ZP a.s. NEWS

S nacelnikom Civilnej ochrany Zeleziarni Podbrezova a.s. na aktualnu temu

Zeleziarne ochrania zamestnancov

* Material a prostriedky individualnej ochrany (PIO) su ulozene v Sklade civilnej ochrany Zeleziarni Podbrezova. Mozete priblizit – hlavne tym mladsim z nasich radov, jeho vyznam.

- Suteren budovy poziarneho utvaru v novom zavode sluzi civilnej ochrane jednak pre ulozenie prostriedkov individualnej ochrany, zaroven aj ako skoliace stredisko pre jednotky CO ZP a.s., a ako vzorovy sklad ho vyuziva pri skoleniach o skladovani tohto typu materialu Vzdelavaci a technicky ustav Civilnej ochrany Ministerstva vnutra Slovenskej republiky v Slovenskej Lupci. V tychto priestoroch maju v sucasnosti clenovia jednotlivych jednotiek svoje mensie sklady s pripravenymi PIO, spolu s dalsim potrebnym materialom - zdravotnickym, vyprostovacim, spojovacim a tiez sluziacim na protichemicku ochranu a ocistu. Vacsie skladove priestory su vymedzene pre uskladnenie ochrannych masiek a filtrov, urcenych pre kazdeho zamestnanca nasej firmy. Prehladne podla prevadzok su v kovovych kontajneroch ulozene potrebne pocty masiek CM3, filtre k nim su ulozene v drevenych debnach.

Pre rychly vydaj masiek bol sklad zabezpeceny dvoma vystupmi, jednym z nich je vytah a v pripade prerusenia dodavky elektrickej energie je mozne kontajnery s maskami a filtrami vydavat manualne - druhym vystupom. Nic nie je ponechane na nahodu. Sklad ma svoju komisiu, ktora by zabezpecovala plynuly, nechaoticky vydaj prostriedkov individualnej ochrany. Pre kazdu prevadzkaren, odbor, oddelenie je vypracovana dokumentacia vydaja PIO. V pripade vyhlasenia brannej pohotovosti statu kazdy zamestnanec dostane este osobny balicek a dozimeter.

*Hovorili ste o dvoch typoch masiek – novsich a starsich. Aky je medzi nimi rozdiel - nehrozi, ze by boli viac vystaveni riziku ti, ktori by mali starsie masky CM3?

- V prvom rade si musime uvedomit, ze vsetky skladovane masky su pravidelne kontrolovane vo Vycvikovom stredisku CO v Slovenskej Lupci a poskodeny material je promptne vymienany. Cize, vsetky masky su ucinne a rozdelene podla toho, co - kto bude v danej situacii robit. Ak ide o clenov jednotiek CO – budu sa nepretrzite (samozrejme, pri dodrziavani urciteho rezimu v zamoreni) pohybovat po zeleziarnach, vyprostovanim zachranovat zamestnancov, osetrovat ranenych, zabezpecovat spojenie, pripadne zabezpecovat protichemicku ocistu osob i techniky, a preto su pre nich vhodne masky CM4. Tieto su modernejsie, maju sirsi priezor a lepsie su prisposobene komunikacii. Masky CM3, ktore mame v sklade a pomaly ich vymiename za novsie, su vyhovujuce na ochranu a rychly transport zamestnancov z postihnuteho uzemia.

*Mnohi sa pousmeju pri tematike civilnej ochrany...

- Mate pravdu, kazdy vo svojom zivote uprednostnuje nieco ine. Avsak zivot, je najlepsim ucitelom. Musime prekonavat situacie, o ktore nestojime – napr. dopravne nehody, nespravne pouzitie chemikalii, ozivovanie zraneneho atd., je to kazdodenny boj o zivot a prezitie, a to je vlastne ta najjednoduchsia forma civilnej ochrany.

