Prihovara sa vam predseda
predstavenstva a generalny riaditel Ing. Vladimir Sotak |
Budeme
setrit na kazdom kroku
Vazeni spolupracovnici,
uvodom noveho roku mi dovolte zazelat pevne zdravie, stastie, osobne
i pracovne uspechy vam i vasim rodinnym prislusnikom.
Prvym predpokladom zivotaschopnosti nasej akciovej spolocnosti, a zaroven
zarukou udrzania zivotnej urovne jej zamestnancov, je obchodny a financny plan.
V Zeleziarnach Podbrezova sa stalo dobrou tradiciou, ze ho uzatvarame este pred
vitanim noveho roka.
Rok 2003 zaciname s vybudovanou stabilnou obchodnou sietou, relativne stalymi
odberatelmi a realizaciou 85 percent vlastnej produkcie na exportnych trhoch. Aj
napriek tomu sa vsak tento rok, vdaka opatreniam prijatym v sulade so zakonom c.
276/2001 o zriadeni Uradu pre regulaciu sietovych odvetvi a jeho naslednym
rozhodnutim, stava najtazsim v historii nasej akciovej spolocnosti. Mozno ho dokonca
prirovnat k prelomovym rokom 1994-95, k obdobiu, v ktorom, ako si iste dobre
pamatate, nasa spolocnost utrpela velke financne straty a boli sme nuteni prijat
nekompromisne opatrenia, ktore vyustili do revitalizacneho programu Zeleziarni Podbrezova.
Najvacsim problemom pre nas vtedy bolo opustenie byvalych trhov Sovietskeho zvazu
a vybudovanie novej obchodnej siete, ziskanie pozicii na novych trhoch nielen
v ramci zapadnej Europy, ale v celom svete.
V dosledku opatreni Uradu pre regulaciu sietovych odvetvi, v porovnani
s rovnakym obdobim uplynuleho roku, zaplatime za elektricku energiu a zemny plyn
viac ako 130 milionov korun navyse. Masmedia su plne komentarov statnych uradnikov
(mimochodom tych, ktori su plateni z nasich dani) o tom, k akej velkej
liberalizacii v oblastiach vyrovnavania cien plynu a elektrickej energie dochadza.
Pravda je vsak taka, ze uz dnes ma nasa konkurencia v zapadnej Europe nizsie ceny ako
my. Dalsie zvysovanie cien energii znamena pre nas len oslabovanie nasej zivotaschopnosti.
Do dnesneho dna, aj napriek niekolkym uskutocnenym rokovaniam, nemame podpisane
celorocne dohody na dodavky zemneho plynu a elektrickej energie. Verim, ze tuto
problematiku sa nam podari uzavriet este v priebehu januara. V obchodnom
a financnom plane pocitame aj so zvysenim cien oceloveho srotu a cien
dalsich vstupnych materialov.
Velmi neprijemnym faktorom pre nas je pozicia slovenskej koruny voci EURu
a USD. Nielen my, predovsetkym realni ekonomovia v tejto krajine su si vedomi
skutocnosti, ze vykonnost slovenskej ekonomiky nezodpoveda neustalemu upevnovaniu
slovenskej koruny. O tom, aka bude jej hodnota, zrejme nerozhoduje Narodna banka
Slovenska, ale bankari mimo uzemia SR, ktori drzia kurz tak, aby na nom mohli zarabat. Pre
Zeleziarne Podbrezova tak vznikaju straty niekolkych milionov korun mesacne.
Uvedene negativne vplyvy nas prinutili prijat zasadne opatrenia. Jednoduche by bolo
obmedzit vyrobu a znizit stav pracovnikov. My sme vsak dospeli k inemu
rozhodnutiu. Pocet zamestnancov budeme sice limitovat na uroven 4160 s tym, ze
o kazdom dalsom pracovnom mieste bude rozhodovat len vedenie spolocnosti, ale
prepustat nebudeme. Do roku 2003 vstupujeme s nulovym rastom miezd, ale po zhodnoteni
hospodarskych vysledkov dosiahnutych za prvych sest mesiacov roku 2003 situaciu zvazime.
Nadalej sa totiz drzime zasady, ze pokial dokazeme zarobit peniaze, pri rozdeleni zisku sa
budeme snazit mysliet v prvom rade na zamestnancov, ktori sa priamo podielaju na
tvorbe hospodarskych vysledkov.
Budeme setrit na kazdom kroku. Sprisnili sme preto nielen vyrobne ukazovatele, ale
opatrenia smerujuce k usporam sme prijali takisto vo vsetkych obsluznych a servisnych
cinnostiach. Ani pre nase dcerske spolocnosti nebude nasledujuci rok jednoduchy, podobne
opatrenia sa im nevyhnu. S polutovanim musim konstatovat, ze v tomto roku sa
budeme musiet uskromnit aj vo svojich dobrocinnych aktivitach. Usporne opatrenia musime
realizovat so zretelom na dodrzanie trhom pozadovanej a nami garantovanej kvality nasich
vyrobkov. Situacia je zlozita, ale my urobime vsetko pre to, aby sme zabezpecili pre
spolocnost kladny hospodarsky vysledok.
