USPORA
ENERGII - SETRENIE PENAZI |
Opatrenia, ktorymi mozeme
ovplyvnit cenu zemneho plynu
zemny plyn
V zmysle Rozhodnutia Uradu pre regulaciu sietovych odvetvi, ktory
urcil novy sposob vypoctu cien plynu a nasledne zmluvy medzi Zeleziarnami Podbrezova,
a. s. a Slovenskym plynarenskym priemyslom, a. s., odstepnym zavodom Zvolen, doslo
k narastu ceny zemneho plynu.
Predajne ceny plynu pre odberatelov zaradenych do
cenovych tarif S, V1, V2 a cien V3, V4 a V5
Tarifa,
resp. cena |
Plyn
dodany
z plyn. Siete |
Fixna
mes.
sadzba
Sk/mesiac |
Fixna
sadzba
za zmluvne
dohodnutu
a pristavenu
kapacitu
Sk /m3 |
Premenliva
sadzba za
skutocne odobrate mnozstvo plynuSk /m3 |
Rocna
sadzba
za 1m3 DM*
Sk /m3 |
1. |
2. |
3. |
4. |
5. |
6. |
tarifa S |
rocny objem odberu plynu do 60 tis.
m3 vratane, ak pretlak na meradle
je vyssi ako 5 kPa
a rocny objem odberu plynu nad 60.tis. m3 do 400 tis. m3
vratane |
325,75 |
0,67 |
7,12 |
- |
tarifa V1 |
Rocny objem odberu plynu nad 400
tis. m3
do 2 mil.m3 vratane |
8204 |
0,67 |
6,50 |
81,37 |
tarifa V2 |
Rocny objem odberu plynu nad
2mil. m3
do 15 mil.m3 vratane |
63195 |
0,67 |
6,17 |
81,37 |
tarifa V3 |
Rocny objem odberu plynu nad 15
mil. m3 do 25 mil. m3 vratane |
Nepublikovane
ceny |
tarifa V4 |
Rocny objem odberu plynu nad 25
mil. m3 do 300
mil. m3 vratane |
tarifa V5 |
Rocny objem odberu plynu nad 300
mil. m3 |
Jednotka objemu: 1m3 ceny bez DPH
- DM - zmluvne dohodnute, resp. skutocne dosiahnute denne
maximalne mnozstvo zemneho plynu
- Cena za plyn pre Zeleziarne podbrezova, a. s. sa
sklada z :
- fixnej mesacnej sadzby Sk/mesiac
- fixnej sadzby za 1 m3, ktora je urcena odberatelom
za zmluvne dohodnutu a pristavenu kapacitu Sk/m3
- premenlivej sadzby za 1 m3, ktora je urcena
odberatelom za skutocne odobrate mnozstvo zemneho plynu Sk/m3
- rocnej sadzby za vykon, t. j. sadzby za 1 m3
denneho maximalneho mnozstva plynu (zmluvne dohodnute, prip. skutocne dosiahnuteho denneho
maxima) Sk/m3 DM
- Jednotlive polozky ceny je mozne ovplyvnit v nas
prospech nasledovne :
- polozka a je staly
mesacny poplatok ,
- polozka b je ovplyvnena podla moznosti co
najpresnejsim planovanim rocneho objemu vyroby a THN a na zaklade toho zjednat
rocne dohodnute mnozstvo zemneho plynu,
- polozka c je sadzba za skutocne odobrate
mnozstvo zemneho plynu, ktoru mozeme ovplyvnit znizovanim THN, optimalnym nastavenim
plynovych spotrebicov, nepriamo znizovanim spotreby tepla,
- polozka d zmluvne dohodnute denne maximum (na
tento rok 180 000 m3/den) sme povinni dodrzat.
Pri prekroceni zmluvne dohodnuteho denneho maximalneho
mnozstva zemneho plynu (180 000 m3/den) v mesiacoch januar, februar,
november a december zaplatime za cely objem prekrocenia nasledovne :
- prekrocenie nad 1 % do 5 % vratane 88,37 Sk/m3
- prekrocenie nad 5 % do 10 % vratane 100,-- Sk/m3
- prekrocenie nad 10 % 120,-- Sk/m3
- opatrenia smerujuce k znizeniu ceny zemneho plynu
a tym k znizeniu nakladov
- Zabezpecenie optimalneho nastavenia prevadzkovych parametrov
spotrebicov zemneho plynu.
- Odstranenie neziaducich unikov tepla z pecnych agregatov
cez ich technologicke otvory.
- Pocas jednotlivych prestavok vypinat plynove horaky, resp.
regulovat ich vykon, ak to technologia dovoli ( napr. pri deleni kovoveho srotu atd. ).
