PODBREZOVAN   14 /2000

STRANA 2

STRANA

0

Dakujeme za ”vylet dobrej nalady”,
vasi mali kamarati.

Ked biele krvinky zacnu nekontrolovatelne rast a prestavaju plnit svoju funkciu, organizmus sa stava neschopnym zdolavat akukolvek nakazu. Vtedy aj banalna infekcia moze ohrozit zivot pacienta. Zhubne bunky okrem toho potlacaju v kostnej dreni aj tvorbu cervenych krviniek a krvnych dosticiek, co sa moze prejavit zavaznou chudokrvnostou, pripadne zvysenym krvacanim.
Diagnoza zhubneho ochorenia krvi zrutila vsetky detske sny trinastrocnej Danky. Zachranila ju vsak “druha sanca”, ktoru jej poskytli v Transplantacnej jednotke kostnej drene na II. Detskej klinike Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave (II. DK DFNsP), kde jej transplantovali krvotvorne bunky z kostnej drene od zdraveho, mladsieho brata. Bolo to prave pred piatimi rokmi. S tymto datumom suvisi aj zalozenie prveho a doposial jedineho detskeho pracoviska na Slovensku, ktore vykonava transplantaciu krvotvornych buniek deti od narodenia az do dospelosti.

Lekarky Transplantacnej jednotky kostnej drene II. DK DFNsP v Bratislave, MUDr. Julii Horakovej sme sa opytali:

* Co predchadzalo vzniku vasej transplantacnej jednotky?

- Niekolkomesacne studia, ziskavanie poznatkov zo zahranicia spojene so studijnymi pobytmi. Zhruba rok pred zriadenim nasej transplantacnej jednotky sme sa venovali nevyhnutnym pripravam. Narocne bolo aj obsadzovanie stredneho zdravotnickeho personalu, museli to byt velmi skusene, psychicky vyrovnane zdravotne sestry, nakolko tato praca vyzaduje prisne sterilny rezim, ktory je este narocnejsi, ako na operacnej sale. Deti pred i po transplantacii, az do prihojenia stepu, zostavaju takmer dva mesiace v sterilnom boxe. Starostlivost o takehoto pacienta vyzaduje skusenu sestru, ktora sa musi vediet v niektorych situaciach rozhodnut aj sama, kym pride lekar.

*Mozno transplantovat kazde dieta postihnute leukemiou?

- Laicka verejnost si mysli, ze vsetky druhy leukemie sa  musia transplantovat. V sucasnosti je tak dobre rozpracovana liecba onkologickych ochoreni, ze mnohe deti nastastie transplantaciu nepotrebuju a mozu sa vyliecit aj bez nej. Su vsak vysoko rizikove leukemie, ale aj ine ochorenia, ako su utlmy kostnej drene, vrodene imunodeficity a niektore metabolicke ochorenia, kde je transplantacia nevyhnutna a zvysuje sancu uplneho uzdravenia. Najidealnejsim darcom je zhodny surodenec. Ak dieta nema zhodneho surodenca, potom aj my vyuzivame moznost vyhladavania darcu v medzinarodnom registri. Treba si vsak uvedomit, ze ani v niekolkomilionovom registri sa nemusi vhodny darca najst, nie je to vzdy len otazka penazi.

*Co znamena vhodny darca – zavisi to od zhody krvnej skupiny?

- Nie nie je potrebna zhoda krvnych skupin. Najdolezitejsia je zhoda antigenov HLA. Cim je zhoda presnejsia, tym je sanca uspechu transplantacie vacsia, hlavne u detskych surodeneckych transplantacii. V pripade aj mensej nezhody a hlavne v pripade nepribuzenskej transplantacie hrozia potransplantacne komplikacie, ktore mozu skoncit aj smrtou pacienta.

*Vyuzivate pri praci aj vlastne poznatky?

- Samozrejme, mame uz aj vlastne poznatky a skusenosti, ktore su pre lekara nenahraditelne. Treba ale jednoznacne zdoraznit, ze nasa praca je timova, a cerpame poznatky a skusenosti z inych transplantacnych centier v zahranici, kde aj my pravidelne poskytujeme nase vysledky, aby sa vzajomne nasli najoptimalnejsie liecebne postupy.

