| Poplatky za navstevu lekara (20 korun),
za pobyt v nemocnici (50), za recept (20) za dopravu v sanitke (2, prip. 1,-
koruna/km) su aktualne od 1. juna 2003. Dnes je 11. juna a my sme sa vybrali na
prieskum, ako ludia vnimaju toto rozhodnutie. Mgr.
Jan Leitner, Lekaren Podbrezova
- Neda sa presne statisticky vyjadrit situacia od uzakonenia poplatkov. Jednoznacne
vsak citime, ze vydaj liekov na recepty junom poklesol. V maji urcite trochu stupol,
asi s ohladom na predzasobenie. Nakolko sme v priamom kontakte s pacientmi,
ich reakcie jednoznacne potvrdzuju nespokojnost. Veru, v prvy junovy tyzden sme si
s nimi v lekarni uzili. Stava sa, ze nemaju peniaze a tak musime
vysvetlovat, zdovodnovat a mnohi pochopia, ze chyba bude zrejme niekde inde. Ked
lieky chcu a potrebuju, musia za recept a doplatky za lieky zaplatit. Ja osobne
povazujem poplatky za recept za negativum, nie je to krok, ktory smeruje k zlepseniu,
je to skor trest. Ale zaco?
Lubomir Rosik, oceliaren
- Zatial som lieky, ani zdravotnicke sluzby nepotreboval a teda ani neplatil.
Aj v rodine mame stastie, zdravie nam sluzi. Mozno to pocitia skor mladi, ktori budu
musiet s vnucatkom iste navstivit lekara. Ak sa mam vyjadrit k poplatkom,
nesuhlasim s nimi, nakolko ti, ktori su odkazani na lieky a su bez penazi, doplatia
na to aj zdravotne.
Maria Kovacova, Podbrezova
- Mna poplatky v sucasnosti dost postihli, spadla som a som nutena chodit
viac k doktorom. Je to dost nakladne, platime aj za recepty, navstevu lekara ..., nepaci
sa mi to. Pred junom som sa liekmi nejako zvlast nepredzasobila, nema to vyznam, nechcem
stare lieky, a skutocnost je taka, ze by som na to ani nemala tolko penazi. Na
poplatkoch som teraz zaplatila naviac nieco vyse sto korun .
Veronika Laniova, Podbrezova
- Zo svojich skusenosti mozem potvrdit, ze poplatky platim podla zakona - za
navstevu u lekara, za recept, za lieky ... Dost casto navstevujem lekarov.
S urovnou ich osetrenia som spokojna, avsak choroba si nevybera a mam pocit, ze
tych poplatkov je vela. Ak je cielom znizit navstevnost u lekarov, je to podla mna
nespravne. Ked cloveka nieco boli, musi ist k lekarovi, ci zaplati 100 alebo 20 korun
a nezalezi na tom, ci si ich pozicia, alebo nie. Ak si niekto mysli, ze
v dnesnej dobe si pacient moze dovolit simulovat, tak sa velmi myli.
Elena Giertlova, odbor obrany a ochrany
- Konkretne mna poplatky postihli dost, nakolko v sucasnosti chodim
k odbornemu lekarovi a tam som platila nemalu ciastku. Liek, ktory beriem je
sice od 1. juna o nieco lacnejsi, to je vsak jedine plus. Poplatky za vysetrenia ma
totiz vysli len za dva mesiace okolo 700 korun navyse.
ku/kl- foto
Nasa spolocna zelezna cesta
MICHALOVA
Pokracovanie z minuleho cisla:
Michalowa (1796), Michalovo (1799), Mihalykowa (1803) predtym Michalkova.
Michalova sa konstituovala neskor ako Polhora (dnes Pohronska Polhora).
 Obec Michalova
vznikla roku 1788 ako komorska osada na katastralnom uzemi mesta Brezna. Vznikla v
blizkosti zelezorudnych bani a najma vysokej pece, ktora sa v literature spomina ako
"polhorska vysoka pec" z tych dovodov, ze v case rozhodnutia o vystavbe vysokej
pece, teda v roku 1795 sa nachadzalo na uzemi Pohronskej Polhory, vybudovanych erarom a
Banskou komorou v Banskej Bystrici niekolko statnych obytnych domov.
( S. Pison v Slovniku obci okresu Banska Bystrica uvadza, ze Banska komora
v Pohronskej Polhore osadila 30 rodin z Oravy - 1786 a v r. 1795
– 1800 postavila vysoku pec v ramci Hroncianskeho komplexu). Povodne
obyvatelstvo Pohronskej Polhory sa pristahovalo z Oravy.
Typicke mena pre tuto obec su: Las, Skorupa, Vetrak, Balek, Kocur, Kurtik,
Mlynarcik, Smolec, Veteriak, Zajak, Dibak, Forgac, Kajdiak, Nepsinsky, Polacek, Stepanak,
Vlcek, Jendrusak, Tisovcik, Vengrin, Vrbican, Odelga, Popper, Kapajcik, Talak , Goceliak,
Bohacik, Kobelik, Krajc, Matonok, Stasik, Chovan, Svincak, Mrozek ,Vrana, Cigancik,
Peniak, Ridzion, Brenkus, Mucha, Adamek, Kurajda, Kovac, a Kokavec. Vacsina
obyvatelstva Polhory zila z polnohospodarskej vyroby. Robotnickych rodin bolo podla
scitania obyvatelstva iba niekolko (Kurek, Prukner, Vrana).
