PODBREZOVAN 6/2000 |
STRANA 4 |
|
STRANA |
0 |
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
Dcerske spolocnosti a historia |
ZP REO s.r.o. PRI RUCNEJ PRACI JE KAZDY KUS ORIGINALOM “Ako sa darilo nasej dcerskej spolocnosti ZP REO v minulom roku?”, opytali sme sa riaditelky Mgr. Olgy Molcanovej: - Rok 1999 mozem hodnotit ako uspesny. Dosiahli sme zisk skoro 30 tisic Sk (pred zdanenim) napriek tomu, ze prve mesiace nevyzerali velmi optimisticky. Postupne sa vsak zakazkova napln zvysovala a umoznila nam stratu vyrovnat. Uz tradicne najvyssi podiel na vykonoch mali vytvarne cinnosti, viac ako jeden a pol miliona korun, co predstavovalo 40 percent z celkovych trzieb. Da sa povedat, ze tieto prace tvorili zaklad aj pre vacsinu dalsich produktov ZP-REO s.r.o. – hlavne pre ofsetovu tlac. Vyroba roznych tlaciv v porovnani s rokom 1996 vzrastla o viac ako sto percent, cim sa potvrdila spravnost nakupu ofsetoveho tlaciarenskeho stroja a zariadenia na osvit kovolistov. Bola to najvyssia investicia pocas trvania nasej spolocnosti. Mrzi ma, ze sme nedokazali zohnat viac financii na nakup dvojfarebneho stroja, pretoze sucasnym trendom je viacfarebna tlac: hlavickove papiere, navstivenky, jednoduche letaciky s logom a pod. Tieto prace robime aj na jednofarebnom stroji, ale su casovo aj financne narocnejsie. V oblasti fotografie sme aj v uplynulom roku zostali pri klasickej fotografii, a to aj napriek tomu, ze zabezpecit fotomaterial na rucne spracovanie farebnych fotografii je coraz tazsie. Narast v porovnani s rokom 1996 predstavoval 260 tisic Sk. Prechod na digitalnu fotografiu planujeme do buducna, pretoze pre bezneho zakaznika je este stale pomerne draha. Naviac, okrem kvalitneho digitalneho fotoaparatu, budeme musiet fotoatelier vybavit aj vykonnym pocitacom a farebnou tlaciarnou. Stale ziadana bola aj knihvazba, hoci jej ceny vzrastli. Dovodom boli nielen vyssie ceny materialu, ale hlavne sposob spracovania – rucna praca. Ci uz islo o diplomove prace, vazbu casopisov, opravu knih, rozne kozenkove obaly, kazdy jeden kus bol original. Kedze prevaznu cast nasich zakaziek robime takymto sposobom, prave na priklade knihvazby by som chcela ukazat, ako to u nas vlastne vyzera, co treba urobit napriklad pri zviazani jedneho rocnika casopisov. V prvom rade ich pracovnicka musi zosit ihlou a nitou, postupne prisiva kazdy jeden vytlacok, na chrbat nanesie lepidlo a prilozi gazu. Potom presne podla rozmeru odreze lepenku, na ktoru nalepi kozenku. Takyto polotovar zatazi a necha uschnut. Potom, ak si to zakaznik zela, natlacime text. Posklada sa z jednotlivych pismen, ktore sa zohreju na urcitu teplotu a nimi sa na obal “nalisuje” tenka kovova folia. Samozrejme, kazdy riadok osobitne. Zosity a zlepeny blok casopisov oreze a vlepi do obalu. Hotovy vyrobok opat zatazi a necha ho schnut aspon 10 hodin. Cize ziadna strojova vyroba a velke serie, aj pri desiatich rovnakych obaloch musi kazdy jeden prejst uvedenym procesom. Tento postup sa uplatnuje aj pri vacsine vytvarnych prac, kde na pocitaci pripravime len zaklad a to ostatne je drobna, jemna a precizna rucna praca. Po malej exkurzii do nasej “kuchyne” este spomeniem poslednu cinnost, ktoru robime, a to kopirovanie tlaciv. V uplynulom roku sme pri tychto zakazkach zaznamenali pokles. Povazujem to za logicke, pretoze kopirovaci stroj sa stava nevyhnutnou sucastou kancelarskej techniky. Rok 1999 bol pre ZP - REO s.r.o. v poradi uz stvrtym, ak nepocitam