PODBREZOVAN   13/2003

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Kultura


<<<
NO NAME PRE ZELEZIAROV
zelp0313i.jpg (12687 bytes)

 

“Megahity”: “Zily”, “Ty a tvoja sestra”, ale aj dalsie z albumov popularnej slovenskej skupiny No Name sa niesli 20. juna 2003 vo vecernych hodinach podbrezovskym futbalovym stadionom. Na posledne predprazdninove kulturne podujatie prisla najma mladez, ktora svojim spontannym prejavom dokazala vytvorit pocas koncertu velmi zivu atmosferu. Vdaka nej sa aj ti skor narodeni, ktori prisli len zo zvedavosti, dali strhnut a dobre sa zabavali. A tak mozno konstatovat, ze sa podujatie opat pacilo.

 


<<<

Vazme si svoju historiu

Nasa spolocna zelezna cesta

BREZNO

Berezum (1265), Brizna (1380), Bryzabanya, Bryznabanya, Brezenbanya (1404), Brezna (1516),Breznobanya (1528), Brezno (1567)

...O vzniku mesta a samotnom povode jeho pomenovania hovoria dnes uz len legendy. Jedna spomina ako prvych osadnikov banikov z nemecko-talianskej oblasti Tirolska, z mesta Bressano, ktori nazvom svojho rodneho mesta pomenovali novu osadu pri Hrone...

Brezno vzniklo a vyvijalo sa ako slobodne kralovske mesto. Prva pisomna zmienka o uzemi, na ktorom mesto neskor vzniklo, pochadza z roku 1265, avsak o existencii banickej osady svedci az privilegium s mestskymi vysadami, ktore Breznu udelil Ludovit I. 14.augusta 1380. Nazvy Bryznabanya, Brezenibanya a Breznobanya dokumentuju pociatocnu banicku orientaciu najstarsich obyvatelov mesta.
Je viac nez pravdepodobne, ze Berezum bola banicka osada, ktora stala uz pred vpadom Tatarov (1241) a po odchode Tatarov z Uhorska vzrastla osidlenim cudzincov, ktorych kral Bela IV. povolal na zaludnenie Tatarmi vydrancovanych a spustosenych krajov.
Do oblasti banskych miest sa teda stahuju nemecki podnikatelia - taziari, ovladajuci techniku hlbinneho dolovania a progresivnejsie metody zhutnovania. Kral im vymedzil rozsiahle uzemie, na ktorom mohli slobodne podnikat a dal im k dispozicii aj vsetky prirodne zdroje - lesy, vodu, podu - potrebne na zabezpecenie prevadzky bani, hut a mestskeho organizmu.
Je pravdepodobne, ze v tom case sa usadili Nemci aj v Brezne, a tu od zaciatku vplyvali na vyvoj mesta. Vysadne listiny i zapisnice, matriky a ine spisy spominaju mena: Steig, Edelmann, Krismann, z rokov 1439 a 1494 ; v neskorsich listinach zasa Broth, Grunel, Engler, Lamer, Posch, Geyer ; r 1682 bol starostom Gottfried Stax, vicenotar Jakub Gronel ; v r.kat. najstarsej matrike z roku 1656 zasa najdeme: Daxner (Taxner), Agner, Nutz, Fridrich, Sproch, Schwandtner, Wais, Steiner,, Grunel, Augst, Hilmer, Turner, Weiszenpacher, Centner, Hadermarck, Seiden, Herrisch, Plosch, Noth, Hoch, Deutschmidt, Stück , Demuth, Fischer, Kundrath, Machner, Steger, Schwartzbacher, Zingor (Singer), Brozmann (Grossmann). Popri nemeckych menach sa kde-tu stretneme i s latinskym alebo madarskym menom: Fabricius, Huszar, Gabay, Szentivani, Szabo. No velka vacsina mien je slovenskych: Tocko, Zelnyk, Zilko, Hliva, Surovy, Wrba, Wransky, Rajcok, Kachnicz, Graca, Makovicky, Dravec, Hrac, Tkac, Pilarik, Michalik, Rachita, Kukli, Nasko, Kapusta, Hudec, Bajcansky, Fasko, Hajcik, Czernak, Hajdussik, Pampura,, Wrbovsky, Lojko, Komora, Vretenak, Lesnak, Hrtlik, Sramko, Mikoviny, Bustik, Frano, Muransky, Misko, Krupa, Stehlo, Kolesar, Strba, Lehotzky, Poliacik, Licko, Repka, Rusnak, Ochrnial, Pressovsky, Srnka, Sinovec, Konopka, Medved, Maretisnky, Mlinarcik, Oravec, Dubobsky, Dolnan, Golanec, Gaidossik, Galko, Zatko, Puobis, Faitik atd. (Rim.kat. matrika z r. 1656). I tieto mena i vysadne listiny, v ktorych sa Nemci vsade ako hostia -“hospites” - spominaju , ukazuju nam na vyvoj obyvatelstva mesta.

Ing. J. Greschner
Pokrac. v bud. cisle


<<<

PODBREZOVAN    13/2003

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6