PODBREZOVAN   05/2003

STRANA 4

STRANA

0

Socialna oblast

V sucasnosti maju zamestnanci nasej akciovej spolocnosti vo vsetkych zmenach moznost vyberu zo siestich druhov jedal. V ponuke sa vystriedaju vsetky typy jedal - od masitej stravy cez mucnu, zeleninovu, oddelenu a racionalnu.
Pravidelne sa k otazkam stravovania vraciame, aby sme podchytili vase pripomienky a namety. V novom zavode sme oslovili nahodnych stravnikov a opytali sa ich:

“Ste spokojni so stravovanim?”

Monika Pocklanova, informatika
- Minuly rok som viac chodila na suchu stravu, no nakolko vyber v bufete nie je taky pestry, zacala som chodit na teplu stravu. S ponukou a kvalitou jedal som spokojna. Privitala by som, tak ako o tom bolo hovorene, k oddelenej strave nejaky pridavok.

Ing. Jozef Dvorsky,
- So stravou som spokojny. Chodim na teplu stravu, je chutna, aj ponuka – vyber zo siestich druhov jedal je siroky. Trochu ma mrzi, ze boli dokupene nove, ale opat hlinikove pribory, ktore uz neodporucaju ani lekari.

Alexander Skvarka, strojarenska vyroba
- Chodim na teplu stravu, som s nou spokojny, ako aj s ponukou jedal. V bufete si dokupujem doplnky – nejake tie sladkosti.

Ing. Peter Mydliar, odbor riadenia kvality
- Hoci chodim na teplu stravu velmi zriedka, som s jej kvalitou a vyberom spokojny. Strava je velmi dobra, az na polievky – som zvyknuty na ine, naopak Gastroservis robi vynikajuce salaty. Vacsinou si stravu nosim z domu, no vyuzivam aj moznost zakupenia stravy na volno. Myslim si, ze aj cena jedal je prijatelna.

Maria Moravcova, valcovna bezsvikovych rur
- Na stravu chodim podla potreby, nakolko si ju zvacsa nosim z domu. S teplou stravou som spokojna, ci uz ide o jej kvalitu jedal alebo ponuku, z ktorej si podla mna kazdy vyberie podla vlastnej chuti. Uz dlhsiu dobu sa vedie polemika okolo hlinikovych priborov a ja by som privitala, keby boli nahradene antikorovymi.

Marika Mikloskova, valcovna bezsvikovych rur
- So stravou som spokojna, vyber byva dobry. Oblubujem bezmasitu stravu – hlavne salaty a tomu podriadujem stravovanie. Ak si nevyberiem z teplej stravy, kupim si nieco v bufete alebo prinesiem z domu. Nakolko sa orientujem na tento typ stravovania, bola by som rada, keby bol v bufete vacsi vyber tvrdsich syrov, zeleniny a ovocia.

Michal Racak, valcovna bezsvikovych rur
- Chodim na teplu stravu, nevyberam si, chuti mi vsetko a som spokojny aj s ponukou. Vyskusam vsetko - ci bezmasitu, alebo oddelenu stravu, no mam rad aj salaty.

Hynek Steller, valcovna bezsvikovych rur
- Zatial mi strava chuti, mam rad vsetko, najradsej svieckovu a madarsky gulas, naopak nemam rad kysle polievky. Myslim si, ze jedinu vyhradu mam k hlinikovym priborom, s antikorovym je jedlo nielen chutnejsie, ale aj zdravsie.

Maria Stastna, valcovna bezsvikovych rur
- Som spokojna, da sa dobre vybrat. Mam rada salaty a oddelenu stravu. Uprednostnila by som namiesto kolacov zeleninu alebo ovocie. Najradsej mam oddelenu stravu zo zeleniny, hydinu s oblohu, ale nepohrdnem ani dukatovymi buchtickami. Urcite vyhrady mam k hlinikovemu priboru a jednorazovym umelohmotnym poharom, viem ze sa pouzivaju z hygienickeho hladiska, ale su lahke a mam pocit, ze sa mi na tacke prevrhnu.

- Sest rokov sa trapime s riesenim otazky jedalenskeho servisu, ktoru by malo v konecnom dosledku vyriesit prijatie systemu stravovania prostrednictvom elektronickych kariet. Po schvaleni systemu v Predstavenstve ZP a.s. a zavedeni elektronickych kariet do zivota, budeme moct vymenit nevyhovujuci jedalensky servis za novy. Uz teraz mame v skladoch pripravene antikorove pribory, porcelanove kompotove, ako aj polievkove misky...
V ankete sa hovorilo aj o tom, ze bol zakupeny novy pribor - ale opat hlinikovy. K tomu mozem povedat len tolko, ze pocet chybajucich priborov sme museli doplnit. Otazne je, preco pribory chybaju? Nie je to material, ktory by sa zodral, takze je tu len jedno vysvetlenie. Niekto sa zadarmo zasobil. A to tiez hovori nieco o urcitej skupine stravnikov - netvrdim, ze len z radov kmenovych zamestnancov. Verim, ze novo pripravovany system pomoze riesit aj tuto oblast k obojstrannej spokojnosti.