necele tri mesiace v roku 1995, ked spolocnost vznikla. Pohlad na hospodarske vysledky hovori, ze kazdy nasledujuci rok pri nezmenenom pocte zamestnancov, priniesol zvysenie. V porovnani s rokom 1996 to bolo o takmer jeden milion korun. V prvom roku cinnosti bola strata viac ako 100 tisic korun. V minulom roku sme dosiahli zisk, ktory som uz spomenula v uvode. A to je vlastne nase zelanie do buducich rokov – neustale zvysovat produkciu, postupne modernizovat jednotlive pracoviska a ked to bude aktualne, aj rozsirit pocet zamestnancov. Zaciatok roku 2000 zatial vyzera slubne a verim, ze taketo budu aj dalsie mesiace. |
Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni
Komunikacne spoje a dopravne prostriedky
Organizacia vyroby, dovoz surovin a preprava vyrobeneho tovaru kladli urcite naroky na dopravu uz pred vznikom podbrezovskych zeleziarni. Pokial tovar prepravovali poddani Slovensko - Lupcianskeho panstva v ramci “robotnych” povinnosti, ale za mzdy, preprava nebola vaznejsou polozkou v podnikani. Na zabezpecenie vyroby a odbytu stacila vtedajsia siet komunikacii a povozy, vodnaty Hron a pltnici na nom. Podstatne ina situacia vznikla v druhej polovici 19. storocia, kedy sa po koncentracii zeleziarskej vyroby v okoli Podbrezovej (Piesok, Hronec a Chvatimech) vnutropodnikova preprava zjednodusila, ale vznikom podbrezovskych zeleziarni, t. j. priemyselneho velkopodnikania, sa zvysili potreby suroveho zeleza. Nakolko bolo potrebne zeleznu rudu dovazat zdaleka, mimoriadny vyznam nadobudli dopravne moznosti a s nimi spojene dopravne naklady. Vodna doprava stracala postupne vyznam. Hron sa vyuzival na dopravu surovin, a spolu s Vahom na prepravu vyrobeneho tovaru. Ubytok vodnatosti a individualne priemyselne vyuzitie vodnych tokov (stavba hati, kanalov) postupne vyradili tieto dopravne tepny. Hlavnu ulohu zohrala cestna doprava. Dopravna siet bola velmi riedka, statne cesty sa tejto zeleziarskej oblasti ani nedotykali. Krajinskych ciest bolo malo a boli v zlom stave. Obecne cesty boli v niektorych rocnych obdobiach uplne vyradene z prevadzky, a ani cesty, ktore si vydrziavali sami producenti (Coburg, Rimavska zeleziarska spolocnost), neboli vzdy v potrebnom stave. Pre prevadzku podbrezovskych zeleziarni a pre dovoz rudy a suroveho zeleza boli dolezite najma cesty, ktore spajali Gemer s Pohronim. V prvej polovici 19. storocia existovala tzv. “stratena cesta”, ktora viedla z udolia Hnilca cez Stratenu, Puste Pole, Svermovo na Pohronie. Tisovec mal cestny spoj cez Pohronsku Polhoru a Brezno s Hroncom a Podbrezovou. Okrem riedkej siete komunikacii a ich zleho stavu bol citelny nedostatok povozov a ich zla uroven. Povoznictvom sa zaoberali vacsinou okoliti rolnici, ktori nemali ani vyhovujuce dopravne prostriedky (povozy), ani dobre tazne zvierata. O povoznikov bol este okrem toho aj konkurencny boj. Cestna doprava bola nepravidelna, pomala a draha, co nezodpovedalo potrebam modernej priemyselnej zeleziarskej velkovyroby, ani vyhladom na jej ekonomicky uspech. Moderne zeleziarske podnikanie nie je mozne bez pravidelnej a rychlej dopravy, a takou boli lanovky a zeleznice. Lanovkou vyriesila Rimamuransko - salgotarjanska spolocnost dopravu rud zo Zeleznika do vysokych peci v Hnusti - Likieri (vystavali ju v r. 1882-83) a po nej od roku 1884 dopravoval rudy do Tisovca aj erar. V roku 1888 zacal erar s vystavbou lanovky zo Zeleznika do Tisovca. Lanovka zacala premavat 29. aprila 1902.
