PODBREZOVAN   22/2002

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Reportaz


<<<
Reportaz o balonovej fieste v Novom Mexiku ocami pilota ZP SPORT, a.s.

Albuquergue v tieni balonov

Napati a plni ocakavania niecoho noveho sme nadranom 3. oktobra nakladali svoju batozinu do podnikoveho Mercedesu, ktory nas viezol na letisko do Budapesti. Museli sme stihnut let Lufthansy o 10. 20 hod. do Frankfurtu a zaroven vybavit letenku pre Lenku Zimovu. Ta totiz na poslednu chvilu musela zastupit svojho otca pre jeho pracovnu zaneprazdnenost. Obchodny riaditel sa taktiez ospravedlnil.

zelp0222a.jpg (14679 bytes)Podarilo sa to a tak po medzipristati vo Frankfurte sme na poludnie opustali europsky kontinent letom ponad Island, Gronsko, Kanadu smerom k cielu nasej cesty.
Let trval takmer jedenast hodin, pricom sme prekonali osemhodinovy casovy posun a pristatim v americkom Denveri den este pre nas zdaleka nekoncil.
Mal nasledovat este zhruba hodinovy let do Albuquerque, ktory sme jednoducho nestihli z dovodu velmi zdlhavych bezpecnostnych kontrol zavedenych od minulorocnych teroristickych akcii na vsetkych americkych letiskach. Nezostavalo nic ine, len zohnat narychlo hotel v meste, trochu si oddychnut a rano letiet najblizsim volnym letom. Pri vystupe z letiskovej haly v Albuquerque nas cakalo prve prijemne prekvapenie. Obtazkani batozinou som zbadal cedulku s logom balonovej fiesty s mojim menom na krku statneho, hodne cez sto kilo vaziaceho Americana. Tomu vobec nevadilo, ze tu na nas caka uz od vcerajsieho vecera. Priatelsky nas privital, batozinu sme nalozili na valnik jeho Fordu a hned sme zacali tusit, ze organizacia tejto fiesty bude vysoko profesionalna. Sympaticky Bred (mimochodom zamestnanec letiska) sa nam venoval az do neskorych popoludnajsich hodin- zaviezol nas do hotela a pomohol pri registracii. Potom nas dopravil do pozicovne aut - Don Chalmers Ford, kde uz bol pre nas pripraveny novucky Ford s obsahom motora 3,8 litra s valnikom, ktory mal na tachometri najazdenych “0” mil. Islo o bezplatne pozicanie pre vsetky zahranicne posadky, ktore o to poziadali, pricom jedinou podmienkou bolo vratit auto neposkodene a vycistene. Navyse sme dostali este poukaz na bezplatne umytie auta. Nasledoval navrat do centra podujatia, kde nam zlozili z tam uz pripraveneho kamiona kontajner s nasim balonom.
Pohlad na Fiesta-Park nam doslova vyrazil dych - obrovske golfove ihrisko s hustou perfektne pripravenou travnatou plochou prisposobene pre spolocne starty balonov bolo rozdelene na 198 sektorov, pricom kazdy z nich bol prideleny piatim balonom.
Prvy letovy den zacinal v sobotu a my sme uz o 4.30 hod. rano vyrazali z hotela, vzdialeneho dvadsat kilometrov od centra podujatia, s cielom predrat sa cez dopravnu zapchu, ktora smerom k arealu nebezpecne narastala, nacas. Dopravu riadili stovky policajtov uz vo vzdialenosti niekolko mil od centra podujatia. Brifing bol stanoveny pravidelne na 6.15 hod., za uplnej tmy a za asistencie desiatky volne sa vznasajucich balonov, ktore osvetlovali plochu ako obrovske lampiony. Bolo to nieco uchvatne, co som doposial nikdy nezazil a co by na Slovensku pravdepodobne znamenalo odobratie pilotnych licencii. Piloti vyuzivali strihy vetra a tak sa prakticky az do rozvidnenia dokazali udrzat nad nasimi hlavami. Brifingy boli organizovane z riadiacej veze a vedene humornym stylom, silno umocnujuce atmosferu priatelskosti, sudrznosti a dobrej nalady vsetkych zucastnenych. Starty balonov sa uskutocnovali vo vlnach, pricom vsetko to bolo riadene hlavnym dispecerom, ktory bol v spojeni s asi patdesiatkou starterov, prostrednictvom radiovej siete.
