PODBREZOVAN   20/2002

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Socialna oblast


<<<
  
Financny poradca

Financovanie byvania

Stavebne sporenie

Po nezamestnanosti, vskutku najpalcivejsim problemom mnohych rodin a mladych ludi je bytova otazka. Nie kazdy totiz ziska byt ci dom od pribuznych. Casy, ked sa byty pridelovali ako na beziacom pase su davno prec. K druzstevnemu, ci statnemu bytu sa dostala prakticky kazda rodina. Sucasna generacia nieco take nepozna. Dostat sa k vlastnemu bytu preto ziada premysleny postup a cas. Jedna z overenych ciest riesenia bytovej otazky je stavebne sporenie.

Stavebne sporenie na Slovensku ponukaju tri stavebne sporitelne, vsetky so zahranicnou ucastou. Princip stavebneho sporenia je jednoduchy - postupnym sporenim so statnou podporou sporitel ziska cast cielovej sumy, ma moznost poziadat o stavebny uver ci medziuver a financie sa pouziju na vymedzene ucely spojene s byvanim. V pripade, ak nepoziada o stavebny uver, po urcitej dobe, napriklad po 6 rokoch, nie je cerpanie prostriedkov ucelovo viazane. V takomto pripade sporitelne poskytuju aj dodatocne zvyhodnenie - bonus, ci vratenie poplatku na uzatvorenie zmluvy. Stavebne sporenie ma v porovnani s inym druhom investicii vsak niekolko vyhod, ktore ine programy nemaju. Su to predovsetkym:
- statna premia garantovana zakonom o statnom rozpocte (pre rok 2002 je to 25 percent max. 4000 korun), co zodpoveda mesacnemu vkladu na ucet stavebneho sporenia 1340 korun. Narok na statnu premiu ma kazdy sporitel, ktory ma uzatvorenu zmluvu o stavebnom sporeni (pri tzv. rodinnych zmluvach ziskava statnu premiu aj rodinny prislusnik uvedeny v zmluve). Kazdy sporitel ma vsak pravo ziskat len jednu premiovo zvyhodnenu zmluvu. Statna premia je pripisovana styrikrat rocne, od momentu pripisania na ucet sa uroci, co zvysuje celkovy vynos zo sporenia,
- aktivne uroky z vkladov a zo statnej premie, ktore sa navyse nezdanuju osobitnou zrazkou dane vo vyske 15 percent tak, ako je tomu napriklad pri bankovych vkladoch. Zvyhodnenie vkladov z tohto pohladu tak moze dosiahnut az 12,4 percent rocne, pricom stat poskytuje zakonnu ochranu vkladov az do vysky 30 nasobku priemernej mesacnej mzdy na Slovensku, co v sucasnosti zodpoveda ciastke 370 900 korun. Zakon o stavebnom sporeni nariaduje sporitelniam maximalny rozdiel medzi urocenim vkladu a urocenim stavebneho uveru: nesmie byt vyssi ako 3 percenta,
- spominany narok na stavebny uver pri dodrzani podmienok sporitelne je zakotveny zmluvne, vopred su jasne podmienky predelenia uveru (tzv. hodnotiace cislo) a zname, nemenne vysky splatok uveru. Urocenie stavebnych uverov, ktore poskytuju stavebne sporitelne patri jednoznacne k najnizsim na financnom trhu,
- moznost cerpania medziuveru, ci mimoriadneho medziuveru aj pri jednorazovom vklade uz pri uzatvoreni zmluvy a dokladovani potrebnych materialov,
- sporitelne ponukaju svojim klientom tzv. karty vyhod, ktore umoznuju zvyhodnene nakupy tovarov a sluzieb, resp. ine vyhody ako napriklad urazove poistenie,
- ponuky jednotlivych sporitelni sa mozu lisit nielen v uroceni vkladov a uverov, medziuverov, ale napriklad aj v podmienkach pre zabezpecenie uveru, vo vyske minimalnej nasporenej sumy pri medziuvere ( na trhu je v sucasnosti najnizsia 25 percent z cielovej sumy), vo vyske poplatkov atd. Podrobne informacie je mozne ziskat na bezplatnych telefonnych linkach a obchodnych zastupeniach jednotlivych stavebnych sporitelni.
Zaroven je potrebne skonstatovat, ze stavebne sporenie je skutocne vyhodnou a bezpecnou investiciou, nemalo by chybat v ziadnej rodine.

