PODBREZOVAN   12/2002

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Kultura


<<<
Exkluzivne s  Miroslavom Donutilom


Domace prace, to je katastrofa...

* Je nejaky rozdiel medzi slovenskym a ceskym publikom?
- Je trosku rozdiel. Myslim si, ze slovenske publikum je take spontannejsie. Nemyslim si, ze vsade, ale vacsinou urcite. Napriklad na Slovensku su ludia zvyknuti odmenit herca potleskom v postoji, u nas v Cesku to zatial nie je. Ale to je len taky drobny sprievodny znak. Inak, publikum je vynikajuce ako na Slovensku, tak aj v Cechach.

*Ako pocitujete rozdelenie dvoch krajin, v ktorych bola dokonca aj kultura velmi uzko prepojena?
- Doposial som si na to nezvykol, a preto o to castejsie sem cestujem. Mam totiz pocit, ze nase vzajomne kontakty sa musia stale upevnovat. Snazim sa o to aj v svojom programe “Na kus reci” v Ceskej televizii, kde pozyvam vela hosti zo Slovenska. Vystupoval tam uz pan M. Huba, L. Chudik, M. Knazko, M. Vasaryova... Myslim si, ze to percento slovenskych umelcov v mojich programoch je dostatocne velke.

*Ktore kuty Slovenska mate najradsej?
- Nerad by som bol nevdacny k tym, ktorych by som nemenoval a preto poviem, ze Slovensko mam rad komplexne a je to pravda. Nebudem klamat, ja mam Slovensko skutocne velmi rad, co sa tyka krasy krajiny, je Slovensko skutocne takmer nedostihnutelne. Cestujem raz na zapad, na vychod, do stredu, vsade na Slovensko rad. Vsade sa mi paci a vsetky kuty Slovenska maju nieco do seba.

*Prezradite nam ci niektore z vasich deti kraca vo vasich slapajach?
- Je pravda, ze maly Martin, ktory ma teraz jedenast rokov, sa na tu drahu trochu vydal. Toci uz svoj treti film a myslim si, ze ho to velmi bavi. Ci sa vsak rozhodne pokracovat v tom, co robim ja, to tazko povedat. Je este prilis maly na to, aby bolo mozne konstatovat, ze bude pokracovat v mojich slapajach. Starsi, Tomas, ten urcite nie, zaujimaju ho ine veci. Je to skor technicky a pocitacovy typ a myslim si, ze k herectvu urcite inklinovat nebude. Ma totiz dvadsatdva rokov a v tom veku sa to uz pozna.

*Hovori sa , ze 50 - ka znamena zivotny prelom. Badate ho aj vy?
- Nieco na tom bude. Ja som si to dlho nechcel pripustit, ale od toho casu, co som po patdesiatke, sa citim po niektorych predstaveniach unavenejsi. Napriklad po Sluhoch dvoch panov. Vela veci sa zda byt tazsich, ako pred patdesiatkou. Myslim si vsak, ze ide o psychicku zalezitost. Nechcel by som si to pripustat este dlhsi cas, mam totiz pocit, ze 50 - ka nie je este taky vysoky vek, aby sa clovek musel citit stary.

*Co robite, ze stale z vas na javisku vyzaruje taky elan?
- Myslim si, ze povinnostou herca je, ze ked vyjde na javisko, musi vyzarovat to, co vy nazyvate elanom. Nesmie na nom byt vidiet ziadnu bolest, zial. Divak si totiz zaplatil vstupne preto, ze chce vidiet ako z herca vyzaruje elan a nadsenie, takze nic ine nezostava. Ale casto sa uz citim dost unaveny. Napriek tomu vsak na javisku to musi vyzerat inak.

* Znamena to, ze aj vami vyzarovany elan je niekedy len hra?
- Nie, na javisku na vsetku unavu zabudnete v momente ako vstupite na podium a vidite tu krasnu atmosferu, nabitu salu, zrazu vsetko z vas spadne. Unavu pocitite, len ked odidete za oponu.

*Existuje nieco s cim si nedokazete poradit?
- Domace prace, to je katastrofa. Tam si vobec neviem dat rady. Pokial by som bol povereny len vykonavanim domacich prac, absolutne by som zlyhal. Tam som v koncoch.

*Ake su vase dojmy z Podbrezovej?
- Len tie najlepsie. Som tu druhykrat a v obidvoch pripadoch bolo to predstavenie vynikajuce, sice s tym, ze som prisiel neskoro. Raz to bolo vinou sofera a raz vinou natacania, ale ciastocne aj agentury, ktora to zabezpecovala. Zaciatok urcili na siestu, o com sme my vobec nevedeli. My sme prichadzali s tym, ze meskame desat minut, a tu sme sa dozvedeli, ze meskame hodinu desat minut. Obidve predstavenia vsak prebehli v krasnej atmosfere a ja pevne verim, ze ked sem pridem do tretice, ze uz nepridem neskoro.

