citatelska sutaz* citatelska
sutaz* citatelska sutaz |
60. ROCNIK PODBREZOVANA
Hutnictvo na Slovensku v rokoch 1918 - 1945
Rok 2004 je 60. rocnikom nepretrziteho vydavania
Podbrezovana. Hoci prve cislo vyslo uz v roku 1930 (nasledne vyslo sedem cisel),
okolnosti prinutili vydavatela vydavanie zastavit. Historia Podbrezovana pokracovala az
v roku 1945. Vyznamne jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvat aj nasa
citatelska sutaz. Dozviete sa mnozstvo zaujimavosti a ak budete pozorne citat texty,
najdete v nich aj odpoved na otazku. Staci vystrihovat kupony a posielat
odpovede, aby ste ziskali sancu ziskat lakave ceny.
Negativne stranky restrukturalizacie priemyslu po roku 1918
sa prejavili najma v odvetvi hutnictva. Strata odbytu na uzemi Madarska, velke dopravne
vzdialenosti od zdrojov uhlia a konkurencia mimoriadne vyspeleho ceskeho hutnictva mali za
nasledok, ze podiel hutnictva na priemyselnej vyrobe Slovenska klesol do roku 1929 v
porovnani s rokom 1913 priblizne z 12 na 2 percenta. V prvej polovici 20. rokov bolo
zlikvidovanych desat vysokych peci v roznych castiach Slovenska, ako zeleziarske zavody v
Krompachoch, Zvolene a Trnave.
Odvetvie hutnictva zeleza stratilo vacsinu sukromnych podnikov, preto statna sprava
v usili zachovat aspon cast pracovnych miest udrzala a modernizovala za znacnych
financnych obeti hutnicky zavod v Tisovci a sustavne stratovy komplex zeleziarni v
Podbrezovej, prevzaty od uhorskeho eraru.
Vysledkom investicnej akcie v statnych hutnickych zavodoch bola modernizacia a
rozsirenie koksovej pece v Tisovci na objem dennej produkcie 80 -90 ton. Zaroven prebehla
rekonstrukcia zeleziarni v Podbrezovej, kde v rokoch 1924 -1929 instalovali
elektrifikovanu jemnu valcovaciu trat, elektricky vsadzkovy zeriav a pristupili k
rozsireniu jednej zo 7 siemens - martinskych peci. Elektricky pohon systematicky prenikal
do jednotlivych oblasti hutnickej vyroby, coho vysledkom bolo zvysenie poctu
elektromotorov na pohon 8 valcovacich trati, zeriavov, cerpadiel, ventilatorov a inej
techniky v rokoch 1920 -1930 asi zo 175 na 500 jednotiek. Celkovy vykon elektromotorov
vzrastol za uvedene obdobie zo 7,8 MW na 10,3 MW.
Tisovecka huta produkovala zelezo pre zavody v Podbrezovej, kde z neho vyrabali
plechy v hrubke od 4 do 31 milimetrov. Vyrabali aj rurky zvarane na tupo a na osobitnej
linke boli Briedeho metodou valcovane rury s priemerom az 240 milimetrov. V samostatnom
oddeleni boli zvarane dute telesa a rury s hrubkou stien do 26 milimetrov. V zavode Piesok
bola valcovna plocheho zeleza, pier a pasov. Okrem statnych zeleziarni
pracovali v oblasti hutnictva zeleza uz len zastarane prevadzky firmy Coburg na Horehroni
a zavod firmy Schmidt v Prakovciach.
Prestavbu a postupne ozivenie hutnictva prerusila hospodarska kriza na zaciatku 30.
rokov, ked musel byt odstaveny aj posledny vysokopecny zeleziarsky zavod v Tisovci. Do
prevadzky bol spusteny az v roku 1935, po zasadnej rekonstrukcii. Vysokopecne duchadlo a
parne turbiny zavodu pracovali na baze kychtovych plynov odoberanych od vysokej pece.
Vsadzkove vytahy vysokej pece uz pohanali elektromotory. Pri zvyseni vykonu pece o 60
percent sa znizili naklady na vyrobu tony zeleza o 30 percent.
V podbrezovskych zeleziarnach po roku 1930 pristupili k zvacseniu objemu
oceliarskych peci. Zvaranie rur vodnym plynom bolo ciastocne nahradene elektrickym
zvaranim. Napriek usiliu o pozdvihnutie produktivity prace ostaval rocny vykon na jedneho
robotnika zeleziarni 173 ton ocele, kym vykon robotnika v kladnianskych zeleziarnach
predstavoval 438 t ocele rocne. Do roku 1938 dosiahla produkcia suroveho zeleza na
Slovensku 25 percent a ocele 35 percent urovne z roku 1913. Po vzniku Slovenskej republiky
odovzdala vlada statny zeleziarsky komplex do ruk nemeckeho koncernu Hermann Göring
Werke. Koncern sa zameriaval viac na exploataciu, ako na zasadnejsie rozsirovanie
technickej zakladne podnikov, preto sa objem hutnickej produkcie pohyboval aj v rokoch
vrcholiacej vojnovej konjunktury len na urovni rokov 1937-1938.
