PODBREZOVAN   16/2002

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Kultura


<<<

Spolocnost ZP GASTROSERVIS prevzala certifikat
Z vyrobcov jedal prvi

 

zelj0216.jpg (9587 bytes)Ziskanim certifikatu Hazard Analysis and Crittical Control Point (HACCP) spolocnost ZP GASTROSERVIS, s.r.o., ako prva zo slovenskych vyrobcov jedal splna nielen europske, ale aj celosvetove poziadavky na pripravu zdravych pozivatin. Rocna snaha manazmentu a zamestnancov tejto spolocnosti bola zavrsena prevzatim certifikatu HACCP COMPLIANT, cislo H 02003, ktory odovzdal riaditelovi Jozefovi Krellovi v posledny julovy den riaditel auditorskej firmy SGS Slovakia, Ing. Ladislav Papik.
Vlastnictvom certifikatu ZP Gastroservis potvrdzuje, ze ma zavedeny a pouzivany system HACCP v zhode s poziadavkami normy. Kriteria hodnotenia operacnosti systemu HACCP a Systemu zabezpecovania kontroly hygieny potravin podla 8. hlavy druhej casti Potravinoveho kodexu Slovenskej republiky. Jeho platnost je do 30. juna 2005 a tyka sa vyroby hotovych jedal a polotovarov,zelg0216.jpg (13517 bytes) vyroby mrazenych hotovych a podchladenych hotovych jedal, ako aj ich distribucie a vydaja.
“SGS Slovakia vydala dva a ako mi je zname, konkurencne certifikacne spolocnosti vydali rovnaky pocet certifikatov smerujucich do potravinarskeho priemyslu”, povedal Ing. Ladislav Papik a pokracoval: “... co znamena, ze ZP Gastroservis je priekopnikom, ktory ako prvy na Slovensku vlastni uvedeny certifikat v oblasti pripravy jedal”. Vyjadril presvedcenie, ze je to prva lastovicka, ktora pohne dalsimi spolocnostami a v ramci konkurencneho boja sa budu snazit ziskat uvedeny certifikat, co urcite pomoze nielen dobremu menu ich firiem, ale hlavne tomu, ze system a proces pripravy jedal bude na legislativou pozadovanej urovni.
Slavnostneho aktu preberania certifikatu sa zucastnili - clen valneho zhromazdenia ZP Gastroservisu Mgr. Marian Zima, clenka dozornej rady tejto spolocnosti Ing. Maria Niklova, za Zeleziarne Podbrezova a.s. - vyrobny riaditel Ing. Vladimir Zvarik, technicky riaditel Ing. Jozef Marcok a obchodny riaditel Ing. Julius Krivan.


zelh0216.jpg (5137 bytes)
Na zaver sme oslovili Jozefa Krellu, riaditela stravovacej spolocnosti a opytali sa ho na zlozitost cesty, ktoru presli za rok s cielom – ziskat uvedeny certifikat:

- Na uvod treba pripomenut, ze certifikat Hazard Analysis and Crittical Control Point (Analyza rizik a rozhodujucich kontrolnych bodov) bol vytvoreny vyskumnou americkou spolocnostou zaciatkom roku 1959, s cielom, zarucit nepritomnost choroboplodnych mikroorganizmov a biologickych toxinov v potrave. HACCP ako jednotny, profesionalny a systematicky pristup k otazkam zdravotnej bezpecnosti pozivatin nasiel svoje uplatnenie v celom trhovom hospodarstve a dnes uz mozeme povedat, ze aj v nasej stravovacej spolocnosti. 
S auditorskou firmou SGS Slovakia sme nielen uspesne absolvovali audit, to bol samotny zaver nasho spolocneho snazenia, ale s pomocou Ing. Martina Horvatha z SGS sme vypracovali cely kontrolny system. Nasa spolupraca bola konstruktivna, obohatena o prvky poznania zo zahranicia. Potreba zavedenia tohto systemu vo svete, ako som uz spominal, prisla ovela skor a nasa spolocnost sa aj s tymito platnymi pravidlami stotoznila. Nikdy sme sa nebranili zmenam, ktore pomahaju firme vyrazne sa presadit v konkurencnom prostredi. Nie u vsetkych vyrobcov je to tak, a mrzi ma, ze v sucasnosti si kontrolny mechanizmus statu v oblasti kontroly nad dodrziavanim hygieny a technologie spracovania, nedostatocne plni svoju povinnost, inak by sa nestavali pripady salmonely v detskych taboroch. Ziskanim certifikatu sme sa zaradili medzi tych slovenskych vyrobcov, ktori legislativne plnia podmienky potravinarskej vyroby

*Ako je to v dodavatelskej oblasti?
- Z analyzy Statnej veterinarnej a potravinovej spravy, ktora ma na starosti kontrolu celeho potravinoveho retazca SR vyplyva, ze 80 – 85 percent z 1350 potravinarskych firiem na Slovensku v sucasnosti nesplna hygienicke podmienky. Analyza bola vykonana na zaklade predvstupovych rokovani do Europskej unie a podla nej, Slovensko nevyhovuje europskemu standardu. Uvedene nuti nasich vyrobcov k tomu, aby na geneticky nemodifikovane potraviny vlastnili certifikaty, ktore zabezpecia, ze potraviny i suroviny su v nimi deklarovanom stave a ze ich genetika nebola ziadnym sposobom zmanipulovana. Velky tlak je vyvijany na masopriemysel, kde poziadavkam na bitunky vyhoveli len dva slovenske zariadenia a prave jeden z nich je dodavatelom masa pre ZP Gastroservis. Uvedene potvrdzuje, ze si dodavatelov pozorne vyberame, aj na zaklade vlastnictva certifikatov k vyrabanym pozivatinam.

