PODBREZOVAN   8/2004

STRANA 4

STRANA

0

Kulturna oblast

60. rocnik PODBREZOVANA

Rok 2004 je 60. rocnikom nepretrziteho vydavania Podbrezovana. Hoci prve cislo vyslo uz v roku 1930 (nasledne vyslo sedem cisiel) okolnosti prinutili vydavatela vydavanie zastavit. Historia Podbrezovana pokracovala az v roku 1945. Vyznamne jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvat aj nasa citatelska sutaz. Dozviete sa mnozstvo zaujimavosti a ak budete pozorne texty citat, najdete v nich aj odpoved na otazku. Ak budete statocne vystrihovat kupony a posielat odpovede na otazky, ziskate sancu sutazit o lakave ceny. Vynechat mozete vsak najviac tri kola sutaze.

Vyznamne milniky v kulture

V aprili 1951 sa vyssie odborove organy rozhodli financne podporit niekolko vybranych zavodov pri utvoreni tzv. vzorovych zavodnych klubov, medzi ktore sa dostala aj Podbrezova. Uz na prvych zasadnutiach rozhodli o vytvoreni zaujmovych kruzkov - hudobneho, divadelneho, babkarskeho, spevackeho, folklorneho, filmoveho, literarneho, zlepsovatelskeho, dopisovatelskeho, radioamaterskeho, modelarskeho a sachoveho. K slavnostnemu otvoreniu zavodneho klubu doslo 26. februara 1952 a prvym predsedom sa stal Jozef Kohlmayer. Tazko je vtesnat do jedneho clanku celu bohatu cinnost zavodneho klubu, vymenovat stovky vystupeni troch hudobnych telies, tazko je spocitat aj predstavenia divadelneho suboru, ktory nastudoval desiatky divadelnych hier, pasma poezie, estradne programy a prilezitostne scenicke technicky narocne programy, ci vymenovat pocet ochotnych a obetavych ludi, ktori divadlu nezistne venovali stovky hodin. Neboli to len herci, ale aj desiatky tych, ktorych divak nikdy nevidel, nikto im netlieskal, nikto im nevenoval kyticku vdaky a uznania. Mimoriadnu pozornost si vyzadovala praca s detmi. Kazdu stredu im zdarma premietali filmy a kazdy piatok bolo detske popoludnie. Praci s detmi sa venovali: Maria Rovna, Zelmira Martonikova, Eugenia Cunderlikova, Marta Klajbanova, Tagajova a dalsi. Divadelnu cinnost vyvijala uspesne aj mladez sustredena okolo domova mladych. Postupne bol vybudovany velky aktiv ludi, ktori organizovali podbrezovsku odborarsku kulturu. Robili to obetavo, ochotne a bez odmien po pracovnom case, priamo v klube, v domovoch aj prevadzkarnach. Konkretne by sa dalo hovorit o babkovom divadle. Vybudoval ho Andrej Bienek a jeho kapacita predstavovala sto miest. Scenu mal na starosti Stanislav Steklac. Po “Bielom usku” videli deti trinast babkovych predstaveni v roku 1959 a jedenast predstaveni v roku 1960 pod vedenim Ivana Svrlu. V 50. - 60. rokoch sa uspesne vyvijala aj cinnost folkloristickej skupiny. Jej zaciatky siahaju do 50. rokov a viedol ju Eduard Bartek, byvaly clen SLUK- u. V roku 1964 bola utvorena tzv. Stala ochotnicka scena. V Podbrezovej sa objavili aj profesionalni reziseri, aby pomohli skvalitnit uroven. Nemozno nespomenut fotokruzok, jeho vystavy fotografii, ucast na sutaziach, pracu filmarskeho kruzku, ako aj pracu kruzku vytvarnikov, spolupracu so skolou v skolskom divadle, rozne kurzy a prednasky, ktore v ramci zavodneho klubu prinasali zabavu a poucenie.
Dna 12. septembra 1974 bola do uzivania odovzdana nova budova Zavodneho klubu v Podbrezovej. Od vtedy bolo nove kino vybavene klasickym zariadenim na sirokouhly i panoramaticky format. V tom case to bolo na Slovensku len devatnaste panoramaticke kino. Rocna navstevnost dosahovala 30 - 40 tisic divakov. Pokles zaujmu o filmove predstavenia nastal, ked sa zacali rozmahat videa a videopozicovne.
Aj divadlo poezie ma v Podbrezovej svoju historiu. Vyrastli tu dobre recitatorky a recitatori: (Javorcikova, M. Mistrikova, E. Tatliakova, L. Vacokova, W. Mitterpach, J.Greschner). Velky rozvoj a bohatu cinnost ma za sebou kniznica zavodneho klubu s tisickami knih a desattisickami vypoziciek, mnohymi literarnymi sutazami a kvizmi, besedami a pohovormi o knihach. Historicke materialy dokazuju, ze dychova hudba zeleziarni Podbrezova je priamou pokracovatelkou prvej dychovej hudby na Slovensku. Za to, ze dychova hudba v Podbrezovej existuje a prekvita aj dnes, patri podakovanie predovsetkym podbrezovskym zeleziarnam.
V roku 1990 doslo k oziveniu diania v Podbrezovej. Vznikla mazoretkova a tanecna skupina pri ZK OZK. Od 1. jula 1997 presla kultura pod Obecny urad v Podbrezovej. S prevzatim organizacie kulturneho diania obec pokracuje v kulturnej cinnosti v tom rozsahu, ako to zabezpecoval predtym Zavodny klub Podbrezova, s.r.o.
Zavodny vybor OZ - KOVO a nove vedenie ZK Podbrezova, s.r.o. museli pred novymi ekonomickymi podmienkami kapitulovat.
Dna 10. februara 2000 odhlasovala konferencia odborov ukoncenie cinnosti zavodneho klubu od 1. marca 2000. Kultura v Podbrezovej ozila opat len vdaka zeleziarnam. Dnes nesie kulturny stanok nazov DOM KULTURY ZP, a.s. Pravidelne sa tu schadzaju milovnici kulturnych podujati na kulturnych predstaveniach zabezpecovanych prostrednictvom ZP a.s.