- Automatickou regulaciou optimalizovat spotrebu zemneho plynu
na plynovych
infraziaricoch od pozadovanej vnutornej teploty hal
v druhovyrobe a v sklade valcovne rur v starom zavode.
- Dodrziavanie predpisanych utlmovych teplot vo vyrobnych
halach, dielnach, skladoch, kancelariach, socialnych priestoroch, atd. v zmysle
Vyhlasky c. 15/99 MH SR a Opatrenia c. 1/2003 generalneho riaditela a. s. a jeho
prilohy c.1, cim sa znizi spotreba plynu v kotolniach prevadzkarne energetika.
- Prevadzkaren energetika je povinna sledovat hodinovu spotrebu
zemneho plynu za cely podnik. Na zaklade vyvoja spotreby je potrebne vykonat take
opatrenia, aby bolo dodrzane dohodnute denne maximum (denne dohodnute maximalne odobrate
mnozstvo zemneho plynu) 180 000 m3/den
(napr. spotrebu zemneho plynu regulovat na kogeneracnej
jednotke).
Regulaciu odberu zemneho plynu a dodrzanie denneho
dvadsatstyrihodinoveho maxima, t. j. 180 000 m3/24 h, zabezpeci prednostne
prevadzkaren energetika organizacnymi opatreniami pri vyrobe tepla. S obmedzovanim
vyroby vo vyrobnych prevadzkarnach neuvazujeme, k obmedzeniu moze dojst len
v pripade vyhlasenych regulacnych stupnov.
Milan Medved, energetika
Od 1.
marca odbor predaja a marketingu |
S cielom zefektivnenia
V suvislosti s platnostou novej organizacnej struktury bol od
1. marca zluceny odbor marketingu, exportneho predaja a tuzemskeho predaja do odboru
predaja a marketingu. O rozhovor na temu: Co zlucenie prinasa?, sme poziadali
Ing. Petra Kühnela, veduceho odboru:
* Co viedlo k tomuto rozhodnutiu ?
- V prvom rade potreba zjednotit predajnu politiku na teritorialne blizkych
trhoch a
potreba zintenzivnit marketingove cinnosti, pripadne zacat s cinnostami, ktore
doposial neboli vykonavane, a to najma :
- v oblasti cenotvorby na exportnych trhoch,
- v oblasti rentability vyrobkov, regionov, segmentov trhu,
- distribucnych spolocnosti,
- v oblasti analyzy konkurencie,
- pri priprave marketingoveho planu spolocnosti.
Potreba zabezpecit zvyseny rozsah cinnosti bez naroku na rast poctu pracovnikov
obchodneho useku. Touto organizacnou zmenou doslo k uspore troch pracovnikov, co bolo
mozne dosiahnut prehodnotenim cinnosti a pracovnej vytazenosti jednotlivych
pracovnikov a referatov.
* K akym podstatnym zmenam v tejto suvislosti doslo ?
- Vznikol referat cien, doslo k redefinicii uloh vsetkych referatov
marketingu.
Zaviedli sme pracovnu kategoriu vyrobkovy manazer. Oddelili sme cinnosti spojene
s predajom tovaru prostrednictvom dcerskych obchodnych spolocnosti ( tzv. servis ) od
predajnych cinnosti vykonavanych priamo zo ZP a.s.
* V com vidite rezervy ?
- v budovani databazy o zakaznikoch a konkurencii,
- v cinnostiach smerujucich k tvorbe marketingoveho planu,
- v oblasti marketingovej komunikacie (a to hlavne pri riadeni
informacnej politiky - - reklamy, budovania image, public relation ),
- v oblasti podpory predaja,
- v oblasti tvorby distribucnej a cenovej politiky,
- v oblasti riadenia inovacneho procesu.
Marketing musi pomocou benchmarkingu odhalit oblasti, v ktorych v porovnani
s konkurenciou zaostavame. V ramci pripravy na vstup na jednotny trh Europskej
unie je potrebne zvysit produktivitu prace, odburat pripadne outsorcovat cinnosti, ktore
neprinasaju zisk, koncentrovat sa na klucovy biznis, prijat plan na znizovanie nakladov
(co je predpoklad na uspech pri dalsom zvysovani obratu v automobilovom a inych
segmentoch trhu).
*Ake su vase predstavy o dalsich krokoch smerujucich
k zefektivneniu prace odboru ?
- Vsetky cinnosti odboru by mali byt auditovane tak, aby splnali poziadavky
sucasneho aj buducich systemov kvality. Pomoct odhalit rezervy a nedostatky
a poskytnut spatnu vazbu by mal marketingovy audit, ktoreho vykonanie budeme
zabezpecovat externou organizaciou.
Podakovala Olga Kleinova.