Udalosti z 11. septembra 2001 v USA ovplyvnili myslenie obyvatelov Zeme, ale aj vlad jednotlivych krajin. Podla predbeznych sprav, bude na Slovensku civilna ochrana opatovne zaradena do vyucby v zakladnych skolach. Je potrebne si uvedomit, ze dusevne prejavy ludi za mimoriadnych udalosti ovplyvnuju skusenosti. Ak ich nemame, je dobre sa oboznamit aspon so zakladnymi informaciami. Aj tak vsak musime pocitat s nevyspytatelnymi prejavmi deti, starcov a chorych ludi, ale aj ludi v produktivnom veku, kde jedna skupina dokaze v tiesni robit “zazraky”, druha kona chaoticky. Preto si myslim, ze vseobecne oboznamenie sa s tym, co by sme mali vediet nemoze nikoho zatazit, prave naopak.

Na zaver by som chcel vyjadrit zelanie, aby sme prostriedky PIO nikdy nemuseli pouzit, ale ak by sa tak stalo, Zeleziarne Podbrezova a.s. su pripravene ochranit svojich zamestnancov.

Opytala sa Viera Kukolova

<<<

Predstavujeme vam profesora Milana Marcoka, kandidata do VUC

Silny region – silne Slovensko!

Jednym z kandidatov za predsedu Banskobystrickeho kraja je profesor RNDr. Milan Marcok, DrSc. V uvode rozhovoru nam prezradil, ze kandiduje sice za HZDS a Smer, ale nie je stranik a ani pri rieseni problemov neplanuje mat na ociach politicke okuliare. Jeho cielom je vidiet rozvoj tohto regionu. Aj predvolebne motto: SILNY REGION – SILNE SLOVENSKO tomu nasvedcuje a preto sme sa hned v uvode upriamili na jeho vztah k tomuto regionu. Zaujimal nas aj specialny vztah profesora Marcoka k podbrezovskym zeleziarnam:

- Ja som sa narodil nedaleko Podbrezovej, v Zamosti. Otec robil v tehelni v zeleziarnach, a tak aj z toho dovodu sa moja mladost spajala s Podbrezovou.

Casto som uz ako dieta chodil s otcom na vylety s jeho spolupracovnikmi. Ako student vysokej skoly som kazde leto brigadoval v tejto fabrike. Raz v elektroudrzbe, dvakrat v stavebnej udrzbe a raz v oceliarni. Mohol by som dlho spominat mena ludi, ktorych z Podbrezovej osobne poznam, teraz to vsak nie je podstatne. Moje vazby na Podbrezovu su velmi silne. Navstevoval som tu volakedy aj rozne kulturne podujatia, posobil tu symfonicky orchester, bola tu vychyrena tanecna skupina – kapela Strmen – Chalupek. Ako chlapec som sem chodil na futbalove zapasy, v Dubovej som hraval futbal, hokej, volejbal, stretaval som sa casto s Podbrezovcanmi ako supermi v zapasoch. Aj po prestahovani do Zvolena moje vazby na Podbrezovu pokracovali. Pred desiatimi rokmi som dokonca osobne chodil do zeleziarni merat hluk, imisie... Vo funkcii rektora Technickej univerzity vo Zvolene som sa pravidelne stretaval s generalnym riaditelom Ing. Vladimirom Sotakom, ale aj s manazmentom zeleziarni. Poznam problemy tejto fabriky, ale aj uspechy. A prave uspechy som vyuzival vo funkcii rektora a chcem ich vyuzivat aj ako kandidat na predsedu VUC. Podbrezovske zeleziarne som deklaroval za jednu z vlajkovych lodi slovenskeho priemyslu a vsade ich davam za priklad pre cele Slovensko.

Text pod foto:

Profesor Milan Marcok v ramci oslav 160. vyrocia zalozenia podbrezovskych zeleziarni venoval Ing. Vladimirovi Sotakovi najvyssie vyznamenanie Technickej univerzity (TU) vo Zvolene za pomoc, ktoru zeleziarne poskytli TU a Univerzite Mateja Bela. F: A. Nociarova

* Co ponukate regionu ako kandidat za predsedu?

