ZP a.s. NEWS

GOLF NA HOREHRONI

Do dejin nasho regionu sa 8. august 2002 zapisal otvorenim prveho majstrovskeho 18 jamkoveho golfoveho ihriska na Slovensku, v lokalite Tale. V tomto roku si pripominame druhe vyrocie jeho existencie a vyuzivania.

Pri prvych myslienkach o golfovom ihrisku, ale aj pri jeho vystavbe z laickej, ale aj odbornej verejnosti (ochrancov prirody) zaznievali nie prilis suhlasne, ci optimisticke reakcie, pricom si malokto uvedomil, ze tato myslienka je protivahou rozpadu strojarskeho priemyslu na Horehroni a presne s vladnym programom sa bude podielat na rozvoji cestovneho ruchu a dvihat moralny kredit spolocnosti.
Po mnohych, najma legislativnych tazkostiach, bol golfovy areal Tale v spominany den otvoreny. Uz dva roky v lete, v zime, “funguje” ako “Areal sportov Tale”, spolu s lyziarskymi vlekmi a svahmi pre zjazdove lyzovanie.
Neprislucha mi hodnotit ekonomicku stranku, len z osobneho poznania viem, ze areal je vyuzivany celorocne sirokou sportuchtivou verejnostou, je zivotaschopny a hojne navstevovany.
Naviac, mozeme tu stretnut ludi z celeho Slovenska, Ciech a co tesi najviac, z blizkeho ci dalekeho zahranicia. O kvalite a popularite tohto sportoveho arealu svedci aj fakt, ze tu mozeme stretnut o. i. znameho ceskeho herca Jiriho Bartosku, zo slovenskych celebrit ministra Eduarda Kukana, generalneho riaditela TJ JOJ Milana Knazku, herca Milana Lasicu, ale aj popularnych sportovcov: Miroslava Satana, bratov Stastnych, Jana Lasaka a dalsich. Tyzdenne sa tu stretavaju osobnosti, najma z hospodarskeho zivota. Nas areal je popularny aj v biatlonovom sporte, nakolko pri kazdej navsteve Slovenska Exekutiva IBU (Medzinarodnej biatlonovej unie) na cele s jej prezidentom Anderssom Bessebergom z Norska nezabudne v nom urcitu dobu pobudnut. Tak sme mohli v juni tohto roku na “golfe” stretnut predstavitelov IBU s predsedami organizacnych vyborov Svetovych poharov, ci majstrovstiev sveta, ked popri svojich povinnostiach pri rokovaniach o diani vo svetovom biatlone, neobisli ani golf, kde stravili podla ich vyjadrenia, krasne chvile.
Ale pozrime na golf z trocha ineho pohladu. Areal Tale bol pred niekolkymi rokmi charakteristicky prirodnym plazovym kupaliskom. Vo svete geometrickym radom, najma v hospodarskych kruhoch, zacala rast popularita golfu, pri ktorom sa okrem telesnej aktivity rozvija aj dusevna obroda sirokych vrstiev hracov, zatial prevazne manazerov a ich rodinnych prislusnikov bez ohladu na vek, ktori po narocnej praci aktivne relaxuju a pritom so svojimi obchodnymi partnermi aj pracuju. Golf je sport dzentlmenov, pristupny aj sirokej verejnosti. Ani spickovi profesionali neporusuju dzentlmenstvo a fair-play na ukor osobneho prospechu a presadenie osobnej a komercnej vyuzitelnej vynimocnosti. Golf je iny ako futbal ci hokej, je iny ako casto pravidla nerespektujuce podnikanie. Je skutocne skulturnenim nielen ducha, ale zvlast v nasom pripade, skulturnenim niekolkych desiatok hektarov pasienkov, ci ladom leziacich pozemkov.
Vychadzajuc z troch zakladnych principov - duch, telesna aktivita, prostredie - uz pri prvej myslienke postavit golfovy areal na Taloch, zo skusenosti zo sveta, ale aj susednej Ceskej republiky, rezonovala myslienka vystavby druheho ihriska. A stale rezonuje, ved to je cesta propagacie, prilivu navstevnikov do regionu.
