Napati a plni
ocakavania niecoho noveho sme nadranom 3. oktobra nakladali svoju batozinu do podnikoveho
Mercedesu, ktory nas viezol na letisko do Budapesti. Museli sme stihnut let Lufthansy o
10. 20 hod. do Frankfurtu a zaroven vybavit letenku pre Lenku Zimovu. Ta totiz na
poslednu chvilu musela zastupit svojho otca pre jeho pracovnu zaneprazdnenost. Obchodny
riaditel sa taktiez ospravedlnil. Podarilo sa to
a tak po medzipristati vo Frankfurte sme na poludnie opustali europsky kontinent
letom ponad Island, Gronsko, Kanadu smerom k cielu nasej cesty.
Let trval takmer jedenast hodin, pricom sme prekonali osemhodinovy casovy posun
a pristatim v americkom Denveri den este pre nas zdaleka nekoncil.
Mal nasledovat este zhruba hodinovy let do Albuquerque, ktory sme jednoducho
nestihli z dovodu velmi zdlhavych bezpecnostnych kontrol zavedenych od minulorocnych
teroristickych akcii na vsetkych americkych letiskach. Nezostavalo nic ine, len zohnat
narychlo hotel v meste, trochu si oddychnut a rano letiet najblizsim volnym
letom. Pri vystupe z letiskovej haly v Albuquerque nas cakalo prve prijemne
prekvapenie. Obtazkani batozinou som zbadal cedulku s logom balonovej fiesty
s mojim menom na krku statneho, hodne cez sto kilo vaziaceho Americana. Tomu vobec
nevadilo, ze tu na nas caka uz od vcerajsieho vecera. Priatelsky nas privital, batozinu
sme nalozili na valnik jeho Fordu a hned sme zacali tusit, ze organizacia tejto
fiesty bude vysoko profesionalna. Sympaticky Bred (mimochodom zamestnanec letiska) sa nam
venoval az do neskorych popoludnajsich hodin- zaviezol nas do hotela a pomohol pri
registracii. Potom nas dopravil do pozicovne aut - Don Chalmers Ford, kde uz bol pre nas
pripraveny novucky Ford s obsahom motora 3,8 litra s valnikom, ktory mal na
tachometri najazdenych 0 mil. Islo o bezplatne pozicanie pre vsetky
zahranicne posadky, ktore o to poziadali, pricom jedinou podmienkou bolo vratit auto
neposkodene a vycistene. Navyse sme dostali este poukaz na bezplatne umytie auta.
Nasledoval navrat do centra podujatia, kde nam zlozili z tam uz pripraveneho kamiona
kontajner s nasim balonom.
Pohlad na Fiesta-Park nam doslova vyrazil dych - obrovske golfove ihrisko
s hustou perfektne pripravenou travnatou plochou prisposobene pre spolocne starty
balonov bolo rozdelene na 198 sektorov, pricom kazdy z nich bol prideleny piatim
balonom.
Prvy letovy den zacinal v sobotu a my sme uz o 4.30 hod. rano vyrazali
z hotela, vzdialeneho dvadsat kilometrov od centra podujatia, s cielom predrat
sa cez dopravnu zapchu, ktora smerom k arealu nebezpecne narastala, nacas. Dopravu
riadili stovky policajtov uz vo vzdialenosti niekolko mil od centra podujatia. Brifing bol
stanoveny pravidelne na 6.15 hod., za uplnej tmy a za asistencie desiatky volne sa
vznasajucich balonov, ktore osvetlovali plochu ako obrovske lampiony. Bolo to nieco
uchvatne, co som doposial nikdy nezazil a co by na Slovensku pravdepodobne znamenalo
odobratie pilotnych licencii. Piloti vyuzivali strihy vetra a tak sa prakticky az do
rozvidnenia dokazali udrzat nad nasimi hlavami. Brifingy boli organizovane
z riadiacej veze a vedene humornym stylom, silno umocnujuce atmosferu
priatelskosti, sudrznosti a dobrej nalady vsetkych zucastnenych. Starty balonov sa
uskutocnovali vo vlnach, pricom vsetko to bolo riadene hlavnym dispecerom, ktory bol
v spojeni s asi patdesiatkou starterov, prostrednictvom radiovej siete.
