PODBREZOVAN   15/2001

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Vyroba


<<<

S Ing. Milanom Podkonickym, veducim prevadzkarne strojarenska vyroba

Pred augustovymi opravami

 zelt0115.jpg (14047 bytes)

Ing. Milana Podkonickeho, veduceho strojarenskej vyroby, sme sa opytali:

Ako hodnotite pripravu strojarenskej vyroby na planovane augustove opravy?

- Okrem taharni rur, kde sa v sulade s rocnym grafikonom opravy uskutocnuju od 23. jula a ukoncene budu 31. jula, sa tazisko planovanych oprav presuva do druhej polovice augusta. V tomto termine budu prebiehat opravy v rozhodujucich prevadzkarnach nasej akciovej spolocnosti. Vo valcovni rur s pretlacovacou stolicou je tento rok, vzhladom na planovanu decembrovu generalnu opravu vymurovky karuselovej pece (II. etapa), termin augustovej opravy upraveny na pat dni. Z tohto dovodu sa i priprava augustovej opravy, ktora je planovana v termine od 23.augusta do 27. augusta, prisposobuje jej rozsahu. Z nasho pohladu mozeme konstatovat, ze k dnesnemu dnu mame z planovanych 258 poloziek pozadovanych nahradnych dielcov hotovych 65 percent. Zostavajuca cast je v stadiu rozpracovanosti, resp. priebeznej finalizacie vyroby. Vo financnom vyjadreni ide o dodavku nahradnych dielcov v hodnote 9,5 miliona korun. V prevadzkarni oceliaren je oprava planovana na termin od 19. augusta do 2. septembra 2001. Poziadavky na nahradne dielce v objeme cca 6 miliona korun v rozhodujucej miere smeruju k vymene casti odsavacieho potrubia z elektrickej oblukovej pece a generalnej opravy liaceho zeriava c. 234. Sumarne je pre tento termin pozadovanych zhruba patdesiat poloziek. Okrem nahradnych dielcov zabezpecujeme pre jednotlive prevadzkarne i pozadovane zamocnicke kapacity. Oprav sa celkove zucastni osemnast nasich zamestnancov. Na zaver mozem konstatovat, ze naplname priebezne harmonogram jednotlivych poziadaviek tak, aby boli opravy realizovane v pozadovanej kvalite a v pozadovanom rozsahu.


<<<

Precitali sme za vas

Co je potrebne pri praci s pocitacom?