Zo zivota nasich spolocnosti |
Podiel valcovni a tvarniacich strojov na
uspechoch
Cestne uznanie za
inovaciu |
Odbor valcovne a tvarniace stroje tvori vyznamnu
sucast nasej akciovej spolocnosti, ktora vdaka schopnostiam a technickym poznatkom
svojich pracovnikov siri jej dobre meno v tuzemsku i v zahranici. Radi by
sme vas zoznamili nielen s najvyznamnejsimi akciami obidvoch odborov, realizovanymi
v priebehu roku 2002, ale aj s tymi, ktore uskutocnujeme v sucasnosti.
V uplynulom roku odbor valcovne ZDAS, a.s., vyrazne zvysil ponukovu cinnost na
zariadenia a investicne celky pre tuzemskych a zahranicnych zakaznikov.
Predpokladame, ze uvedena skutocnost sa priaznivo prejavi v nasledujucich rokoch vo
zvysenych dodavkach pre nasich tradicnych, ale i novych zakaznikov.
V oblasti deliacich liniek sme realizovali druhu etapu rekonstrukcie pozdlzne
deliacej linky pre U.S. Steel Kosice a do skusobnej prevadzky boli uvedene zariadenia
na odlievanie cinovych anod. Tento investicny celok sme zabezpecovali na kluc,
vratane vsetkych nadvazujucich zariadeni. Rokovania o moznosti dodavok dalsich
investicnych celkov, technologickych uzlov, pripadne rekonstrukcii pre tohoto vyznamneho
zakaznika pokracuju.
V roku 2002 bola realizovana aj dodavka kombinovanej deliacej linky -
monoblok- pre Servis centrum Otcenasek v Tynisti nad Vltavou. Zmluva na dodavku
konzervacnej linky na rury priemerov 21,3 az 114,3 mm bola uzatvorena so Zeleziarnami
Podbrezova akciova spolocnost. Montaz, ale aj uvedenie tejto linky do prevadzky je v plane
na april tohto roku. V podbrezovskych zeleziarnach bola vlani uskutocnena
rekonstrukcia taznej stolice s maximalnou taznou silou 250 kN.
Vo vyberovom konani, v sutazi so zahranicnymi konkurencnymi firmami ZDAS
ziskal zakazku na rekonstrukciu chladnika valcovne C a na dodavku niektorych dalsich
technologickych zariadeni pre valcovne Trineckych zeleziarni. Montaz a nasledne
uvedenie do prevadzky sa uskutocni v oktobri tohto roku. Aj s tymto zakaznikom
mame rozpracovane dalsie zariadenia technologickych uzlov. V dosledku kladnych
referencii, uspesne realizovanych akcii tykajucich sa upravni hutnickych vyrobkov ako je
rovnacia linka pre Cinu, inspekcne linky pre Svedsko, vystupy z kontinualneho liatia,
atd., sa na Zdas obracaju aj zakaznici z pribuznych odborov, priamo nesuvisiacich
s valcovnami. Hlavnym dodavanym sortimentom v odbore tvarniacich strojov boli aj
v uplynulom roku zariadenia na spracovanie srotu, subory pre volne kovanie,
zariadenia kovacskych dielni, mechanicke lisy pre objemove a plosne tvarnenie,
hydraulicke lisy pre objemove a plosne tvarnenie a hydraulicke lisy pre specialne
technologie v automobilovom priemysle. Nemalou mierou sme sa podielali na opravach
a modernizacii karosarskych lisov. Pre vyznamnych dodavatelov dielcov automobiloveho
priemyslu v Cine a v Irane sme dodali subory na kovanie na ventily s lismi
LVE 250 a LVE 400.
Pre firmu Benteler Chrastava sme vyrobili dva lisy CYAB 400, na ktorych sa vyrabaju
dielce pre renomovane automobilky. V uplynulom roku bolo v akciovej spolocnosti
vyrobenych a zakaznikom predanych desat kontajnerovych noznic CNS 400 K, na
spracovanie srotu. Princip, ktory je patentom Zdasu, vyrazne zvysuje produktivitu
strihania, co zvysuje zaujem zakaznikov.
Pre firmu Skoda Auto a.s., Mlada Boleslav, sme uskutocnili opravu hornych
priecnikov lisu Erfurt PKZV 1250. Oprava sa tykala 4. a 5. lisu vymennym sposobom, ktory
vyrazne skracuje cas odstavky lisu, co je pre plnenie dodavok nesmierne dolezite.
Zacali sme s opravou piatich lisov Erfurt PKZV 800, vratane rekonstrukcie
pohonu pre firmu Magna Cartech v Ceskych Valeniciach.
Opravovali a modernizovali sme kovaci lis CKV
2650 pre nasho vyznamneho zakaznika v Indii, ktoremu sme dodali aj dva nove
kolajove manipulatory QKK 20 na integrovane kovanie. Uspesne zvladnutie uvedenej akcie
slubuje nove obchodne pripady v tomto teritoriu.
