Jarny prieskum spokojnosti |
Pravidelne prieskumy spokojnosti zamestnancov
pokracovali v aprili 2004, uz piaty rok po sebe. Aby bol dosiahnuty vyssi pocet
odpovedi, zvolili sme novy termin vykonania prieskumu. Zucastnilo sa ho 151 respondentov,
ktori urcili poradie ukazovatelov ovplyvnujucich spokojnost zamestnancov firmy.
Cielom sociologickych prieskumov je zmapovat nazory
zamestnancov na niektore aspekty ich prace a s tym spojene uspokojovanie ich
potrieb. Z doterajsich prieskumov mozeme vyvodit zaver, ze predstavy zamestnancov,
ich hodnoty a ich postoje, su v casovom obdobi piatich rokov pomerne stale
a vysledky ukazuju poradie tych ukazovatelov, ktore mozeme povazovat za rozhodujuce
pri naplnani ich spokojnosti. Vysledky prvej casti ankety su zamerane na to, co ovplyvnuje
spokojnost priamo spojenu s pracou.
Na prvom mieste v dolezitosti faktorov spokojnosti sa umiestnila istota
staleho zamestnania. Prve miesto tento ukazovatel obsadzuje dlhodobo. Svedci to
o dolezitosti, ktoru tejto hodnote v zivote zamestnanci pripisuju. Na druhom
mieste sa umiestnil ukazovatel rast miezd, ktoreho pozicia je tiez dlhodobo na
poprednom mieste. Dolezitost a miera jeho uspokojovania ma vyznamne miesto
v zamestnani.
Na tretom mieste sa umiestnila bezpecnost prace. Umiestnenie je
v kontexte predoslych prieskumov a svedci o tom, ze respondenti si
uvedomuju dolezitost dodrziavania bezpecnostnych predpisov a bezpecnej prace. Na
stvrtom mieste je ukazovatel spokojnosti moznost zvysovania si kvalifikacie.
Pre zamestnanca je to zjavne dolezity ukazovatel, ktory mu umoznuje lepsie uplatnenie sa
v zamestnani.
Na piatom mieste sa umiestnil ukazovatel moznost uplatnit svoje odborne
schopnosti. Tento a predosly ukazovatel spolu suvisia a su dolezite pre
karierny postup jednotlivca na pracovisku. Ukazovatel dobre medziludske vztahy na
pracovisku sa umiestnil na siestom mieste a potvrdzuje, ake dolezite miesto
zaujimaju socialne faktory, ako su: dobre vztahy medzi zamestnancami, vzajomna
ohladuplnost, vztahy medzi zamestnancom a veducim,... atd. Je preto potrebne, aby
veduci zamestnanci dobre zvazili svoje kroky pri rokovani a pri akomkolvek priamom
kontakte so zamestnancami.
Dalsie ukazovatele uvadzam v poradi, ake v jarnom prieskume dosiahli. Na
siedmom mieste je informovanost o vlastnej naplni prace, na osmom
hrdost a prestiz nasej akciovej spolocnosti, na deviatom ukazovatel
informovanost o vysledkoch pracoviska, na desiatom kvalita
stravovania, na jedenastom kvalita vybavovania zalezitosti v
sekretariatoch.
Druha cast ankety bola zamerana na ukazovatele spokojnosti, ktore viac suvisia
s mimopracovnou cinnostou, vychadzajucou z uspokojovania socialno-kulturnych
potrieb. Tu sa na prvom mieste umiestnila zdravotna starostlivost. Ukazuje sa,
ze v poslednych dvoch prieskumoch zamestnanci tomuto aspektu zivota pripisuju vysoku
mieru dolezitosti. Na druhom mieste sa umiestnilo zabezpecenie urazoveho
poistenia, na tretom socialna starostlivost o zamestnancov, na
stvrtom zabezpecenie dopravy do a zo zamestnania, na piatom moznost
dochodkoveho pripoistenia, na siestom moznost navstevy sportovych
podujati, na siedmom moznost navstevy renomovanych kulturnych podujati,
na osmom podpora kulturnych podujati zo strany firmy, na deviatom
moznost rekreacneho sportovania vo volnom case a na desiatom mieste
ponuka prazdninovych rekreacii pre deti zamestnancov firmy.
Poradie jednotlivych ukazovatelov v tejto casti ankety sa v jednotlivych
prieskumoch dost odlisuje, takze je dost tazke posudit vyvoj v tomto okruhu hodnot
zamestnancov. No prve miesto - zdravotna starostlivost - je pomerne stale a ukazuje,
comu kazdy z nas pripisuje rozhodujucu vahu v zivote.
Prieskum znovu poukazal na to, co zamestnancov najviac ovplyvnuje a vplyva na
ich spokojnost s pracou.
Dakujeme vsetkym, ktori vyplnili novinovu anketu a poslali svoj anketovy
listok personalnemu odboru. Z tych, ktori vyplnili aj sutazny kupon, sme za ucasti
JUDr. Heleny Kollarovej vyzrebovali Mariu Kocicku z valcovne bezsvikovych rur.
Gratulujeme jej a verime, ze v najblizsom oktobrovom prieskume sa zapoji este
viac nasich zamestnancov do prieskumu.