Vazeni spolupracovnici,aj pri tejto prilezitosti vas chcem poprosit, aby ste sa so
vsetkymi opatreniami, ktore v navrhu planu na rok 2003 boli prijate, stotoznili. Iba
zabezpecenie takto stanovenych uloh nam totiz garantuje v nasledujucich mesiacoch
roku 2003 hospodarenie s kladnym vysledkom.
Pri predbeznej bilancii roku 2002 mozno konstatovat, ze sa nam podarilo hospodarit
s kladnym hospodarskym vysledkom presahujucim 200 milionov korun. Umozni nam to
vyplatit zamestnancom slubene odmeny, akcionarom dividendy. Pozitivom uplynuleho roka bolo
pomerne dobre vyuzitie vyrobnych kapacit, podarilo sa nam uskutocnit dalsiu etapu
financnej restrukturalizacie a hlavne upevnit svoje postavenie na europskych
a svetovych trhoch. Dokazali sme splnit vsetky svoje povinnosti voci statu a
v ramci Slovenska sme sa zaradili medzi najuspesnejsie spolocnosti. V prelomovom
roku, ked Slovensko jednoznacne smeruje do Europskej unie musime dokazat, ze nase pozicie
na trhu v ramci Europy i sveta su pevne a zasluzene.
Som presvedceny, ze po prijati Slovenska do Europskej unie sa nam bude o nieco
lahsie dychat. Trh, ktory budeme povazovat za domaci, bude totiz vacsi a konkurencia zo
zapadnej Europy nebude bojovat proti nam. Spolocnost tak nesporne ziska novych
odberatelov.
Vazeni spolupracovnici,verte mi, radsej by som v novorocnom prihovore hovoril
o tom, ze mame zmluvne zabezpecene ceny energii a take objemy zakaziek, ake sme
doposial nemali ... Realita je vsak ina. Trh je len jeden, obstoji v nom len ten, kto
poskytne najvyssiu kvalitu a dobry servis. Nasa spolocnost ma k tomu velmi dobre
predpoklady a verim, ze aj v buducnosti budeme uspesni.
Dakujem vam za pracovne usilie vynalozene v uplynulom roku pre Zeleziarne
Podbrezova. Prajem vam vela sil, zdravia a chuti do nelahkeho boja. Verim, ze toto,
pre nas velmi zlozite obdobie opat preklenieme a po vstupe do Europskej unie sa
situacia podstatne zmeni.
Ing. Vladimir Sotak, predseda Predstavenstva a generalny
riaditel ZP |
Pamatnici vraj maju este schovane tricka s napisom
Zazil som prechod na TCP/IP protokol. Nebude ich asi vela a zrejme budu
poriadne zozltnute, pretoze tato udalost sa odohrala pred dvadsiatimi rokmi
a podielalo sa na nej maximalne par stoviek ludi. Teda iba kvapka v porovnani so
stovkami milionov ludi, ktori tieto pravidla umoznujuce komunikaciu pocitacov v ramci
celosvetovej siete vyuzivaju dnes a casto si to ani neuvedomuju. Rec je
o modernom internete.
Zavedenie esperanta vsetkych pocitacov, ktore nesie nepritazlivy nazov TCP/IP
(Transmission Control Protocol/Internet Protocol), sa odohralo 1. januara 1983.
Internetovy priekopnik Robert Braden a spolu s nim dalsi ludia od
fachu povazuju tento den za skutocny zrod informacneho giganta, ktory si podmanil
svet od polovice 90. rokov, iduc ruka v ruke s vyraznym nastupom osobnych
pocitacov a rozvojom telekomunikacnych sluzieb.
Do tohto dna bol vyuzivany akysi prototyp siete sieti a menom
Arpanet. Ten fungoval od roku 1969. Niesol sice znaky moderneho internetu, vratane obdoby
dnesnej elektronickej posty, no pripajalo sa k nemu len niekolko stoviek pouzivatelov
na prestiznych vojenskych a vedeckych pracoviskach. Obycajni ludia ho prakticky
nepoznali. Prave nahradenie zastaraleho komunikacneho systemu novym protokolom TCP/IP pred
20 rokmi otvorilo cestu k tomu, aby sa mohli k jednej gigantickej sieti pripojit
miliony pocitacov. Praci na tejto novinke, ktorej otcami boli Vinton Cerf
a Robert Kahn, vtedy davalo nadej len par zapalenych dusi, spomina si Braden.
Napriek tomu sa internet rozrastol do neuveritelnych rozmerov. A spolu s tym
prisli aj hackeri, pornografia, pocitacove virusy ci internetove podvody
s kreditkami. So stratou svojej nevinnosti sa internet zzil. V druhej polovici
90. rokov dospel, pritom presiel obdobim nafukanych ocakavani a nasledneho sklamania,
ze ide len o informacnu technologiu a nie zaciatok novej
ekonomiky a novej ery. Dnes podla expertov globalna siet prebera
ulohu uzitocneho nastroja, ktory meni svet pomaly, ale isto.