J.G.

Sutazna otazka c. 5

pokrac. z min. cisla

Vyskumne prace na dolnom nadvori odkryli mohutnu hradnu priekopu obopinajucu skalne bralo, na ktorom bol vybudovany horny hrad. Bola hlboka priblizne 3 az 3,5 metra, s kolmymi stenami zasekanymi do skalneho brala. Steny boli tak kolme a hladke, ze kopaci, ktori odkryvali priekopu a boli na jej dolnej urovni, mohli vyjst von len po rebriku .
Priekopa bola zasypana v niekolkych vrstvach, ktore sa ukladali pocas dlheho obdobia existencie hradu. Ako sucast obranneho systemu horneho hradu sluzila az do doby, kedy sa zacalo budovat dolne nadvorie (16. stor.). Aby bola priekopa, ktoru dovtedy pravidelne cistili, funkcnou prekazkou, bola odrazu zanasana a plnila funkciu akejsi odpadovej jamy.
V najnizsej urovni boli vykopane crepy a mnozstvo zlomkov kachlic z vykurovacich telies, ktore sa pouzivali na hrade. Pri poskodeni boli menene a zlomky boli zahodene. Su to kachlice zo 16. storocia a datuju obdobie vybudovania dolneho nadvoria a zasypavania obrannej priekopy.
Nasledne bola priekopa zanesena odpadom, ale aj stratenymi predmetmi. Medzi zlomkami kachlic a vymazu peci z prestavieb tak , zeleznych klincov a kusov drevenych tramov, velkeho mnozstva keramickych crepov z rozbitych nadob kuchynskeho, ale aj luxusneho riadu, sa najdu mince vytratene zo zoldu, pripadne pri obchodovani. Najdu sa aj casti zbrani a olovene plomby, ako dokaz toho, ze v hrade boli ulozene baliky latok urcene na predaj v okolitych mestach a mesteckach. Medzi vynimocne nalezy patri fragment zlateho sperku (pravdepodobne zo zlateho nahrdelnika), ktory je bohato zdobeny, v tvare prelamovaneho trojlistku. Okraje listov su bohato zdobene filigranom a v strednej casti je mala zlata perlicka, z ktorej vychadzaju dva zlate drotiky. Podla datovania druhu vyzdoby a jeho vyhotovenia mohol byt sperk vyrobeny v priebehu 17. storocia, v obdobi baroka.
Nad priekopu v case, ked si uz nikto nepamatal kde bola vykopana, boli postavene hospodarske stavby (koniarne ?), ktorych cast sa podarilo odkryt aj s drevenym zlabom na vodu, zabudovanym do liatej maltovej podlahy.
Odkryvanie casti obrannej priekopy horneho hradu prinieslo vyznamne nalezy, jednak materialnej kultury, ale aj historicke navaznosti na funkcie a vyuzitie nadvoria. Vyskum odkryl asi jednu desatinu priekopy, a tak dufam, ze sa podari odkryt ju celu. Tak povie ovela viac o dobach, ked na hrad utocili vojska, ale aj ked sa tam zabavalo panstvo.

Mgr. Peter Mosny

Olympic vo Zvolene

Na Zimnom stadione vo Zvolene vystupi 2. maja o 18. hod. skupina Olympic. Predpredaj vstupeniek je v Turisticko-informacnej kancelarii v Brezne. Ak si vstupenky kupite do 25. aprila, dostanete ich za 290 korun, od 26. aprila uz budu stat 350 korun.

Den otvorenych dveri

V programe podujati prezentujucich a propagujucich historicke pamiatky v ramci Mesiaca kulturneho dedicstva, vas pozyvame do Hutnickeho muzea Zeleziarni Podbrezova, kde sme pre vas a vase rodiny pripravili Den otvorenych dveri. Akcia sa uskutocni 24. aprila od 9. do 14. hodiny. Ponukame vam moznost zoznamit sa s archeologickymi nalezmi z doby zeleznej, ktore su umiestnene v expozicii Keltska kultura a s historiou hutnictva v nasom regione.

Spominaju rodicia, bratia Jozko a Vladko s rodinou

...

Smutiaca rodina

<<<

PODBREZOVAN   8/2004

STRANA 4

STRANA

0