Peter Vano
financny analytik
 

Nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa.* nasa anketa
STRAVUJEME SA ZDRAVO?

 Svetova zdravotnicka organizacia vyhlasila 16. oktober za Svetovy den vyzivy. Studie zamerane na zdravotny stav populacie v poslednych dvoch desatrociach signalizuju narast ochoreni sposobenych nespravnym sposobom stravovania. Vyrazne sa zvysila spotreba potravin s vysokou energetickou hodnotou, najma zivocisneho povodu, pretrvava nedostatocna konzumacia zeleniny a ovocia.

Ako sa stravuju nasi spolupracovnici, co robia pre zdravu vyzivu, ktore z desatora jej zasad doma dodrzuju, to boli otazky pre nahodne oslovenych v kantine noveho zavodu:

Lubomir Sirgel, odbor obrany a ochrany

- Snazim sa o vyvazenu stravu, uprednostnujem skor zeleninu. Napriklad na noc si uz nedavam nic tazsie, ale skor to ovocie. Strava v kantinach je na vysokej urovni, viem si vybrat, avsak pri 12 hodinovej pracovnej dobe som skor odkazany na ponuku na volno. Nevadi mi to, nakolko - ako som uz povedal, strava je kvalitna a chutne pripravena.

Marian Vrbovsky, taharen rur 2

- S pribudanim rokov sa snazim prechadzat aj na iny druh vyzivy, viac uprednostnujem potraviny s vlakninou, ovocie, zeleninu... Viac sa staram o svoje zdravie, ako ked som bol mlady a bolo mi jedno, co som zjedol. V zavodnej jedalni som velmi spokojny – strava je pestra, da sa vybrat aj z racionalnej vyzivy, oddelenej stravy, vhodnejsej pre nase zdravie. Myslim si, ze kazdy zamestnanec si moze vybrat to, co mu vyhovuje.

Ing. Milan Machej, odbor informatiky

- Zjem v podstate vsetko. Nejake rozdiely v strave nerobim, ale je pravda, ze predtym mi strava v kantine chutila viac, ako teraz. Dnes som spokojny, bolo to chutne. Co robim pre vyzivu? Snazim sa nieco zhodit z vahy, ale mi to nejde. Oddelenu a racionalnu stravu nejem, chuti mi vsetko stavnate.

Kajkl z prepravnej firmy Ilias z Prievidze

- Vyuzivam vasu kantinu vtedy, ked sem pridem po material. Pri mojom povolani – vodica, mam dost nepravidelnu stravu, ale ked sa da, tak sa urcite radsej zastavim na teplu stravu. U vas som spokojny, skoda, ze si nemozem vybrat zo sirsej ponuky aj na volno, nakolko si jedlo nemozem objednat dopredu. Pre domacich zamestnancov, ktori maju moznost vyberu z piatich jedal, je to dobre. Najradsej mam slizikovu polievku, ale aj zeleninu, ovocie, no s mierou aj slaninku. Zdravotne problemy zatial nemam, u lekara som nebol, ani nepamatam.

Jan Luptak, taharen rur 2

- Strava samozrejme ovplyvnuje nas zdravotny stav. Ja mam podrazdenu podzaludkovu zlazu a tak si musim davat vacsi pozor na to, co zjem a v akom mnozstve. Avsak som typ, ktory si velmi nevybera, chuti mi skoro vsetko, najviac asi ta domaca strava, ale vyhovuje mi aj ponuka v kantine. Je siroka a pestra, mozno ta priloha – ryza by mala byt niekedy chutnejsia.

Ing. Peter Kühnel, odbor exportneho predaja

- Co robim pre zdravu vyzivu? Obmedzujem podiel masa, vyberam si trosku dietnejsie jedla. Dari sa mi to dodrziavat nielen doma, ale aj v zamestnani, nakolko ta ponuka racionalnych jedal, ako aj oddelenej stravy je cim dalej pestrejsia a mozem potvrdit, ze je aj chutna.

Maria Fatunova, valcovna bezsvikovych rur

- Uprednostnujem varenu stravu, chodim do kantiny, kde si vzdy nieco z ponuky vyberiem. Strava mi vyhovuje, skusim aj oddelenu, racionalnu, hlavne v letnom obdobi, kedy je zelenina cerstva. Z ovocia mam rada len pomarancovu stavu.

