Statny tajomnik MZV SR a hlavny vyjednavac
pre vstup do EU Jan Figel v Podbrezovej

Perspektivou je spolocna Europa

*Co bolo podnetom na vasu navstevu Podbrezovej?

- Ide o moj vnutorny zaujem o firmu a situaciu v regione, pretoze to spolu suvisi. Podla mna, ak sa dari zeleziarnam, tak sa dari aj Podbrezovej a Horehroniu, a bol by som rad, keby to platilo aj inde. Celkovou perspektivou pre Horehronie, zeleziarne a cele Slovensko je spolocna Europa, ktora znamena stabilitu, bezpecnost a z toho vyplyvajucu potrebnu a tak hladanu prosperitu. Viackrat sme sa stretli s generalnym riaditelom ZP Ing. Vladimirom Sotakom na roznych forach v Bratislave, ale aj v cudzine a uz davnejsie sme sa dohodli, ze sa pokusim najst si cas na navstevu. V  letnom obdobi europske organy v Bruseli nepracuju, tak som si vyhradil jeden den pre Podbrezovu. Hlavnym dovodom mojej navstevy je spoznat situaciu, problemy a ocakavania Podbrezovej a oceliarstva, ktore sa tu koncentruju vo vztahu k Europskej unii. A je tu aj specificky aktualny problem – antidumpingove konanie, ktore iniciovala Europska komisia na podnet vyrobcov rur zo zapadnej Europy prave pred par tyzdnami. Koncom augusta sem pride komisia na dalsie skumanie podnetu, a preto chceme problematike venovat vaznu pozornost aj na MZV SR. Chceme pomoct fabrike a zaroven obhajit slovenske zaujmy.

*Aky dojem mate z navstevy zeleziarni?

- Bol som v starom aj v novom zavode. Videl som vyrobu ocele aj vyrobu rur, dokonca aj tych v Bruseli diskutovanych rurovych oblukov. Kedze som navstivil aj sportove, kulturne a spolocenske zariadenia, mozem konstatovat, ze som rad - ze som mohol vidiet, ako od srotu v Zeleziarnach v Podbrezovej rozvijate kazdodennu vyrobu a zivot – az po golf a turizmus. Ta sirka zaberu je obdivuhodna, ale zaroven je velmi inspirativna. Nemozno zostat len v uzkom – zranitelnom vymedzeni, ci uz z hladiska vyroby alebo obchodu a zaroven, nemozno ludsky zivot vnimat len na osem pracovnych hodin a ostatne ako by nas nezaujimalo. A manazment tejto firmy zaujima celkovy vyvoj v regione a isty komfort, rozvoj, perspektiva pre vsetkych. Co sa tyka vyroby, nechcem sa k nej osobitne vyjadrovat, ale bolo to pre mna zaujimave poznanie. Ja mam technicke vzdelanie. Pred vyse mesiacom som navstivil U.S. Steel v Kosiciach, a  plati to aj v Podbrezovej - oceliarstvo je citliva problematika v europskych strukturach. S presvedcenim mozem povedat, ze tu vidno usporiadanost, kvalitne parametre, aj velmi zrelu a zretelnu expanziu. Je to velmi dobre, pretoze Slovensko moze so svojim zaujmom prave v europskych strukturach expandovat a posilnovat sa,  ak to dokaze, alebo ak to chce, vie. Ak vsak nevyuzije svoju prilezitost, moze slabnut. Konkurencia okolo nas je velka a narasta. Zeleziarne Podbrezova su vsak ukazkou toho, ze sa da aj v konkurencii profitovat a dokonca aj expandovat.
Zelam si, aby takychto prikladov bolo na Slovensku cim viac a aby ludia tu vnimali svoju historicku prilezitost i zodpovednost za vytvorenie perspektivy doma. To, co nasi otcovia a dedovia nemohli kvoli neslobode a utlaku realizovat doma a odchadzali casto do Ameriky, dnes, aj ked je tazko, mame moznost, a aj zodpovednost, vybudovat postupne tu, kde zijeme.

Na navstevu Podbrezovej zavital 8. augusta 2001 spolumajitel televizie Markiza Pavol Rusko. Oboznamil sa s nasim vyrobnym programom a   Mgr. Marian Zima, personalny riaditel, ho sprevadzal aj na prehliadke Hutnickeho muzea ZP. Spolocne si prezreli sportove ihriska a pred stretnutim s vedenim nasej spolocnost, sme ho pred hotelom Stupka poziadali, aby sa s nami podelil o svoje dojmy:

- Musim sa priznat, ze ma sem priviedol Janko Kovacik (riaditel Produkcneho domu Forza - pozn. red.), ktory sa dlhe roky pozna s Ing. Vladimirom Sotakom. Stale spomina, ze Podbrezova je taka “HUTNICKA MARKIZA” a mal pravdu. Videl som asi styri vyrobne haly, neviem, ako sa to odborne vola, takze nejdem sa hrat na “chrobaka Truhlika”, ale vsade bolo badat system, vsade poriadok, mal som pocit, ze tu ludia presne vedia, co maju robit a kde maju svoje miesto. Nikto sa nepotuloval s kavickou v ruke, nepreslapaval... Je to podla mna normalna dobre fungujuca kapitalisticka fabrika, ktora, kiezby mala na Slovensku co najviac nasledovatelov. Socialny program ide ruka v ruke so schopnostou spolocnosti zarobit peniaze a samozrejme, treba obdivovat aj schopnost majitelov vidiet do buducnosti. Na Slovensku malo velmi vela ludi prilezitost urobit z fabrik nieco, ako su podbrezovske zeleziarne. Ale to chcelo vidiet za roh, nebyt chamtivy, to chcelo nebohatnut hned v tomto momente, ale snazit sa rozvijat fabriku, vyrobne programy, investovat do technologii a drzat sa hesla “ najprv bude bohata fabrika, potom budeme bohati my”. Je velmi zle, ked niekto musi konstatovat: bohaty majitel chudobneho podniku”. Verim, ze casom, po obdobi tych “rychlo kvasenych” milionarov, na Slovensku zacne pribudat coraz viac poctivych podnikatelov, ktori si budu vediet vazit zarobene peniaze.