PODBREZOVAN   10/2004

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Socialna oblast


<<<

Jarny prieskum spokojnosti

Pravidelne prieskumy spokojnosti zamestnancov pokracovali v aprili 2004, uz piaty rok po sebe. Aby bol dosiahnuty vyssi pocet odpovedi, zvolili sme novy termin vykonania prieskumu. Zucastnilo sa ho 151 respondentov, ktori urcili poradie ukazovatelov ovplyvnujucich spokojnost zamestnancov firmy.

Cielom sociologickych prieskumov je zmapovat nazory zamestnancov na niektore aspekty ich prace a s tym spojene uspokojovanie ich potrieb. Z doterajsich prieskumov mozeme vyvodit zaver, ze predstavy zamestnancov, ich hodnoty a ich postoje, su v casovom obdobi piatich rokov pomerne stale a vysledky ukazuju poradie tych ukazovatelov, ktore mozeme povazovat za rozhodujuce pri naplnani ich spokojnosti. Vysledky prvej casti ankety su zamerane na to, co ovplyvnuje spokojnost priamo spojenu s pracou.
Na prvom mieste v dolezitosti faktorov spokojnosti sa umiestnila “istota staleho zamestnania”. Prve miesto tento ukazovatel obsadzuje dlhodobo. Svedci to o dolezitosti, ktoru tejto hodnote v zivote zamestnanci pripisuju. Na druhom mieste sa umiestnil ukazovatel “rast miezd”, ktoreho pozicia je tiez dlhodobo na poprednom mieste. Dolezitost a miera jeho uspokojovania ma vyznamne miesto v zamestnani.
Na tretom mieste sa umiestnila “bezpecnost prace”. Umiestnenie je v kontexte predoslych prieskumov a svedci o tom, ze respondenti si uvedomuju dolezitost dodrziavania bezpecnostnych predpisov a bezpecnej prace. Na stvrtom mieste je ukazovatel spokojnosti “moznost zvysovania si kvalifikacie”. Pre zamestnanca je to zjavne dolezity ukazovatel, ktory mu umoznuje lepsie uplatnenie sa v zamestnani.
Na piatom mieste sa umiestnil ukazovatel “moznost uplatnit svoje odborne schopnosti”. Tento a predosly ukazovatel spolu suvisia a su dolezite pre karierny postup jednotlivca na pracovisku. Ukazovatel “dobre medziludske vztahy na pracovisku” sa umiestnil na siestom mieste a potvrdzuje, ake dolezite miesto zaujimaju socialne faktory, ako su: dobre vztahy medzi zamestnancami, vzajomna ohladuplnost, vztahy medzi zamestnancom a veducim,... atd. Je preto potrebne, aby veduci zamestnanci dobre zvazili svoje kroky pri rokovani a pri akomkolvek priamom kontakte so zamestnancami.
Dalsie ukazovatele uvadzam v poradi, ake v jarnom prieskume dosiahli. Na siedmom mieste je “informovanost o vlastnej naplni prace”, na osmom “hrdost a prestiz nasej akciovej spolocnosti”, na deviatom ukazovatel “informovanost o vysledkoch pracoviska”, na desiatom “kvalita stravovania”, na jedenastom “kvalita vybavovania zalezitosti v sekretariatoch”.
Druha cast ankety bola zamerana na ukazovatele spokojnosti, ktore viac suvisia s mimopracovnou cinnostou, vychadzajucou z uspokojovania socialno-kulturnych potrieb. Tu sa na prvom mieste umiestnila “zdravotna starostlivost”. Ukazuje sa, ze v poslednych dvoch prieskumoch zamestnanci tomuto aspektu zivota pripisuju vysoku mieru dolezitosti. Na druhom mieste sa umiestnilo “zabezpecenie urazoveho poistenia”, na tretom “socialna starostlivost o zamestnancov”, na stvrtom “zabezpecenie dopravy do a zo zamestnania”, na piatom “moznost dochodkoveho pripoistenia”, na siestom “moznost navstevy sportovych podujati”, na siedmom “moznost navstevy renomovanych kulturnych podujati”, na osmom “podpora kulturnych podujati zo strany firmy”, na deviatom “moznost rekreacneho sportovania vo volnom case” a na desiatom mieste “ponuka prazdninovych rekreacii pre deti zamestnancov firmy”.
Poradie jednotlivych ukazovatelov v tejto casti ankety sa v jednotlivych prieskumoch dost odlisuje, takze je dost tazke posudit vyvoj v tomto okruhu hodnot zamestnancov. No prve miesto - zdravotna starostlivost - je pomerne stale a ukazuje, comu kazdy z nas pripisuje rozhodujucu vahu v zivote.
Prieskum znovu poukazal na to, co zamestnancov najviac ovplyvnuje a vplyva na ich spokojnost s pracou.
Dakujeme vsetkym, ktori vyplnili novinovu anketu a poslali svoj anketovy listok personalnemu odboru. Z tych, ktori vyplnili aj sutazny kupon, sme za ucasti JUDr. Heleny Kollarovej vyzrebovali Mariu Kocicku z valcovne bezsvikovych rur. Gratulujeme jej a verime, ze v najblizsom oktobrovom prieskume sa zapoji este viac nasich zamestnancov do prieskumu.