V 30. rokoch uspesne pokracovala vyroba uslachtilych oceli v Prakovciach. Na
zaklade kapitalovych vstupov firmy Poldina huta Kladno do tohto podniku bola rozsirena
elektraren a v roku 1937 zacala prevadzku prva elektricka oceliarska pec na Slovensku, s
obsahom 0,8 tony a spotrebou 1 az 1,4 kWh/kg ocele.
Vyroba medi a modrej skalice nadviazala na predvojnovu produkciu v elektrolytickom
zavode v Banskej Bystrici, ktory bol podrobeny rekonstrukcii. Po prvej svetovej vojne
odstavene zavody na spracovanie medenej rudy v Krompachoch sa opat spustili do prevadzky v
polovici 20. rokov, ked tu nova spolocnost s prevahou nemeckeho kapitalu, zacala vyrabat
mednaty koncentrat. Antimonova ruda bola zhutnovana v ciastocne modernizovanom zavode v
Cucme a vo Vajskovej, kde na jej spracovanie sluzili tri lezate pece, vykurovane uhlim na
roste. Ortut vyrabala huta v Merniku, elektrifikovana prostrednictvom francuzskeho
kapitalu, ako aj zavod firmy Vitkovicke banske a hutnicke taziarstvo (VBHT) v Rudnanoch.
V Krompachoch z iniciativy medzinarodneho konzorcia s 50 - percentnou ucastou
svajciarskeho kapitalu opat pristupili k zasadnej rekonstrukcii a rozsireniu zavodu na
spracovanie medenych rud elektrolyzou, odstaveneho pocas hospodarskej krizy. Zvyseny dopyt
po medi pre potreby elektrotechniky urychlil vystavbu elektrolyzy v rokoch 1937-1938. K
zavodu patrila pec s 20 elektrickymi duchadlami a besemerovna. Celkova vyroba medi sa v
rokoch 1921-1937 zvysila zo 113 na 609 ton a do roku 1941 so stupajucou vojnovou
konjunkturou az na 2300 ton.
- J.G. -
Sutazna otazka c.10
Na kolko percent klesol do roku 1929 v porovnani s
rokom 1913 priblizne podiel hutnictva na priemyselnej vyrobe Slovenska ?
Nasa spolocna cesta
(Pokrac. z minuleho cisla)
POVRAZNIK - Powraznik (1424), Pobraznyk (1536), Powrasnyk
(1786).
Obec vznikla asi v 14.storoci. Plietli sa tu povrazy pre lubietovske
a starohorske bane. Koncom 19. storocia a zaciatkom 20. storocia pracovali
obyvatelia zvacsa v lesoch a v zeleziarnach v Podbrezovej.
PONICKA HUTA
Ponicka huta: Poyniker Hochofen (1780)
Vznikla okolo zelezneho hamra a vysokej pece. Hamor bol postaveny v roku
1718 za financovania obcanov mesta Banska Bystrica. K hamru bola v roku 1729
pristavena aj vysoka pec. Postavil ju banskobystricky mestan Samuel Keller, potom ju
vlastnila sukromna spolocnost. V roku 1775 prevzal hutu do majetku stat. Vysoka pec
produkovala tyzdenne 90 - 186 vied. centov suroveho zeleza, ktore sa skujnovalo najprv
v Kostiviarskej, od roku 1790 vo Vajskovej. V prvej polovici 19. storocia
patrila k Hroncianskemu komplexu. V roku 1815 tu bolo zamestnanych 17
robotnikov.
V roku 1874 bola prevadzka hamru aj s vysokou pecou zastavena. Za cele
obdobie prevadzky bola dosiahnuta vyroba 560 000 q suroveho zeleza v hodnote 1 680
000 zlatych a 420 000 q kovaneho zeleza v hodnote 3 360 000 zlatych.
MOSTENICA (Gaza Mosthenicze (1513), Hütten Moschenitz
(1563), Moschenitz (1622), Mostenitz(1780)
Uzemie sa prvy raz spominalo v roku 1340 (terra Mosnicze), osada vznikla na
podkonickom uzemi pravdepodobne az po roku 1496, okolo thurzovskych hut - scendzovacej
(tzv. nemeckej a rafinacnej - tzv. polskej, ktore boli od roku 1503 do zaciatku
18.storocia dolezitym clankom banskobystrickeho mediarskeho podniku. Tu sa vyse 200 rokov
spracuvala bohata surova med spanodolinska a starohorska.