Mgr. V. Skultety
Posudzovanie naroku na jednotlive nemocenske davky, doba
poskytovania a vyska jednotlivych nemocenskych davok
(Pokrac. z min. cisla)
Nemocenske (dovod na poskytnutie, ziadost, vznik naroku,
podporne obdobie)
Narok na nemocenske a jeho vyplatu ma zamestnanec za
predpokladu, ze splnil podmienky naroku a podal ziadost. V pripade zamestnanca sa za dovod
na poskytnutie nemocenskeho povazuje skutocnost, ze bol pre chorobu alebo uraz uznany za
docasne praceneschopneho na vykon cinnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadene karantenne
opatrenie (dalej len docasna pracovna neschopnost). Vznik docasnej pracovnej
neschopnosti potvrdzuje poistencovi prislusne zdravotnicke zariadenie. V pripade, ak
opravneny lekar zdravotnickeho zariadenia uzna zamestnanca docasne praceneschopnym, vyplni
patdielne tlacivo Potvrdenie o docasnej pracovnej neschopnosti (dalej len
potvrdenie). Poistencovi odovzda I. , II. a IIa. diel potvrdenia.
I. diel potvrdenia je legitimaciou docasne
praceneschopneho poistenca a zamestnanec je povinny predlozit ho osetrujucemu lekarovi
alebo posudkovemu lekarovi na dalsie potvrdenie trvania docasnej pracovnej neschopnosti a
zamestnancovi vykonavajucemu kontrolu dodrziavania liecebneho rezimu docasne
praceneschopneho poistenca. Po ukonceni docasnej pracovnej neschopnosti je zamestnanec
povinny odovzdat tento diel potvrdenia osetrujucemu lekarovi, kedze tento diel sluzi po
ukonceni docasnej pracovnej neschopnosti, ako hlasenie pre Socialnu poistovnu, utvar
zdravotnickych cinnosti, o ukonceni docasnej pracovnej neschopnosti.
II. diel potvrdenia je aj ziadost o nemocenske. Na
potvrdeni vyznaci zamestnanec znakom X, o ktoru z davok uvedenych na ziadosti
ziada. Zamestnanec odovzda toto potvrdenie zamestnavatelovi iba v pripade, ak jeho docasna
pracovna neschopnost trvala viac ako 10 kalendarnych dni. Vynimku tvori zamestnanec, ktory
si uplatnuje narok na nemocenske z ochrannej lehoty. Takyto zamestnanec odovzda ziadost
ihned po vyplneni zamestnavatelovi. Dovody tohto postupu budu blizsie vysvetlene v casti
zaoberajucej sa vznikom naroku na nemocenske. V pripade, ak docasna pracovna neschopnost
zamestnanca vznikla z dovodu urazu, zamestnanec je povinny k ziadosti prilozit vyplnene a
podpisane tlacivo Hlasenie urazu na ucely nemocenskeho. Bez jeho predlozenia
zamestnavatel nemoze nemocenske vyplatit.
IIa. diel potvrdenia je ziadostou o nahradu prijmu pri
docasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnancovi bude zamestnavatel prvych 10 dni docasnej
pracovnej neschopnosti vyplacat nahradu prijmu pri docasnej pracovnej neschopnosti. Z
uvedeneho dovodu je potrebne, aby zamestnanec, ktory si chce uplatnit narok na nahradu
prijmu pri docasnej pracovnej neschopnosti, odovzdal toto tlacivo ihned po jeho vyplneni
zamestnavatelovi.
IV. diel potvrdenia odovzda osetrujuci lekar
poistencovi pri ukonceni docasnej pracovnej neschopnosti. Poistenec, ktoremu zamestnavatel
vyplaca nemocenske, je povinny toto potvrdenie odovzdat ihned po jeho vyplneni
zamestnavatelovi.
Narok na nemocenske vznika zamestnancovi po splneni vsetkych
podmienok naroku na nemocenske, ktore stanovuje zakon.
Zamestnancovi, ktoremu vznikol dovod na poskytnutie nemocenskeho v case trvania
nemocenskeho poistenia vznika narok na nemocenske od 11. dna docasnej pracovnej
neschopnosti. Pocas prvych 10 dni docasnej pracovnej neschopnosti ma zamestnanec narok na
nahradu prijmu pri docasnej pracovnej neschopnosti v sulade so zakonom c. 262/2003
Z.Z, ktoru plati zamestnavatel.
Zamestnancovi, ktoremu zaniklo nemocenske poistenie v obdobi docasnej pracovnej
neschopnosti, v ktorom ma narok na nahradu prijmu pri docasnej pracovnej neschopnosti,
vznika narok na nemocenske odo dna nasledujuceho po dni zaniku nemocenskeho poistenia.
Zamestnancovi, ktoremu docasna pracovna neschopnost vznikla v ochrannej lehote,
vznika narok na nemocenske od prveho dna docasnej pracovnej neschopnosti.