Mgr. V. Skultety


<<<

Zoznamte sa so zakonmi

Posudzovanie naroku na jednotlive nemocenske davky, doba poskytovania a vyska jednotlivych nemocenskych davok

(Pokrac. z min. cisla)

Nemocenske (dovod na poskytnutie, ziadost, vznik naroku, podporne obdobie)

Narok na nemocenske a jeho vyplatu ma zamestnanec za predpokladu, ze splnil podmienky naroku a podal ziadost. V pripade zamestnanca sa za dovod na poskytnutie nemocenskeho povazuje skutocnost, ze bol pre chorobu alebo uraz uznany za docasne praceneschopneho na vykon cinnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadene karantenne opatrenie (dalej len ”docasna pracovna neschopnost”). Vznik docasnej pracovnej neschopnosti potvrdzuje poistencovi prislusne zdravotnicke zariadenie. V pripade, ak opravneny lekar zdravotnickeho zariadenia uzna zamestnanca docasne praceneschopnym, vyplni patdielne tlacivo ”Potvrdenie o docasnej pracovnej neschopnosti” (dalej len ”potvrdenie”). Poistencovi odovzda I. , II. a IIa. diel potvrdenia.

I. diel potvrdenia je legitimaciou docasne praceneschopneho poistenca a zamestnanec je povinny predlozit ho osetrujucemu lekarovi alebo posudkovemu lekarovi na dalsie potvrdenie trvania docasnej pracovnej neschopnosti a zamestnancovi vykonavajucemu kontrolu dodrziavania liecebneho rezimu docasne praceneschopneho poistenca. Po ukonceni docasnej pracovnej neschopnosti je zamestnanec povinny odovzdat tento diel potvrdenia osetrujucemu lekarovi, kedze tento diel sluzi po ukonceni docasnej pracovnej neschopnosti, ako hlasenie pre Socialnu poistovnu, utvar zdravotnickych cinnosti, o ukonceni docasnej pracovnej neschopnosti.

II. diel potvrdenia je aj ziadost o nemocenske. Na potvrdeni vyznaci zamestnanec znakom ”X”, o ktoru z davok uvedenych na ziadosti ziada. Zamestnanec odovzda toto potvrdenie zamestnavatelovi iba v pripade, ak jeho docasna pracovna neschopnost trvala viac ako 10 kalendarnych dni. Vynimku tvori zamestnanec, ktory si uplatnuje narok na nemocenske z ochrannej lehoty. Takyto zamestnanec odovzda ziadost ihned po vyplneni zamestnavatelovi. Dovody tohto postupu budu blizsie vysvetlene v casti zaoberajucej sa vznikom naroku na nemocenske. V pripade, ak docasna pracovna neschopnost zamestnanca vznikla z dovodu urazu, zamestnanec je povinny k ziadosti prilozit vyplnene a podpisane tlacivo ”Hlasenie urazu na ucely nemocenskeho”. Bez jeho predlozenia zamestnavatel nemoze nemocenske vyplatit.

IIa. diel potvrdenia je ziadostou o nahradu prijmu pri docasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnancovi bude zamestnavatel prvych 10 dni docasnej pracovnej neschopnosti vyplacat nahradu prijmu pri docasnej pracovnej neschopnosti. Z uvedeneho dovodu je potrebne, aby zamestnanec, ktory si chce uplatnit narok na nahradu prijmu pri docasnej pracovnej neschopnosti, odovzdal toto tlacivo ihned po jeho vyplneni zamestnavatelovi.

IV. diel potvrdenia odovzda osetrujuci lekar poistencovi pri ukonceni docasnej pracovnej neschopnosti. Poistenec, ktoremu zamestnavatel vyplaca nemocenske, je povinny toto potvrdenie odovzdat ihned po jeho vyplneni zamestnavatelovi.