- Nakolko velmi dobre region poznam, poznam aj jeho problemy, ide mi o to, aby som pomohol zabezpecit jeho rozvoj. Upriamim sa hlavne na oblast zivotneho prostredia, aj ked v oblasti Podbrezovej, Talov tato pomoc uz ani velmi potrebna nie je. To, co sa tu buduje, bude sluzit predovsetkym cestovnemu ruchu. V regione je vsak este mnoho miest, kde je potrebne zivotne prostredie zlepsit.

* Region trpi nedostatkom pracovnych prilezitosti. V com vidite vychodisko?

- Vsetko sa odvija od ekonomiky, na ktoru treba klast najvacsi doraz. Ak sa nam podari realizovat programy, a to nemyslim len tie ktore pripravili kandidati alebo politicke strany, vsetky maju spolocneho menovatela – nezamestnanost riesit prostrednictvom ekonomickeho rozvoja. Ak sa to podari, dosiahneme aj eliminaciu nezamestnanosti. Jednym slovom, ak bude garantovany ekonomicky rozvoj, bude rieseny aj problem nezamestnanosti.

*Ako chcete ekonomike pomoct?

- V celom kraji bolo zrusenych mnoho zavodov z dovodu neefektivnej prevadzky. Nikto si vsak nedal namahu s tym, aby pouvazoval, ake programy prijat preto, aby sa vyroba obnovila. V tomto smere vidim prinos vo vytvarani inovacnych zamerov. Existuje krajska rozvojova agentura, v ktorej som niekolko rokov pracoval. Poznam niektore vypracovane programy, je potrebne ich oprasit, v pripade ze nevyhovuju, treba hladat nove riesenia s pomocou zahranicnych ci domacich investorov. V polnohospodarstve je problemom nevyuzita, neobrobena poda. Mojim zamerom je burinu dostat z pody prec, tuto podu obrabat, zamestnat ludi. Chapem, ze mnohe podniky boli zrusene z dovodu, ze nedokazali si zabezpecit odbyt. Ale urcite v niektorych pripadoch zohrala svoje len liknavost ludi, mozno keby boli trochu pohli rozumom, tak, ako vasi manazeri, boli by dosiahli viac.

Zhovarala sa O.K

<<<

SIDERIA – ISTOTA

Den zdraveho usmevu

Tema zdravotnictvo je v poslednej dobe jednou z najcastejsich pri roznych debatach – ci uz v masmediach, doma alebo na pracovisku. Sideria – Istota, ako nakoniec vsetky zdravotne poistovne, vie presne povedat o kolko a v ktorej oblasti rastu naklady vynalozene na zdravotnu starostlivost pre nasich poistencov.

Bez systemovych zmien zdravotnictvo ako take nedokaze redukovat naklady. Prehodnotili sme moznosti pobocky a nasli sme malu cesticku, ktorou sa mozeme vydat – a tou je preventivno - osvetova cinnost.

Uvedomujeme si, ze nemozeme vycislit okamzity financny prinos, len cas ukaze ako sme boli uspesni. Ak chceme dosiahnut nejaky vysledok musime sa zamerat na dost male deti, aby si osvojili predkladane informacie a zaroven dost velke nato, aby dokazali pochopit co im vlastne hovorime.

Kedze mesiac oktober bol vyhlaseny za mesiac zdravych zubov, zamerala sa na tuto temu aj nasa zdravotna poistovna. Dna 25. oktobra 2001 uskutocnila Sideria – Istota ZZP akciu zameranu na prevenciu starostlivosti o ustnu hygienu. Touto akciou oslovila ziakov druhych rocnikov v zakladnej skole v Podbrezovej a na Stiavnicke.

Vdaka sponzorom sme mohli ziakom odovzdat aj maly darcek zamerany na starostlivost o zuby. Nas revizny lekar – stomatolog si pripravil zaujimavu prednasku, ktora ziakov zaujala a slubili nam, ze sa o svoje zubky budu starat lepsie ako doteraz.

