Jozef Backor

- Styridsat rokov som pracoval v starej rurovni. Teraz uz ani nespoznavam Podbrezovu, zmenilo sa to vsetko k lepsiemu. Nielen ze to vidim, ale citam o tom aj vo firemnych novinach, ktore pravidelne dostavam. Bol som tu aj vlani a vzdy sa sem budem rad vracat.

Margita Sebova

- Robila som vyhybkarku v doprave. Odpracovala som v zeleziarnach 19-rokov. Na dochodku som od roku 1988 a pocit z navratov do zeleziarni – vsetko je krajsie, vynovene, paci sa mi to. V muzeu sa nam s manzelom vracaju spomienky na nasu mladost.

Jozef Sebo

- Viac ako 41 rokov som odpracoval v doprave. Stale sa zaujimam, co je v zeleziarnach nove a tak som rad, ze noviny pravidelne posielate. Prekvapenim pre mna je upravenost fabriky, ktora nikdy nevyzerala tak, ako teraz. Pracoval som v kolajovej doprave, ako kuric na lokomotive a veru si spominam, ze taky poriadok v areali zavodu bol len vtedy, ked sme to raz za cas dali do poriadku.

Esta Soliarova

- Vo fabrike som v kantine odrobila 12-rokov. Ked pridem do Podbrezovej, alebo ked cez nu prechadzam autobusom, nezabudnem sa popozerat – co sa tu vsetko zmenilo. Mozem len pochvalit, ake je tu vsetko krasne. Tesim ma, ze moje deti – moji synovia a nevesty, ale aj vnucata, tu pracuju a ze mam v nich dobrych pokracovatelov.

Julius Mihal

- Odrobil som v zeleziarnach 25 rokov, do dochodku som odchadzal ako majster z hlavneho skladu. Musim skutocne povedat, ze obdivujem, co nasi nasledovnici urobili, ze boli schopni udrzat a modernizovat v tak tazkej situacii fabriku - ktora bola vzdy vpredu, ved ohen z nej hori aj v peciach byvalych VSZ Kosice. Som tomu rad a dakujem za to celemu vedeniu a vsetkym zamestnancom.

Tibor Kucerak

- Robil som v zeleziarnach hlavneho uctovnika a teraz som uz 17. rok na dochodku. Velmi ma prekvapil pohlad na vstup do fabriky v starom zavode. Vobec to tu uz nepoznam, tak sa to zmenilo a musim konstatovat, ze hodne k lepsiemu. Ja zijem teraz v Presove, do Podbrezovej nechodim tak casto a potesilo ma pozvanie na toto stretnutie. Velmi sa mi paci aj vasa expozicia, som rad, ze som si ju mohol pozriet, ved je tam kus aj mojho zivota.

Janka Ballova

- Pracovala som v zasobovani a uz sedem rokov som v dochodku. Veru, vela sa tu zmenilo – k dobremu. Som hrda na to, ze som patrila do rodiny zeleziarov a ze sa mozem pysit tym, co zeleziarne i dnes produkuju a ake meno maju – ci uz v republike, alebo v zahranicni. Tesi ma zmena Podbrezovej k lepsiemu, muzeum nam pripomina nase mlade roky, nas vstup do zavodu a cele to obdobie – 36 rokov, ktore som tu odpracovala.

Maria Zvarikova

- V sucasnej velmi tazkej ekonomickej situacii mysliet este aj na svojich byvalych pracovnikov, zorganizovat stretnutie pre tolkych ludi, je obdivuhodne a velmi zlozite. Je preto potrebne vedeniu zeleziarni prejavit uctu a podakovat. Hlboke dojmy v nas zanecha nesporne navsteva muzea, kde citit hlboky vztah sucasnikov k svojim predchodcom. Ak vyslovim zelanie, aby tato ucta prinasala aj nadalej dobre vysledky, ktore budu odrazovym mostikom pre prijimanie rozhodnuti smerujucich k novym moznostiam pre tych, ktori vedia a chcu pracovat, urcite budu so mnou suhlasit aj ostatni.

Jarmila Surinova

- Dnesny den, na ktory som sa velmi tesila, je zatieneny manzelovou chorobou. Pracovala som na personalnom odbore, postretala som vela znamych ludi a som rada, ze som ich mohla opat vidiet. Dakujem, ze ste nam to umoznili, ved z nasej rodiny starky, otec, ja, sestra, brat a jeho syn, vsetci sme zeleziari.

Andor Petko

- Vsetci sme sa sem uz tesili. Je to uzasne, povedal by som, ze z dojatia clovek nenachadza ani slov. Nielen zmeny, ale aj moznost stretnut ludi, s ktorymi sme spolu robili, ved v zeleziarnach som pracoval od roku 1946. Este pred vstupom do muzea sa vsetci, co boli pred nami, velmi pochvalne vyjadrovali o navsteve. Sme s manzelkou velmi spokojni, az dojati a hrdi na to, ze sme tu pracovali a vychovali nasledovnika – syna, ktory tu pracuje aj s manzelkou.

O obcerstvenie sa v dome kultury a v hoteli Podbrezovan postarala dcerska spolocnost ZP GASTRO-servis. Vystupeniu skupiny SENZUS na futbalovom stadione, predchadzal prihovor generalneho riaditela Ing. Vladimira Sotaka, v ktorom zdoraznil vdacnost byvalym spolupracovnikom za ich prinos v rozvoji zeleziarni. Oboznamil ich so sucasnou situaciou a s perspektivami na najblizsie obdobie. Zaverom im zazelal pevne zdravie a spokojny zivot.  

 Jozef Podstavek

- Pracoval som v elektroudrzbe a z dnesneho dna mam nadherny pocit. Som velmi rad, ze takto si na nas dochodcov spomenuli. Citime sa tu ako pravoplatni clenovia zeleziarskej rodiny a vsetko to bolo velmi dobre.

Ing. Anton Singert

- Dojmy z dnesneho dna su velmi dobre. Videl som byvalych spolupracovnikov, program dnesneho dna sa mi pacil a odchadzam spokojny.

Lydia Zajacova

- Odnasam si prijemny zazitok, som vdacna vedeniu spolocnosti, ze ma zaujem aj o svojich starych zamestnancov. Dobre nam to padlo – postretat sa so znamymi ludmi a zaspominat si, bolo to prijemne osviezenie nasho monotonneho zivota.