Zamestnancovi, ktoremu vznikol dovod na poskytnutie nemocenskeho do troch dni po
skonceni vykonu zakladnej sluzby, nahradnej sluzby alebo zdokonalovacej sluzby v ramci
vojenskej sluzby v ozbrojenych silach alebo civilnej sluzby, skor nez opat zacal vykonavat
cinnost zamestnanca, vznika narok na nemocenske od prveho dna docasnej pracovnej
neschopnosti. Vo vsetkych styroch pripadoch zanika zamestnancovi narok na nemocenske odo
dna skoncenia docasnej pracovnej neschopnosti alebo odo dna uznania invalidity, najneskor
uplynutim 52 tyzdnov od vzniku docasnej pracovnej neschopnosti (dalej len podporne
obdobie).
Zamestnankyni, ktora je v obdobi pred ocakavanym dnom porodu docasne
praceneschopna, vznika narok na nemocenske od 11. dna docasnej pracovnej neschopnosti. V
uvedenom pripade zanika narok na nemocenske zaciatkom siesteho tyzdna pred ocakavanym dnom
porodu urcenym lekarom, ak vznikol zamestnankyni narok na materske.
Do podporneho obdobia sa spravidla zapocitavaju aj predchadzajuce obdobia docasnej
pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 tyzdnov pred jej vznikom. Predchadzajuce
obdobia docasnej pracovnej neschopnosti sa nezapocitaju do podporneho obdobia, ak
nemocenske poistenie trvalo aspon 26 tyzdnov od skoncenia poslednej docasnej pracovnej
neschopnosti a zamestnanec pocas tohto obdobia nemocenskeho poistenia nebol docasne
praceneschopny. Do podporneho obdobia sa taktiez nezapocitavaju obdobia nariadeneho
karantenneho opatrenia
(Pokrac. v bud. cisle)
Spracovala Ing. I. Kralikova, ved. Ppam
Maturity v SSOUH ZP
Skusky dospelosti
sa v Sukromnom strednom odbornom ucilisti hutnickom Zeleziarni Podbrezova(SSOUH ZP)
zacali v dnoch 5. a 6. maja praktickou castou. Studenti ziskavali zrucnost pre
zvolene profesie v prevadzkarnach materskeho podniku a tam si mali moznost
overit aj ich uroven (vid foto). V tyzdni od 17. do 21. maja dvadsatsest buducich
hutnikov operatorov pre tvarnenie kovov, desat mechanikov elektronikov pre automatizacnu
a osem pre spotrebnu elektroniku, ale aj studenti nadstavboveho studia v odbore
strojarstvo, absolvovali maturitne skusky. O ich priebehu, ale aj o dalsom
uplatneni absolventov sa dozviete v nasledujucom cisle.
O. Kleinova + foto
|
Treti majovy tyzden patri v Sukromnom
strednom odbornom ucilisti hutnickom Zeleziarni Podbrezova zavrseniu skusky dospelosti.
Ustnym skuskam predchadzali 15. aprila pisomne a 5. - 6. maja prakticke maturitne
skusky. Citajte na 2. strane.
Foto: A. Nociarova
|
Nasa
anketa* nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa |
Nesporne to bol krok
vpred
Definitivny prechod na vyuzivanie elektronickej
dochadzkovej karty pri objednavani, ale i uhrade stravy v ZP GASTRO servise,
s.r.o., sa zacal dnom 1. aprila t. r. Spociatku boli velke polemiky o tom, ci system
nebude robit stravnikom problemy. Uplynulo pat tyzdnov od jeho zavedenia a my sme sa
zasli pozriet do kantiny v novom zavode. V case spicky sme sa
nahodne opytali vychadzajucich spolupracovnikov: Robi vam elektronicky system
objednavania stravy problemy? Hodnotite ho ako prinos, alebo zataz?
Miroslav FEDOR, taharen rur 2
- Cely svet napreduje a tak aj u nas elektronicky
system je samozrejmostou. Nemal som problemy s tym od zaciatku a myslim si, ze
je to ovela rychlejsie, ako platit hotovostou a napokon aj hygienickejsie.
Marian VRBOVSKY, taharen rur 2
- Od zavedenia systemu sice uplynul kratky cas, ale zatial
neboli ziadne problemy. Myslim si, ze vacsina pracovnikov to uvitala. Spociatku boli sice
trochu obavy - ako vzdy, ked sa zavadza nieco nove. Niekolki chapali zalohu ako sumu,
ktora im bude odratana z prijmu. Vsetko sa vysvetlilo a dnes problemy nie su.
A co sa tyka prinosu z inej strany, nepochybne to zvysilo uroven sluzieb. To, ze
zamestnankyne nemusia narabat s peniazmi je velkou vyhodou.
Vladimir BRZIAK, taharen rur 2
- Spociatku sme sa iste aj pomylili, ale dnes to funguje
dobre. Som v zeleziarnach kratko, nemozem velmi posudzovat, ale vzhladom na to, ze som sem
prisiel z firmy, kde bola uroven stravovania slaba, je to tu neporovnatelne lepsie.
Strava mi chuti a paci sa mi, ze si mozno vyberat z takej sirokej ponuky.
Frantisek REISER, oblukaren
- Aj ked sa zdalo, ze to bude zlozite, je to v pohode.
Nemal som s tym ziadne problemy od zaciatku a myslim si, ze ani moji
spolupracovnici. A ak by nejaky problem bol, su tu zeny, ktore ochotne poradia. Je to
rozhodne prinos. Obsluha je rychlejsia, aj hygiena sa zvysila. Aj tie antikorove pribory
pozdvihli uroven.