Narok na nemocenske vznika zamestnancovi po splneni vsetkych podmienok naroku na nemocenske, ktore stanovuje zakon.
Zamestnancovi, ktoremu vznikol dovod na poskytnutie nemocenskeho v case trvania nemocenskeho poistenia vznika narok na nemocenske od 11. dna docasnej pracovnej neschopnosti. Pocas prvych 10 dni docasnej pracovnej neschopnosti ma zamestnanec narok na nahradu prijmu pri docasnej pracovnej neschopnosti v sulade so zakonom c. 262/2003 Z.Z, ktoru plati zamestnavatel.
Zamestnancovi, ktoremu zaniklo nemocenske poistenie v obdobi docasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom ma narok na nahradu prijmu pri docasnej pracovnej neschopnosti, vznika narok na nemocenske odo dna nasledujuceho po dni zaniku nemocenskeho poistenia.
Zamestnancovi, ktoremu docasna pracovna neschopnost vznikla v ochrannej lehote, vznika narok na nemocenske od prveho dna docasnej pracovnej neschopnosti.
Zamestnancovi, ktoremu vznikol dovod na poskytnutie nemocenskeho do troch dni po skonceni vykonu zakladnej sluzby, nahradnej sluzby alebo zdokonalovacej sluzby v ramci vojenskej sluzby v ozbrojenych silach alebo civilnej sluzby, skor nez opat zacal vykonavat cinnost zamestnanca, vznika narok na nemocenske od prveho dna docasnej pracovnej neschopnosti. Vo vsetkych styroch pripadoch zanika zamestnancovi narok na nemocenske odo dna skoncenia docasnej pracovnej neschopnosti alebo odo dna uznania invalidity, najneskor uplynutim 52 tyzdnov od vzniku docasnej pracovnej neschopnosti (dalej len ”podporne obdobie”).
Zamestnankyni, ktora je v obdobi pred ocakavanym dnom porodu docasne praceneschopna, vznika narok na nemocenske od 11. dna docasnej pracovnej neschopnosti. V uvedenom pripade zanika narok na nemocenske zaciatkom siesteho tyzdna pred ocakavanym dnom porodu urcenym lekarom, ak vznikol zamestnankyni narok na materske.
Do podporneho obdobia sa spravidla zapocitavaju aj predchadzajuce obdobia docasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 tyzdnov pred jej vznikom. Predchadzajuce obdobia docasnej pracovnej neschopnosti sa nezapocitaju do podporneho obdobia, ak nemocenske poistenie trvalo aspon 26 tyzdnov od skoncenia poslednej docasnej pracovnej neschopnosti a zamestnanec pocas tohto obdobia nemocenskeho poistenia nebol docasne praceneschopny. Do podporneho obdobia sa taktiez nezapocitavaju obdobia nariadeneho karantenneho opatrenia

(Pokrac. v bud. cisle)

Spracovala Ing. I. Kralikova, ved. Ppam


<<<

Maturity v SSOUH ZP

zelp0410h.jpg (17259 bytes)Skusky dospelosti sa v Sukromnom strednom odbornom ucilisti hutnickom Zeleziarni Podbrezova(SSOUH ZP) zacali v dnoch 5. a 6. maja praktickou castou. Studenti ziskavali zrucnost pre zvolene profesie v prevadzkarnach materskeho podniku a tam si mali moznost overit aj ich uroven (vid foto). V tyzdni od 17. do 21. maja dvadsatsest buducich hutnikov operatorov pre tvarnenie kovov, desat mechanikov elektronikov pre automatizacnu a osem pre spotrebnu elektroniku, ale aj studenti nadstavboveho studia v odbore strojarstvo, absolvovali maturitne skusky. O ich priebehu, ale aj o dalsom uplatneni absolventov sa dozviete v nasledujucom cisle.

O. Kleinova + foto

 

 

zelp0410i.jpg (11252 bytes)

Treti majovy tyzden patri v Sukromnom strednom odbornom ucilisti hutnickom Zeleziarni Podbrezova zavrseniu skusky dospelosti. Ustnym skuskam predchadzali 15. aprila pisomne a 5. - 6. maja prakticke maturitne skusky. Citajte na 2. strane.

Foto: A. Nociarova
 


<<<

Nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa

Nesporne to bol krok vpred

Definitivny prechod na vyuzivanie elektronickej dochadzkovej karty pri objednavani, ale i uhrade stravy v ZP GASTRO servise, s.r.o., sa zacal dnom 1. aprila t. r. Spociatku boli velke polemiky o tom, ci system nebude robit stravnikom problemy. Uplynulo pat tyzdnov od jeho zavedenia a my sme sa zasli pozriet do kantiny v novom zavode. V case “spicky” sme sa nahodne opytali vychadzajucich spolupracovnikov: “Robi vam elektronicky system objednavania stravy problemy? Hodnotite ho ako prinos, alebo zataz?

Miroslav FEDOR, taharen rur 2

- Cely svet napreduje a tak aj u nas elektronicky system je samozrejmostou. Nemal som problemy s tym od zaciatku a myslim si, ze je to ovela rychlejsie, ako platit hotovostou a napokon aj hygienickejsie.

