ZP a.s. NEWS

Detska letna skola golfu si zacina budovat tradicie

Zaujem uz prevysil moznosti

Detska letna skola golfu si zacina budovat na Taloch svoje tradicie. Od 20. do 24. augusta sa konala uz druhykrat. Zaujemcov bolo este viac a o uspesnom ohlase svedci skutocnost, ze prisli aj “absolventi prveho turnusu”. Pocasie t ucastnikom prialo po cely tyzden, v piatok, ked sa Mala golfova akademia stala dejiskom zaverecnej sutaze, slnko veru poriadne pripekalo.
Nadejnych golfistov sme zastihli zaujatych do hry. Prihovarame sa dvom chlapcom, ktori odohrali sutazne kolo. Su velmi pohotovi a ochotni priblizit nam princip hry. Kedze golfova terminologia pozostava vacsinou z anglickych vyrazov, dame si niektore vysvetlit. Dozvedame sa, ze green mozno nazvat aj jamkoviskom, ze ta vrstva piesku sa vola banker, ze odpalisko je nizko kosena plocha, z ktorej sa zacina hrat dana jamka, driving rang je cvicna luka, na ktoru pojdu po obede pokracovat v zaverecnej sutazi. Mame dojem, ze sa rozpravame s profesionalnymi hracmi. Badat, ze to tychto chlapcov zaujalo a plne sa oddali hre. A ake su dojmy dalsich ucastnikov druhej detskej letnej golfovej skoly?

Matej Giert
- Mne sa to minule tak zapacilo, ze som prisiel znova. Ked som sa sem hlasil prvykrat, vobec som nevedel hrat, nevedel som, co je to odpalovanie, patovanie. Dnes mozem povedat, ze ma tento sport zaujal.

Martin Giert
- Ja som tu tiez druhykrat, tento sport sa mi skutocne paci.

Martina Voskarova
- Nepatrim medzi zaciatocnikov, golf hram uz dlhsie. Do letnej skoly som prisla trenovat a citim, ze som na tom stale lepsie.

Kristina Vyrostkova
- Ja sa golfu venujem uz tiez dlhsie, asi rok a pol. Z rodiny hram len sama. Doviedla ma k tomu mamina kamaratka. Je to velmi zaujimavy sport, ktory vyvolava taky zvlastny pocit. Pocas tohto tyzdna som sa naucila hrat s novou palicou - som spokojna.

Peter Juhasz
- Kedze je to taky pohodlny sport a ja som si zranil koleno a nemozem velmi behat, prihlasil som sa sem. Som tu druhykrat a teraz sa uz zdokonalujem v tom, co som sa naucil.

Robo Ciznar
- Rodicia ma sem prihlasili, ale aj sam som to chcel skusit. Zapacilo sa mi to a myslim, ze sa tomuto sportu budem venovat aj nadalej.

Robert Galo
- Ja hram golf aj doma, v Toronte, ale nechodil som doposial na ziadne kurzy. Kedze som na prazdninach u starej mamy vo Valaskej, chodim sem s bratrancom Misom. Ak by som mal porovnavat, je to tak ako u nas. Velmi sa mi tu paci a je tu velmi dobre.

Michal Antal
- Som tu ciastocne preto, ze bratranec z Kanady chcel sem ist, ale aj sam som to chcel. Golf som nikdy nehral, ale myslim si, ze mi to ide celkom dobre a celkom sa mi to paci. Najviac sa mi paci strielanie na metre. Aj strava je dobra

Janka Krellova
- Nikdy som golf nehrala a tak som to chcela vyskusat. Po piatich dnoch si myslim, ze by ma to asi bavilo. Zatial vsak nie som celkom presvedcena, ci sa budem venovat golfu aj nadalej. Uvidim.

*Co hovori v zavere patdnoveho kurzu hlavny instruktor Tomas Marcok?
- Velmi nas potesil velky zaujem deti o letnu golfovu skolu. Asi polovica z nich je tu uz druhykrat, myslim si, ze viditelne pokrocili. Velmi sikovne su vsak aj niektore z deti, ktore su tu prvykrat. Niekolkym to ide skutocne velmi dobre.

*Co povazujete pri golfe za najdolezitejsie?
- Mnohi povazuju za najdolezitejsi svih. Ten sa vsak moze naucit velmi vela ludi, ale pokial nezvladnu hru hlavou, nemaju sancu. V golfe je to potrebne.