Eva Nemcokova, valcovna bezsvikovych rur

- Uprednostnujem teplu stravu, chodim na nu pravidelne do kantiny. Vyberam si podla chuti, raz je to zelenina, inokedy maso, mam rada aj mucne jedla, oddelenu stravu... Zeleninu a ovocie si nosim z domu. S vyberom som spokojna a strava mi chuti.

Eva Bukovinova, obchodny usek

- Mam rada vsetky druhy jedal, takze sa musim niekedy obmedzovat. Ale drzim sa zasady, ze kolko energie prijmem, tolko sa snazim spalit, hlavne sportom – cvicim aerobik, hram tenis... V zdravej vyzive treba jest hlavne ovocie, striedat ho so zeleninou. Aj strava v kantine mi chuti a najradsej ju striedam – raz si dam maso, potom mi chuti salat, ale rada mam aj mucne jedla. Porcia salatov byva velka a tak si ju rozdelime s kolegynou napoly.


<<<

Dakujem

Slovom “dakujem” odmenujeme ludi, ktori nam preukazu hoci aj malu sluzbu. Otvoria nam dvere, povedia nam kolko je hodin, alebo poradia, kde je urad, ktory prave hladame. Podakovanie aj za taketo male sluzbicky je pre vacsinu z nas prirodzene.
Ako ale podakovat, ked chcem, aby toto slovo neodznelo tak vsedne a len preto, ze sa to patri? Ako podakovat, ak chcem aby v tom slove odznela vsetka ta nesmierna vdacnost a uprimnost aku pocitujem?
Choroba, ktora postihla mojho manzela mala len jedno riesenie – narocny operacny zakrok. Predchadzali mu dni psychickeho vypatia a neistoty. V tychto pre nas nelahkych chvilach nam podalo pomocnu ruku vedenie nasej akciovej spolocnosti.
Za to, ze je dnes moj manzel opat v nasom rodinnom kruhu a uspesne sa zotavuje, chcem odovzdat kyticu vrucnych podakovani.
Prve podakovanie touto cestou odovzdavam Janovi Adamcakovi, veducemu oddelenia nakupu srotu, ktory bol sprostredkovatelom mojho kontaktu s vedenim spolocnosti. Bez jeho pomoci a povzbudenia by som sa mozno do poslednej chvile k tomuto kroku neodhodlala.
Druhe podakovanie odovzdavam Vam, Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel a Vam, Ing. Marian Kurcik, ekonomicky riaditel. Patri vam nielen za vas prejaveny zaujem o obycajneho radoveho zamestnanca, ale pripisujem vam aj zasluhu na tom, ze sa moj manzel ocitol v rukach vysoko uznavaneho odbornika.
Tieto slova vdaky si Prof. MUDr. Juraj Steno, CSc., mozno nikdy neprecita, ale chcem aby v tychto dnoch, ked dovera a povest slovenskych lekarov musi opat celit roznym pochybnostiam a obvineniam vedel, ze ja naopak vzdavam hold jeho profesionalite. Svoje podakovanie chcem touto cestou odovzdat vsetkym zdravotnickym pracovnikom, ktori manzelovi pocas liecby poskytovali a poskytuju prikladnu starostlivost. Dakujem vam MUDr. Anton Mihalovic (ZZS Podbrezova), MUDr. Eva Mrazova (NsP Brezno), MUDr. L. Trejbalova (LFUK NsP akad. L. Derera Bratislava).
Na zaver este jedno podakovanie. Patri Lubomirovi Stulrajterovi, pracovnikovi Poo, ktory nas bezpecne dopravil domov a bol nam prijemnym spolocnikom. Pri pohlade na elegantnu sanitku s logom Zeleziarni Podbrezova a.s., sa dalo v ociach personalu vycitat nielen prekvapenie, mozno udiv, ale najma uznanie mojmu zamestnavatelovi. Rovnaky nazor zdielam aj ja. Po tejto zivotnej skuske a pomoci poskytnutej zo strany vedenia akciovej spolocnosti mozem uz len konstatovat: “Som stastna a hrda, ze som zamestnankynou Zeleziarni Podbrezova a.s.”

B. Brvenikova 


<<<

PODBREZOVAN    20/2002

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6