Nielen ja, ale urcite mnohi z nas laikov sa musime otvorene priznat, ze pri otvoreni golfoveho arealu na Taloch sme nemali ani tusenia, ci v susednej Ceskej republike maju rozsirenu golfovu hru, okrem znamych Karlovych Varov a Marianskych Lazni.
V tychto dnoch sa mi dostal do ruk “Pruvodce po golfovych hristich v CR”, tretie vydanie, ktore mozno povazovat za male vyrocie. V nom su zdokumentovane vsetky ihriska od ich vzniku az po tie, ktore budu otvorene v roku 2004 v Cechach a na Slovensku. V Cechach je v 53 lokalitach celkovo 73 ihrisk s 9 jamkami, ak ich pocitame samostatne. Z uvedeneho je 14 ihrisk 18 jamkovych a 4 s 27 a viac jamkami. Naopak, na Slovensku mame jedno - majstrovske 18 jamkove ihrisko na Taloch, od roku 1995 v Bernolakove a vo Velkej Lomnici normovane 9 jamkove, v Piestanoch 9 jamkove (zatial nenormovane) a v Trencine len cvicne odpalisko (Driving Range). V golfovych kruhoch sa hovori o priprave dalsich ihrisk na Slovensku.
Mnohi si urcite odpoviete, ze tento stav je dany historiou. Pravda je to len ciastocna, ale pri tom mozno konstatovat, ze najstarsie golfove ihriska sa nachadzaju v kupelnych mestach nasho zapadneho suseda, ako bolo vyssie uvedene. Najstarsi golfovy spolok v Cechach vznikol pod nazvom Golf Resort Karlovy Vary v roku 1904, s ihriskom rozlohy 2,3 ha. Dalsie ihrisko bolo slavnostne otvorene 21. augusta 1905 anglickym kralom Edwardom VII. v Marianskych Laznach. Podla dostupnych dokumentov, golfovy boom v Cechach zacal koncom 90. rokov dvadsiateho storocia a zaciatkom noveho tisicrocia, kedy vyrastla vacsina golfovych ihrisk tak, ako sa golfova hra dostava do sirsieho okruhu populacie. Situacia s budovanim ihrisk v Cechach bola scasti jednoduchsia o to, ze su mnohe zasadene do travnikov zamockych parkov, po dlhe roky vzorne udrziavanych, co na Slovensku zial tazko hladat.
Aby bol region viac spropagovany, treba navstevnikov niecim oslovit, prilakat ich, a to si musime pomoct sami. Aj preto sa vedenie Zeleziarni Podbrezova a.s. rozhodlo svoje nevyrobne aktivity nasmerovat na rozvoj regionu a jednou z nich je aj myslienka vybudovania druheho majstrovskeho golfoveho ihriska s 27 jamkami. Ako najvhodnejsia bola vybrata lokalita na Brezinkach, na byvalom kejdovom hospodarstve pred obcou Michalova, v katastralnom uzemi mesta Brezna.
Po vymedzeni priestorov a vybaveni vlastnickych vztahov boli zamerane golfove drahy, v priprave je studia celeho 136 ha arealu a Zamer cinnosti pre posudenie vplyvov na zivotne prostredie, podla zakona c. 127/94 Zb. Praca na vychodzich podkladoch je narocna, nakolko ide o tzv. necivilizovanu plochu bez inzinierskych sieti, s usekmi zamokrenymi povrchovou vodou, samovysevnymi porastmi rokliniek, s vacsimi vzdialenostami zdrojov pitnej a uzitkovej vody.
Naviac, chceme aby uzemie bolo celorocne vyuzivane, cim sa zvysi a udrzi aj zamestnanost obyvatelstva a cele okolie ozivit pritomnostou navstevnikov. Chcem spolu s privrzencami golfu verit, ze sa nam podari prekonat vsetky nastrahy pripravy tejto investicnej akcie, najdeme dobrych spoluinvestorov a zanedlho sa nas region stane vyhladavanym miestom, nielen vyznavacmi golfu, ale aj milovnikmi prirody. O to sa vsak vsetci musime pricinit svojimi podnikatelskymi, obcianskymi aktivitami, slusnym vystupovanim, cistotou okolia a vzajomnym preukazovanim si ucty. Len takto pozdvihneme zivot v nasom regione, na ktory sa akosi pri rovnomernom rozvoji regionov Slovenska od kompetentnych zabuda.

V.F.