Milan WEISS, valcovna bezsvikovych rur
- Z mojho osobneho pohladu, pre tych, ktori robia na
jednu zmenu, je to velky prinos, hoci sa este najdu nejake malickosti. Napriklad, ked je
clovek na chorej alebo si chce odhlasit stravu... Elektronicky sposob objednavania stravy
je nesporne vyhodny. System uz nabehol, nie su problemy. A co sa tyka ludi
v prevadzkarni? Problem je, ze si nemozu objednavat stravu na sobotu a nedelu,
stravuju sa len na volny predaj.
Kamil KURACINA, vyroba naradia
- Spociatku sme sa toho bali, ale je to celkom jednoduche.
Ide to rychlejsie, hygienickejsie. No a nerezovy pribor, to je ina uroven ako jest
s hlinikovym priborom.
Jana KOVACIKOVA, vyroba naradia
- Paci sa mi novy system, aj po hygienickej stranke.
Spociatku som sa bala, dnes som si zvykla. Su este situacie, s ktorymi si neviem
zatial poradit, napr. objednavanie stravy niekolko dni dopredu, ale to sa spytam
pracovnicok stravovania a ony mi ochotne poradia. Urcite je to prinos.
Vyjadrenia nasich spolupracovnikov opat potvrdzuju, ze
zeleziarov len tak nic nezaskoci. Za ostatne roky bolo noviniek viac a vsetky zvladli
bez problemov, takisto sa hned naucili narabat s elektronickou kartou aj pri
objednavke stravy.
A ako vnima priebeh prveho mesiaca prechodu na elektronicky system Jozef
Krella, riaditel ZP GASTRO servisu?
- Na tento krok sme sa pripravovali sest rokov a
spociatku boli velke obavy. Dnes uz mozno konstatovat, ze boli zbytocne. Problemy, ktore
sa vyskytovali pocas testovania sme odstranili a sucasne reakcie stravnikov naplnaju
nase ocakavania. Aj ich pozitivne ohlasy potvrdzuju, ze sme urobili krok vpred. A to
si malokto uvedomuje jeho socialny aspekt. Uz v prvych tyzdnoch sa zjavne zvysili
nakupy v bufetoch, dokonca aj pred vyplatou, a preto si myslim, ze to bol zo
strany vedenia ZP velmi ustretovy krok.
* Ako je to s objednavanim stravy pocas sobot-
nediel?
- Vzhladom na to, ze pocas tychto dni ponukame len jedno
jedlo, nie je potrebne riesit to formou objednavky. V tejto suvislosti chcem vsak
stravnikov upozornit, ze casto sa vyskytuje chyba pri objednavani stravy na pondelok.
Vzhladom na skutocnost, ze system eviduje aj soboty a nedele, mnohi si v piatok
pri objednavani stravy na pondelok nevsimnu datum a v skutocnosti si objednavaju
stravu na sobotu. Nase pracovnicky to zatial akceptuju a chybu opravia, ale ziadam
vsetkych, aby si vsimali pri objednavke datum, pretoze v juni uz takuto objednavku
nebudeme stornovat.
* Vyriesil elektronicky system aj dlhorocne problemy so
zneuzivanim vyhod zamestnancov stravnikmi z inych firiem?
- Pocet cudzich stravnikov poklesol a ti, co sa
u nas stravuju, platia plnu cenu.
Kl/ku + foto
S Evou Monisovou,
riaditelkou RP VUB Brezno
VYHODY PRE ZELEZIAROV
Potvrdenim
dlhorocnej spoluprace medzi VUB, a.s. a ZP a.s., je tzv. Business Partner Program pre
zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a.s. Preco spolupracovat s VUB, a.s., je otazka pre
riaditelku RP Brezno - Evu Monisovu:
- Nasa banka presla od privatizacie v novembri 2001
rozsiahlymi zmenami. Sme clenom medzinarodnej skupiny Gruppo Intesa a mame jasne
sformulovanu viziu stat sa vdaka klientskemu zameraniu najlepsou bankou na Slovensku.
Tento ciel realizujeme prostrednictvom transformacneho procesu, ktory meni obchodny model
banky a jej kulturu tak, aby sme co najlepsie obstali v konkurencii o doveru klienta.
Klientov nasej banky vybavime v 201 obchodnych miestach v SR, maju k dispozicii 420
bankomatov po celej SR, prostrednictvom sluzby Kontakt-Call centrum mozu realizovat svoje
poziadavky 24 hodin denne, 7 dni v tyzdni.
* Ake konkretne vyhody pripravila VUB, a.s., pre
zamestnancov ZP a.s.?