*Golfova skola na Taloch vzbudila skutocne zaujem. Stane sa letna golfova skola pravidlom?
- Velky zaujem nas potesil. Pocet zaujemcov bol uz teraz vacsi, ako sme mohli uspokojit. Vzhladom na skutocnost, ze Jozef a Zuzka tu momentalne neboli, museli sme desat deti v tomto termine odmietnut. Golfovu skolu budeme organizovat urcite aj v buducnosti.

<<<

Tridsat metrov od zeravej lavy soptiacej Etny

V druhej polovici jula napisali turisti Klubu slovenskych turistov Namestovo a ZP Sport a.s. dalsiu kapitolu svojej vynikajucej spoluprace. Patnastdnovy zahranicny zajazd bol tentoraz zamerany predovsetkym na vysokohorsku turistiku v oblasti talianskych sopiek.

Prvou z nich je do historie smutne zapisany Vezuv, ktory pri svojej erupcii v roku 1979 doslova pochoval pod sest az sedem metrovu vrstvu kamienkov a sopecneho prachu viacere mestecka a dedinky na svojom upati. Medzi inymi aj Pompeje, ktore su dnes vdaka rozsiahlym vykopavkam z 19. a 20. storocia centrom obrovskeho turistickeho ruchu a svedkom rimskej kultury z prelomu letopoctov.
Dalsim centrom zaujmu su Liparske ostrovy, kde vyuzivame obe moznosti na tazko opisatelne zazitky. Na ostrove Vulcano je to moznost obist cely krater priamo po jeho hrane. Polia zltej farby, salajuca teplota a "vona" siry vyvolavaju pri ich prechode v kazdom z nas nielen nadsenie, ale aj zmiesane pocity. Na ostrove Stromboli je ozajstnou atrakciou moznost vystupu do blizkosti kratera a nocne pozorovanie jeho erupcii. Kazdych 15-30 minut, co predstavuje frekvenciu vybuchov, su fotoaparaty a videokamery pripravene nasnimat toto velkolepe divadlo.
Hoci 3323 metrov vysoka Etna ma byt podla povodneho programu najvyssim vrchom na zajazde (pre viacerych z nas dokonca "vyskovym rekordom") , vsetci radi vymiename pocit potesenia zo zdolania trojtisicovky za to, co nam poskytuje prebudena sopka. Policajne hliadky sice pustaju nas autobus iba do Nicolosi - strnast kilometrov pod chatu Sapienza, ktora byva za normalnych podmienok len vychodzim miestom vystupu na vrchol - mame ale moznost po povodnom lavovom poli dostat sa az 30 metrov od cela terajsieho pola, ktore pomaly, ale s nezadrzatelnou silou postupuje vpred smerom na pomaly sa na evakuaciu pripravujuce Nicolosi. Nocne pozorovanie neustale chrliacej sopky a prudu zeravej lavy len potvrdzuje vsetky medialne spravy o tom, ze tentoraz sa sopka prebudila v mimoriadnej sile. Dym zo sopky poskytuje jednoznacne vysvetlenie toho, preco su uz vsetky plaze 30 kilometrov vzdialeneho druheho najvacsieho sicilskeho mesta Catanie uzavrete a odkial sa zobral sopecny prach aj v 80 kilometrov vzdialenych Syrakuzach.
Popri "sopecnom" programe zostalo dostatok casu aj na dalsie aktivity. Srdce vysokohorskeho turistu potesil vystup na Corno Grande - 2913 metrov vysoky najvyssi vrch pohoria Gran Sasso, srdce milovnika historie a kultury pocetne zastavenia v strediskach kultur-nych pamiatok greckej, rimskej, normanskej i sucasnej talianskej kultury (len v Syrakuzach v okruhu snad dvoch kilometrov od najvacsieho greckeho divadla s priemerom hladiska 138,5 metra z 5. storocia pred nasim letopoctom, cez rimsky amfiteater z 3. storocia p. n. l., az po dominujuci moderny kostol Madonnia delle Lacrime vysvateny v roku 1994). Aktivit pod horucim apeninskym a sicilskym slnkom bolo tolko, ze kazdemu z nas dobre padli kratke prestavky v slanej vode Tyrrhenskeho, Stredozemneho, Ionskeho a Adriadickeho mora, i v chladnej sladkej vode kanonov Gole Alcantara a Cavagrande del Cassibile.