Marian VRBOVSKY, taharen rur 2

- Od zavedenia systemu sice uplynul kratky cas, ale zatial neboli ziadne problemy. Myslim si, ze vacsina pracovnikov to uvitala. Spociatku boli sice trochu obavy - ako vzdy, ked sa zavadza nieco nove. Niekolki chapali zalohu ako sumu, ktora im bude odratana z prijmu. Vsetko sa vysvetlilo a dnes problemy nie su. A co sa tyka prinosu z inej strany, nepochybne to zvysilo uroven sluzieb. To, ze zamestnankyne nemusia narabat s peniazmi je velkou vyhodou.

Vladimir BRZIAK, taharen rur 2

- Spociatku sme sa iste aj pomylili, ale dnes to funguje dobre. Som v zeleziarnach kratko, nemozem velmi posudzovat, ale vzhladom na to, ze som sem prisiel z firmy, kde bola uroven stravovania slaba, je to tu neporovnatelne lepsie. Strava mi chuti a paci sa mi, ze si mozno vyberat z takej sirokej ponuky.

Frantisek REISER, oblukaren

- Aj ked sa zdalo, ze to bude zlozite, je to v pohode. Nemal som s tym ziadne problemy od zaciatku a myslim si, ze ani moji spolupracovnici. A ak by nejaky problem bol, su tu zeny, ktore ochotne poradia. Je to rozhodne prinos. Obsluha je rychlejsia, aj hygiena sa zvysila. Aj tie antikorove pribory pozdvihli uroven.

Milan WEISS, valcovna bezsvikovych rur

- Z mojho osobneho pohladu, pre tych, ktori robia na jednu zmenu, je to velky prinos, hoci sa este najdu nejake malickosti. Napriklad, ked je clovek na chorej alebo si chce odhlasit stravu... Elektronicky sposob objednavania stravy je nesporne vyhodny. System uz nabehol, nie su problemy. A co sa tyka ludi v prevadzkarni? Problem je, ze si nemozu objednavat stravu na sobotu a nedelu, stravuju sa len na volny predaj.

Kamil KURACINA, vyroba naradia

- Spociatku sme sa toho bali, ale je to celkom jednoduche. Ide to rychlejsie, hygienickejsie. No a nerezovy pribor, to je ina uroven ako jest s hlinikovym priborom.

Jana KOVACIKOVA, vyroba naradia

- Paci sa mi novy system, aj po hygienickej stranke. Spociatku som sa bala, dnes som si zvykla. Su este situacie, s ktorymi si neviem zatial poradit, napr. objednavanie stravy niekolko dni dopredu, ale to sa spytam pracovnicok stravovania a ony mi ochotne poradia. Urcite je to prinos.

Vyjadrenia nasich spolupracovnikov opat potvrdzuju, ze zeleziarov len tak nic nezaskoci. Za ostatne roky bolo noviniek viac a vsetky zvladli bez problemov,  takisto sa hned naucili narabat s elektronickou kartou aj pri objednavke stravy.
A ako vnima priebeh prveho mesiaca prechodu na elektronicky system Jozef Krella, riaditel ZP GASTRO servisu?

- Na tento krok sme sa pripravovali sest rokov a spociatku boli velke obavy. Dnes uz mozno konstatovat, ze boli zbytocne. Problemy, ktore sa vyskytovali pocas testovania sme odstranili a sucasne reakcie stravnikov naplnaju nase ocakavania. Aj ich pozitivne ohlasy potvrdzuju, ze sme urobili krok vpred. A to si malokto uvedomuje jeho socialny aspekt. Uz v prvych tyzdnoch sa zjavne zvysili nakupy v bufetoch, dokonca aj pred vyplatou, a preto si myslim, ze to bol zo strany vedenia ZP velmi ustretovy krok.

* Ako je to s objednavanim stravy pocas sobot- nediel?

- Vzhladom na to, ze pocas tychto dni ponukame len jedno jedlo, nie je potrebne riesit to formou objednavky. V tejto suvislosti chcem vsak stravnikov upozornit, ze casto sa vyskytuje chyba pri objednavani stravy na pondelok. Vzhladom na skutocnost, ze system eviduje aj soboty a nedele, mnohi si v piatok pri objednavani stravy na pondelok nevsimnu datum a v skutocnosti si objednavaju stravu na sobotu. Nase pracovnicky to zatial akceptuju a chybu opravia, ale ziadam vsetkych, aby si vsimali pri objednavke datum, pretoze v juni uz takuto objednavku nebudeme stornovat.

* Vyriesil elektronicky system aj dlhorocne problemy so zneuzivanim vyhod zamestnancov stravnikmi z inych firiem?

- Pocet cudzich stravnikov poklesol a ti, co sa u nas stravuju, platia plnu cenu.