*V porovnani s inymi transplantacnymi jednotkami, nepocitujete nedostatky v zdravotnickom vybaveni?

- Nemyslim si, ze by sme v niecom zaostavali, mozem zodpovedne povedat, ze doteraz nase deti dostali vsetko, co potrebovali, aj ked si to z nasej strany vyzadovalo ovela vacsiu namahu pri obstaravani potrebnych liekov i specialneho zdravotnickeho materialu, ako napr. v ekonomicky prosperujucich krajinach. My to zatial nevnimame ako namahu, vyplyva to z toho, ze pracu robime s laskou.

*Ake su vysledky vasej transplantacnej jednotky za pat rokov posobenia? Na Slovensku ste jedinym centrom pre detskych pacientov. Myslite si, ze porovnatelnym s pracoviskami podobneho zamerania vo svete?

- Danka svoj zivot bojuje uspesne uz piaty rok. Mne neprislucha hodnotit nasu pracu, tu musia zhodnotit predovsetkym nasi pacienti a ich rodicia. Co mozem povedat v mene nasho kolektivu, ze od roku 1995 sme na nasom pracovisku darovali ”druhu sancu” osemnastim uspesne odtransplantovanym detom. Piaty rok existencie a vysledky potvrdzuju, ze mame porovnatelne vysledky s transplantacnymi centrami vo svete.

*Zo vzajomneho spravania sa pocas pobytu na Taloch vyplyva, ze ste ako jedna velka rodina.

- Je to pochopitelne. Deti u nas stravia asi osem tyzdnov, potom nas rok ci dva pravidelne pri ambulantnych kontrolnych i kratkych hospitalizaciach navstevuju. Za ten cas sa tak zblizime, ze pozname dopodrobna problemy celych ich rodin. Je medzi nami krasny, velmi uprimny vztah, bez ktoreho to nejde.

* Ste autorkou projektu liecebneho pobytu deti po transplantacii spolu s ich darcami, rodicmi a zdravotnickym personalom v hoteli Stupka na Taloch. Co vas k tomu viedlo?

- Okrem zdravotnych komplikacii spojenych s liecbou nase deti casto trpia aj nasledkami z dlhodobej izolacie, stracaju sebadoveru a chyba im casto motivacia. Pobyt s rodicmi a surodencami – zdravymi detmi - v inom ako domacom a nemocnicnom prostredi im moze len prospiet. Pre mnohe z nich je to prva spolocna dovolenka. V nasej skupine pacientov su vacsinou rodiny so slabsim financnym zabezpecenim, co by mohol byt jeden z dovodov nemoznosti spolocnej dovolenky. Druhou vyhodou tohoto projektu je vsak to, ze dieta ma zabezpecenu nepretrzitu lekarsku starostlivost, ktoru si takyto pacient vyzaduje.

Po zvazeni vsetkych okolnosti sa zrodila myslienka prezit spolu v prijemnom prostredi niekolko dni. A za to, ze sa nam podarilo realizovat nas projekt – dosiahnut spolocny pobyt pacientov, ich darcov, rodicov a zdravotnikov, prist na dovolenku do tohoto krasneho prostredia, vdacime prave vedeniu Zeleziarni v Podbrezovej. Aj prostrednictvom novin im dakujem za vsetky deti a ich rodicov.

Pocas pobytu na Taloch sa deti so svojimi rodicmi prisli pozriet aj do nasho podnikoveho muzea. Velmi mile bolo posedenie so sladkym obcerstvenim, na ktorom sa deti i rodicia podakovali prostrednictvom Mgr. Mariana Zimu, personalneho riaditela, vedeniu ZP a.s., za nezabudnutelny pobyt na Stupke. Mgr. Marian Zima odovzdal detom darceky a ony mu venovali svoje kresby. Na rozlucku prevzal od deti dakovny list ( uvadzame v plnom zneni).

Len niekolko hodin prezitych s tymito detmi stacilo na poznanie, ze je to zavideniahodna sila, optimizmus a chut, s ktorou dokazu bojovat o svoj zivot. Castokrat si ani neuvedomujeme, aky obrovsky dar sme dostali, ak mame zdrave deti, ak sme my zdravi.