- Spomeniem aspon niektore vyhody:
10 percentna zlava z ceny pre konta VUBasic, VUBasic Plus - sucastou konta je bezny ucet
v slovenskych korunach, zriadenie sluzby Kontakt, jedna platobna karta VISA Electron
alebo Maestro, pristup k informativnemu zostatku k uctu prostrednictvom ATM k tejto karte,
bezhotovostny prevod prostriedkov prostrednictvom ATM, zadavanie a zmena trvalych a
inkasnych prikazov, vypis z uctu mesacne postou, kontokorentny uver,
50 percentna zlava z ceny standardnych platobnych kariet VISA
Classic, MasterCard - bez potreby vinkulacie, denny limit 10 az 50 tisic korun,
30 percentna zlava z poplatku za poskytnutie spotrebneho
uveru,
30 percentna zlava z poplatku za poskytnutie spotrebneho uveru na kupu auta,
30 percentna zlava z poplatku za poskytnutie hypotekarneho uveru,
30 percentna zlava z rocneho poplatku za vydanie kreditnej karty MasterCard Electronic
alebo MasterCard. Vyska uveroveho limitu zavisi od vasho cisteho mesacneho prijmu, napr.
pri prijme 10 000 - 15 000 korun vam poskytneme uverovy limit 13 500 korun.
Bezplatne - poskytnutie kontokorentneho uveru. Vysku
kontokorentneho uveru stanovime na zaklade vasho cisteho mesacneho prijmu, napr. pri
prijme 10 000 15 000 korun vam poskytneme uverovy limit 13 500 korun.
Zvyhodnene produkty VUB, a.s. bude zamestnavatel ZP a.s. propagovat vo svojich
novinach, na strankach svojho intranetu, na vyveskach v priestoroch pracovisk a inou
vhodnou formou
* Pre koho su urcene zlavy?
- Zvyhodnene podmienky, ktore su v ramci predlozenej ponuky urcene zamestnancom ZP a.s.,
moze zamestnanec vyuzivat len pokial trva jeho pracovny pomer v ZP a.s.
* Ako postupovat pri uplatnovani zliav?
- Pri ziadosti o zvyhodnene produkty sa budu zamestnanci ZP a.s., preukazovat v
obchodnych miestach VUB, a.s., zamestnaneckym preukazom.
* Momentalne sme v mediach zaregistrovali reklamu na
flexipozicku...
- Flexipozicka = najjednoduchsia cesta k peniazom - bez rucitela, bez papierovania, bez
cakania na cokolvek. Nasa flexipozicka je nielen jednoducha, ale navyse sa vam prisposobi,
mozete si zvolit, aku vysoku pozicku si vezmete, mozete si zvolit, aka mesacna splatka vam
vyhovuje, mozete si zvolit, kolko mesiacov ju chcete splacat. Vyska pozicky sa pohybuje uz
od 20 000 korun a doba splatnosti je az 5 rokov. Podmienky pozicky vam oznamime na
pockanie, peniaze budu na vasom ucte uz na druhy den. A to vsetko aj ked nie ste
klientom VUB banky.
Otvaracie hodiny VUB, a.s., RP Brezno
Pondelok - Piatok 8,30 - 16,30 hod.
Otvaracie hodiny VUB, a.s., URP Banska Bystrica
Pondelok - Piatok 8,00 - 17,00 hod.
Bankomaty v Breznianskom regione:
Podbrezova - ZP - novy zavod
Brezno - VUB
Brezno - OD Jednota
Vykurovanie bytov
v sprave Stavebneho bytoveho druzstva Brezno v roku 2003
Pri spatnom pohlade na vykurovanie v roku 2003
a porovnanie s rokom 2002, je druzstvu jasne, ze obyvatelia bytovych domov,
ktore spravujeme, sa napriek nepriaznivejsim klimatickym podmienkam spravali ekonomicky
a setrili.
Kvoli uplnemu prehladu uvadzame hodnoty hlavnych ukazovatelov, ktore mali vplyv na
dlzku vykurovacieho obdobia a mnozstvo odobrateho tepla na zabezpecenie tepelnej
pohody.
Rok |
Dlzka vykurovacieho obdobia (dni) |
Dennostupne |
Priemerna vink.teplota (°C) |
Merna spotreba na podlahovu
plochu (GJ/m2) |
2002 |
227 |
3779,55 |
3,35 |
0,4438 |
2003 |
226 |
4006,98 |
2,27 |
0,4293 |
Pri naraste dennostupnov o cca 6 percent sme dosiahli
znizenie mernej spotreby o cca 3 percenta. Na vysledky, ktore sme dosiahli, malo
vplyv to, ze sme v minulosti na meranych vstupoch bytovych domov osadili ekvitermicku
regulaciu, ako aj to, ze v zmysle zakona 70/1998 Z.z. o energetike boli osadene
termostaticke ventily na vykurovacich telesach, vykonali sme hydraulicke vykurovanie
sustav UK a na zaklade poziadaviek samosprav bola vykonana montaz pomerovych
rozdelovacov vykurovacich nakladov (v dalsom len PRVN). PRVN mame osadene na 79,4
percentach vykurovacich telies. Odporucame doplnit instalaciu PRVN v domoch, ktore
neboli doposial nimi osadene. V neposlednom rade sa vsak o to zasluzili aj
samotni obyvatelia, ktori su si vedomi neustale rastucich nakladov na energie
a naucili sa ju vyuzivat efektivne.
V tab. 1 uvadzame porovnanie mernej spotreby tepla za rok 2002 a rok 2003
po kotolniach a v tab. 2 jej graficku podobu.
Tab.1
I |
J |
K |
L |
M |
N |
O |
Kotolna
cislo |
Kotolna
- adresa |
Podlahova
plocha |
Spotr.UK Rok 2002 |
Mer.spotr. na pod.pl.