Tymto “Dnom zdraveho usmevu” ako sme celu akciu nazvali sme uskutocnili prvy krok k spolupraci medzi ziakmi zakladnej skoly a nasou poistovnou, pretoze nechceme ukoncit vsetko jednou prednaskou, ale pomyslame nad ziakmi prevziat patronat az po piaty rocnik cyklom prednasok.

Dalsiu podobnu besedu by sme radi uskutocnili na buduci rok. Tesime sa na dalsiu spolupracu a verime, ze nasa snaha prinesie pozitivne vysledky.

Miriam Narodova,
Sideria - Istota

<<<

S Ing. Sonou Bazelovou o uspore paliv a energie

Zasadou je neprekurovat a dodrziavat predpisane teploty

Najlacnejsia a z ekologickeho hladiska najcistejsia je energia usporena, t.j. taka, ktoru uz nemusime vyrabat, ale ziskame ju vyuzitim existujucich rezerv.

Nie je spravny nazor, ze sucasna vysoka spotreba paliv a tepla pre vykurovanie je sposobovana nehospodarnym chovanim samotnych uzivatelov bytov. Existuju dlhodobe poznatky, ze v pripadoch, ked je objekt dobre stavebne prevedeny z hladiska tepelnotechnickych vlastnosti obvodoveho plasta (obvodove murivo, okna, dvere), ked je spravnym sposobom prevedena a vyregulovana vykurovacia sustava a teplota vykurovacej vody zodpoveda vonkajsim podmienkam, takze byty nie su prekurovane ani nedokurovane, chovaju sa uzivatelia bytov celkom disciplinovane. Uvedena situacia im totiz ani priestor k nehospodarnemu chovaniu nedava. Nebol by vsak spravny ani opacny nazor, ze uzivatelia bytov uroven spotreby tepla na vykurovanie neovplyvnia, a ze do nej nemaju preto zasahovat. Sucinnost uzivatelov bytov pre zabezpecenie hospodarneho vykurovania je nevyhnutna a jej vyznam vzrasta, ak su splnene vyssie uvedene podmienky ucelneho vykurovania.

Hlavne zasady spravneho pristupu uzivatelov bytu k zabezpeceniu hospodarneho vykurovania su:

Neobmedzovat vykon vykurovacich telies ich zakrytim. Pre odovzdanie tepla do okolia potrebuje radiator volny priestor. Ucinnost radiatora sa znizuje, ak je obstavany nabytkom, zakryty zaclonou. Ak je zakryty zaclonou siahajucou az po zem, spotreba energie na vykurenie miestnosti sa moze zvysit o 10-20 percent. Najvhodnejsia je zaclona siahajuca po uroven parapetnej dosky alebo aspon 5 centimetrov nad radiatorom.
Spoluposobit na utlm vykurovania v nocnom case a obmedzovat prikon tepla do miestnosti s obmedzenymi narokmi na vnutornu teplotu (napr. spalne).
Zabezpecit utlm vykurovania na dobu dlhsej nepritomnosti v byte. Vnutorna teplota v byte by nemala poklesnut pod 15 stupnov Celzia, aby nedochadzalo k zrazaniu vlhkosti na stenach a vzniku nebezpecenstva tvorby plesni. Prilisnym znizenim vnutornej teploty by sa zhorsovalo vykurovanie v susednych bytoch.
Spoluposobit na to, aby dodavka tepla do bytu bola v potrebnom rozsahu regulovatelna. Jednou z relativne najjednoduchsich a investicne najmenej narocnych moznosti ziskania vyraznych uspor pri vykurovani je vymena “obycajnych” radiatorovych ventilov za termostaticke. Dosiahnute uspory sa uvadzaju v rozsahu 10 – 15 percent. Termostaticke ventily ovladaju privod vykurovacej vody do radiatorov v zavislosti od nastavenej teploty. Ventily riadene termostatmi najskor zhodnotia cudzie “bezplatne” teplo (zo slnka, cinnosti elektrospotrebicov, pobytu ludi a pod.) a az potom “uvolnia cestu” platenemu teplu vo vykurovacom systeme.
Vyuzivat pre vykurovanie miestnosti tepelne zisky (napr. slnecne ziarenie, teplo produkovane elektrickymi spotrebicmi) a v zavislosti na ich vyskyte obmedzovat prikon tepla do radiatorov. Pokial nie su doposial na radiatoroch ventily s termostatickymi hlavicami, musia byt ine armatury (kohuty, ventily) dobre ovladatelne (uzivatel ich musi sam pravidelne pretacat, aby ich udrzal v pohyblivom stave.
Vetrat. Vetranie je zo zdravotneho hladiska nevyhnutne, hoci s nim unika i znacna cast tepla z domu. Lepsie je vetrat kratko, ale castejsie. Najrychlejsie sa miestnost vyvetra, ak sa vytvori prievan. Vtedy staci aj par minut na vymenu vzduchu. Ak uz doslo k vymene vydychaneho vzduchu za cerstvy, dalsie vetranie je zbytocne.
Vo vykurovacom obdobi obmedzovat v byte fajcenie a nerobit cinnosti, ktore si vyzaduju intenzivnejsie vetranie.
V spolupraci s majitelom domu zabezpecit potrebne utesnenie okien a vonkajsich dveri. Skary medzi okennym ramom a ostenim okna, okennymi kridlami (ale i zarubnami a vonkajsimi dverami) su najma pocas veternych dni a v obdobi tuhsich mrazov doslova “otvorenymi dverami”, ktorymi unikaju z domu peniaze. Vhodne tesniace hmoty a hotove tesnenia mozu uvedeny problem odstranit alebo ho podstatne zmiernit. Je dokazane , ze beznym utesnenim skar v dome mozno usetrit najmenej 5 – 10 percent energie na vykurovanie.
Spoluposobit na obmedzovanie zbytocneho plytvania teplom v spolocnych priestoroch domu (utesnene vchodove dvere, okna na schodistiach a chodbach, v pracovni, v susiarni a pod.).

Uroven vykurovania kazdeho priestoru musi byt taka, aby bola dosiahnuta pohoda vnutorneho prostredia pozadovana pre pobyt osob.

Zasadne pravidlo pre dosiahnutie uspor je: zbytocne neprekurovat a dodrzat v jednotlivych miestnostiach iba take teploty, ktore su zo zdravotneho hladiska potrebne. Slovenska technicka norma STN 06 0210 – Vypocet tepelnych strat budov pri ustrednom vykurovani stanovuje v obytnych budovach nasledovne vypoctove vnutorne teploty:

obyvacie miestnosti, t. j. obyvacie izby, spalne, jedalne,
jedalne s kuchynskym kutom, pracovne, detske izby 20° C

kuchyne 20° C
kupelne 24° C
zachody 20° C
vykurovane vedlajsie miestnosti (predsien, chodby a ine) 15° C
vykurovane schodistia 10° C

Poziadavky na vykurovanie v administrativnych budovach, skolach su potrebne ako v obytnych domoch – vypoctova vnutorna teplota je stanovena na 20 stupnov Celzia. Pozadovane teploty priemyselnych stavieb hutnictva a tazkeho strojarstva sa pohybuju podla druhu vykonavanych cinnosti v rozmedzi od 16 az 25 stupnov Celzia.

Vsetky vykurovane objekty su zdrojom tepelnych strat. Pri vykurovani musime nahradit tieto straty dodavkou odpovedajucou mnozstvu tepla. Dobre tepelno – izolacne vlastnosti obvodoveho plasta vykurovanych priestorov su zakladnou podmienkou k dosiahnutiu ich hospodarneho vykurovania.

Na celkovych tepelnych stratach rodinneho domu alebo vacsieho paneloveho domu sa prislusne casti jeho obvodoveho plasta podielaju nasledovne:

rodinny dom panelovy dom
okna a vonkajsie dvere 25 – 35% 30 – 45%
obvodove steny 20 – 30% 30 – 40%
stropy a strecha 25 – 30% 15 – 20%
podlahy 10 – 15 % 2 - 5 %

V jednotlivych bytoch vacsich obytnych domov, s vynimkou bytov v prizemi a v poslednom poschodi, je tepelna strata prestupom tepla oknami a ich netesnostami rozhodujuca a cini takmer 50 percent vsetkych tepelnych strat bytu.

