PODBREZOVAN  10/2004

STRANA 4

STRANA

0

Kulturna oblast

Hronciansko – brezovsky spolocensky klub

Hoci narodnostny zakon za Rakusko - Uhorska dovoloval narodnostiam zriadovat si vlastne kulturne, osvetove a hospodarske spolky, za statny jazyk v statnej a verejnej sprave bola vyhlasena madarcina. Sprava zeleziarni, pretoze islo o statny podnik, zohrala v odnarodnovacom procese vyznamnu ulohu. Napriek tomu sa robotnictvo neodnarodnilo a robotnici z Podbrezovej a z Hronca sa stali na Horehroni priekopnikmi osvetovych a narodnobuditelskych snah, ktore vyustili v zalozeni Matice slovenskej v Hronci, 4. augusta 1863. Aj ked sa narodnostna struktura ani po vyrovnani nezmenila, slovenske kulturno - osvetove snahy narazali na velke tazkosti. Slovenske divadelne predstavenia sa vsak hrali v Hronci, Brezne, Hornej Lehote, Predajnej a v Lopeji. Do Podbrezovej dochadzali aj madarske kocovne divadelne spolocnosti, ktore dostavali statnu podporu. Pri nich vzdy hravala hudba, aby im dodala slavnostny lesk.
Kulturna cinnost bola inak obmedzena a sustredovala sa viac-menej v tzv. "kasine", umiestnenom v zavodnom hoteli, v osobitnych miestnostiach pre majstrov, poduradnikov a uradnikov. Tu hravali navstevnici karty, gulecnik, citali noviny. Robotnik mal pristup len do zvlast vyhradenej miestnosti, tzv. "pantofliarne" , spojenej s vycapom. V sale zavodneho hotela na poschodi boli organizovane vyrocne zabavy a reprezentacne plesy pre pozvanych, a to neraz aj z Budapesti.
Dna 12. aprila 1877 vznikla v Hronci citaren a spolocensky klub, ktory sa so spravou zeleziarni prestahoval do Podbrezovej, ako Hronciansko - brezovsky spolocensky klub. Spolok odoberal dvadsatsest madarskych casopisov, pat nemeckych a dva slovenske. Knihy boli vyhradne madarske a kupovali ich do kniznice z penaznych trestov robotnikov. Takato kultura nemala, pochopitelne, popularitu medzi robotnictvom.
Clenske v spolocenskom klube bolo pre robotnika nepristupne, pretoze napr. v roku 1877 predstavovalo zlatku mesacne a jeho mesacny zarobok bol patnast zlatych.
Podla oficialnej spravy z roku 1893 boli v Podbrezovej tri kniznice. Prva mala asi 500 zvazkov knih, druha - ludova, zriadena z pokut robotnikov, mala 516 knih a tretia, majetok citatelskeho a spolocenskeho kruzku (130 clenov) a asi 500 zvazkov knih. Vznikom odborovej kniznice v roku 1917 bola tato organizacia vybavena aj knihami z odboroveho ustredia v Budapesti. Bola to ceska socialisticka literatura, najma teoreticke prace v ceskom jazyku Frantiska Soukupa, krajne pravicovo socialneho demokrata, clena II. Internacionaly i poslanca risskej rady vo Viedni, neskorsie aj senatora CSR. (V r. 1953 bola tato literatura vyradena do zberu).
Vedenie zeleziarni zriadilo v oktobri 1912 stale kino. Prve predstavenia boli raz tyzdenne v nedelu. Filmy boli neme, titulky vacsinou nemecke. Hravalo sa az do roku 1916, kedy sa pod vplyvom vojnovych udalosti zacal prejavovat nedostatok filmov. Americke a francuzske filmy sa totiz prestali dovazat.
Vznikom Ceskoslovenskej republiky nastal obrovsky zlom. Do Podbrezovej prisli ceski technici i uradnici, casto z vacsich centier, ktori mali zmysel pre narocnejsiu kulturu - hudbu, divadlo, spev. Ved aj v povodnej hudbe boli takmer dve tretiny ceskych muzikantov. Hudba v tomto obdobi vystupila po prvykrat na velkom mnohotisicovom zhromazdeni zaciatkom decembra 1918 v Radvani, kde zaznela prisaha oslobodeneho ludu pri Sladkovicovom hrobe.
Zaciatkom juna 1919 prevzala kino do spravy odborova organizacia a dala mu nazov kino Proletar. Uradna kontrola kina v Podbrezovej v roku 1921 namietala, ze zahranicne filmy nemaju titulky v domacej reci. Filmy boli neme a titulky boli napisane na pase pauzovacieho papiera, z ktoreho boli premietane na biely pas pod obrazom. Zalezalo len na premietacovi, ci vycitil z deja, ako ma pas s textom posuvat.
Okrem bezplatnych predstaveni pre deti skolskeho veku, odovzdavalo kino podporu Cervenemu krizu, na vianocne dary a stipendia pre chudobne deti, na skolske pomocky, atd. V tejto tradicii pokracovali niekolko rokov.
V roku 1923 premietali vacsinou neme filmy. Vacsina filmov bola americkeho povodu a divak mal moznost dotvorit si dej. Pocas premietania hral tamburassky zbor. Prechod na zvukovy film si vyziadal velke naklady, cim poklesol pocet kin na Slovensku. V roku 1923 bolo na Slovensku 106 kin, v roku 1930 - 210 kin a v roku 1939 ich pocet poklesol na 153.
V rokoch 1930 – 1934 bolo kino odstavene a zrekonstruovane na zvukove zariadenie. V roku 1935 boli premietane v Podbrezovej prve zvukove filmy, napr. v roku 1936 videli divaci v Podbrezovej zvukovy film ceskej filmovej spolocnosti “Janosik”.