Mostenica bola v roku 1546 - 1848 komorskou osadou. V 18. storoci sa
zapajala do komplexu erarnych zeleziarni v Hronci. Zvysky medenej huty
v Mostenici su badatelne este dnes. Udaje o vzniku huty sa nepodarilo spresnit,
no v roku 1535 bola v prevadzke a v roku 1565 z Banskej Bystrice
posielali do Mostenice ciernu med na dalsie spracovanie a na vytazenie striebra.
Koncom 18. storocia nastal upadok. Potom tu bola mensia taviaren, spracujuca
zeleznu rudu z miestnych a hiadelskych bani a 2 zlievacie pece, ktore
pracovali do roku 1804.
V roku 1815 tu bolo zamestnanych 14 robotnikov. V roku 1829 bol
pristaveny dolny a horny hamor a v roku 1840 boli vyhne prestavane na vyhne
COMTE (podstatou tejto novinky bolo preklenutie vyhne, cim zabranili unikaniu ziaru
a znizila sa spotreba paliva).
V roku 1864 boli postavene pudlovacie pece a v roku 1878 bol hamor
po sustredeni vyroby do Podbrezovej zruseny. Vyroba za roky 1799 - 1878 predstavovala 360
000 q zeleza v hodnote 2 988 000 zlatych.
Pracu v zeleziarnach v Podbrezovej nasli aj
obyvatelia Mostenice:
Flosnik, Hanko, Alexander Koza, Ludovit Koza, Jan Koza, Jozef Koza, Longauer,
Mackovic, Mitterpach, Mora, Mihal, Nather, Oborcok , Rostar, Settey, Strecok, Tisliar,
Vaclavik, a dalsi.
ZAVER
Socialna struktura obyvatelstva komorskych banickych
a hutnickych obci a osad (1787 - 1836) ukazuje, ze progresivne rastla sidelna
aglomeracia okolo Hronca (sustredovanie vyroby, zakladanie novych prevadzok, stupajuce
naroky na drevo, a to v obidvoch drevorubacskych obvodoch). Zmena koncepcie
hutnictva zeleza (vystavba Podbrezovej) tento crtajuci sa trend zmenila, pricom
v rokoch 1836 - 1869 zacal ubytok, resp. stagnacia obyvatelstva obci, vzdialenejsich
od rodiaceho sa priemyselneho centra (Jasenie, Predajna, Raztoka, Dubova, Nemecka,
Zamostie) a obci s neperspektivnymi prevadzkami (Bystra, Dolna Lehota).
Citelnejsi rast obyvatelstva zaznamenali tie byvale poddanske obce, ktorych obyvatelstvo
sa zacalo orientovat na priemyselnu vyrobu (Myto pod Dumbierom, Dolna Lehota, Lopej, Horna
Lehota, napokon aj Valaska).
Kvantitativna analyza vyvoja socialnej struktury obyvatelstva na zaklade scitania
obyvatelstva v roku 1869 nam poskytuje taketo uzavery:
Slobodnymi zamestnaniami sa zaoberalo v skumanom regione 141 ludi, z toho
bolo napr. 23 duchovnych, 33 uradnikov, 53 ucitelov, 3 lekari, 4 ranhojici, 4 lekarnici,
v stavebnictve bolo zamestnanych 76 ludi, v kovospracujucich
a drevospracujucich samostatnych remeselnych profesiach pracovalo 786 ludi,
v baniach a hutach pracovalo 1293 ludi, v potravinarskych remeslach 165
ludi, v obchode 627 ludi, v doprave 39 ludi, v ostatnych sluzbach 1937
ludi. Bez konkretneho zamestnania bolo 6932 ludi (ide najma o dospele zeny ako
domace) a v polnohospodarstve bolo zamestnanych 7896 ludi.
Zakladna vrstva obyvatelstva zila este aj v 60. rokoch 19. storocia
z polnohospodarstva (38.2%), na druhom mieste boli bane a huty (6,35%)
a potom remesla (4,9%). Obchod, doprava, penaznictvo a ine moderne cinnosti boli
takmer nezname. Problematika stavu a vyvoja obyvatelstva je vsak vycerpana iba
v hrubych rysoch.