S vystavbou zeleznic sa v monarchii zacalo uz v prvej polovici 19. storocia. Vystavba trati vsak velmi dlho obchadzala zeleziarsku oblast na Horehroni a tym trpela aj Podbrezova. Planov na vystavbu zeleznic bolo sice vela, menej uz skutocnych zaujemcov o ich realizaciu, a este menej penazi na investicie do trati. V roku 1862 sa zrodila koncepcia tzv. “pohronskej zeleznice”. Mala ist od Sturova cez Bansku Bystricu do Brezna a Svermova, pripadne az do Kosic. Nebola vsak zrealizovana. Od roku 1868 sa pri vystavbe zeleznic zacali vyraznejsie presadzovat gemerski zeleziarski podnikatelia, no erar este ani v tomto obdobi nevyvijal patricne usilie. Prve trate, ktore mali pre prevadzku podbrezovskych zeleziarni aspon ciastocne vyznam, boli: Budapest – Lucenec - Zvolen (1867-1871) a Kosice - Bohumin (1871), dalej Miskolc – Banreve - Filakovo (1871-1873), Jesenske - Tisovec (1873-1875) a Zvolen - Banska Bystrica (1873).
Velkou nevyhodou Podbrezovej bolo, ze zavod vyrabajuci kolajnice, z ktorych sa stavali trate po celej krajine, zacal prepravu tovaru zeleznicou v juli 1884, na zeleznicnu siet v useku Banska Bystrica - Podbrezova bol zavod napojeny 26. jula 1884, a 15. decembra 1895 v useku Podbrezova - Halny - Pohronska Polhora. Sestkilometrovy usek z Pohronskej Polhory do Tisovca, vystavba trvala od roku 1893 do roku1896, mal Abtovu ozubnicu, pomocou ktorej sa prekonavalo az 50-promilove stupania. Zeleznicna trat Pohronska Polhora - Tisovec, ktora spojila Malohont s Pohronim, bola po policajno-technickej skuske odovzdana do prevadzky 30. novembra 1896. Usek z Pohronskej Polhory do Tisovca bol postaveny v rokoch 1893-1896.
Vybudovanim zeleznicnych spojov s Podbrezovou sa vytvorila moznost dovozu surovin a mineralnych paliv, ako aj moznost prepravy tovaru po zeleznici.
Pre zabezpecenie moznosti dalsieho rastu podbrezovskych zeleziarni aj v cestnej doprave, bola v roku 1903 prelozena statna cesta, ktora viedla cez zavod, za prevadzkaren oceliaren.
Podtitulok: Zaujimavosti z vystavby trati
- Pri vystavbe zeleznicnej trate Podbrezova - Tisovec sa stala 26. septembra 1895 o 10. hodine tragicka nehoda – zrazka dvoch stavebnych vlakov si vyziadala dve ludske obete a sedem tazko zranenych.
- Pri stavbe zeleznice Podbrezova – Brezno - Tisovec v roku 1895 postavili talianski robotnici na Chvatimechu kaplnku sv. Antona Paduanskeho.
Otazka 5. kola
Kedy bol zavod napojeny na zeleznicnu trat Banska Bystrica - Podbrezova?
Vazena redakcia Podbrezovana, som desat rokov v dochodku, pravidelne citam
Podbrezovan, ktory sa mi velmi paci a som zan velmi povdacny pracovnikom redakcie.
Som rodeny Podbrezovcan a cela nasa generacia, stary otec, otec, mama a ja, sme
v podbrezovskych zeleziarnach prezili svoje roky. Ja som nastupil do fabriky
v roku 1952, po absolvovani priemyselnej skoly a skonceni zakladnej vojenskej sluzby,
do laboratoria ako chemik. Oto Mistrik, Podbrezova |