* A co Tale, aj tie este navstivite?
- Urcite sem pridem v lete aj s rodinou. Stoji to zato, prist sa sem pozriet len tak, oddychovat, relaxovat, navstivit golfove ihrisko. Rad chodim na ryby...

*Co robite vo volnom case, ked prave nechytate ryby?
- Oddychujem, relaxujem, chodim do lesa, na prechadzky, chodim na huby, zasadne konicky okrem rybarcenia nemam.

*Vas zazitok zo Slovenska?
- Ten vcerajsi je najcerstvejsi. Ked sme o 17. 45 boli v Nitre a dozvedeli sme sa, ze o 18. hodine mame byt tu, bol to obojstranny sok. Nakoniec sme to zvladli, prisli sme o nieco neskor, nakoniec sa predstavenie uskutocnilo a bolo krasne. Takze moj zazitok spociva v poznani, ze tu ziju chapavi ludia, ktori predstavenie odmenili obrovskym potleskom, a to je pre mna velmi dolezite.

*Co pripravujete na najblizsie mesiace?
-Ja som mal teraz na rozdiel od minulych rokov v divadle trochu volnejsie, takze sme natocili s Dusanom Kleinom film Borůvkovy vrch, caka ma natacanie filmu Nuda v Brne s reziserom Moravkom.

* Kedy sa mozeme tesit na nase najblizsie stretnutie?
- Ak vsetko dobre vyjde a ja sa pocas prazdnin naucim scenar, ktory som si uz napisal – bude si vyzadovat viac casu, pretoze je tam vela spevu – objavim sa tu v jeseni.


<<<

Legenda ceskej rockovej hudby v Podbrezovej


Janda, Janda, ozyvalo sa stadionom...

V piatok, 7. juna 2002, opat ozila Podbrezova ruchom, aj napriek velmi nepriaznivemu dazdivemu pocasiu na futbalovy stadion prislo okolo 4000 ludi. Necudo, ved pre zamestnancov ZP a ich rodinnych prislusnikov zamestnavatel pripravil prekvapenie - vystupenie legendy ceskej rockovej hudby Petra Jandu so skupinou Olympic.

Pred vystupenim sme spevaka, autora vacsiny hitov Olympicu, ktoreho piesne spievaju vsetky generacie uz 40 rokov, poziadali o rozhovor:

* Vratme sa v spomienkach spat, do cias vasho detstva. Kdesi som citala, ze od malicka ste sa pohybovali medzi hudobne nadanymi ludmi.
- Vyrastal som na Vinohradoch v rodinnom dome a mali sme tam “hudobnu” izbu, v ktorej bolo velke kridlo a nad nim obraz Bedricha Smetanu. Tam organizovali nedelne koncerty. Hralo tam kvarteto, maminka hrala na piano a otec na husliach. Venovali sa vaznej hudbe. Otec uznaval symfonicku hudbu a sam hral v orchestri, ale ani jeden z mojich rodicov nebol hudobnik profesional. No a kedze uz od detstva sme dostavali hudbu, zostalo nam to na cely zivot. Muzikantske geny nezasiahli len mna, ale aj mojich bratov. Starsi Jirko hra s rockovymi kapelami a mladsi v skupine Abraxas. Pokracuje to aj u mojej dcery Marty, ktora hra v Nemecku tvrdu muziku. Uz siesty tyzden je na rebricku najpredavanejsich titulov a 5. jula by mala vystupovat v Cechach. Aj druha dcera, 9- rocna Eliska, krasne spieva a uz sa zacina zaujimat o popularnu hudbu, pokukuje po spevackach, prebera od nich pohyby, takze sa obavam, ze tiez bude robit hudbu.

*Preco tie obavy?
-
No nie je to jednoduche povolanie. Zda sa, ale je to velmi neiste. Uspech je velmi vratky, nikdy neviete... Je to strasne nebezpecne povolanie. Ziadna istota, ale sanca je velka. Pokial sa clovek presadi, ten zivot vsak stoji za to.

* Spominate si este na suvislosti s piesnou” Mam v kapse jeden frank”?
- Rok 1968 nas zastihol vo Francuzsku, Domov sa nam nechcelo a tak sme zostali tu rok hrat po kluboch a natocili sme aj platnu. Nebolo to vsak ruzove obdobie nasho zivota, casto sme nemali ani na zaplatenie hotela. Spominam si, ze raz rano som vstal, bol som hladny a zistil som, ze mam vo vrecku len jeden frank, za ktory sa najest vobec nebolo mozne. A preto som sa vybral do jednej kaviarne a tam som ho hodil do automatu. Keby som bol stretol zobraka, dam ho jemu. Vratil som sa spat a odovzdal som sa osudu. Vzapati som vsak dostal spravu, ze manzelka mi poslala peniaze a situaciu to na chvilu vyriesilo. Piesen “Mam v kapse jeden frank” je naozaj autenticka.”