Kl/ku + foto


<<<

S Evou Monisovou, riaditelkou RP VUB Brezno

VYHODY PRE ZELEZIAROV

zelp0410d.jpg (11865 bytes)Potvrdenim dlhorocnej spoluprace medzi VUB, a.s. a ZP a.s., je tzv. Business Partner Program pre zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a.s. Preco spolupracovat s VUB, a.s., je otazka pre riaditelku RP Brezno - Evu Monisovu:

- Nasa banka presla od privatizacie v novembri 2001 rozsiahlymi zmenami. Sme clenom medzinarodnej skupiny Gruppo Intesa a mame jasne sformulovanu viziu stat sa vdaka klientskemu zameraniu najlepsou bankou na Slovensku. Tento ciel realizujeme prostrednictvom transformacneho procesu, ktory meni obchodny model banky a jej kulturu tak, aby sme co najlepsie obstali v konkurencii o doveru klienta. Klientov nasej banky vybavime v 201 obchodnych miestach v SR, maju k dispozicii 420 bankomatov po celej SR, prostrednictvom sluzby Kontakt-Call centrum mozu realizovat svoje poziadavky 24 hodin denne, 7 dni v tyzdni.

* Ake konkretne vyhody pripravila VUB, a.s., pre zamestnancov ZP a.s.?
- Spomeniem aspon niektore vyhody:
10 percentna zlava z ceny pre konta VUBasic, VUBasic Plus - sucastou konta je bezny ucet v slovenskych korunach, zriadenie sluzby Kontakt, jedna platobna karta VISA Electron alebo Maestro, pristup k informativnemu zostatku k uctu prostrednictvom ATM k tejto karte, bezhotovostny prevod prostriedkov prostrednictvom ATM, zadavanie a zmena trvalych a inkasnych prikazov, vypis z uctu mesacne postou, kontokorentny uver,

50 percentna zlava z ceny standardnych platobnych kariet VISA Classic, MasterCard - bez potreby vinkulacie, denny limit 10 az 50 tisic korun,

30 percentna zlava z poplatku za poskytnutie spotrebneho uveru,
30 percentna zlava z poplatku za poskytnutie spotrebneho uveru na kupu auta,
30 percentna zlava z poplatku za poskytnutie hypotekarneho uveru,
30 percentna zlava z rocneho poplatku za vydanie kreditnej karty MasterCard Electronic alebo MasterCard. Vyska uveroveho limitu zavisi od vasho cisteho mesacneho prijmu, napr. pri prijme 10 000 - 15 000 korun vam poskytneme uverovy limit 13 500 korun.

Bezplatne - poskytnutie kontokorentneho uveru. Vysku kontokorentneho uveru stanovime na zaklade vasho cisteho mesacneho prijmu, napr. pri prijme 10 000 – 15 000 korun vam poskytneme uverovy limit 13 500 korun.
Zvyhodnene produkty VUB, a.s. bude zamestnavatel ZP a.s. propagovat vo svojich novinach, na strankach svojho intranetu, na vyveskach v priestoroch  pracovisk a inou vhodnou formou

* Pre koho su urcene zlavy?
- Zvyhodnene podmienky, ktore su v ramci predlozenej ponuky urcene zamestnancom ZP a.s., moze zamestnanec vyuzivat len pokial trva jeho pracovny pomer v ZP a.s.

* Ako postupovat pri uplatnovani zliav?
- Pri ziadosti o zvyhodnene produkty sa budu zamestnanci ZP a.s.,  preukazovat v obchodnych miestach VUB, a.s., zamestnaneckym preukazom.

* Momentalne sme  v mediach zaregistrovali reklamu na flexipozicku...
- Flexipozicka = najjednoduchsia cesta k peniazom - bez rucitela, bez papierovania, bez cakania na cokolvek. Nasa flexipozicka je nielen jednoducha, ale navyse sa vam prisposobi, mozete si zvolit, aku vysoku pozicku si vezmete, mozete si zvolit, aka mesacna splatka vam vyhovuje, mozete si zvolit, kolko mesiacov ju chcete splacat. Vyska pozicky sa pohybuje uz od 20 000 korun a doba splatnosti je az 5 rokov. Podmienky pozicky vam oznamime na pockanie, peniaze budu na vasom ucte uz na druhy den.  A to vsetko aj ked nie ste klientom VUB banky.

Otvaracie hodiny VUB, a.s., RP Brezno
Pondelok - Piatok  8,30 - 16,30 hod.

Otvaracie hodiny VUB, a.s., URP Banska Bystrica
Pondelok - Piatok 8,00 - 17,00 hod.