Pri masi pracovali vacsinou obyvatelia Michalovej a preto zeleziarske tradicie
mozno pravom prisudit Michalovej (poznamka autora). V literature sa uvadza, ze
v roku 1815 pri vysokej peci pracovalo 22 robotnikov.
Michalova bola druhou najvacsou hutnickou osadou. Vysoka pec bola v case
vzniku najmodernejsou vysokopecnou prevadzkou. Ked sa miestna surovinova zelezorudna
zakladna vycerpala a doprava rud z gemerskych oblasti neustale zdrazovala,
vysoka pec sa dostala do krizy (prestala pracovat roku 1874). Hutnici z Michalovej
dochadzali potom za pracou do Hronca.
Vysoka pec stala v terene Michalovej pri potoku Rohozna a vyrobu zacala
v maji 1797. V jej blizkosti neboli vydatnejsie rudne loziska, bolo tu vsak dost
paliva. Vo vysokej peci tavili kvalitnu zeleznu rudu zo Sirku. Zaciatkom 19.storocia bola
tato vysoka pec s vyskou 9,45 m najvacsou vysokou pecou v erarnych zeleziarnach
na Slovensku a denne vytavila az 3,5 tony suroveho zeleza. Vystavbou vysokej pece
v Polhore - Michalovej dostali erarne zeleziarne na Pohroni, vcitane erarno-
taziarskych podnikov, uz siestu vysoku pec, teda pocet, ktory sa v buducnosti
nezvysoval. V 50 rokoch 19. storocia bola tato vysoka pec rekonstruovana, aby sa
zvysila jej rocna vyroba na 2800 ton suroveho zeleza.
Obyvatelstvo tejto obce sa da sustavne skumat od r. 1796. V polovici 19.
storocia mala uz 60 domov a vyse 500 obyvatelov. Zakladnym zamestnanim obyvatelstva
bola sluzba komore pri vysokej peci alebo pri vyrobe uhlia. V zeleziarni pracovali :
Arvay, Aschenbrier, Babiak, Bajnok, Benko, Celar, Dubeci, Dulaj, Flokan, Ftacnik, Gazda,
Gazik, Gombala, Gonos, Holik, Homola, Jaros, Javorcik, Kokavec, Koren, Krajc, Lozon,
Mazuch, Medved, Meszaros, Petrovic, Pobozny, Podkonicky, Prukner, Slabej, Rozim,
Schreiner, Sablatura, Simko, Tokar, Varga a Vrana.
Majstrom pri masi bol Pobozny, expedientom zeleza Bolla (prisiel z Mostenice)
a vaznikom Vajtersich. Ako uhliari pracovali Alberty, Bobak, Bucko, Bulla, Fasko,
Flokan, Gajda, Gasperik, Kajda, Keller, Kovacik, Kurek, Kutliak, Las, Longauer, Matus,
Mitterpach, Nepsinsky, Pernisch, Schmantuch (uhl. majster), Skokan, Spisiak, Telka,
Tisovcik, Uram, Ustak, Voska. Dozor nad komorskymi lesmi vykonavali horari (Franc, Gros,
Husar – hlavny lesny, Chudik, Laitner, Stras).
Niekolko rodin sa zamestnavalo aj polnohospodarstvom (Beki, Kovacik, Nemcok,
Planka, Trangos, Ujak, Zajac). O ovce a dobytok sa starali pastieri (Jindrasak,
Svincak, Veday) Z remesiel bolo v obci zastupene stolarstvo (Schreiner,
Vyloska), kovacstvo (Cibula ,Petrovic), cizmarstvo, obuvnictvo (Batory, Vrastiak),
krajcirstvo (Zavadzan z Pruziny od Povazskej Bystrice), murarstvo (Toncik –
Podturen, Liptov) V obci bol mlyn (mlynarsku zivnost vykonavali Arvay, Jorcik,
Sustay), krcma (Dulovic, Nemcok) a skola.
Obyvatelstvo obce imigrovalo z roznych oblasti - predovsetkym
z najblizsieho okolia (Brezno, Valaska, Benus, Mostenica, Cierny Balog, Lom nad
Rimavicou, Polomka, Zavadka, Hronec, Pohronska Polhora, Sihla, Lubietova, Myto pod
Dumbierom, Bystra, Banska Bystrica, Motycky, Tisovec, Hnusta, Slovenska Lupca, Stare
Hory), potom z Liptova (Liptovska Teplicka, Liptovsky Jan, Paludza, Pribylina,
Liptovsky Kriz), Oravy (Vitanova, Trstena, Mutne, Novot, Erdutka, Rabca, Lipnica, Vesele),
zo Spisa (Levoca, Gelnica), z polskej Halice, zo Sedmohradska (Oravica)
a z Bavorska.
Ing. Jan Greschner,
pokrac. v buducom cisle
Michalova objektivom Mgr. S. Smolcovej |