* V roku 1993 ste kapelu rozpustili, Preco?
- Jednoducho, nikto na nas nechodil, kazdy mal ine starosti, kultura ustupila do uzadia. Zivot pre mna vtedy akoby stracal zmysel. Stale som si hovoril, ze by som sa nemal vzdavat toho, co mam rad. A tak som zacal s pripravou novej platne, po roku a pol som obvolal kolegov z kapely a zacali sme znova.

*Na ktore obdobie 40 – rocnej ery Olympicu spominate najradsej?
-
Tych zazitkov bolo strasne vela. Myslim si, ze cela era pomerne uspesnej skupiny je jednym zivotnym zazitkom.

*Na Slovensku vas vasi fanusikovia nevideli uz dost davno, mozeme dufat, ze odteraz to bude inak?
- Koncom roku pripravujeme niekolko koncertov k nasmu 40. vyrociu. Mrzi nas, ze v suvislosti s vystupeniami na Slovensku casto narazime na nejakeho podvodnika, ktory si nas objedna na tri – styri koncerty, vyberie od organizatorov zalohu, a potom sa strati. Teraz sme velmi opatrni.

*Ktoru zo svojich piesni povazujete za najuspesnejsiu?
- To je velmi tazko povedat. Nemam ziadnu, ono sa to meni. Ked hrame nejaku piesen dost casto, zunuje sa, potom sa vsak na nu opat tesim. Natocili sme asi 350 piesni, niekedy to bola piesen Otazky. Zlozili sme ju v roku 1968 a vtedy mala velku silu.

* Prezradite nam svoje najtajnejsie zelanie?
- Bol by som strasne rad, keby sa nam pripravovane koncerty vydarili. Budu to koncerty v Brne, v Ostrave a v Prahe v sportovej hale. Stvrtina vstupeniek je uz dnes vypredana. Bude to v televizii, tocime to na DVD, caka nas vela prace.


<<<

Prva junova kulturna akcia bola pre deti

“... na zivo je to lepsie...”

Kino - divadelna sala Domu kultury ZP a.s. sa naplnila v nedelu, 2. juna, detmi zeleziarov. Kulturne odpoludnie odstartoval Pavol Hadac divadelnym predstavenim Computerman, po ktorom nasledovali Martin Vanek a Igor Adamec. Podbrezovske detske publikum zabavali v programe Nebudte babovky alebo Co pre vas napiekli Igor a Martin.

Ako sa podujatie, venovane zeleziarnami detom k ich sviatku, pacilo?, opytali sme sa malych divakov:

Karmen Kvietkova, 5 rocna
- Prisla som sem s dvomi kamaratkami a mne sa pacilo vsetko. Hlavne hudba a ujovia herci.

Melisa Pobisova, 8 rocna z Podbrezovej
- Stryc mi zohnal listok. Program sa mi pacil, predstavenie som uz videla so skolou a cakala som, ci nebude v niecom trochu ine. Najviac sa mi pacili pesnicky.

Lenka Fedorova, 5 rocna z Pohronskej Polhory
- Najviac sa mi pacil ten saso, ako sa pohyboval a smial. Robil velmi smiesne kusky. A Babovkari? Ti su lepsi v televizii.

Ferko Kovac, 11 rocny zo Zavadky
- Pacila sa mi hlavne prva cast, boli tam lepsie zvukove a svetelne efekty. Predstavenie bolo dobre, mohlo by to byt aj castejsie. Babovkari - Igor a Martin, boli lepsi takto na zivo, mal som z toho lepsi zazitok.

Jakub Babnic, 11 rocny zo Zavadky
- Taktiez sa mi tu pacilo – dobre boli zvukove efekty. Computerman nas zabaval nieco vyse hodiny a dost som sa nasmial.


<<<

Dychova hudba v novych uniformach

31. festival dychovych hudieb Valaska 2002

zeld0212.jpg (18231 bytes)Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova sa predstavila v nedelu, 2. juna 2002, vo Valaskej v novych uniformach. Posluchacov oslovila narocnymi a popularnymi skladbami. Jej vystupenie bolo sprevadzane spontannym potleskom obecenstva. “Podbrezovska dychovka ma zaujala plnohodnotnym zvukom a pevnym rytmom. Kvalita orchestrov sa od minuleho roka zlepsila. Dramaturgia programov inklinuje k europskym festivalom”, zhodnotil po ukonceni festivalu jeho priebeh hudobny skladatel Miloslav Hlavacek.

K podujatiu sa vratime v niektorom z nasledujucich vydani.


<<<

PODBREZOVAN   12/2002

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6