<<<

Nepodcenujte nastrahy lesa

Pozor na medvede

Leto je obdobim zberu lesnych plodin a tohto roku je ich veru dostatok. Okolite lesy navstevuju hufy zberacov a mnohi mozno netusia, ze tam na nich ciha aj nebezpecenstvo. Casto koluju chyry o napadnuti cloveka medvedom. Pokial su to len famy, ludia tomu aj veria, aj nie. Dna 31. jula sa vsak stal konkretny pripad, ked medvedica ohrozila zivot oberacke malin vo Valaskej v lokalite Potocky (nad starou Valaskou). Nastastie nestalo sa to najhorsie, predsa je vsak namieste nepodcenovat skutocnost, ze vylet do hor sa nam moze stat osudnym.

Na Slovensku zije okolo 800 medvedov a najcastejsim miestom, kde ich mozno stretnut su hory stredneho a severneho Slovenska. Ide o medveda hnedeho,

v podstate plache zviera, aj napriek svojej sile a mohutnosti. Na pritomnost votrelcov ho vcas upozorni vynikajuci cuch a sluch.

Medvede teraz vacsinu dna podriemkavaju v hustine. Ziskavaju sily, ved na konci leta ich caka poriadna fuska, naberat tukove zasoby na zimu. Pozorovat ich vo volnej prirode je skor vzacnostou. Cloveka napadne medved len vynimocne, a to ked je poraneny, synantropny (zvyknuty na ludsku potravu, odpadky a stratil prirodzenu plachost), nema moznost uniku, je pri koristi alebo ide o medvedicu s mladatami. Tieto situacie neznamenaju, ze medved hned zautoci. Spravanie pri stretnuti s nim je potrebne prisposobit situacii, v ktorej sa nachadzame. Ak je medved vzdialeny viac ako 100 metrov a nepriblizuje sa rychlo k vam, mozete ho pokojne pozorovat. Ak je blizsie a priblizuje sa smerom k vam, je potrebne ustupit a pomaly odchadzat. Nikdy vsak neutekajte a nekricte. Ak sa s medvedom stretnete na vzdialenost niekolkych metrov, postupujte podobne, snazte sa vsak odvratit pohlad bokom. Priamy pohlad totiz moze vyprovokovat utok. Ak medved zautocil, snazte sa zostat lezat na zemi tak, aby ste si nohami chranili brucho a rukami drzali krk za hlavou. Nehybte sa a zotrvajte v tejto polohe, kym medved neodide. Ak stretnete synantropneho medveda (v blizkosti turistickych zariadeni), nepriblizujte sa, nesnazte sa ho prikrmovat a co najrychlejsie odidte. Ak vas prenasleduje, odhodte nejaku vec (ruksak), ktora moze medveda zaujat a zadrzat.

Kl.

Vyberame z polrocneho rozboru bezpecnosti a hygieny prace

Pracovna urazovost

V prvom polroku bolo v nasej spolocnosti zaregistrovanych devat pracovnych urazov, z titulu ktorych bolo vymeskanych 959 kalendarnych dni. Pri porovnani s rovnakym obdobim predchadzajuceho roka vykazujeme znizenie o 18 pracovnych urazov a 37 zameskanych kalendarnych dni.

Rok	Pocet urazov	Pocetnost na 100 zamest.	Zameskane kal. dni	Percento PN
I. polrok 2004	9	0,22	959	0,13
I. polrok 2003	27	0,65	996	0,13
Rozdiel ± :	-18	-0,43	-37	0,

V sledovanom obdobi nebol v Zeleziarnach Podbrezova a.s. zaznamenany tazky, ani smrtelny pracovny uraz.

Rozbor ukazovatelov pracovnej urazovosti podla jednotlivych prevadzkarni

Pracovisko Pocet zamestn. Pocet urazov Pocetnost Zameskane kal. dni Percento prac. neschopnosti