Bankomaty v Breznianskom regione:
Podbrezova - ZP - novy zavod
Brezno -  VUB
Brezno -  OD Jednota


<<<

Vykurovanie bytov v sprave Stavebneho bytoveho druzstva Brezno v roku 2003

 

Pri spatnom pohlade na vykurovanie v roku 2003 a porovnanie s rokom 2002, je druzstvu jasne, ze obyvatelia bytovych domov, ktore spravujeme, sa napriek nepriaznivejsim klimatickym podmienkam spravali ekonomicky a setrili.
Kvoli uplnemu prehladu uvadzame hodnoty hlavnych ukazovatelov, ktore mali vplyv na dlzku vykurovacieho obdobia a mnozstvo odobrateho tepla na zabezpecenie tepelnej pohody.

Rok Dlzka vykurovacieho obdobia (dni) Dennostupne Priemerna vink.teplota (°C) Merna spotreba na podlahovu plochu (GJ/m2)
2002 227 3779,55 3,35 0,4438
2003 226 4006,98 2,27 0,4293

Pri naraste dennostupnov o cca 6 percent sme dosiahli znizenie mernej spotreby o cca 3 percenta. Na vysledky, ktore sme dosiahli, malo vplyv to, ze sme v minulosti na meranych vstupoch bytovych domov osadili ekvitermicku regulaciu, ako aj to, ze v zmysle zakona 70/1998 Z.z. o energetike boli osadene termostaticke ventily na vykurovacich telesach,  vykonali sme hydraulicke vykurovanie sustav UK a na zaklade poziadaviek samosprav bola vykonana montaz pomerovych rozdelovacov vykurovacich nakladov (v dalsom len PRVN). PRVN mame osadene na 79,4 percentach vykurovacich telies. Odporucame doplnit instalaciu PRVN v domoch, ktore neboli doposial nimi osadene. V neposlednom rade sa vsak o to zasluzili aj samotni obyvatelia, ktori su si vedomi neustale rastucich nakladov na energie a naucili sa ju vyuzivat efektivne.
V tab. 1 uvadzame porovnanie mernej spotreby tepla za rok 2002 a rok 2003 po kotolniach a v tab. 2 jej graficku podobu.

 Tab.1

I J K L M N O
Kotolna cislo Kotolna - adresa Podlahova plocha Spotr.UK Rok 2002 Mer.spotr. na pod.pl. Rok 2002 Spotr.UK Rok 2003 Mer.spotr. na pod.pl. Rok 2003
GJ GJ/m2 GJ GJ/m2
Operacie D/C F/C
1 L. Saru 2504,90 1275,480 0,5092 1231,200 0,4915
2 SDC 35263,200 16331,227 0,4631 16366,476 0,4641
3 SLN 38062,200 16631,426 0,4370 16162,740 0,4246
4 TP-1+Sladkov.+Nal.5 29312,000 14613,858 0,4986 13942,224 0,4756
5 CSA 27916,000 11149,985 0,3994 10703,016 0,3834
6 Mazornik II 38439,100 15119,244 0,3933 14534,168 0,3781
7 Mazornik III 35066,760 15583,680 0,4444 14632,956 0,4173
8 Cernakova 5161,920 2388,600 0,4627 2316,960 0,4489
9 Mazornik IV 4065,440 1707,840 0,4201 1596,960 0,3928
10 Zavadka - Paseka 11746,000 5200,000 0,4427 5230,000 0,4453
11 MS 11, Podbrezova 7032,000 3243,850 0,4613 3067,200 0,4362
12 VS 190, Podbrezova 12529,000 6425,000 0,5128 6291,300 0,5021
S P O L U 247098,52 109670,19 0,4438 106075,20 0,4293

 

Tab.2

 

V tab.3 su uvedene spotreby tepla na UK, ako aj merna spotreba za roky 2003 v porovnani s rokom 2002, podla jednotlivych meranych vstupov.