(Pravda)
Povrava sa, ze...
... v dosledku zvysenia cien energii bude vyssia aj cena
stravneho listka v ZP a.s. O blizsie informacie sme preto poziadali JUDr.
Mariana Zimu, personalneho riaditela:
- Tentoraz sa povrava spravne. Cena stravneho listka bude od 1. februara 2003
upravena na 30 korun. Dovody? Predstavenstvo ZP a.s., prerokovalo na svojom decembrovom
zasadnuti aj dopady zvysovania cien energii a dane z pridanej hodnoty na
fungovanie dcerskych spolocnosti. V dcerskej spolocnosti ZP Gastro servis, s.r.o.,
prepocitali tieto dopady na kalkulaciu jedla a ich nasledne premietnutie do ceny
stravneho listka znamena jej zvysenie o 5 korun, t.j. na 30 korun. Aby to vsak bolo
len tych pat korun, museli sme zvysit i dotaciu zo socialneho fondu na sucasnych 7,70
korun na jedno jedlo. Verime, ze tuto cenu udrzime aspon tri styri roky. A ak
sa niekomu zda uvedena cena privysoka pripominam, ze kazdemu zamestnancovi je poskytovany
zdanitelny prispevok na stravu vo vyske 200 korun mesacne.
Podpis zakladacej listiny
neziskovej organizacie |
Chceme nemocnicu na spickovej urovni
Nemocnica s poliklinikou v Brezne sa
tak, ako mnohe dalsie zdravotnicke zariadenia v nasej republike, bori s existencnymi
problemami. Jej dlh sa vysplhal na 85 milionov korun.
Styri subjekty regionu - Zeleziarne Podbrezova, mesto Brezno, Petrochema Dubova
a Zdruzenie zamestnancov NsP Brezno v sulade s legislativou vytvorili
projekt transformacie NsP v Brezne na neziskovu organizaciu. Vladou SR bol tento
projekt v polovici decembra uplynuleho roku schvaleny. V Zeleziarnach Podbrezova sa
zisli 19. decembra zastupcovia vsetkych uvedenych spolocnosti, aby podpisali zakladajucu
listinu neziskovej organizacie, ktora prebera vedenie NsP v Brezne do svojich ruk.
Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel ZP, pri tejto prilezitosti konstatoval:
Zdravotnictvo ma svoje problemy a my, zamestnavatelia, potrebujeme mat
garanciu, ze breznianska nemocnica bude fungovat na urovni. Chceme dosiahnut, aby to bolo
dobre zdravotnicke zariadenie, ktore dokaze pomoct ludom pri beznych chorobach
a v pripade potreby zabezpeci rychlu zdravotnicku pomoc a nasledny prevoz
pacienta do specialneho zariadenia. Pokusime sa spolocne vybudovat nemocnicu svojho druhu
na spickovej urovni a vyuzijeme pri tom skusenosti z uspesneho manazovania firiem,
hospodariacich s kladnym hospodarskym vysledkom.
-ok-
Novorocne priania
Tak sme sa dozvedeli, ze v Rige sa uskutocnila sutaz
v hode mobilom. Vitaz vraj hodil cosi vyse patdesiat metrov a rozhodcu robil
dokonca byvaly olympijsky vitaz v hode ostepom. Nuz co, kazdy zaciname rok inym
sposobom. Niektori likviduju svoje stare mobily, druhi nemaju ani na najomne, nieto este
na mobil, ini slubuju hory-doly sebe aj inym. Nasa monopolna energeticka spolocnost nam
kazdu hodinu v draho zaplatenej reklame v rozhlase praje stastny a uspesny rok,
a pritom nam ako darcek pribalila zvysenie cien. Ina spolocnost, ktora vyraba potravu
pre nase stvorkolesove tatose, nam oznamuje, ze sa opat zvysila cena ropy, a preto aj
stava musi zdraziet. Skoda, ze sa nas to netyka aj vtedy, ked ropa zlacnie. Aj
nasi zakonodarcovia na nas myslia. Co najlepsimi zakonmi a referendami sa z nas
snazia vyzmykat aj to posledne, co este zostalo. Aj inkvizitor a reformator Juraj Dablju
Bus spoza mlaky ma svoje predsavzatia. Nase deti sa pri pozerani televizie zacinaju bat,
ze bude vojna. Ake stastie, ze to nezazili. Treba sa nam hadam pomodlit, aby nielen nasho
Juraja spoza mlaky, ale aj ostatnych mudrcov, zakonodarcov a teroristov konecne
osvietilo a zacali si vazit mier a pokojny zivot. Ved za jednu raketu by sme
mohli kupit miliony rozkov alebo tisice hektolitrov mlieka.
My, co to nevieme nijako ovplyvnit, rozmyslame ako prestat viac chudnut
a zacat znovu fajcit, pripadne porusit nejake ine novorocne predsavzatie a mozeme sa
aspon tesit, ze zima skonci presne dvadsiateho prveho marca. Aspon ta kalendarova
a potom by uz mala prist jar. Ak sa neobjavi nejaky novy reformator...
Peter Zaturecky |
|
|