Starteri sa vyrazne odlisovali od ostatnych. Boli obleceni v pasikavych cierno
bielych uboroch s pomalovanymi tvarami podla vlastnej fantazie a vsetci
ich volali zebry. Dotvarali tym kolorit celeho podujatia a zaroven velmi zodpovedne
riadili starty balonov. Nikto z nas nesmel vystartovat bez ich povolenia. Zasluhou nich sa
vzdy podarilo dostat do vzduchu celu tisicku balonov bez akejkolvek vzajomnej kolizie.
Idealne a stabilne poveternostne podmienky, dane zrejme geografickou polohou,
umoznovali lietat temer kazdy den vsetkymi smermi. Umoznovalo nam to nalietavat Fiesta
park znova a znova a tak obdivovat, fotit, filmovat cele stovky novo
startujucich balonov roznych tvarov a farieb. A tak sa od rannych hodin postupne
zaplnala obloha nad milionovym Alburquerque, ktore doslova cele zilo tymto podujatim.
Pohlad z vysky na preplnene parkoviska do vzdialenosti niekolkych mil od
arealu a na davy ludi, nelutujucich vstavat tak zavcasu rano so svojimi ratolestami
uz od kojeneckeho veku, pohybujucich sa medzi mnozstvom stankov a startujucich
balonov, bol neskutocny. Netrufol som si nikdy odhadnut ich pocet, len sa povravalo
o pravidelnej navstevnosti okolo styridsat tisic.
A este k samotnym ludom vsetkych nas prijemne prekvapila ich
srdecnost a bezprostrednost. Pri ich pohlade na statnu vlajku na korunovom lane nasho
balona sme museli nepretrzite odpovedat na cely rad otazok, ktore neboli zdaleka len
zdvorilostne. Ulohy hovorkyne za nas tim sa uspesne zhostila Lenka, ktora svojou
perfektnou anglictinou uplne zaclenila nasu posadku do spolocneho kolektivu prevazne
americkych posadok.
Spriatelili sme sa s niekolkymi rodinami a vsetci nam ponukali pomoc,
jazdit s nami ako sprievod. Kazde rano o 5.30 hod. nas cakali na nasom startovom
sektore J11 a pomahali nam az po pristatie. Najma prve dni to bola pre nas
neocenitelna pomoc. Ulohy sofera s perfektnou orientaciou v meste sa totiz
zhostil vzdy domaci, co znamenalo, ze pri kazdom nie vzdy jednoduchom pristavani medzi
budovami a elektrickym vedenim v meste bola posadka vzdy pripravena nacas
pomoct. V snahe zabezpecit co v najvacsej miere sponzorsky a divacky
atraktivne lety, boli aj sutazne lety, ktorych sa mohli posadky dobrovolne zucastnit.
Ceny boli vdaka hlavnym sponzorom Kodak, BP gas, Ford a Warsteiner
skutocne atraktivne. Lietali sa discipliny, ako napr. Black Jack, golf, price- grab
a ine.
Podstatou prvej discipliny bolo hodit dva sutazne markre na rozlozene zolikove
karty o velkosti 2x3 metre, rozlozene po strede startovacej plochy obklopenej
tisickami divakov. Vitaz bol ten, co sa so suctom najviac priblizil cislu 21. Druha
disciplina znamenala hodenie sutazneho markra co najtesnejsie k jamke golfoveho
greenu oznaceneho zastavkou. Pricce grab znamenalo naletiet a odtrhnut sek
z vrcholu jednej zo siestich asi pat metrov vysokych tyci, rozmiestnenych
v blizkosti divakov. Sutazilo sa o auto, cestu okolo sveta a mnozstvo
dalsich atraktivnych cien.
Bola to pastva pre oci divakov, objektivy fotografov a kamier americkych
televiznych spolocnosti. Doslova metre nad hlavami divakov prelietavali popri stovkach
balonov klasickych tvarov krasny cerveno - cierny koc, zlte usmiate prasa- pokladnicka so
zapichnutym dolarom v chrbte, obrovsky zeleny trojramenny kaktus, zvazok cervenych
chilli paprik, cizma, usmiaty Monkey, slon, majestatny orol, lietajuca lod, dom, jezibaba
na metle, ruzovy zajac Energizer...
