracovali.

Odchod z aktivnej fazy zivota, v ktorej clovek naplno pracoval, bol potrebny a ziadany, byva bolestivy. Niezeby ten, na koho dolahli roky, nedokazal odist - vie dobre, ze to urobit musi a aj sa chysta, hoci je casto ovela zdatnejsi po odbornej stranke ako vsetci mladsi okolo neho. Je vsak mozno vahavejsi, pomalsi, uvazlivejsi a tieto vlastnosti mlade generacie nerady vidia. Nie je vsak prilis mudre vyzyvat tych, co maju viac ako sestdesiat rokov staromodnymi, nekompetentymi a redukovat ich iba na medicinske a problemove socialne pripady. Spolocnost, ktora by uprednostnovala iba vykon a pracovnu silu, stracala by schopnost objektivne hodnotit ludsky zivot. Aj v dnesnej modernej dobe, ked ju tazia rozne ekonomicke problemy a stupajuci pocet na dochodok odkazanych ludi mozno neumerne zatazuje statnu pokladnicu, neslobodno zabudat na skusenostami storoci overenu rozpravku o troch grosoch, v ktorej chudobny clovek, zarabajuci iba tri grose, jeden vracia, cize zivi svojich prastarnutych rodicov, druhy poziciava, cize vychovava svoje deti a len z jedneho, toho tretieho, sam - zije akokolvek chudobne.

Diskriminacia starych ludi, ktori v aktivnom obdobi zivota svoj diel prace sice statocne odviedli, ale mlada generacia casto na to zabuda a berie dochodcov ako pritaz, ma spolocne crty s rasizmom a podobnymi smermi, ktorych zakladom je znevazovanie ludi a ktore casto smeruju k degradacii ich spolocenskeho postavenia. Tento fenomen je bohuzial viditelny aj v rodinach, kde su materialne stranky prvorode a vzajomne citove vazby sa stracaju.

Starsi clovek vsak nie je menejcenny a treba, aby si tento fakt nielen sam dennodenne uvedomoval, ale daval ho na vedomie aj mladsim generaciam, ktore sa v urcitom zmysle slova stavaju vlastne jeho sokmi, protivnikmi. Je nemozne, aby sa ktokolvek vo vyspelej spolocnosti pozeral na starsieho cloveka zvrchu nadradene. Ak tak niekto robi, stavia seba sameho do nie velmi lichotivej kategorie surovcov a obmedzencov. Clovek predsa zacina starnut uz od okamihu svojho narodenia a kto chce dlho zit - ktoze by len nechcel? - musi pocitat s tym, ze z neho raz tiez bude starec, odkazany na pomoc inych, mladsich. A ako neuveritelne rychlo mlade roky uletia, vedel by rozpravat kazdy prislusnik tretieho veku.

Treti vek vsak nesmie mysliet len na svoje prava - ma aj povinnosti. Jeho prvoradou povinnostou je, aby nikdy neskladal ruky do lona, aby bol aktivny, usiloval sa rozvijat svoje zaluby a zaujmy, na ktore mu v mladsich rokoch mozno nezvysoval cas, aby ani v novej etape svojho zivota, v novej situacii nezatrpkol, na kazdy den si pripravil co aku malicku radost.

Byt aktivny znamena predovsetkym byt zdravy. Zdravie je v kazdom veku najvacsi poklad. Jeho zachovanie si ziada od kazdeho z nas vcasnu zmenu nevhodnej zivotospravy a veru aj stravovacich navykov. Nech sa nik z nas nespolieha len na lieky, ktorych je v sucasnosti jednak malo a jednak su neumerne drahe. Taky pohyb na cerstvom vzduchu vyvola v nas chut do jedla, ktore ma byt lahke, veku primerane. Vyskumy ukazuju, ze lahka a vyvazena strava ma velky vplyv na nasu naladu.