<<<

Po 15. rocniku Pohara Podbrezovej v zavesnom lietani

Boli to jedny z najlepsich pretekov

Dokonc. z minuleho cisla

A ako hodnotia priebeh pretekov ucastnici?
Riaditel pretekov Mgr. Marian Zima

- Ked mam hodnotit 15. rocnik Pohara Podbrezovej v zavesnom lietani, musim povedat, ze patrili k najlepsim pretekom, ake sa v tomto roku na Slovensku konali. Nielen preto, ze boli sucastou Europskeho pohara v zavesnom lietani v kategorii B, ale aj preto, ze priniesli opat uspech reprezentantovi Podbrezovej - tentoraz nie Jurajovi Sladkemu, ale Ferdinandovi Niznerovi. Co sa tyka organizacie, neboli ziadne problemy, pretoze tento pohar uz roky organizuju ludia, ktori maju s tym skusenosti a patri im za to vdaka. Samozrejme podakovanie patri aj pretekarom, ktori priniesli pekne sportove vysledky a aj Zeleziarnam Podbrezova, ktore sponzoruju tuto sutaz uz patnast rokov.

Vitaz, Ferdinand Nizner, reprezentant ZP

- Tieto preteky boli pripravene mimoriadne dobre, lietalo sa mi dobre. Perfektnu atmosferu je velmi tazko opisat. Pocasie sice vyzeralo ako pekne, ale vsetky odlietane discipliny tomu nezodpovedali kvalitou. Napriek tomu bolo vidno, ktori piloti su na akej urovni a ako lietaju. Preteky boli tazke a konkurencia velka. Som rad, ze som zvitazil medzi pilotmi, ktori lietaju naozaj dobre. Myslim si, ze prave tento posledny rocnik bol najlepsi a nielen ja vidim, ze kvalita tejto sutaze sa stale stupnuje.

Riaditel ZP SPORT, a.s. Vladimir Vanik

- Myslim si, ze Pohar Podbrezovej dopadol vyborne. Cakali sme dobru konkurenciu, ktora sa u nas naozaj zisla. Napriklad bolo tu sest ceskych timov, ktore su na vysokej urovni. Prave dobra konkurencia zarucuje kvalitne preteky. Nie je to take, ze my sme vyhrali, my sme si tu nieco zorganizovali. Tu bola konkurencia velmi vysoka. Viem to posudit z hladiska pohladu na Svetove letecke hry, ktore som nedavno absolvoval. Sportova sutaz tychto pretekov bola vysoka a to, ze zvitazili nasi, je velka cest pre nas a myslim si, ze zavesne lietanie u nas sa dostava na velmi vysoku uroven

<<<

Sport v skratke..Obecna liga

Obecna kolkarska liga je uz tradicna dlhodoba sutaz, organizovana systemom jesen - zima - jar. Bude sa hrat v Kolkarnicke pri Hrone v pondelok, stredu a vo stvrtok, so zaciatkom zapasov o 15. hod. Sutazit budu stvorclenne druzstva, podla kolkarskych pravidiel na 60 hodov zdruzenych. Prihlasit sa mozu kompletne druzstva, kde supisku moze tvorit lubovolny pocet hracov, avsak za druzstvo moze nastupit len jeden registrovany hrac (okrem hracov A-druzstva). Startovne je 400 korun za druzstvo. Kazde druzstvo musi mat svoj nazov, pod ktorym bude hrat sutaz a kapitana (uviest telefonne spojenie). Obecnej ligy sa mozu zucastnit obcania Podbrezovej, zamestnanci ZP a.s., clenovia a sponzori ZP Sport, a.s.

Zaujemcovia sa mozu prihlasit osobne v Kolkarnicke pri Hrone u D. Petrincovej, alebo na sekretariate Obecneho uradu v Podbrezovej do 25. septembra 2001.