Uz aj na Slovensku existuje pravny ramec pre stanovenie poziadaviek pri praci s pocitacmi.
Vlada SR vydala 20. maja 2001 nariadenie o minimalnych bezpecnostnych a zdravotnych poziadavkach pri praci so zobrazovacimi jednotkami, ktore bolo uverejnene v Zbierke zakonov pod cislom 247/2001 Z. z. Ako uz nazov napoveda, tyka sa aj prace s pocitacom, konkretne pri pouzivani monitora, respektive displeja. Spod svojej posobnosti vynima zariadenia, ktore nie su urcene na plnenie pracovnych uloh, prenosne zariadenia pouzivane docasne alebo nepravidelne a zariadenia s malym displejom (napriklad kalkulacka, registracna pokladnica, elektronicky pisaci stroj).
Zamestnavatel analyzuje pracovne podmienky a hodnoti podmienky na zaistenie bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci, osobitne z hladiska zataze zraku, podporno pohybovej sustavy a neuropsychickeho stresu a vykonava primerane opatrenia na odstranenie zistenych nedostatkov. Tato klauzula znie pomerne optimisticky avsak bohuzial (ako cele nariadenie) nestanovuje ziadne konkretne metody a postupy pre zamestnavatelov. Nejasna formulacia dava priestor pre ignorovanie, respektive negativne posudenie subjektivnych staznosti zamestnancov. O nieco lepsia (avsak nie
zels0115.jpg (9934 bytes) idealna) je situacia pri vymedzeni podmienok pracoviska.
Pracovisko tvori: zobrazovacia jednotka, sedadlo a stol alebo pracovna plocha. Musi vsak splnat minimalne poziadavky stanovene v prilohe citovaneho nariadenia.
Obrazovka
musi byt bez zrkadlenia a svetelnych odrazov sposobujucich zrakovu nepohodu zamestnanca. Vsetky druhy ziarenia, s vynimkou viditelnej casti spektra elektromagnetickeho ziarenia, musia byt znizene na uroven zanedbatelnu z hladiska bezpecnosti a ochrany zdravia zamestnancov. Autor clanku sa domnieva, ze tieto poziadavky je mozne uplne splnit len pouzivanim kvalitnych monitorovych filtrov s antireflexnou upravou (pri klasickych katodovych monitoroch), pripadne kvalitnych LCD monitorov.
Znaky na obrazovke musia byt dobre citatelne a zretelne zobrazene... Obraz na obrazovke musi byt ustaleny bez blikania alebo inych prejavov nestalosti. Takto sa nariadenie pokusa urcit parametre monitora, avsak de facto nehovori nic o grafickom rozliseni, ci zobrazovacej frekvencii. Zrejme nedostatocnou odbornostou spracovatelov tejto normy sme ochudobneni o podrobnejsie charakteristiky. Mnohi z nas by urcite dokazali inak naformulovat tieto poziadavky s prihliadnutim na druh zamestnancom vykonavanej prace. Urcite mi date za pravdu, ak poviem, ze ine subjektivne naroky na monitor (z hladiska grafickeho rozlisenia, frekvencie i farebnosti) ma uctovnicka (ktora povedzme 50 percent casu stravi studiom uctovnych dokladov) a ine programator (ktory pozera do monitora takmer nepretrzite). Nariadenie vlady hadze vsetky profesie do jedneho vreca. “Bez blikania” moze pre niekoho znamenat aj 60 Hz a “znaky dobre citatelne” aj pri rozliseni 640×480 bodov.
Poloha obrazovky musi byt lahko prisposobitelna potrebam zamestnanca. Ak je to potrebne, treba pouzivat osobitny podstavec alebo stol s nastavitelnou vyskou. Ak vas vasa telesna vyska radi k vyssim, mate pravo dozadovat sa podstavca pod monitor, aby ste sa pri pouzivani pocitaca “nehrbili”.
Dalsou zaujimavostou je pouzivanie drziaku dokumentov, ktory musi byt stabilny, prisposobitelny potrebam zamestnanca a umiestneny tak, aby sa minimalizovali nepohodlne pohyby a polohy hlavy a oci. Ak teda pouzivate pri plneni svojich pracovnych uloh podkladove dokumenty (napriklad prepisovanie dokumentov, upravy, recenzie), potrebujete pohodlny drziak dokumentov. Aby sa minimalizovali nepohodlne pohyby, mal by byt podkladovy dokument umiestneny v rovnakej vyske ako monitor, z coho vyplyva, ze bud pouzijete drziak dokumentov na monitor, alebo taky, ktory vam umozni umiestnit dokument do spravnej polohy. Vase oci uz viac nebudu musiet zaostrovat na roznu vzdialenost.
Aj klavesnica ma svoje poziadavky. Usporiadanie klavesnice a vlastnosti klavesov musia ulahcovat pouzivanie klavesnice. Znaky na klavesoch musia byt dostatocne kontrastne a citatelne zo zakladnej plochy. Pred casom sa mi do ruk dostala klavesnica, kde niektore klavesy “chybali” a niektore mali zodrate pismena. Napriek tomu nebolo jednoduche ju vymenit, pretoze nadriadeny (ako to uz byva – IT- neznalec) sa pytal “Da sa pouzivat?” a dostal objektivne spravnu odpoved “Da.”. Citovane nariadenie bude znamenat prinos aj v takychto situaciach. Skoda len, ze nespomina narodne oznacenie klaves (spravny popis znakov s diakritikou). V mnohych firmach stale najdeme “americke”, “nemecke” alebo “ceske” klavesnice aj napriek tomu, ze je v systeme pouzita slovenska klavesnica. Hladanie spravnej klavesy s diakritickym znakom je sice mozno zabavne, avsak rozhodne nie ergonomicke.