Roku 1867 pracovalo v Podbrezovej asi 600 robotnikov, r. 1881 asi 770
robotnikov,r.1885 okolo 1360 robotnikov, r.1893 asi 1860 robotnikov, roku 1895 okolo 2100
robotnikov, roku 1900 asi 2300 robotnikov. Cely komplex (Podbrezova, Piesok, Tisovec,
Lubietova a Chvatimech) zamestnaval r 1900 asi 3500 robotnikov.
Podla scitaniu ludu v r. 1921 mala osada Podbrezova (Podbrezova, Skalica,
Stiavnicka, Hnusno, Piesok, Chvatimech) i s robotnikmi do osady nepatriacimi (byvajuci v
salandach) 1821 obyvatelov, z toho narodnosti slovenskej 1640, madarskej 38, ceskej 128,
nemeckej 5, talianskej 1. Pocet domov bol 163 a na kamenolome 17. V ostatnych castiach
obce mimo Lopeja zilo: v Kamenolome 275 dusi, na Stiavnicke 103 dusi, v Hnusne 26 dusi, na
Piesku 364 dusi a na Chvatimechu 17 dusi.
(Dokonc. v buducom cisle)
Ing. Jan Greschner
Pozvanka pre vas
II. Motozraz v Osrbli
II. Motozraz na Horehroni “Steiger live weekend” sa
uskutocni v dnoch 16. - 18. jula v Osrbli. Otvorenie bude v piatok
o 12. hodine. O 17. hodine sa uskutocnia netradicne sutaze a o 19.
hodine Kaskaderska stunt show. O 20. hodine vystupi skupina Tulibanda, nasleduje
sutaz o najzrucnejsiu dievcinu a mladenca, vystupenie rockovej skupiny Rock is
back, nocna motocyklova show... V sobotu sa program zacina o 10. hodine
drevarskou sutazou, caka vas vylet parnym vlakom do Vydrova (Tucna Anca, Drezina
a PREKVAPENIE). O 12. hodine bude motocyklova show, o 15. hodine spanila
jazda do Brezna, o 16. hodine sutaz pre deti, o 19. hodine motocyklova show,
vystupenie skupiny DEJA - VU, o 21. hodine vystupi skupina historickeho sermu Berezun
a nebude chybat miss mokre tricko, ci mister mokre slipy. Zabava a rockove
koncerty az do rana bieleho. Akcia sa kona za kazdeho pocasia. Autobus v sobotu
Brezno - Osrblie o 16. hodine na autobusovom nastupisti v Brezne
a v nedelu z Osrblia do Brezna o 1. hodine z arealu biatlonu.
Autobus bude stat na kazdej autobusovej zastavke SAD.
| Na dovolenkovu notu K benzinovej pumpe pribehne chlapec s kanistrou:
“Desat litrov benzinu, ale rychlo!”
“Co je, co hori?”, zamumle pumpar.
“Ano, moja skola. Ale uz zhasina.”
...
Jozo sa vytahuje: “Jano, vies, kto to bol
Einstein?”
“Neviem.”
“Ako by si to mohol vediet, ked nechodis do vecernej skoly.”
To Jana dozerie a opyta sa: “A ty vies, kto je Fero Novak?”
“Nie.”
“To je ten, co ti chodi za zenou, ked si vo vecernej skole.”
...
“Pan doktor, strasne ma boli hlava, nemozem to
vydrzat.”
“Fajcite?”
“Kdeze.”
“Pijete?”
“Som abstinent.”
“A co zeny? Mate milenku.”
“No dovolte, ja som manzelke verny!”
“Tak to mam pre vase bolesti hlavy jedine vysvetlenie. Svatoziara! Je vam
velmi tesna.” |
Rodicia Jany po prvykrat uvidia jej priatelia
a zdesia sa. Mladik je cely potetovany, neustale hresi a chova sa agresivne. Ked
odide, znepokojena matka sa pyta dcery:
“Ty si naozaj myslis, ze to je dobry chlapec?”
“Ale mamka,” odpovie Jano, “keby nebol, tak by predsa nerobil patsto
hodin verejno-prospesnych prac!” ...
Kapitan sa obori na novacika: “Co to vyvadzate, ved ste
skoro zastrelil generala!”
“No vidite, a to drzim pusku po prvy raz v zivote,” odpovie
vojak.
..
Pride dochodca k holicovi. Na hlave ma tri vlasy
a chce ich ucesat.
“Tak to dame jeden vlas dolava, druhy doprava a treti nechame
rovno,” hovori holic.
Pri cesani jeden vlas vytrhne. “No, tak dame jeden doprava a druhy
dolava,” zasvitori. Ale hned nato zase jeden vlas nechtiac vytrhne. Ked sa zacne
ospravedlnovat, starcek mavne rukou. “Viete co, nechajte to tak, ja pojdem
strapaty.” |
|