J.G.

Kupon c. 6

Odpoved : ....................................
....................................................
Meno a priezvisko:......................
Pracovisko:..................................

 Sutazna otazka c. 6:

LOPEJ - miestna cast Podbrezovej

(Pokrac. zo 6. cisla)

Dalsi supis z roku 1745 vykazuje v Lopeji sest poddanskych usadlosti. Opustenu podu uzivala obec. Obsadena poda mala 25 podielov, z toho 12 stvrtin a 13 osmin usadlosti. Po stvrtine usadlosti obrabalo 11 domacnosti (Kovac, Gal, Babka, Hrncar, Kukol, Sluch, Smola, Mravec, Piliar 3x). Po osmine usadlosti malo 14 domacnosti (Gal 2x, Babka, Kaja, Krajci, Geran, Jalco 2x, Panik, Kovac, Kacur, Slichter, Sroter 2x) a po sestine 2 domacnosti (Mlynar 2x). Na pode pracovalo spolu 27 domacnosti. Z obce Lopej odisli do Novohradu 7 obyvatelia (Tomas Suster s tromi synmi a Matej Kovac s dvomi synmi). V obci boli styri zeliarske domacnosti bez pody a mala aj kopaniciarsku podu (11 meric a luky na 31 vozov sena). Bol tu mlyn patriaci fare, sladovna a vycap liehovin.
Lopejsky obvod, t.j. Lopej a Dolna Lehota, v roku 1787 mal 131 domov (Lopej 53, Dolna Lehota 78) a 995 obyvatelov (388 Lopej a 607 Dolna Lehota).
V suvislosti s vystavbou zeleziarni v Podbrezovej sa do obce stahovali drevorubaci a uhliari, kovaci, ludia roznych profesii spracuvajucich zelezo a riadiaci aparat.
Rolnicke obyvatelstvo tvorili privilegovane rody, potomkovia soltysov (Hriancik, Skultety), oslobodene poddane rolnictvo (Cibula, Geran, Chlebo, Chlebovec, Jasko, Kopanic, Kukucka, Lustik, Masny, Oravec, Pajed, Prosperin,) a zeliari (Barbierik, Bella, Bohal, Bruchac, Buric, Dupak, Dvorsky, Flaska, Chudik, Halaj, Jablonka, Kohut, Krajci, Malek, Michalec, Patus, Panik, Poliak, Predansky, Ramza, Revay, Risa, Rusnak, Sluka, Sojka, Soliar, Sebo). Tieto kategorie rolnickeho obyvatelstva sa zaoberali este aj v polovici 19. stor. podomovym obchodom (Chlebovec, Kukucka, Prosperin, Sojka, Skultety, Steller) alebo remeslom. Na socialne najnizsej urovni boli sluhovia (Busa, Dupak, Lieskovec) a pastieri dobytka (Flaska, Sarik, Strba).
Silnu skupinu obyvatelstva tvorili zamestnanci komory, pracujuci v hutnictve zeleza (Cellar, Dieck, Franc, Gajda, Hlinka, Kabat, Kovac, Majdak, Nemcok, Nager, Opaterny, Pava, Prasovsky, Schreiner) a pri tazbe a spracovani dreva (Almassy, Gabonay, Komora, Nemcok, Rottermund).
Dedinski remeselnici a zivnostnici v Dolnej Lehote boli mlynari (Havrila, Mihok, Opatrny, Pucek, Skultety), stolari, tesari (Bodak, Buric, Kovac, Kohutik, Majder,obuvnici: Bory, Brieda, Chudik, Rakyta, Slobodnik), krajciri (Majdak, Kilvady, Sebo, Steller), cizmari (Chlebovec, Kalinka), kovaci (Blazko, Bruchala, Skultety). Domace obyvatelstvo zotrvavalo pri polnohospodarstve (Babka, Borik, Gal, Kralka, Mlynar, Mravec, Nutter, Piliar), zeliarske rodiny (Dobis, Ganzala, Glembus, Krajci, Kralik, Lubaj, Mentuz, Mravec, Oravec, Pancik, Panik, Risa, Rusnak, Schluk, Skoda, Suhajda, Suchan, Veday).
V oboch obciach boli hostince. V Lopeji (Dobis, Geran, Glembus), horari (Knuotik v Lopeji, Nemcok v Dolnej Lehote). V obci zili aj pocetne kolonie ciganskeho obyvatelstva, ktore casto migrovalo (Bartos, Eremias, Geran, Imrich, Krvan, Lacko).
Najstarsou v Obecnom urade v Podbrezovej je lopejska matrika z roku 1895 (starsie su v Statnom archive v B. Bystrici).
Miestne pamatihodnosti:
- v obci Lopej, na konci malebnej ulicky Hamor - v kanone Vajskovskeho potoka, stal zeleziarsky zavod s kladivami na vodny pohon,
- pamiatkovo cenny je rimskokatolicky Kostol sv. Juraja z roku 1650, s oltarnym obrazom od vynalezcu bezdrotovej radiotelegrafie a maliara Jozefa Murgasa. Kostol a povodny cintorin chrani kamenny ochranny mur so strielnami,
- v cintorine v Lopeji mozeme vidiet viac liatinovych krizov a vystavny pomnik zeleziarskeho podnikatela K. Demutha, majitela vajskovskej antimonovej huty. Kazdorocne sa v aprili v Lopeji uskutocnuje slavnost svateho Juraja, ktorou sa otvaraju horske doliny na zaciatku turistickej a polnohospodarskej sezony. Slavnost je motivovana vznikom a zalozenim obce Lopej okolo roku 1358, v case panovania zakladatelov a podporovatelov kralovskych banskych miest - uhorskych panovnikov Karola Roberta a Ludovita Velkeho z Anjou. Sucastou slavnosti je atraktivny rytiersky alegoricky sprievod a bohaty kulturny program.

