|
RADY PRE CESTOVATELOV Pokracov. z minul. cisla O prevencii pri ochoreniach, ktore sa mozu u nas epidemicky rozsirit, hovorime s MUDr. Mariou Avdicovou, PhDr., hlavnou odbornickou MZ SR pre epidemiologiu Regionalneho uradu verejneho zdravotnictva so sidlom v Banskej Bystrici, kde vam poskytnu aj podrobnejsie informacie pred cestou do zahranicia. *Co treba vediet, aby sme si z dovolenky doniesli len prijemne suveniry? - Uvolnenim kontaktov medzi jednotlivymi statmi v ostatnych rokoch enormne vzrastol pocet cestujucich z jednej krajiny do druhej. Pracovne cesty a vylety do exotickych krajin su v sucasnosti velmi vyhladavane, no nie kazdy si uvedomuje, ze okrem prijemnych zazitkov si moze priniest aj neprijemne zdravotne nasledky. Cestovatel je vystaveny rizikam suvisiacim so zivotnym prostredim: rizika vyplyvajuce zo samostatneho cestovania, z pobytu v urcitej oblasti, z postipania hmyzom alebo inymi zivocichmi, z konzumacie hygienicky nedostatocne upravenej vody, potravin, nezanedbatelne su tiez rizika sexualne prenosnych chorob. *Ktore z nich su najzavaznejsie a ako postupovat v prevencii? - V kratkosti spomeniem najzavaznejsie. Proti nakaze brusnym tyfusom sa mozeme chranit dodrziavanim zasad osobnej hygieny a hygieny stravovania. Ockovanie sa odporuca pri cestach do niektorych krajin Azie, Afriky, Strednej a Juznej Ameriky, najma tam, kde nie su zabezpecene standardne hygienicke podmienky. Ockovacia latka je vysoko bezpecna a len ojedinele vyvolava lokalne neziaduce ucinky. Ockovanie vsak nechrani proti nakaze velkym poctom bacilov, preto aj ockovani by mali dodrziavat vseobecne zasady prevencie. Najcastejsim pramenom povodcu nakazy salmonelozy su domace a divo zijuce zvierata, zvlast vtaky osipane, hydina, hlodavce... Najdokonalejsou prevenciou je dokonala tepelna uprava potravin a dodrziavanie hygieny. Ockovanie sa nevykonava, lebo nie je dostupne. Bacilarna dyzenteria je akutnym ochorenim hrubeho a dolnej casti tenkeho creva, zvlast u deti do 5 rokov, ale postihuje i starsich. Hrozi pri poziti kontaminovanej potravy, prenos je vsak mozny aj priamym kontaktom s chorym alebo rekonvalescentom. Opat hra v prevencii najdolezitejsiu ulohu hygiena stravovania, ako aj osobna hygiena, hlavne umyvanie ruk. Prekonanie bacilarnej dyzenterie zanechava oslabenu imunitu a preto velmi skoro po jej odzneni moze dojst k reinfekcii. Ockovacia latka nie je dostupna. Dalsim ochorenim je kampylobakterioza - akutna horuckovita gastroenteritida, charakterizovana kolikovitymi bolestami v bruchu a hnackou. Faktorom prenosu je kontaminovana voda a surove mlieko, pripadne nedostatocne tepelne spracovanie masovych pokrmov alebo priamy styk s infikovanymi zvieratami. Prevencia spociva v dodrziavani zasad osobnej hygieny a hygieny stravovania. Ockovacia latka proti tomuto ochoreniu nebola zatial vyvinuta. V tropoch a subtropoch cestovatelov postihuju hnacky. Na ich vzniku sa podielaju nespecificke faktory, znizujuce celkovu odolnost organizmu (klimaticke zmeny, unava, neobvykla strava, nadmerne pitie sladkych napojov) a specificke infekcne agensy. Dodrziavanim vseobecnych preventivnych zasad vyrazne znizujeme riziko ochorenia. Choroba spinavych ruk - virusova hepatitida typu A (virusovy zapal pecene) sa vyskytuje na celom svete. Ockovanie sa odporuca cestujucim do 40 rokov pri