| Pri zimnej nedelnej potulke v nasom valastianskom
chotari cez Chodorovy vrch, Brezinky, z Prislopu sa mi vynorila krasna panorama na
novy zavod Zeleziarni Podbrezova a. s. Pretoze patrim ku generacii, ktora zacala pracovat
este v roku 1944 za “Göring Werke” a nasledne po roku 1945 uz
v Zeleziarnach Podbrezova ucastinnej spolocnosti, mozem realne posudit zmeny
zivotneho prostredia nasho okolia, ake boli pred viac ako patdesiatimi piatimi rokmi
a dnes.
Udolie pod Siklovom bolo stale zahalene v dyme a v klasickom
podbrezovskom smogu bez ohladu na rocne obdobie. Dnes je skutocnost celkom ina. Udolie pod
Siklovom, kde vznikali zarodky hutnickeho komplexu, je uz dnes bez spominaneho smogu
a cmudu. Nebola to nahoda, ale cielavedoma, tvrda, dlhorocna poctiva praca.
Naviac na nahornej rovinke “Urokyti” v udoli Hrona a Nizkych
Tatier vyrastol moderny hutnicky komplex na vyrobu rur.
Tak, ako sa vybudoval novy zavod na spickovy hutnicky kombinat nielen na Slovensku,
ale i v ramci Europy, tak sa sucasne postupne stary zavod komplexne
modernizoval, za co patri vdaka vsetkym, ktori maju na tom podiel.
Neda mi, aby som sa nezmienil o pohlade na novopostavenu tribunu na obnovenom
futbalovom ihrisku vo Valaskej – materska cast obce. Lepsiu prevenciu proti
rozsirovaniu drogovej pliagy si neviem ani predstavit, ako je prakticka podpora sportu.
Vobec nezvelicujem, ale zodpovedne prehlasujem, ze nebyt komplexnej podpory Zeleziarni
Podbrezova a. s., futbal vo Valaskej by uz bol zanikol. O takej krasnej tribune na
zmodernizovanom futbalovom ihrisku sa roduvernym valastianskym fanusikom a obcanom
veru ani nesnivalo. Uprimna vdaka Podbrezova.
Kazdy Podbrezovan precitam, ako sa ludovo povie, od A po Z. Preto mi neda, aby
som v mojom prispevku do Podbrezovana nespomenul cislo 1/2001. Zaujal ma prihovor
predsedu predstavenstva a generalneho riaditela Ing. Vladimira Sotaka, uverejneneho
na prahu roka 2001.
Mnohi ludia dnes ako by mali klapky na ociach, ako by nevedeli, co sa robi
s nasimi fabrikami. Mne je tazko pisat do novin o situacii v nasich
upadajucich fabrikach, najma tu na Horehroni, ked to, co sme si velmi pracne vybudovali
pocas nasho aktivneho zivota, sa nam dnes uplne trati pred ocami.
Mrzi a boli i mna, ze ani odbory nepomohli zabranit krachu nasich fabrik,
cize suhlasim s kritickym nazorom generalneho riaditela Ing. Sotaka na odbory.
O to viac ma mrzi, ze jedina fabrika “od zeleza”, ktora okrem zamestnania
svojim zamestnancom financne podporuje i zdravotnictvo, sport a vsetko, co
suvisi s nasim zitim, nema pochopenie u niektorych jednotlivcov vlastneho
podniku.
Co povazujem za velmi podstatne a perspektivne, ze v dnesnej tazkej dobe
sa Podbrezovcania neuspokojuju s planom spolocnosti na obdobie piatich ci desiatich
rokov, ale planuju perspektivne pre dlhsie obdobie, co si dovolim tvrdit, ze to sotva
najdeme v nejakom podniku na celom Slovensku.
Slova generalneho riaditela “Horehronci budu mat iba tolko, kolko si sami
vyrobia”, by si mali osvojit i vsetci pracovnici horehronskych fabrik, no najma
v krachujucich fabrikach, hlavne ludia v ich vedeniach, ktori nesu zodpovednost
za vysledky prace v celej fabrike.
Dovolim si vyzdvihnut myslienku z novorocneho prihovoru Ing. V. Sotaka, ze
“rozumny gazda si v casoch urody odklada na horsie casy”.
Chcem sa podakovat najma vrcholovemu vedeniu ZP a. s., no i dalsim pracovnikom
na nizsich stupnoch riadenia a samozrejme tym, ktori sa podielaju na realizacii
kvalitnej vyroby, ako i tym, ktori predajom premienaju vyrobky na slovenske koruny, ktore
nam dnes vsade chybaju.
Bol by som rad, keby slova, ktore boli vyslovene clenmi vedenia akciovej
spolocnosti Zeleziarne Podbrezova pri otvoreni noveho roku 2001, o poctivej robote,
discipline a lojalite k firme, aby vztahy medzi ludmi boli uprimne, laskave
a ciste, aby sa nestali frazami, ale sucastou nasho zivota.
Danove
priznanie do konca januara
Termin sa nezadrzatelne blizi a my sme v tejto suvislosti oslovili
Elenu Mravcovu, referentku pre dane z Obecneho uradu v Podbrezovej:
* Mnohi nasi citatelia ziskavaju postupne do osobneho vlastnictva byty a preto
sa aj na nich vztahuje povinnost danoveho priznania. Mozete konkretizovat o aku
povinnost v tomto pripade ide?
- Povinnostou kazdeho vlastnika, ktory nadobudol byt v predchadzajucom
roku, je do 31. januara 2001 vyplnit danove priznanie a odovzdat ho miestne
prislusnemu obecnemu ci mestskemu uradu . Pokial danovnik splna podmienky vyplyvajuce zo
zakona c. 182/ 1993 Z. z, pripadne zakona c. 42/1992 Z. z. , ( ak ziskal byt zmluvou o
prevode vlastnictva, na zaklade zmluvy o vystavbe domu, dedenim a rozhodnutim
statneho organu) prinalezi mu oslobodenie od dane na pat rokov. Pri vyplneni predpisaneho
tlaciva automaticky ziada aj o oslobodenie od dane na pat rokov nasledujucich od roku
nadobudnutia bytu do osobneho vlastnictva.
* Moze sa stat, ze obcan na tuto povinnost zabudne, nesplni ju z ineho
dovodu... Co v takom pripade?
- Obcan, ktory si nesplni povinnost podania danoveho priznania straca tohtorocnu
zlavu a vyska jeho dane sa zvysi o 10 percent.
* Podava sa danove priznanie kazdorocne?
- Len v pripade, ze dojde vo vlastnickych vztahoch k nejakej zmene. |
|