Rok 2002 |
Spotr.UK Rok 2003 |
Mer.spotr. na pod.pl.
Rok 2003 |
|
|
|
GJ |
GJ/m2 |
GJ |
GJ/m2 |
|
Operacie |
|
|
D/C |
|
F/C |
1 |
L.
Saru |
2504,90 |
1275,480 |
0,5092 |
1231,200 |
0,4915 |
2 |
SDC |
35263,200 |
16331,227 |
0,4631 |
16366,476 |
0,4641 |
3 |
SLN |
38062,200 |
16631,426 |
0,4370 |
16162,740 |
0,4246 |
4 |
TP-1+Sladkov.+Nal.5 |
29312,000 |
14613,858 |
0,4986 |
13942,224 |
0,4756 |
5 |
CSA |
27916,000 |
11149,985 |
0,3994 |
10703,016 |
0,3834 |
6 |
Mazornik II |
38439,100 |
15119,244 |
0,3933 |
14534,168 |
0,3781 |
7 |
Mazornik
III |
35066,760 |
15583,680 |
0,4444 |
14632,956 |
0,4173 |
8 |
Cernakova |
5161,920 |
2388,600 |
0,4627 |
2316,960 |
0,4489 |
9 |
Mazornik
IV |
4065,440 |
1707,840 |
0,4201 |
1596,960 |
0,3928 |
10 |
Zavadka - Paseka |
11746,000 |
5200,000 |
0,4427 |
5230,000 |
0,4453 |
11 |
MS
11, Podbrezova |
7032,000 |
3243,850 |
0,4613 |
3067,200 |
0,4362 |
12 |
VS 190, Podbrezova |
12529,000 |
6425,000 |
0,5128 |
6291,300 |
0,5021 |
|
S P
O L U |
247098,52 |
109670,19 |
0,4438 |
106075,20 |
0,4293 |
Tab.2
V tab.3 su uvedene
spotreby tepla na UK, ako aj merna spotreba za roky 2003 v porovnani s rokom
2002, podla jednotlivych meranych vstupov.
Tab.3
A |
B |
C |
D |
E |
F |
G |
Kotolna |
Vstup-adresa |
Plocha
podlahova |
Spotr.UK Rok 2002 |
Mer.spotr. na pod.pl.
Rok 2002 |
Spotr.UK Rok 2003 |
Mer.spotr. na pod.pl.
Rok 2003 |
|
|
m2 |
GJ |
GJ/m2 |
GJ |
GJ/m2 |
|
Operacie |
|
|
D/C |
|
F/C |
1 |
Krculova
26,28,30 |
2504,900 |
1275,480 |
0,5092 |
1231,200 |
0,4915 |
2 |
Fucikova 20 |
449,160 |
317,724 |
0,7074 |
285,564 |
0,6358 |
2 |
Fucikova 22,24 |
650,770 |
489,056 |
0,7515 |
508,797 |
0,7818 |
2 |
Krculova 9,11 |
877,500 |
668,360 |
0,7617 |
695,329 |
0,7924 |
2 |
Lad. Saru 7,9,11 |
1877,600 |
1068,516 |
0,5691 |
1073,808 |
0,5719 |
2 |
Krculova 20,22,24 |
1875,200 |
1055,520 |
0,5629 |
1064,520 |
0,5677 |
2 |
SDC 12-26 |
8844,800 |
4021,200 |
0,4546 |
3754,800 |
0,4245 |
2 |
Krculova 4,6 |
2739,200 |
1115,929 |
0,4074 |
1050,624 |
0,3836 |
2 |
SDC 6 |
1123,200 |
454,033 |
0,4042 |
423,110 |
0,3767 |
2 |
Malinovskeho 14,16,18 |
4150,400 |
1628,640 |
0,3924 |
1710,720 |
0,4122 |
2 |
Krculova 3 |
3430,900 |
1398,240 |
0,4075 |
1431,360 |
0,4172 |
2 |
Krculova 1 |
3430,900 |
1728,109 |
0,5037 |
1791,000 |
0,5220 |
2 |
Malinovskeho 4-10 |
5026,400 |
2191,896 |
0,4361 |
2164,104 |
0,4305 |
2 |
Krculova 17,19 |
787,170 |
194,004 |
0,2465 |
412,740 |
0,5243 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kotolna |
Vstup-adresa |
Plocha
podlahova |
Spotr.UK
Rok 2002 |
Mer.spotr.
na pod.pl. Rok 2002 |
Spotr.UK
Rok 2003 |
Mer.spotr.
na pod.pl. Rok 2003 |
3 |
SLN
1,2,3 |
4374,400 |
1573,706 |
0,3598 |
1473,660 |
0,3369 |
3 |
SLN
4,5,6,7 |
5822,400 |
2078,640 |
0,3570 |
1994,040 |
0,3425 |
3 |
SLN
9,10,11,12 |
5828,800 |
1438,920 |
0,2469 |
1353,240 |
0,2322 |
3 |
SLN
13,14,15 |
4372,000 |
1614,600 |
0,3693 |
1508,040 |
0,3449 |
3 |
SLN
18,19,20,21 |
5832,800 |
2990,880 |
0,5128 |
2898,000 |
0,4968 |
3 |
SLN
26,27,28 |
3857,600 |
2112,840 |
0,5477 |
2081,520 |
0,5396 |
3 |
SLN
29,30,31,32,33 |
5795,200 |
3565,080 |
0,6152 |
3661,920 |
0,6319 |
3 |
Fr.