Tab.3

A B C D E F G
Kotolna Vstup-adresa Plocha podlahova Spotr.UK Rok 2002 Mer.spotr. na pod.pl. Rok 2002 Spotr.UK Rok 2003 Mer.spotr. na pod.pl. Rok 2003
m2 GJ GJ/m2 GJ GJ/m2
Operacie D/C F/C
1 Krculova 26,28,30 2504,900 1275,480 0,5092 1231,200 0,4915
2 Fucikova 20 449,160 317,724 0,7074 285,564 0,6358
2 Fucikova 22,24 650,770 489,056 0,7515 508,797 0,7818
2 Krculova 9,11 877,500 668,360 0,7617 695,329 0,7924
2 Lad. Saru 7,9,11 1877,600 1068,516 0,5691 1073,808 0,5719
2 Krculova 20,22,24 1875,200 1055,520 0,5629 1064,520 0,5677
2 SDC 12-26 8844,800 4021,200 0,4546 3754,800 0,4245
2 Krculova 4,6 2739,200 1115,929 0,4074 1050,624 0,3836
2 SDC 6 1123,200 454,033 0,4042 423,110 0,3767
2 Malinovskeho 14,16,18 4150,400 1628,640 0,3924 1710,720 0,4122
2 Krculova 3 3430,900 1398,240 0,4075 1431,360 0,4172
2 Krculova 1 3430,900 1728,109 0,5037 1791,000 0,5220
2 Malinovskeho 4-10 5026,400 2191,896 0,4361 2164,104 0,4305
2 Krculova 17,19 787,170 194,004 0,2465 412,740 0,5243
Kotolna Vstup-adresa Plocha podlahova Spotr.UK Rok 2002 Mer.spotr. na pod.pl. Rok 2002 Spotr.UK Rok 2003 Mer.spotr. na pod.pl. Rok 2003
3 SLN 1,2,3 4374,400 1573,706 0,3598 1473,660 0,3369
3 SLN 4,5,6,7 5822,400 2078,640 0,3570 1994,040 0,3425
3 SLN 9,10,11,12 5828,800 1438,920 0,2469 1353,240 0,2322
3 SLN 13,14,15 4372,000 1614,600 0,3693 1508,040 0,3449
3 SLN 18,19,20,21 5832,800 2990,880 0,5128 2898,000 0,4968
3 SLN 26,27,28 3857,600 2112,840 0,5477 2081,520 0,5396
3 SLN 29,30,31,32,33 5795,200 3565,080 0,6152 3661,920 0,6319
3 Fr. Krala 7,9 2179,000 1256,760 0,5768 1192,320 0,5472
4 Nalepkova 2 - 6 2937,400 1449,000 0,4933 1461,960 0,4977
4 Nalepkova 8 - 12 2937,400 1541,520 0,5248 1508,760 0,5136
4 Nalepkova 14 - 18 2937,400 1840,680 0,6266 1686,240 0,5741
4 Nalepkova 20 - 24 2937,400 1204,920 0,4102 1121,040 0,3816
4 Nalepkova 26 - 30 2937,400 1375,200 0,4682 1290,600 0,4394
4 Nalepkova 32 - 36 2937,400 1405,080 0,4783 1359,000 0,4627
4 Nalepkova 38 - 48 4547,600 2073,150 0,4559 1884,240 0,4143
4 Sladkovicova 22 2380,000 1324,548 0,5565 1333,944 0,5605
4 Nalepkova 5 2380,000 997,920 0,4193 859,680 0,3612
4 Nalepkova 9 2380,000 1401,840 0,5890 1436,760 0,6037
5 CSA 20,22,24 3566,400 1449,828 0,4065 1306,800 0,3664
5 CSA 26,28,30,32 4803,200 1949,760 0,4059 1877,400 0,3909
5 CSA 34,36,38 3516,800 1582,920 0,4501 1443,600 0,4105
5 CSA 40,42 2912,000 864,108 0,2967 1164,980 0,4001
5 CSA 44,46 2911,200 1108,800 0,3809 1020,960 0,3507
5 CSA 48,50,52 4372,000 1740,420 0,3981 1632,096 0,3733
5 Hradby 1,3 2916,000 1212,120 0,4157 1116,000 0,3827
5 Hradby 5,7 2918,400 1242,029 0,4256 1141,180 0,3910
6 9. maja 1 - 4 3815,840 1629,360 0,4270 1613,520 0,4228
6 9. maja 5 - 8 4003,440 1737,720 0,4341 1691,280 0,4225
6 9. maja 11 - 14 3721,900 1480,136 0,3977 1439,496 0,3868
6 9. maja 15 - 18 3440,080 1549,800 0,4505 1525,680 0,4435
6 9. maja 19 - 22 3440,080 1029,640 0,2993 911,520 0,2650
6 9. maja 32 - 33 1720,040 943,200 0,5484 685,760 0,3987
6 9. maja 34 - 35 1907,920 727,920 0,3815 680,760 0,3568
6 9. maja 36 - 38 3425,100 882,828 0,2578 1085,112 0,3168
6 9. maja 39 - 42 3815,840 1609,920 0,4219 1548,360 0,4058
6 9. maja 43 - 45 2861,880 1015,200 0,3547 916,560 0,3203
6 9. maja 46 - 48 2861,880 1137,240 0,3974 1115,640 0,3898
6 9. maja 49 - 51 3425,100 1376,280 0,4018 1320,480 0,3855
7 MPCL 3 - 6 4083,440 2104,920 0,5155 2040,480 0,4997
7 MPCL 7 - 10 4408,080 2112,840 0,4793 2068,560 0,4693
7 MPCL 12, 13 2282,800 1079,280 0,4728 1066,680 0,4673
7 MPCL 14 - 16 2934,560 1157,220 0,3943 1111,320 0,3787
7 MPCL 17 - 21 5556,960 2093,400 0,3767 2040,840 0,3673
7 MPCL 36 - 39 3878,240 1553,400 0,4005 1224,360 0,3157
7 MPCL 40 - 44 4521,440 2054,880 0,4545 1919,880 0,4246
7 MPCL 45 - 47 2467,080 1285,560 0,5211 1152,360 0,4671
7 MPCL 48 - 50 2467,080 1128,960 0,4576 1056,960 0,4284
7 MPCL 51 - 53 2467,080 1013,220 0,4107 951,516 0,3857
8 Cernakova 2 -10 5161,920 2388,600 0,4627 2316,960 0,4489
9 MPCL 26 - 29 4065,440 1707,840 0,4201 1596,960 0,3928
Kotolna Vstup-adresa Plocha podlahova Spotr.UK Rok 2002 Mer.spotr. na pod.pl. Rok 2002 Spotr.UK Rok 2003 Mer.spotr. na pod.pl. Rok 2003
10 Paseka 1,3,5,7 3613,000 1630,000 0,4511 1608,000 0,4451
10 Paseka 2,4,6,8 3613,000 1513,000 0,4188 1401,000 0,3878
10 Paseka 9 - 17 4520,000 2057,000 0,4551 2221,000 0,4914
11 Supkova 42/2 2344,000 992,900 0,4236 958,900 0,4091
11 Supkova 43/3 2344,000 1141,350 0,4869 1076,600 0,4593
11 Supkova 44/4 2344,000 1109,600 0,4734 1031,700 0,4401
12 Stiavnicka 69-72 2848,600 1705,300 0,5986 1521,900 0,5343
12 Stiavnicka 57-62 4273,500 1984,200 0,4643 1909,700 0,4469
12 Stiavnicka 63-68 5406,900 2735,500 0,5059 2859,700 0,5289
SPOLU 247098,520 109670,190 0,4438 106075,200 0,4293