Starteri sa vyrazne odlisovali od ostatnych. Boli obleceni v pasikavych cierno – bielych uboroch s pomalovanymi tvarami podla vlastnej fantazie a vsetci ich volali zebry. Dotvarali tym kolorit celeho podujatia a zaroven velmi zodpovedne riadili starty balonov. Nikto z nas nesmel vystartovat bez ich povolenia. Zasluhou nich sa vzdy podarilo dostat do vzduchu celu tisicku balonov bez akejkolvek vzajomnej kolizie. Idealne a stabilne poveternostne podmienky, dane zrejme geografickou polohou, umoznovali lietat temer kazdy den vsetkymi smermi. Umoznovalo nam to nalietavat Fiesta – park znova a znova a tak obdivovat, fotit, filmovat cele stovky novo startujucich balonov roznych tvarov a farieb. A tak sa od rannych hodin postupne zaplnala obloha nad milionovym Alburquerque, ktore doslova cele zilo tymto podujatim.
Pohlad z vysky na preplnene parkoviska do vzdialenosti niekolkych mil od arealu a na davy ludi, nelutujucich vstavat tak zavcasu rano so svojimi ratolestami uz od kojeneckeho veku, pohybujucich sa medzi mnozstvom stankov a startujucich balonov, bol neskutocny. Netrufol som si nikdy odhadnut ich pocet, len sa povravalo o pravidelnej navstevnosti okolo styridsat tisic.
A este k samotnym ludom – vsetkych nas prijemne prekvapila ich srdecnost a bezprostrednost. Pri ich pohlade na statnu vlajku na korunovom lane nasho balona sme museli nepretrzite odpovedat na cely rad otazok, ktore neboli zdaleka len zdvorilostne. Ulohy hovorkyne za nas tim sa uspesne zhostila Lenka, ktora svojou perfektnou anglictinou uplne zaclenila nasu posadku do spolocneho kolektivu prevazne americkych posadok.
Spriatelili sme sa s niekolkymi rodinami a vsetci nam ponukali pomoc, jazdit s nami ako sprievod. Kazde rano o 5.30 hod. nas cakali na nasom startovom sektore J11 a pomahali nam az po pristatie. Najma prve dni to bola pre nas neocenitelna pomoc. Ulohy sofera s perfektnou orientaciou v meste sa totiz zhostil vzdy domaci, co znamenalo, ze pri kazdom nie vzdy jednoduchom pristavani medzi budovami a elektrickym vedenim v meste bola posadka vzdy pripravena nacas pomoct. V snahe zabezpecit co v najvacsej miere sponzorsky a divacky atraktivne lety, boli aj sutazne lety, ktorych sa mohli posadky dobrovolne zucastnit.
Ceny boli vdaka hlavnym sponzorom – Kodak, BP gas, Ford a Warsteiner skutocne atraktivne. Lietali sa discipliny, ako napr. Black Jack, golf, price- grab a ine.
Podstatou prvej discipliny bolo hodit dva sutazne markre na rozlozene zolikove karty o velkosti 2x3 metre, rozlozene po strede startovacej plochy obklopenej tisickami divakov. Vitaz bol ten, co sa so suctom najviac priblizil cislu 21. Druha disciplina znamenala hodenie sutazneho markra co najtesnejsie k jamke golfoveho greenu oznaceneho zastavkou. Pricce – grab znamenalo naletiet a odtrhnut sek z vrcholu jednej zo siestich asi pat metrov vysokych tyci, rozmiestnenych v blizkosti divakov. Sutazilo sa o auto, cestu okolo sveta a mnozstvo dalsich atraktivnych cien.
Bola to pastva pre oci divakov, objektivy fotografov a kamier americkych televiznych spolocnosti. Doslova metre nad hlavami divakov prelietavali popri stovkach balonov klasickych tvarov krasny cerveno - cierny koc, zlte usmiate prasa- pokladnicka so zapichnutym dolarom v chrbte, obrovsky zeleny trojramenny kaktus, zvazok cervenych chilli paprik, cizma, usmiaty Monkey, slon, majestatny orol, lietajuca lod, dom, jezibaba na metle, ruzovy zajac Energizer...