Oceliaren 388 - - 7 0,01 388 - - 7 0,01

Valcovna bezsvikovych rur 737 2 0,27, 286 0,21

Taharen rur 1 572 4 0,70 209 0,20

Taharen rur 2 565 1 0,17 31 0,03

Zvarovna rur velkych priemerov 68 - - - - - 68 - - - -

Hutnicka druhovyroba 70 1 1,43 29 0,22

Srotove pole Piesok 79 1 1,26 146 1,01

Odbor riad. kvality 138 - - - -

Energetika 215 - - 137 0,37

Strojarenska vyroba 156 - - 23 0,08

Vyroba naradia 117 - - - -

Elektroservis 87 - - - - 87 - - - -

Doprava 191 - - 91 - 191 - - 91 -

Odbor zasobovania 79 - - - - 89 - - - -

Ostatne utvary 635 - - - - 635 - - - -

ZP a.s. 4097 9 0,22 959 0,13

Podla poctu pracovnych urazov (pocetnosti) na 100 zamestnancov, najvyssia pracovna urazovost bola v prevadzkarnach hutnicka druhovyroba a srotove pole Piesok. Priemerna pocetnost za spolocnost dosiahla 0,22, co v porovnani s prvym polrokom 2003 predstavuje znizenie takmer o 66 percent.
Podrobnejsi rozbor urazovosti poukazuje na skutocnost, ze najviac pracovnych urazov bolo v stredisku oblukaren v taharni rur 1 a v profesiach zamocnik vo valcovni bezsvikovych rur a taharne rur 1.
V oblasti pracovnej urazovosti zien bol zaregistrovany jeden pracovny uraz v taharni rur 1. V porovnani s prvym polrokom minuleho roka doslo v tejto oblasti k znizeniu o styri pripady.
Z dovodu pracovnych urazov bolo vymeskanych 959 kalendarnych dni, co v porovnani s rovnakym obdobim roka 2003 predstavuje znizenie o 37 dni. Priemerne percento pracovnej neschopnosti bolo 0,13, t.j. rovnako ako minuly rok, priemerny denny stav praceneschopnych bol pat zamestnancov (menej o jedneho zamestnanca) a jeden pripad pracovneho urazu bol priemerne lieceny 106 dni, co predstavuje zvysenie o 69 dni.
Na zvyseni priemernej doby liecenia sa podpisali najma tri pripady pracovnych urazov s dlhodobou pracovnou neschopnostou: dva urazy z roka 2003 a jeden tohtorocny:
-riadic paletizacie vo valcovni bezsvikovych rur pri demontazi a dvihani spodnych nozov noznice Lindeman utrpel zlomeninu pravej ruky. V prvom polroku 2004 liecenie trvalo 158 dni,
-majster energetiky pri pochodzkovej kontrolnej cinnosti spadol, pricom si zlomil lavu nohu (doba liecby v I. polroku 2003 trvala 137 dni),
-prevadzkovy udrzbar srotoveho pola Piesok si pri montazi lesenia natrhol bicepsovy sval pravej ruky, ktoreho liecba v tomto roku trvala 146 dni.

Pracovna urazovost podla jednotlivych prevadzkarni

I. polrok Vo Vvr Vt1 Vt2 Vz Vhd Vsp Gork Te Tsv Tvn Tes Td Ez Ost.

2004 - 2 4 1 - 1 1 - - - - - - - -

2003 1 8 5 8 - - 2 - - - 1 - 1 1 -

Rozdiel ±: -1 -6 -1 -7 - +1 -1 - - - -1 - -1 -1 -

Z uvedeneho vyplyva, ze pracovny uraz nebol zaregistrovany v deviatich prevadzkarnach firmy, pricom vyrazne znizenie urazovosti zaznamenali v taharni rur 2 a vo valcovni bezsvikovych rur.

Podla poranenych casti tela

V sledovanom obdobi sme zaregistrovali jedno poranenie ramena a nadlaktia, jedno poranenie lakta a predlaktia, tri pripady poranenia zapastia a ruky, jedno poranenie kolena a predkolenia a tri poranenia priehlavku a nohy pod nim.

Zdroje, priciny a miesta urazov

Zdroje:
V 77,8 percentach to bol material, bremena a predmety, v 11,1 percenta stroje hnacie, obrabacie a pracovne a 11,1 percenta predstavovali pracovne, cestne priestory a pady osob.

Priciny:
V 88,9 percentach to boli nedostatky osobnych predpokladov a riziko prace, v 11,1 percentach pouzivanie nebezpecnych postupov a sposobov prace.

Miesta:
V 33,3 percentach to boli stroje obrabacie a rovnake percento predstavovali ostatne miesta v zavode, a v 22,2 percentach to boli priestory pri tvarniacich strojoch.

Najcastejsie druhy prace
V 33,3 percentach to bola montazna, opravarenska a udrzbarska cinnost, v 33,3 percentach vyrobna cinnost, obsluha strojneho a technologickeho zariadenia a v 33,3 percentach vyrobna cinnost rucna.