Starsi ludia su casto smutni, vazni. Tvaria sa, akoby sa im uz nepatrilo veselo zasmiat, pobavit sa. Ano, vo vyssom veku je coraz menej prilezitosti na radost a veselost, no my si aj tych malo prilezitosti sami obmedzujeme. A pritom dobre chapeme, ze zial sa zmensi, ked sa niekomu zdoverime a radost zvacsi, ak ju s niekym zdielame. Dnes je v mode hovorit o pozitivnom mysleni. Co to vlastne je? Predovsetkym je to schopnost tesit sa zo zivota vo vsetkych jeho podobach. Schopnost mat rad ludi. Nevidiet na nich len chyby. Naopak. Hladat v nich dobre jadro. Je predsa ukryte v kazdom z nas. Sme vsak aj ludia sa nedostatkami. Predpokladom dobrych medziludskych vztahov je teda odpustanie. Odpustajme si navzajom - ved ci sa denne nemodlime, "a odpust nam nase viny, ako i my odpustame svojim vinnikom"? Ako mozeme ziadat od kohokolvek to, co sami nedokazeme?

Clovek sa lisi od zvierat tym, ze dokaze rozmyslat. Zamyslime sa teda aj my nad pojmami ludskost, moralka. Pri ich absencii by bol zivot v ludskej spolocnosti neznesitelny, ba ludska spolocnost by musela skor neskor zlikvidovat samu seba. Dnesni barbari nemusia byt len nejaki divosi z pralesa. Dnesni barbari mozu byt vzdelani, elegantne obleceni, mozu sa vozit v drahych autach, ale ak niet v nich ludskosti, stale ostavaju barbarmi, nech by zastavali akekolvek vysoke postavenie.

Ak teda my starsi vidime, ze eticke normy okolo nas nie su v poriadku, robme nieco proti tomu. Ak mladsi tieto signaly nevidia, poukazme na ne my. Ako? Napriklad aj prostrednictvom Jednoty dochodcov Slovenska, ktora vznikla prave preto, aby bojovala za slusnu uroven zivota tych skor narodenych, obhajila ich prava voci agresivite mladosti, prebrala cast problemov z pliec starobou poznaceneho jednotlivca, ktory sa sam bud nevie, nemoze alebo mozno ani nechce branit sam. Aj takto dokazeme svoju hodnotu, svoju potrebnost v sucasnom zmaterializovanom svete, kde sa zda, ze maju pravo zit iba ti, co su dravi, bezohladni, co nenavidia, utocia, likviduju.

Pomaly, ale isto, sa do povedomia najma mladych ludi dostava sviatok vsetkych zalubenych - 14. februar. Z Valentinskej party, ktoru pripravila Dievcenska odborna skola Piesok v hoteli Dumbier 11. febuara, je snimka Viktora Sajgalika. Ak nacrieme do historickych pramenov, jedna z legiend hovori, ze v roku 270 muz menom Valentin rozzuril sialeneho cisara Claudia II. (casto nazyvaneho Claudius Kruty), ktory vydal nariadenie zakazujuce manzelstva. Podla Claudia zenati muzi boli zlymi vojakmi, pretoze neboli ochotni opustit svoje rodiny, ked mali bojovat. Valentin, biskup z Interammy, pozyval mladych milencov k sebe a tajne ich sobasil. Claudius sa o tomto "priatelovi milencov" dozvedel a nechal ho doviezt do palaca. Cisar sa ho pokusil presvedcit, aby uveril v rimskych bohov, a tak ho chcel zachranit pred istou popravou. Valentin vsak odmietol zrieknut sa svojej krestanskej viery. Patnasteho februara sa v Rime kazdorocne konal festival Lupercalia ( pomenovany podla rimskeho boha Lupercusa). V predvecer festivalu 14. februara roku 270 Valentina zbicovali, ukamenovali a nakoniec stali. Historia tiez hovori, ze Valentin sa pocas cakania na popravu vo vazeni zalubil do slepej dcery vazenskeho dozorcu Asterie. Cez svoju pevnu vieru jej zaracne vratil zrak a na rozlucku napisal odkaz "Od Tvojho Valentina" - frazu, ktora zije dlho po jeho smrti. V roku 496 papez Gelasius vyhlasil 14. februar za sviatok svateho Valentina. Neskor sa tento den stal dnom milencov a svaty Valentin ich patronom. Po tom, co Rim prijal krestansku vieru, slavnost Lupercalia nahradili oslavy sviatku svateho Valentina.