Rozhodne tam neslo o to navzajom si dokazat kto je lepsi, dobri boli vsetci a divaci to aj patricne ocenovali.
Neoddelitelnou a pravidelne sa opakujucou sucastou uz 32. rocnika bol aj nocny start dvadsiatky heliovych balonov s posadkami USA, Kanady, Nemecka a Velkej Britanie. Za zvukov statnych hymien a mohutneho jasania tisicov divakov sa dvihali k nocnej oblohe, vybaveni pozicnymi majakmi. Technicka uprava v kosoch jednotlivych posadok prezradzala, ze su vsetci pripraveni na dialkovy let. Pravidelne vzdy na rannych brifingoch sme boli informovani o priebehu ich letu. Vsetky smerovali vychodne napriec Amerikou, pricom tu najlepsiu posadku zastavilo skutocne len pobrezie Atlantiku a pristala v blizkosti mesta Georgetown, vychodne od Washingtonu. Preletena vzdialenost 1738 mil po troch dnoch a dvoch nociach letu hovori skutocne sama za seba.
Program pre balonove timy po spolocnych letoch bol tak bohaty, ze bolo velmi malo casu pre poznavanie okolia.
Samotne mesto, obkolesene z troch svetovych stran stovkami mil prerii patriacich Indianom, ohranicovalo mohutne pohorie Rocky Mountains, tiahnuce sa az do Kanady. Podarilo sa nam dostat do sestdesiat mil vzdialeneho Santa Fe, hlavneho mesta statu New Mexico, ktore je bezpochyby historickou dominantou osidlovania Ameriky. Samozrejme, ako vsetci turisti z ineho kontinentu sme boli zvedavi na povodnych obyvatelov. V blizkosti Albuquerque je niekolko indianskych rezervacii pre turisticke navstevy. Jednu z nich, Acoma Pueblo, sme aj my navstivili. Boli sme doslova ocareni pohladom na hlboke kanony a obrovske zltocervene skalne stlpy, tyciace sa do vysky niekolko sto metrov kolmo hore. Vsetko ale prisne strazene pred fotografovanim a filmovanim, a tak bolo velkym problemom “ukradnut” si sem – tam nejaky zaber.
Indiani su ale uplne ini, ako je predstava nas – Europanov. Ziju v osadach v okoli miest vo svojich vlastnych komunitach v normalnych domoch. Civilizacny pokrok prenikol aj k nim. Ziju si dobre, drviva vacsina pody patri im. Zivia sa obchodom, predajom pody, ti podnikavejsi vlastnia siet obchodov, cerpacich stanic, ropnych rafinerii a mnozstvo kasin. Americka spolocnost ich respektuje ako povodnych obyvatelov, su oslobodeni od platenia dani a s patricnou uctou sa stavia k ich zvyklostiam a zakonom.
zelp0222e.jpg (16091 bytes)S pribudajucim poctom dni a nalietanych hodin cas nekompromisne ujedal z nasho pobytu, a tak sme sa zobudili do pondelkoveho rana cakajuc so zbalenou batozinou na auto nasich americkych priatelov. Pouceni z priletu – s nalezitou casovou rezervou sme sa zaregistrovali na terminali leteckej spolocnosti United Airlines a po absolvovani neprijemnych bezpecnostnych prehliadok 14. oktobra o 13. 25 hod. opustili podu Noveho Mexika. Odlietali sme plni zazitkov, poznatkov, skusenosti a zaroven s dobrym pocitom, ze tam zanechavame len same pozitivne ohlasy o nasej krajine a nasej firme.
Vytvorili sme si mnozstvo kontaktov , ziskali priatelov, z ktorych niektori prijali hostami.
A co nas tim? Ten pracoval v plnom nasadeni od zaciatku do konca. Vdaka Vladovej huzevnatosti, Ankinym organizacnym schopnostiam a Lenkinej pozvanie pricestovat na Slovensko a buduci rok sa stanu nasimi komunikativnosti by sa to jednoducho nepodarilo. Samozrejme, najvacsia vdaka patri vedeniu nasej akciovej spolocnosti a ZP SPORT, a.s., bez podpory ktorej by sme o podujati, akym bolo ALBUQUERQUE INTERNATIONAL BALLOON FIESTA mohli len snivat.

Ing. Karol Slabak


<<<

PODBREZOVAN    22/2002

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6