Krala 7,9 |
2179,000 |
1256,760 |
0,5768 |
1192,320 |
0,5472 |
4 |
Nalepkova 2 - 6 |
2937,400 |
1449,000 |
0,4933 |
1461,960 |
0,4977 |
4 |
Nalepkova 8 - 12 |
2937,400 |
1541,520 |
0,5248 |
1508,760 |
0,5136 |
4 |
Nalepkova 14 - 18 |
2937,400 |
1840,680 |
0,6266 |
1686,240 |
0,5741 |
4 |
Nalepkova 20 - 24 |
2937,400 |
1204,920 |
0,4102 |
1121,040 |
0,3816 |
4 |
Nalepkova 26 - 30 |
2937,400 |
1375,200 |
0,4682 |
1290,600 |
0,4394 |
4 |
Nalepkova 32 - 36 |
2937,400 |
1405,080 |
0,4783 |
1359,000 |
0,4627 |
4 |
Nalepkova 38 - 48 |
4547,600 |
2073,150 |
0,4559 |
1884,240 |
0,4143 |
4 |
Sladkovicova 22 |
2380,000 |
1324,548 |
0,5565 |
1333,944 |
0,5605 |
4 |
Nalepkova 5 |
2380,000 |
997,920 |
0,4193 |
859,680 |
0,3612 |
4 |
Nalepkova 9 |
2380,000 |
1401,840 |
0,5890 |
1436,760 |
0,6037 |
5 |
CSA
20,22,24 |
3566,400 |
1449,828 |
0,4065 |
1306,800 |
0,3664 |
5 |
CSA
26,28,30,32 |
4803,200 |
1949,760 |
0,4059 |
1877,400 |
0,3909 |
5 |
CSA
34,36,38 |
3516,800 |
1582,920 |
0,4501 |
1443,600 |
0,4105 |
5 |
CSA
40,42 |
2912,000 |
864,108 |
0,2967 |
1164,980 |
0,4001 |
5 |
CSA
44,46 |
2911,200 |
1108,800 |
0,3809 |
1020,960 |
0,3507 |
5 |
CSA
48,50,52 |
4372,000 |
1740,420 |
0,3981 |
1632,096 |
0,3733 |
5 |
Hradby
1,3 |
2916,000 |
1212,120 |
0,4157 |
1116,000 |
0,3827 |
5 |
Hradby
5,7 |
2918,400 |
1242,029 |
0,4256 |
1141,180 |
0,3910 |
6 |
9. maja 1 - 4 |
3815,840 |
1629,360 |
0,4270 |
1613,520 |
0,4228 |
6 |
9. maja 5 - 8 |
4003,440 |
1737,720 |
0,4341 |
1691,280 |
0,4225 |
6 |
9. maja 11 - 14 |
3721,900 |
1480,136 |
0,3977 |
1439,496 |
0,3868 |
6 |
9. maja 15 - 18 |
3440,080 |
1549,800 |
0,4505 |
1525,680 |
0,4435 |
6 |
9. maja 19 - 22 |
3440,080 |
1029,640 |
0,2993 |
911,520 |
0,2650 |
6 |
9. maja 32 - 33 |
1720,040 |
943,200 |
0,5484 |
685,760 |
0,3987 |
6 |
9. maja 34 - 35 |
1907,920 |
727,920 |
0,3815 |
680,760 |
0,3568 |
6 |
9. maja 36 - 38 |
3425,100 |
882,828 |
0,2578 |
1085,112 |
0,3168 |
6 |
9. maja 39 - 42 |
3815,840 |
1609,920 |
0,4219 |
1548,360 |
0,4058 |
6 |
9. maja 43 - 45 |
2861,880 |
1015,200 |
0,3547 |
916,560 |
0,3203 |
6 |
9. maja 46 - 48 |
2861,880 |
1137,240 |
0,3974 |
1115,640 |
0,3898 |
6 |
9. maja 49 - 51 |
3425,100 |
1376,280 |
0,4018 |
1320,480 |
0,3855 |
7 |
MPCL
3 - 6 |
4083,440 |
2104,920 |
0,5155 |
2040,480 |
0,4997 |
7 |
MPCL
7 - 10 |
4408,080 |
2112,840 |
0,4793 |
2068,560 |
0,4693 |
7 |
MPCL
12, 13 |
2282,800 |
1079,280 |
0,4728 |
1066,680 |
0,4673 |
7 |
MPCL
14 - 16 |
2934,560 |
1157,220 |
0,3943 |
1111,320 |
0,3787 |
7 |
MPCL
17 - 21 |
5556,960 |
2093,400 |
0,3767 |
2040,840 |
0,3673 |
7 |
MPCL
36 - 39 |
3878,240 |
1553,400 |
0,4005 |
1224,360 |
0,3157 |
7 |
MPCL
40 - 44 |
4521,440 |
2054,880 |
0,4545 |
1919,880 |
0,4246 |
7 |
MPCL
45 - 47 |
2467,080 |
1285,560 |
0,5211 |
1152,360 |
0,4671 |
7 |
MPCL
48 - 50 |
2467,080 |
1128,960 |
0,4576 |
1056,960 |
0,4284 |
7 |
MPCL
51 - 53 |
2467,080 |
1013,220 |
0,4107 |
951,516 |
0,3857 |
8 |
Cernakova 2 -10 |
5161,920 |
2388,600 |
0,4627 |
2316,960 |
0,4489 |
9 |
MPCL
26 - 29 |
4065,440 |
1707,840 |
0,4201 |
1596,960 |
0,3928 |
Kotolna |
Vstup-adresa |
Plocha
podlahova |
Spotr.UK Rok 2002 |
Mer.spotr. na pod.pl.