 

Vyuctovanie nakladov za dodavku tepla bude v priebehu maja 2004 za rok 2003 dorucene uzivatelom bytov.
V bytovych domov, resp. vstupoch, kde nie su osadene PRVN, bude naklad prerozdeleny cez podlahovu plochu a tam, kde su osadene PRVN ,naklad bude cleneny tak, ze 30 percent bude prerozdelene cez podlahovu plochu a 70 percent cez PRVN. Treba si uvedomit, ze dodane mnozstvo, teplo z kotolne bude rozdelene na jednotlive domy (resp. vstupy), napojene na konkretnu kotolnu, podla skutocne nameranej spotreby na dome (jeho vstupe). Namerane mnozstvo bude ocenene cenou, ktora pozostava z fixnej zlozky a variabilnej. Fixna zlozka ceny nasobena mnozstvom dodanych GJ, plus variabilna zlozka ceny nasobena objednanym mnozstvom prislusneho domu (resp. meraneho vstupu), tvori naklad v korunach, ktory sa prerozdeli podla horeuvedenych pravidiel.
Pri vyuctovani cez PRVN pre prislusny dom (vstup) budu zratane vsetky odpocitane dieliky.
Delenim nameranych GJ a odpocitanych dielikov dostaneme kolko GJ pripada na jeden dielik. Pocet dielikov nasobeny cenou (fixna a variabilna) nam dava naklad v korunach na jeden dielik. Z toho je zrejme, ze pocet odpocitanych dielikov nasobenych cenou jedneho dielika je cena urcena cez PRVN (70 percent).
V skutocnosti sme vam chceli naznacit, akym sposobom si kazdy nas uzivatel bytu moze prepocitat svoj naklad na vykurovanie.
Zaverom chceme poznamenat, ze je nasim zaujmom a cielom v blizkej buducnosti pomahat samospravam znizovat naklady na vykurovanie, a to hlavne takymi technickymi opatreniami, ktorych realizaciou dosiahnu usporu niekolko desiatok percent zo sucastneho stavu. Je to hlavne oblast zateplovania, kde dosiahneme znizenie tepelnych strat objektu, realizaciou a vymenou konstrukcnych prvkov (okna, vchodove dvere, presklenie). Uvedenu oblast sme uz zacali realizovat so samospravami (napr. SDC 12–26) a v sucasnosti uz vieme nasim uzivatelom zabezpecit aj prefinancovanie takychto projektov, za vhodnych urokovych podmienok s financnym ustavom ,so zabezpecenim 100 percentneho rucenia uveru Zarucnou a rozvojovou bankou Slovenska.

Ing. Jan Durkovic, predseda Stavebneho bytoveho druzstva Brezno


<<<

zelp0410g.jpg (12751 bytes) Vyherkyni, Marii Kocickej z valcovne bezsvikovych rur, zablahozelal a cenu venoval Ing. Marian Kurcik, ekonomicky riaditel. F: O.Kleinova

<<<

PODBREZOVAN  10/2004

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6