Pracovne sedadlo musi byt nastavitelne na vysku, operadlo musi mat nastavitelnu vysku i sklon. Pre niekoho mozno banalita, avsak pre mnohych ludi este stale sen mat v zamestnani kvalitnu stolicku...
Opierka noh musi byt k dispozicii podla individualnej potreby zamestnanca. Ak teda ocenite tento doplnok, nevahajte sa ho dozadovat. Avsak nekonkretnost pravnej normy ponechava zamestnavatelovi velku volnost. Ak vam da pod nohy dreveny klat, ci zviazanu kopu papiera a prehlasi, ze je to opierka noh, svoju povinnost si splnil...
Programove vybavenie musi byt vhodne pre danu ulohu a musi zodpovedat urovni znalosti a skusenosti zamestnanca. Toto ustanovenie je prinajmensom rozporuplne. Na jednej strane si mozeme vydychnut, nadriadeni nas uz nebudu poverovat ulohami, na ktore nemame spravny softverovy nastroj. Kto a ako posudi vhodnost programoveho vybavenia pre danu ulohu nam vsak jasne nie je. Zaroven tymto ustanovenim zamestnavatel straca moznost aktivne ovplyvnit kvalifikacny rast zamestnanca. Ak totiz zamestnanec prehlasi, ze na splnenie novej ulohy nema dostatocne znalosti a skusenosti, zamestnavatel nema moznost, ako prinutit zamestnanca naucit sa nove veci (aj keby si to napriklad vyzadovalo len hodinove studium dokumentacie). Avsak verime, ze zamestnavatelia nalezite ocenia iniciativnych zamestnancov, ktori sa dokazu nove veci ucit aj samostudiom (bez drahych skoleni).
Zamestnavatel zabezpeci pravidelne prerusovanie prace alebo v case tohto prerusenia zabezpeci inu pracu s cielom znizit pracovnu zataz. Isty znamy, ktory vykonava funkciu referenta bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci, mi potvrdil, ze obdobne nariadenia v krajinach zapadnej Europy ovela exaktnejsie definuju pripustny pocet hodin nepretrzitej prace pri pocitaci diferencovane podla profesie. Ako si vsak v nasich podmienkach vysvetlit “pravidelne prerusovanie prace”, nam jasne nebolo a zrejme ani nebude.
V pripade zrakovych tazkosti, ktore moze sposobit praca so zobrazovacou jednotkou mame pravo na primerane skriningove vysetrenie oci a zraku zdravotnickym pracovnikom. Okrem toho mame pravo na vysetrenie pred zaradenim na takuto pracu a tiez pravidelne v intervaloch urcenych podla osobitneho predpisu. Zamestnancom sa poskytne komplexne oftalmologicke ocne – poznamka autora) vysetrenie, ak vysledky skriningoveho vysetrenia preukazu jeho potrebu. Zamestnanci maju pravo na odborne vysetrenie pohyboveho a nervoveho systemu, ak maju zdravotne tazkosti takeho charakteru, ze mohli vzniknut v suvislosti s vykonom prace so zobrazovacou jednotkou. Ak teda mavate po praci s monitorom bolesti oci, chrbtice a podobne, mate pravo na nalezite vysetrenia.
Pravidelne pouzivanie notebooku je nevyhovujuce hned z viacerych hladisk (polohovatelny monitor, klavesnica nie je oddelena od zobrazovacej jednotky). Pripustne su jedine v kombinacii s externou klavesnicou, mysou (respektive inym ukazovacim zariadenim) a (podla individualnych podmienok) i s externym monitorom...
Ucinnost nariadenia vlady SR o minimalnych bezpecnostnych a zdravotnych poziadavkach pri praci so zobrazovacimi jednotkami je sice od 1. jula 2001, avsak pracoviska uz existujuce pred tymto datumom sa musia upravit do 31. decembra 2003! Stanovenie tak vzdialeneho datumu v casoch, kedy sa dolezite pravne normy menia aj dva alebo tri razy do roka mozno povazovat za velmi nezodpovedny krok. Zamestnanci vsak uz dnes maju narok dozadovat sa minimalnych poziadaviek stanovenych tymto nariadenim. Zostava nam len dufat, ze postoj zamestnavatelov (respektive kompetentnych veducich) voci zamestnancom nebude “ak sa vam nepaci, mozete odist”. Firma tym strati schopnych ludi (pretoze ak zamestnanec ma kam odist, patri urcite aspon k lepsiemu priemeru) len preto, ze nie je ochotna svojim zamestnancom poskytnut ani minimalne podmienky na ochranu ich zdravia. A ak firma neposkytuje ani minimum, nie je to dobra firma, nema co robit v trhovom hospodarstve a je len otazkou casu, kedy opusti trhovy priestor.
Poziadavky uvedene v tomto clanku su len vytahom zo spomenuteho nariadenia vlady. Pre podrobne informacie odporucame obratit sa priamo na citovanu normu.

M. David, internet


<<<

PODBREZOVAN   15/2001

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6