dlhodobych pobytoch v krajinach s nizkym hygienickym standardom - africke krajiny, Azia, Stredomorie, Stredny vychod, Stredna a Juzna Amerika. Ochrana nastupuje 14 dni po ockovani. Po zakladnom ockovani a po preockovani druhou davkou trva imunita 10 rokov, podla poslednych vyskumov sa predpoklada viac ako 20-rocna. Virusova hepatitida typu B je nakaza velmi rozsirena v africkych statoch, Juznej a Strednej Amerike, vychodnej Europe, na Blizkom vychode, v juhovychodnej Azii, v Cine a na ostrovoch Ticheho oceanu. Pramenom povodcu nakazy je clovek - nosic virusov. V prevencii dodrziavat prisne zasady osobnej hygieny (vlastny uterak, vlastny holiaci strojcek atd.). V sucasnosti je na trhu niekolko ockovacich vakcin proti tomuto ochoreniu. Aplikacia druhej davky nasleduje po mesiaci od ockovania prvou davkou vakciny, tretia davka sa aplikuje 6 mesiacov od prveho ockovania. Ochrana nastupuje 2-tyzdne po ockovani, jej dlzka je 10 rokov. Zdrojom meningokokovej meningitidy je clovek, ktory sa nakazi obvykle kvapockovou infekciou pri priamom kontakte s chorym, skor vsak s bacilonosicom. Nespecifickou ochranou je spravna vyziva, udrziavanie dobrej telesnej kondicie, v kolektivoch dodrziavanie zasad osobnej a celkovej hygieny. Specificku ochranu poskytuje ockovanie, ktore sa odporuca navstevnikom oblasti s vyskytom tohto ochorenia. Je vyzadovane od vsetkych putnikov do Mekky v Saudskej Arabii. Nebezpecna je aj malaria - parazitarne ochorenie vyvolane styrmi druhmi prvkov - Plazmodii. Najcastejsie sa vyskytuje v rovnikovej Afrike, juhovychodnej Azii... V endemickych oblastiach sa clovek chrani pred vektormi, teda komarmi, proti plazmodiam uziva chemoprofylaxiu. Prenasace su najaktivnejsie za sumraku a v noci. V tomto case je potrebne chranit odevom co najvacsiu plochu koze, tzn. nosit dlhe nohavice, dlhe rukavy, satku na krku. Saty by mali byt svetlej farby, pretoze tmava komare pritahuje. Pri pobyte vonku sa odporuca pouzivat repelenty, spat pod moskytierou impregnovanou insekticidom. Dezinsekcia obytnych miestnosti sa robi sprejom alebo zapalenim zadymovacov. Je vhodne byvat co najdalej od liahnisk komarov a okna a dvere chranit sietami proti hmyzu. Odporuca sa chemoprofylaxia antimalarikami pocas celeho pobytu a 5-6 tyzdnov po navrate. Z dovodu overenia znasanlivosti je vhodne zacat podavat lieky uz 1-2 tyzdne pred odchodom a uzivat ich po jedle, pravidelne urcity den v tyzdni. V. Kukolova |
Jedalny listok 19.-25. 7. 2004 | Jedalny listok 26.7.-1.8.2004 |
Pondelok 19.7. I.-II.-III. zmena Polievka: kapustova letna, pecivo
Utorok 20.7. I.-II.-III. zmena Polievka: horacka, pecivo
Streda I.-II.-III. zmena Polievka: hov. s pec. haluskami, pecivo
Stvrtok I.-II.-III. zmena Polievka: paradajkova s cestovinou, pecivo
Piatok 23.7. I.-II.-III. zmena Polievka: fazulova so salamou, pecivo
Sobota 24.7. Polievka: surdica, pecivo
Nedela 25.7. Polievka: rolnicka, pecivo |
Pondelok 26.7. I.-II.-III. zmena Polievka: francuzska, pecivo
Utorok 27.7. I.-II.-III. zmena Polievka: stupavska zabijackova, pecivo
Streda 28.7. I.-II.-III. zmena Polievka: krupkova, pecivo
Stvrtok 29.7. I.-II.-III. zmena Polievka: slepacia s cestovinou, pecivo
Piatok 30.7. I.-II.-III. zmena Polievka: sosovicova kysla, pecivo
Sobota 31.7. Polievka: hrachova, pecivo
Nedela 1.8. Polievka: zeleninova domaca, pecivo |
<<< |