Ing. J. Greschner

Tohtorocne slavnosti sv. Juraja objektivom I. Kardhordovej

General zozal aplauz

Pribeh maleho velkeho muza - Milana Rastislava Stefanika, muza nevsednych cinov a cloveka, ktoremu nic ludske nebolo cudzie, uvideli milovnici divadelnych hier 10. maja v Dome kultury Zeleziarni Podbrezova. Hrou s pesnickami herci Radosinskeho naivneho divadla priblizili osobnost, ktora sa rozhodujucou mierou zasluzila o vznik Ceskoslovenskej republiky. Hoci prevazovali faktograficke motivy, neslo o zivotopisnu hru. Pribeh o nadpriemernom a vsestrannom cloveku bol nielen holdom velkemu muzovi naroda, ale jeho praca a odkaz posluzili na uvahy o mieste a poslani talentu a osobnosti v spolocnosti. Cesta za vyznamnym odkazom bola sprevadzana humorom, a to najma preto, ze aj Stefanik bol clovek preplneny optimizmom a sarmom. Na zivotnej ceste Generala sprevadzala hudba Jana Melkovica s textami piesni Stanislava Stepku. V sale zaplnenej do posledneho miesta to vrelo. Burlivy neutichajuci potlesk bol odmenou za vynikajuce vykony a nezabudnutelny kulturny zazitok.

O. Kleinova

Foto I. Kardhordova

Spomienka

“Osud nikdy nevrati co nam vzal, ostanu len spomienky a zial.”

Dna 17. maja si pripomenieme nedozitych 35 rokov nasho milovaneho manzela, otca, syna, brata, zata, krstneho otca a uja

Zdena PREDAJNU z Brezna.

S laskou spominaju manzelka, deti a ostatna smutiaca rodina

...

“Dotlklo srdce, ktore sme tak milovali, klesli ruky, co pre nas pracovali, zhasli oci, stichol hlas, vdaka ti otec za vsetkych nas.”

Dna 15. maja uplynulo desat smutnych rokov odvtedy, co nas navzdy opustil drahy manzel, otec a stary otec

Jaroslav GROLMUS z Lopeja.

S uctou a laskou spominaju manzelka, synovia a dcera s rodinami, vnucata a ostatna rodina

...

“Cas plynie, bolest stale trapi, ale teba nam uz nikto nenavrati. Slzy v ociach, v srdci zial, co drahe sme mali, to nam osud vzal.”

Dna 26. maja uplynie rok, co nas navzdy opustil nas milovany

Jozef MARON zo Stiavnicky.

S laskou a uctou spominaju manzelka a dcery

Podakovanie – smutocne

Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a byvalym spolupracovnikom za prejavy sustrasti a kvetinove dary na poslednej rozlucke s nasou milovanou mamou, starou mamou a svokrou

Elenou SASIKOVOU z Brezna.

Sestry Lubica a Sona s rodinami

Predplavecka priprava

V dnoch 26.-30. aprila absolvovali deti Materskej skoly Stiavnicka – Podbrezova, spolu s pred skolakmi pred plavecku pripravu v hoteli Stupka na Taloch. Vedene trenerkou a ucitelkami sa velmi rychlo oboznamili s vodou a siesti z nich sa naucili aj plavat. Sucastou pripravy bolo aj saunovanie.

Za pomoc, pri organizovani akcie dakujeme Nadacii Zeleziarni Podbrezova, ale aj rodicom.

J. Krbylova a B. Oravcova, ucitelky

<<<

PODBREZOVAN   10/2004

STRANA 4

STRANA

0