Rok 2002 |
Spotr.UK Rok 2003 |
Mer.spotr. na pod.pl.
Rok 2003 |
10 |
Paseka 1,3,5,7 |
3613,000 |
1630,000 |
0,4511 |
1608,000 |
0,4451 |
10 |
Paseka 2,4,6,8 |
3613,000 |
1513,000 |
0,4188 |
1401,000 |
0,3878 |
10 |
Paseka 9 - 17 |
4520,000 |
2057,000 |
0,4551 |
2221,000 |
0,4914 |
11 |
Supkova
42/2 |
2344,000 |
992,900 |
0,4236 |
958,900 |
0,4091 |
11 |
Supkova
43/3 |
2344,000 |
1141,350 |
0,4869 |
1076,600 |
0,4593 |
11 |
Supkova
44/4 |
2344,000 |
1109,600 |
0,4734 |
1031,700 |
0,4401 |
12 |
Stiavnicka 69-72 |
2848,600 |
1705,300 |
0,5986 |
1521,900 |
0,5343 |
12 |
Stiavnicka 57-62 |
4273,500 |
1984,200 |
0,4643 |
1909,700 |
0,4469 |
12 |
Stiavnicka 63-68 |
5406,900 |
2735,500 |
0,5059 |
2859,700 |
0,5289 |
|
SPOLU |
247098,520 |
109670,190 |
0,4438 |
106075,200 |
0,4293 |
Vyuctovanie nakladov za dodavku tepla bude v priebehu
maja 2004 za rok 2003 dorucene uzivatelom bytov.
V bytovych domov, resp. vstupoch, kde nie su osadene PRVN, bude naklad
prerozdeleny cez podlahovu plochu a tam, kde su osadene PRVN ,naklad bude cleneny
tak, ze 30 percent bude prerozdelene cez podlahovu plochu a 70 percent cez PRVN. Treba si
uvedomit, ze dodane mnozstvo, teplo z kotolne bude rozdelene na jednotlive domy
(resp. vstupy), napojene na konkretnu kotolnu, podla skutocne nameranej spotreby na dome
(jeho vstupe). Namerane mnozstvo bude ocenene cenou, ktora pozostava z fixnej zlozky
a variabilnej. Fixna zlozka ceny nasobena mnozstvom dodanych GJ, plus variabilna
zlozka ceny nasobena objednanym mnozstvom prislusneho domu (resp. meraneho vstupu), tvori
naklad v korunach, ktory sa prerozdeli podla horeuvedenych pravidiel.
Pri vyuctovani cez PRVN pre prislusny dom (vstup) budu zratane vsetky odpocitane
dieliky.
Delenim nameranych GJ a odpocitanych dielikov dostaneme kolko GJ pripada na
jeden dielik. Pocet dielikov nasobeny cenou (fixna a variabilna) nam dava naklad
v korunach na jeden dielik. Z toho je zrejme, ze pocet odpocitanych dielikov
nasobenych cenou jedneho dielika je cena urcena cez PRVN (70 percent).
V skutocnosti sme vam chceli naznacit, akym sposobom si kazdy nas uzivatel
bytu moze prepocitat svoj naklad na vykurovanie.
Zaverom chceme poznamenat, ze je nasim zaujmom a cielom v blizkej
buducnosti pomahat samospravam znizovat naklady na vykurovanie, a to hlavne takymi
technickymi opatreniami, ktorych realizaciou dosiahnu usporu niekolko desiatok percent zo
sucastneho stavu. Je to hlavne oblast zateplovania, kde dosiahneme znizenie tepelnych
strat objektu, realizaciou a vymenou konstrukcnych prvkov (okna, vchodove dvere,
presklenie). Uvedenu oblast sme uz zacali realizovat so samospravami (napr. SDC
1226) a v sucasnosti uz vieme nasim uzivatelom zabezpecit aj
prefinancovanie takychto projektov, za vhodnych urokovych podmienok s financnym
ustavom ,so zabezpecenim 100 percentneho rucenia uveru Zarucnou a rozvojovou bankou
Slovenska.
Ing. Jan Durkovic, predseda Stavebneho
bytoveho druzstva Brezno
|
Vyherkyni, Marii Kocickej z valcovne bezsvikovych
rur, zablahozelal a cenu venoval Ing. Marian Kurcik, ekonomicky riaditel. F:
O.Kleinova |
|