Po konstrukcnej a vyrobnej stranke bola uskutocnena rekonstrukcia
hydraulickeho zariadenia lisov v tvarniacej linke na vyrobu zeleznicnych kolies,
ktora bude dana do prevadzky este v tomto roku. Konstrukcne a vyrobne bola
ukoncena a odskusana v Zdase tvarniaca linka c. 2, urcena pre indickeho
zakaznika. Do uzivania by mala byt dana tiez v priebehu tohto roku. Obidve linky su
zaujimave predovsetkym tym, ze pracovnou kvapalinou je vodna emulzia a vsetky
riadiace prvky su svojou zivotnostou a spolahlivostou zrovnatelne s prvkami pre
olejovu hydrauliku. Nie zanedbatelnou je skutocnost, ze tieto prvky boli kompletne
vyvinute a vyrobene v Zdase.
Vyznamnou investicnou akciou boli dodavky hydraulickych valcov velkych rozmerov,
napriklad: valec pre otvaranie vrat na vodnom diele Gabcikovo, valec pre kracajuce
velkorypadla v Severoceskych hnedouholnych baniach a ine.
V ramci odboru tvarniacich strojov je zaclenena aj konstrukcia hydrauliky.
Tato specializacia zabezpecuje hydraulicke pohony pre lisy a zariadenia valcovni,
a dodavok hydraulickych valcov. Obzvlast v oblasti pohonu lisov urcenych na
technologiu volneho kovania sme v minulom roku dosiahli vyznamne uspechy. Na lise CKW
630 SRN a CKW 2650 v Indii bol realizovany unikatny priamy olejovy pohon
s cerpadlami, s konstantnou dodavkou a riadeny len jednym rychlokovacim
ventilom. Nove progresivne riesenie rychlokovacieho ventilu bolo ocenene cestnym uznanim
v ramci sutaze o Cenu inovacie roku 2002 v Ceskej republike.
Verime, ze s podporou noveho vedenia sa nam podari udrzat
a posilnit nase vyvojove a projekcne kapacity, aby sme aj nadalej boli schopni
drzat krok so svetovou konkurenciou v nasich tradicnych odboroch a zabezpecit
tak pracu pre celu akciovu spolocnost.
Ing. Stanislav Hrdina,
veduci prevadzkarne technicka priprava
Oceliarstvo
v Ceskej republike |
v znameni ozivenia
Ceske oceliarske firmy zaznamenavaju v tomto roku
zretelne ozivenie dopytu a otvara sa im tak priestor na lepsie vyuzivanie kapacit.
Spolocnost Vitkovice Steel ma vypredanu produkciu na cely prvy stvrtrok
a objednavky na nasledujuce obdobie. Vitkovice zaznamenavaju zhruba 15
percentne medzirocne zvysenie produkcie za tepla valcovanych plechov pre strojarstvo
a stavebnictvo. Generalny riaditel Novej huty Franitisek Chowaniec povedal, ze ceny
jej produkcie vo svete rastu. Ozivenie na trhu pocituju taktiez Valcovne plechu Frydek
Mistek, uviedol ich generalny riaditel Stanislav Konkolovsky. Vysledkom je
dvojnasobny rast vyroby studenej valcovne v porovnani s vlanajskom.
Hlavny dovod vidim v obrovskom raste spotreby ocele v Cine. Znamena
to, ze sa do Europy ani na nas domaci trh nedostava tolko ocele od vychodoazijskych
producentov, vysvetluje obrat k lepsiemu F. Chowaniec. Ako povedal namestnik
riaditela a.s. Hutnictvo zeleza Jaroslav Dusek, cele ceske oceliarstvo vlani zvysilo
medzirocnu produkciu ocele o 3 percenta na 6,5 mil. ton.
Podla niektorych analytikov je vsak tento vyvoj v rozpore so zavazkom, ktory
CR prijala voci EU v citlivom oceliarskom odvetvi, a to dokoncit jeho
restrukturalizaciu s vyuzitim verejnych prostriedkov na konecnu kapacitu 6 milionov
ton ocele v roku 2006. Tento zavazok zahrna i uzavretie niektorych
technologickych liniek s rocnou produkciou 590 tisic ton a ich fyzicku
likvidaciu.
V nasom pripade ide o dve valcovacie trate, celu ingotovu cestu
a prislusenstvo, co nebude vobec lacne, uviedol technicky riaditel formy
Vitkovice Steel Ivan Harazim. Malo by to byt ulohou statu, aby dokazal na tieto
ucely ziskat financie. Samotne firmy si ich nedokazu vytvorit, dodal.
Hospodarske noviny |