Rozhodne tam neslo o to navzajom si dokazat kto je lepsi, dobri boli vsetci
a divaci to aj patricne ocenovali.
Neoddelitelnou a pravidelne sa opakujucou sucastou uz 32. rocnika bol aj nocny
start dvadsiatky heliovych balonov s posadkami USA, Kanady, Nemecka a Velkej
Britanie. Za zvukov statnych hymien a mohutneho jasania tisicov divakov sa dvihali
k nocnej oblohe, vybaveni pozicnymi majakmi. Technicka uprava v kosoch
jednotlivych posadok prezradzala, ze su vsetci pripraveni na dialkovy let. Pravidelne vzdy
na rannych brifingoch sme boli informovani o priebehu ich letu. Vsetky smerovali
vychodne napriec Amerikou, pricom tu najlepsiu posadku zastavilo skutocne len pobrezie
Atlantiku a pristala v blizkosti mesta Georgetown, vychodne od Washingtonu.
Preletena vzdialenost 1738 mil po troch dnoch a dvoch nociach letu hovori skutocne
sama za seba.
Program pre balonove timy po spolocnych letoch bol tak bohaty, ze bolo velmi malo
casu pre poznavanie okolia.
Samotne mesto, obkolesene z troch svetovych stran stovkami mil prerii
patriacich Indianom, ohranicovalo mohutne pohorie Rocky Mountains, tiahnuce sa az do
Kanady. Podarilo sa nam dostat do sestdesiat mil vzdialeneho Santa Fe, hlavneho mesta
statu New Mexico, ktore je bezpochyby historickou dominantou osidlovania Ameriky.
Samozrejme, ako vsetci turisti z ineho kontinentu sme boli zvedavi na povodnych
obyvatelov. V blizkosti Albuquerque je niekolko indianskych rezervacii pre turisticke
navstevy. Jednu z nich, Acoma Pueblo, sme aj my navstivili. Boli sme doslova ocareni
pohladom na hlboke kanony a obrovske zltocervene skalne stlpy, tyciace sa do vysky
niekolko sto metrov kolmo hore. Vsetko ale prisne strazene pred fotografovanim
a filmovanim, a tak bolo velkym problemom ukradnut si sem tam
nejaky zaber.
Indiani su ale uplne ini, ako je predstava nas Europanov. Ziju
v osadach v okoli miest vo svojich vlastnych komunitach v normalnych
domoch. Civilizacny pokrok prenikol aj k nim. Ziju si dobre, drviva vacsina pody
patri im. Zivia sa obchodom, predajom pody, ti podnikavejsi vlastnia siet obchodov,
cerpacich stanic, ropnych rafinerii a mnozstvo kasin. Americka spolocnost ich
respektuje ako povodnych obyvatelov, su oslobodeni od platenia dani
a s patricnou uctou sa stavia k ich zvyklostiam a zakonom.
S pribudajucim poctom dni
a nalietanych hodin cas nekompromisne ujedal z nasho pobytu, a tak sme sa
zobudili do pondelkoveho rana cakajuc so zbalenou batozinou na auto nasich americkych
priatelov. Pouceni z priletu s nalezitou casovou rezervou sme sa
zaregistrovali na terminali leteckej spolocnosti United Airlines a po absolvovani
neprijemnych bezpecnostnych prehliadok 14. oktobra o 13. 25 hod. opustili podu Noveho
Mexika. Odlietali sme plni zazitkov, poznatkov, skusenosti a zaroven s dobrym
pocitom, ze tam zanechavame len same pozitivne ohlasy o nasej krajine a nasej
firme.
Vytvorili sme si mnozstvo kontaktov , ziskali priatelov, z ktorych niektori
prijali hostami.
A co nas tim? Ten pracoval v plnom nasadeni od zaciatku do konca. Vdaka
Vladovej huzevnatosti, Ankinym organizacnym schopnostiam a Lenkinej pozvanie
pricestovat na Slovensko a buduci rok sa stanu nasimi komunikativnosti by sa to
jednoducho nepodarilo. Samozrejme, najvacsia vdaka patri vedeniu nasej akciovej
spolocnosti a ZP SPORT, a.s., bez podpory ktorej by sme o podujati, akym bolo
ALBUQUERQUE INTERNATIONAL BALLOON FIESTA mohli len snivat.
Ing. Karol Slabak |