“Nepotrebujeme zamestnanecke rady”

Predmetom hlavneho bodu rokovania bola bilancia cinnosti odborovej organizacie za uplynule obdobie. Peter Duriancik, predseda ZO OZ KOVO, predniesol rozsiahlu spravu, z ktorej vyplyva, ze po kolektivnom vyjednavani je druhym najaktualnejsim problemom novelizacia Zakonnika prace. Za “chore” oznacil, ze v priebehu jedneho roka dochadza dvakrat k novelizacii takeho doleziteho dokumentu, akym je Zakonnik prace. “Vlanajsie kolektivne vyjednavanie na vyssej urovni bolo primerane. Sestpercentny narast priemerneho zarobku bol vcelku prijatelny”, povedal.
Peter Duriancik konstatoval, ze z clenskeho prispevku - jedneho percenta cistej mzdy zamestnanca - sa 50 percent vracia clenom v roznej forme socialnej vypomoci. Vyzdvihol pomoc 26 odborarom po zivelnej pohrome, ktorym vyplatili 130 tisic korun. “Napriklad na bezurocnych pozickach sme vlani vyplatili 34 milionov korun. V tejto suvislosti vsak musim s polutovanim konstatovat, ze momentalne sme museli vyplacanie poziciek zastavit. Dovera sa vzdy neoplati. A nam sa vypomstila. Nie kazdy, kto si peniaze pozical povazuje za samozrejme ich vratit”, konstatoval Peter Duriancik.
Dalej oboznamil pritomnych s hospodarskymi vysledkami Bielej Medvedice. “Sluzby sa podstatne zlepsili. Vzhladom na vlanajsie investicie sice zisk nebol vysoky, ale verim, ze v najblizsich rokoch uz budu vynosy podporovat cinnost nasej organizacie”, povedal. Predseda ZO OZ KOVO oboznamil pritomnych s uznesenim mimoriadnej Rady OZ KOVO. Slavomir Stromko, podpredseda ZO OZ KOVO, sa zaoberal rozborom bezpecnosti prace (bol uverejneny v predchadzajucom cisle - pozn. red.) a v zavere zdoraznil nevyhnutnost zvysovania prevencie a znizovania rizik vzniku pracovnych urazov.
V diskusii sa prva o slovo prihlasila Terezia Durikova, ktora obsirne hovorila o velmi zlozitej situacii na Slovensku, o navrhovanej rozporuplnej novelizacii Zakonnika prace.
Personalny riaditel JUDr. Marian Zima v uvode v mene vedenia spolocnosti podakoval vsetkym zamestnancom ZP za ich prinos k dosiahnutiu kladneho hospodarskeho vysledku v roku 2002. Reagoval na slova predchadzajucich recnikov a skonstatoval, ze pravne vedomie na Slovensku nie je take silne, aby zabranilo zneuzivaniu takej zbrane, ako je nevyvazeny Zakonnik prace. Personalny riaditel oboznamil odborarov so stanoviskom zamestnavatela ku kolektivnemu vyjednavaniu. Zdoraznil, ze momentalne jedinym vychodiskom v snahe udrzania zamestnanosti je nulovy narast miezd. “Po polroku prehodnotime hospodarske vysledky, a ak nam to tieto vysledky dovolia, budeme rokovat o moznom mzdovom naraste v druhom polroku”, povedal. Vyjadril tiez presvedcenie, ze sa podari kolektivne vyjednavanie na urovni ZP uzavriet do 31. marca 2003. Personalny riaditel nasledne vyhodnotil plnenie Kolektivnej zmluvy za rok 2002 a konstatoval, ze Zeleziarne Podbrezova, aj napriek narocnej vyrobnej a ekonomickej situacii, plne garantovali zavazky vyplyvajuce z tohto dokumentu. Vdaka tomu vladol v akciovej spolocnosti socialny zmier, co podporila vyraznou mierou aj spolupraca s odborovou organizaciou, ktora bola na “ standardne dobrej urovni”, povedal. Zaroven JUDr. Marian Zima ubezpecil odborarov, ze “pokial bude takato spolupraca s odbormi pokracovat, nepotrebujeme ziadne zamestnanecke rady”.
Delegati konferencie schvalili spravu o cinnosti ZO OZ KOVO za rok 2002, vysledky hospodarenia za uvedene obdobie, spravu dozornej a reviznej komisie, navrh rozpoctu hospodarenia s financnymi prostriedkami na rok 2003 a na zaklade uznesenia mimoriadnej Rady OZ KOVO, podporu akcii organizovanych OZ KOVO k novele Zakonnika prace. Od strajku sa vsak jednoznacne distancovali. Delegati odhlasovali uskutocnenie kontroly nad splacanim bezurocnych poziciek a pozastavenie ich vyplacania az do jej ukoncenia. Konferencia vzala na vedomie informacie o stave kolektivneho vyjednavania, dodatku ku kolektivnej zmluve vyssieho stupna na rok 2003 a informacie o prevadzkovani a hospodareni Hotela Biela Medvedica, s.r.o. za rok 2002.
Co dodat na zaver? Odbornici povazuju socialny zmier za jednu z klucovych podmienok pripravenosti kandidatskych krajin na vstup do Europskej unie. Dovod je logicky. Len tazko si mozno predstavit efektivnu vyrobu tam, kde maju zelenu strajky alebo nepokoje.