Ladislav Molnar vitaz okresu

Osmeho rocnika Polmaratonu SNP sa 25. augusta 2001 v Brezne zucastnilo patdesiat bezcov, z ktorych do ciela v 28^O C teplote dobehlo tridsatsedem. Z bezcov ZP Sport, a.s., v hlavnej kategorii skoncil 8. Ladislav Molnar, v kategorii od 50 do 60 rokov 4. Stanislav Bobak a v kategorii muzov nad 60 rokov zvitazil Vojtech Ridzon. Polmaraton bol zaroven aj Majstrovstvami okresu Brezno, v ktorych majstrom okresu sa stal Ladislav Molnar, Stanislav Bobak dobehol do ciela siedmy a Vojtech Ridzon desiaty.

Sebova majsterkou kraja

Na majstrovstvach kraja v letnom biatlone v Osrbli bezci Lyziarskeho oddielu ZP Sport, a.s., vybojovali: majsterkou Banskobystrickeho kraja sa vitazstvom v kategorii ziacok stala Evka Sebova a v kategorii zeny 31 rocne a starsie zvitazila Viera Kubacka. Na striebornu priecku vystupili v kategorii ziakov 12-13 rocnych Peter Kazar, v kategorii dorastencov Daniel Belko v kategorii muzov 46 rocnych a starsich Jozef Babka (Jan Sykora bol treti). Na stadione v Brezne sa 26. augusta 2001 uskutocnili atleticke majstrovstva oblasti, v ktorych v kategorii muzi 50-59 rocni Jan Sykora v behu na 5000 metrov zvitazil, rovnako ako na 400 metrov a na sto metrovej trati obsadil 3. miesto. V kategorii muzov 60-rocnych a starsich bol Jozef Babka vitazny na tratiach 5000 a 400 metrovych a v sprinte na sto metrov skoncil treti.

Horsky duatlon na Donovaloch

V prvy septembrovy den sa na Donovaloch uskutocnili Majstrovstva Slovenska v horskom duatlone. Z Horolezeckeho klubu ZP Sport, a.s., sa ich zucastnil ako jediny zastupca Miroslav Leitner, ktory vitazstvom v horskom duatlone potvrdil dobru pripravenost na bliziacu sa sezonu.

Cerepan nezavahal

Clenovia Cyklistickeho klubu ZP Sport, a.s., sa 29. augusta zucastnili v Hradci Kralove medzinarodnych cyklistickych pretekov – Velka cena piva Rebel, ktore boli zaradene do ceskej kriternej ligy. Za ucasti sedemdesiatich pretekarov z Ciech, Slovenska, Nemecka a troch profesionalnych timov, sa umiestnil Miroslav Keliar na tretom mieste, 11. skoncil Martin Cerepan, 13. Roman Bronis, 16. Tomas Liska, 35. Ladislav Sidlo.
Prveho septembra sa na Martinskych holiach uskutocnili Majstrovstva Slovenska v cestnej cklistike 2001 v casovka jednotlivcov do vrchu, s ucastou 150 pretekarov zo Slovenska a Saudskej Arabie. V kategorii dorast skoncil Dusan Janduch 11. a Filip Pacera 35., v kategorii kadet bol 8. Michal Prachar, 12. Lubos Hricak, 26. Jozef Engler a z juniorov sa najlepsie darilo Lubomirovi Glovniakovi, ktory skoncil na siestom mieste, 21. bol Samuel Brozman a 23. Stefan Gajdosik. Majstrom Slovenska v casovke do vrchu v muzskej kategorii sa stal Martin Cerepan, treti skoncil Miroslav Keliar, piaty Robert Glovniak, siesty Roman Bronis, 11. Milan Sihelsky, 12. Ladislav Sidlo a 22. Tomas Liska.
Druheho septembra boli v Liptovskom Mikulasi etapove cyklisticke preteky okolo vodnej nadrze Liptovska Mara, zaradene do Slovenskeho pohara. Medzi stopatdesiatymi ucastnikmi nasi cyklisti obsadili – v kategorii dorast 5. miesto Dusan Janduch, v kategorii kadet 8. Michal Prachar, z juniorov bol 18. Samuel Brozman a v kategorii veteranov A skoncil ako treti Cyril Gandzala.

Pozvanka

Klub slovenskych turistov ZP Sport, a.s., vas pozyva na autobusove zajazdy - 8. septembra 2001 do Maninskej tiesnavy a 22. septembra do Vysokych Tatier. Prihlaste sa na tel. c. 2790.