Nepracovna urazovost

V priebehu hodnoteneho obdobia bolo u zamestnancov zeleziarni zaznamenanych 61 nepracovnych urazov a ich liecba trvala 3114 kalendarnych dni. Pri porovnani s rovnakym obdobim roka 2003 vykazujeme znizenie o 21 nepracovnych urazov a zvysenie liecby o 475 zameskanych kalendarnych dni. Pocetnost na sto zamestnancov predstavovala 1,48 (znizenie o 0,49), percento pracovnej neschopnosti bolo 0,41 (zvysenie o 0,06), priemerny denny stav praceneschopnych zamestnancov bol 14 (viac o 3) a jeden pripad nepracovneho urazu bol priemerne lieceny 51 dni (zvysenie o 19 dni).
Vykazovane ukazovatele nepracovnej urazovosti nie su realne, nakolko v zmysle Liecebneho poriadku na hlaseniach o docasnej pracovnej neschopnosti pre zamestnavatela nie su specifikovane diagnozy ochoreni a druhy urazov.
Zeleziarne Podbrezova a.s. s cielom rozsirit socialno-zamestnanecke vyhody uzavreli s ALIANZ Slovenskou poistovnou a.s., zmluvu o urazovom poisteni svojich zamestnancov. Poistenie sa vztahuje na vsetky druhy urazov, ku ktorym doslo pri pracovnej i mimopracovnej cinnosti po celych 24 hodin a tyka sa vsetkych zamestnancov spolocnosti. V priebehu prveho polroka si likvidaciu poistnej udalosti uplatnilo 129 zamestnancov. Allianz Slovenska poistovna a.s., likvidovala 71 poistnych udalosti v celkovej vyske 166 379 korun.

Choroby z povolania

V sledovanom obdobi nebola oddelenim pracovneho lekarstva Rooseveltovej nemocnice priznana ani jedna choroba z povolania.Za poslednych pat rokov bolo priznanych celkom desat chorob z povolania a jedno podozrenie na chorobu z povolania. Priznane boli choroby z povolania v prevadzkarnach oceliaren a valcovna bezsvikovych rur. V oceliarni to bolo sest chorob zapricinenych vibraciou, jedna zo zaprasenia pluc prachom a jedna choroba z dlhodobeho nadmerneho jednostranneho zatazenia (DNJZ). V prevadzkarni valcovna bezsvikovych rur boli priznane dve choroby z povolania, zapricinene hlukom.
Celkove bolo priznanych sest chorob zapricinenych vibraciou, dve choroby z hluku, jedna z prasneho prostredia a jedna choroba z DNJZ. Z patrocnej analyzy vyplyva, ze v roku 2000 nebola priznana choroba z povolania, v roku 2001 to boli tri choroby v prevadzkarnach oceliaren (2) a valcovna bezsvikovych rur (1), v roku 2002 islo o sest chorob, z toho v oceliarni (5) a valcovni bezsvikovych rur (1), v roku 2003 bola priznana jedna choroba v oceliarni a v prvom polroku tohto roku nebola priznana ziadna choroba z povolania.

Odskodnenie, regresy

V zmysle zakona c. 311/2001 Z. z. - platneho znenia, bolo v zeleziarnach odskodnenych devat pracovnych urazov. Z dovodu porusenia zasad bezpecnosti prace v styroch pripadoch bolo odskodnenie ciastocne.
Za pracovne urazy sa postihnutym vyplatilo 164504 korun, z toho urazovy priplatok za docasnu praceneschopnost predstavoval 123869 korun, nahrada za bolest 34035 korun a za stazene spolocenske uplatnenie 6600 korun.
Zo strany Socialnej poistovne bola uplatnena jedna vyzva na uznanie a dobrovolne splnenie nahrad davok poskytnutych z poistenia zodpovednosti za jeden pracovny uraz vo vyske 1500 korun.

Pokrac. v buducom cisle

<<<

Vyzva

Prosime darcov krvi s krvnou skupinou A, najvhodnejsie A+, o pomoc pre nasu spolupracovnicku, ktorej operacia je podmienena styrmi darcami krvi.

Blizsie informacie poskytneme v redakcii na telefonnom cisle 2711, 2714.