POPLATKY V ZDRAVOTNICTVE

Z novely zakona o zdravotnej starostlivosti vyplyva, ze od aprila budeme platit za navstevu lekara, za hospitalizaciu v nemocnici, za dopravu sanitkou a za recept.

Dvadsat korun za navstevu lekara aj pohotovosti

• platby sa budu vyberat u praktickych lekarov pre deti aj pre dospelych, odbornych lekarov, stomatologov, gynekologov, logopedov, klinickych psychologov aj liecebnych pedagogov,
• nezamestnani, ktori poberaju podporu, platit za lekara budu. Vynimku dostanu jedine v pripade, ak ich podpora nedosahuje zivotne minimum a treba ju doplnit socialnou davkou,
• platby su prijmom lekara. Zakon mu nedal moznost, aby sa sam mohol rozhodnut, ci ich vobec bude vyberat. Platby sa zdanuju, lekarovi moze prist kontrola.

Vynimky sa budu tykat:

• pacientov na preventivnych prehliadkach vratane povinneho ockovania,
• malych deti do sest rokov,
• psychiatrickych pacientov, ktori ohrozuju seba alebo svoje okolie,
• socialne odkazanych, ak sa preukazu potvrdenim z okresneho uradu prace, ze poberaju davky socialnej pomoci,
• deti, ktorym nariadili ustavnu vychovu,
• drzitelov minimalne striebornej Janskeho plakety,
• darcov krvi, ak absolvuju vysetrenie pred odberom,
• ludi pri poskytovani takzvanej dispenzarnej starostlivosti. Tyka sa to deti do jedneho roka, tehotnych zien od zistenia tehotnosti do siestich tyzdnov po porode, zdravotne tazko postihnutych, zien uzivajucich hormonalnu alebo vnutromaternicovu antikoncepciu a chronickych pacientov, ktorych lekar sustavne sleduje. Platit vsak nebudu len u toho odbornika, ktory ich dlhodobo sleduje, u ostatnych ano,
• pacienti pri opakovanej navsteve toho isteho lekara viac raz za den zaplatia len po prvy raz,
• platit sa nebude ani vtedy, ak pacienti navstivia lekara opakovane a ak tato navsteva nadvazuje na poskytovanie tej istej starostlivosti,
• ludia, ktori navstivia pohotovost a rovno z nej ich poslu do nemocnice,
• na pohotovosti tiez neplatia socialne odkazani, deti do sest rokov a chovanci z ustavov, ako aj nositelia minimalne striebornej plakety.

Dve koruny za kilometer jazdy sanitkou
Poplatky sa nevztahuju:

• na rychlu zdravotnu pomoc pri vaznych ochoreniach,

• na pacientov zaradenych do dialyzacneho alebo transplantacneho programu,
• na pacientov, ktori idu z jednej nemocnice do druhej,
• pacienti na onkologickej alebo kardiochirurgickej liecbe,
• zdravotne tazko postihnuti, ak su odkazani na individualnu prepravu osobnym autom,
• o jednu korunu znizeny poplatok budu mat ti zdravotne tazko postihnuti, ktori nie su odkazani na prepravu autom.

Dvadsat korun za recept

• zdravotne tazko postihnuty pri vydaji zdravotnickej pomocky neplatia,
• zadarmo je aj vydanie lieku napisaneho na vypise z lekarskeho predpisu. Ten dostava pacient vtedy, ak niektory z liekov napisanych na riadnom recepte v lekarni nemaju,
• na jednom recepte budu moct byt predpisane dva druhy liekov s tym, ze z kazdeho druhu mozu byt maximalne tri balenia,
• platba sa vztahuje okrem vydaja liekov a zdravotnickych pomocok aj na dieteticke potraviny,
• platbe sa vyhnu ludia, ak si lieky, zdravotnicke pomocky alebo potraviny hradia sami,
• ak su na jednom recepte lieky, ktore si plati sam pacient, Aj lieky, ktore uplne alebo ciastocne preplaca poistovna, za recept sa plati,
• z dvadsiatich korun je pat prijmom lekara a patnast zdravotnej poistovne.

Prevzate Pravda

<<<

PODBREZOVAN   05/2003

STRANA 4

STRANA

0