*Co musite mat neustale na pamati, aj po ziskani certifikatu?
- Sme sucastou Zeleziarni Podbrezova a.s., celosvetoveho vyrobcu kvalitnych hutnickych vyrobkov, o com svedci cely rad certifikatov. V ramci socialneho programu zabezpecujeme stravovanie zeleziarov a materska firma je v oblasti kvality nasim velkym vzorom. Snazime sa preto neustale zlepsovat nami poskytovane sluzby, co v praxi znamena, aby pozivatiny, ktore predavame boli ciste, bezpecne, zo zdravotneho hladiska pozivatelne a vhodne na urcene pouzitie.

Podakovala V. Kukolova


<<<

Vsetci platime dane

 

Osobne financie

Hadam ani niet cloveka, ktory by rad platil dane. Nebudeme vsak skumat priciny, preco je tomu tak. Dan je vlastne povinna, zakonom stanovena platba odvadzana spravcovi dane, do statneho rozpoctu, alebo do rozpoctu obce podla typu dane. S danami sa stretavame na kazdom kroku – platime dan z prijmov, ktore zarobime, dan z pridanej hodnoty, ktora zatazuje vsetok tovar a sluzby, dan z uhlovodikovych paliv a maziv (je zahrnuta nepriamo v cene pohonnych hmot), dan z liehu a destilatov, z piva, z vina, z tabaku, kazdorocne platime dan z nehnutelnosti, dan z prevodu nehnutelnosti platime vtedy, ked sa meni jej vlastnik, cestnu dan platia podnikatelia a zrejme sa jej v buducnosti nevyhnu vsetci motoristi, no a existuje aj dan na ochranu zivotneho prostredia. A to este existuju miestne poplatky a cla, no tie uz spominat nebudem.

Ako vidite, dani je vela, ved su podstatnymi prijmami statneho rozpoctu.No ani to mnozstvo dani, nestaci. Rozpocet statu je nenasytny. Mimochodom, za prvu tretinu roka 2002 bol schodok v rozpocte statu 13,4 mld. korun. Pri takomto tempe deficit na konci roka vysoko presiahne 50 mld. korun, stat bude musiet ziskat financie na jeho vyrovnanie, co bude mat opat negativny dopad na sektor sukromnych (teda aj podnikovych) financii. O tom, ze to v konecnom dosledku zaplati obcan netreba pochybovat. Co vsak s tym? Dane treba platit, opak je trestnym cinom. Na daniach sa vsak da aj usetrit, a to v medziach zakonov.
Obcanov, ktori maju povinnost platit dan urady nazyvaju danovnici. Ak ste zamestnani a nemate iny zdroj prijmu, ako od zamestnavatela, poda danove priznanie za vas zamestnavatel, ktory za vas odvadza preddavky na dan z prijmu. Zaklad dane z prijmu sa znizuje o nezdanitelne casti zakladu dane, okrem beznych ako na danovnika, vyzivovane dieta a podobne, od zakladu dane je mozne odpocitat hodnotu darov poskytnutych obciam, alebo inym pravnickym osobam na financovanie vzdelania, kultury, zdravotnicke, nabozenske, sportove, charitativne a ine ucely, maximalne mozno takymto sposobom odpocitat 10 percent zo zakladu dane podla podmienok zakona o daniach z prijmov. Ak ste bezprispevkovy darca krvi, tak za jeden odber krvi sa od zakladu dane odpocita hodnota 2000 korun. Podla vysledneho zakladu dane sa vypocita dan uplatnenim prislusnej sadzby dane, najnizsia je 10 percent pri zaklade dane do 90 000 korun. Dan je progresivna, so zvysujucim sa zakladom dane rastie aj jej sadzba. To je aj predmetom kritiky niektorych pravicovych politikov, ktori ziadaju tzv. rovnu dan (napr. 15 percent pre vsetkych), pricom argumentuju podporou motivacie dosahovat vyssie prijmy a obmedzenim danovych unikov. Naopak, lavicovo zmyslajucim politikom prevazne vyhovuje progresivna dan, podla nich pomaha vyrovnavat rozdielnu distribuciu zdrojov a pristupu k nim v spolocnosti. Inak povedane, bohati by mali platit viac z dovodu solidarnosti. Jednym zo sposobov, ako znizit zaklad dane je aj doplnkove dochodkove poistenie.
V statoch Europskej unie uplne bezna vec, na udrzanie zivotnej urovne po odchode do penzie je priam nevyhnutne. Na doplnkove dochodkove poistenie mozete odpocitat az 10 percent z vysky prijmov, maximalne vsak 24 000 korun rocne. To plati aj pre fyzicke osoby - podnikatelov. Zamestnancom navyse moze prispievat aj zamestnavatel, solidne spolocnosti sa aj takymto sposobom staraju o svojich zamestnancov a vylepsuju tym ich prijem. Zeleziarne Podbrezova a.s., prispievaju svojim zamestnancom na doplnkovy dochodok uz treti rok. Statu zaplatite menej dani a navyse, ziskate zaujimave uspory.

Peter Vano,
financny analytik


<<<

PODBREZOVAN   16/2002

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6