Rozhodujucim ukazovatelom, zvlast pri obvodovych konstrukciach, ktory predurcuje narocnost objektu na spotrebu tepla, je tepelny odpor. Je to schopnost konstrukcie obmedzovat intenzitu prechadzajuceho tepelneho toku, cize znizit tepelny unik. Tepelny odpor konstrukcie bude tym vyssi, cim bude stena hrubsia a cim bude tepelna vodivost pouziteho staviva nizsia.

Sucinitel prestupu tepla konstrukcie je prevratenou hodnotou odporu konstrukcie pri prestupe tepla.

V sucasnosti je casto diskutovana otazka zateplenia vonkajsich zvislych konstrukcii (obvodoveho plasta). Preto zameriam pozornost prave na ne.

Hodnota tepelneho odporu vonkajsich zvislych konstrukcii pre bytove stavby R_N= 0,55m²KW^-1 platila az do r.1978 podla CSN 73 0540. Od roku 1992 plati zmena c. 4 v CSN 73 0540, v ktorej sa pozaduje pre vonkajsie zvisle stenove konstrukcie tepelny odpor R_N= 2,0m²KW^-1.

Z uvedeneho vyvoja hodnoty tepelneho odporu je vidiet, ze naroky na tepelny odpor su priblizne 4 x vacsie ako boli pred rokom 1978.

Slovenska technicka norma STN 73 0540 - Tepelnotechnicke vlastnosti stavebnych konstrukcii a budov stanovuje nasledovne poziadavky na tepelne odpory a sucinitele prestupu tepla:

a) tepelny odpor R_N(m²KW^-1)

cast konstrukcie rekonstruovane budovy nove budovy

obvodovy plast 2,0 3,0
stresny plast 3,0 5,0

b) sucinitel prestupu tepla k_N (Wm^-2K^-1)

okenne konstrukcie 2,7 2,0

Pre porovnanie uvadzam najpouzivanejsie konstrukcie obvodoveho plasta pri existujucich stavbach na Slovensku. Murivo je vratane omietky.

Hrubka Tepelny odpor R Nutny dodatocny
(m) (m²KW^-1) tepelny odpor R_d
(m²KW^-1)

Murivo z plnych tehal 0,47 0,55-0,5 1,45-1,5
Murivo z tehal dierovanych 0,395 0,52 1,48
Murivo z porobetonovych tvaroviek
(zalezi na objemovej hmotnosti
tvaroviek, ich velkosti a hmotnosti malty) 0,32 1,2-0,8 0,8-1,2

Zelezobetonovy vrstveny panel typu T06B, T08B, VVU-ETA,
P 1 s penovym polystyrenom hr. 40 mm 0,19-0,29 0,8-0,95 1,2-1,05

Panel z keramzitoveho betonu 0,3 0,6 1,4

Z uvedenych udajov vyplyva, ze tepelny odpor konstrukcii je pod hodnotou R_N= 2,0(m²KW^-1). Moznost dodatocneho zateplenia je zrejma pri vsetkych konstrukciach. Vsetky rekonstrukcie a modernizacie starsich objektov si vyzaduju dodatocne zvysenie tepelneho odporu obvodovych konstrukcii. Potrebne bude presvedcit sa, ci zatepleny objekt bude splnat kriteria, limitujuce celorocnu spotrebu tepla na vykurovanie podla STN 73 0540, pretoze v oblasti navrhov a vystavby vladla v minulosti naprosta volnost z hladiska ich energetickej narocnosti. Diskutabilna je vsak navratnost investicii, vzhladom na pouzite medium.

A ako sa prejavuje teoria v praxi? To bude tema, ktorou nadviazeme na problematiku v buducom cisle.