Novoveke nalezy na
Hrade Lupca |
Prvopociatky archeologickeho vyskumu v lokalite
stredovekeho hradu Lupca, leziaceho nad obcou Slovenska Lupca, spadaju do zaciatku
devatdesiatych rokov minuleho storocia. V tomto obdobi bol na dolnom nadvori hradu
realizovany archeologicky vyskum pod vedenim pracovnika SUPSOP v Banskej Bystrici,
PhDr. V. Hanuliaka (Hanuliak 1991).
 Pri uprave okolia
bol v severozapadnej casti obvodovej hradby zisteny kuzelovity nasyp zeminy, ktory
uzavieral vstup do hradneho barbakanu.
Po odkopani zeminy az trojmetroveho zasypu bola odkryta bocna branka
s poskodenym kamennym portalom. Zasyp obsahoval okrem stavebnej sutiny a tmavej
zeminy premiesanej lomovym kamenom aj velke mnozstvo crepoveho materialu pochadzajuceho
z novovekych nadob, ktore datovali zasyp do obdobia 17. - 18. storocia.
V skladbe nalezoveho materialu prevladala stolova keramika, skladajuca sa
prevazne z glazovanych nadob s polevou na vonkajsej aj na vnutornej stene, fragmenty
tanierov a velkych hlbokych mis.
Pouzivanie kuchynskej keramiky dokladuju nalezy hlinenych pekacov, dzbanov
a velke mnozstvo keramickych panvic - trojnoziek.
Medzi najvyznamnejsie nalezy z druhu stolovej keramiky patria tri habanske
taniere, ktore boli z casti restaurovane. Su to dva identicke ploche taniere
s bielou polevou a po okrajoch s bohatou, modro malovanou vyzdobou
s rastlinnym motivom. Na dne taniera v okruhlom rame s motivom vetvicky s
bledozelenou polevou je hnedo namalovany rok 1701. Tieto dva taniere patria pravdepodobne
do obdobia takzvaneho holandskeho stylu, ktory bol modny az do prvej stvrtiny 18.
storocia.
Treti tanier je hlboky s bledomodrou podkladovou polevou. Na troch miestach
okrajovej plochy je malovany viacfarebny dekor s kvetinovym motivom. V strednej
casti dna je namalovany kvet. Skladba farieb je hneda, modra a zlta. Jeden
z kvetov na okraji taniera deli na dve casti rok 1695.
Ziskana keramika poukazuje na bohatu skladbu uzitkovych nadob v obdobi 17. -
18. storocia na hrade a zaroven poukazuje svojim mnozstvom na pocetne osadenstvo
hradu, ktore v nom sidlilo.
Miesto a tvar zasypu svedci o tom, ze sa pouzivalo ako smetisko
v priestore pod hradnou kuchynou a jedalnou. Preto je zasyp taky velky, a po
case zakryl aj poskodeny, uz nepouzivany vchod bocnej branky.
V roku 1997 - 1998 bol realizovany archeologicky vyskum v interieri
suterenu stvorcovej veze - donzonu, ktory lezi na hornom nadvori hradu (Mosny 1997 -
1998). Miestnost s rozmermi 370 x 327 cm bola v dolnej casti zasekana do
kamenneho brala.
Do miestnosti vedu dva vstupy. Jeden z vychodnej strany, je zasekany do
kamenneho podlozia a preklenuty valenou klenbou zamurovany murivom z lomoveho
kamena. Druhy, teraz pouzivany vstup z juznej strany nadvoria, je prerazeny do
skalneho neupraveneho podlozia.
Vyskum v centralnej casti miestnosti odkryl kruhovu cisternu, vybudovanu
z lomoveho kamena. Jej priemer sa s hlbkou mierne zvysuje, takze ustie cisterny
je zatiahnute. Az do hlbky cca 160 cm je kamen dobre kladeny s pojivom, avsak miestami (
hlavne v dolnej casti ) je vyrazna absencia pojiva v okrajovej casti spoja.
Objekt je vymurovany do upraveneho ( zasekaneho ) kamenneho podlozia - hradneho
brala, z ktorej velka cast vysoko vystupuje nad uroven okolitej podlahy. Priestor,
medzi stenou cisterny a kamennym bralom, je vyplneny zasypom kamennej drte
a v hornej casti ilovitou vrstvou udupanej hlinenej podlahy, na ktorej sa
nachadzala minca datovana do roku 1895.
V hornych vrstvach zasypu cisterny sa nasla minca z roku 1897, co
dokladovalo obdobie, kedy bol zasyp cisterny ukonceny. V hlbke 160 cm sa na severnej
stene cisterny odkryla kaverna vypadaneho muriva, z ktorej sa zosunula sutinova vypln
premiesana s tmavou zeminou obsahujucou keramicke zlomky a mincu s rokom
1800.
Zasyp cisterny na hornom nadvori hradu Lupca poskytuje vynimocne podmienky pre
datovanie uzitkovej - kuchynskej keramiky, ktora v nalezovom materiali zastupuje
prevaznu cast hrnciny. Ide o keramiku pouzivanu v priestoroch hradu, horneho
nadvoria v miestnostiach priliehajucich k miestu s cisternou, kde
v severozapadnej casti bola v minulosti hradna kuchyna.
Rozbor keramiky poukazuje na provenienciu blizkej lokality Lubietova, znamej svojou
hrnciarskou vyrobou. Cerveno vypaleny crep keramiky je z okolia Lubietovej
a Slovenskej Lupce ( hlinisko tehelne ), kde sa az doteraz obcas tazi pre potreby
miestnych keramikarov.
Naopak, keramika so svetlym crepom sa vyrabala skor v okoli Novej Bane
a Brehov, tam sa aj vyuzivala malba cervenou engobou (Fillo).
Tieto dva zakladne materialy nachadzajuce sa v zasype cisterny v hlbke
210 - 320 cm naznacuju obchodne vztahy pri nakupe a zasobovani kuchynskou keramikou
hradu z tychto lokalit v 18. - 19. storoci.
Potvrdzuju to aj nalezy skla (1820 - 1840) a mince z roku 1800. Zaroven sa
casovo priblizuje k obdobiu destrukcie bocnej steny cisterny, kedy jej funkcia zanika
a stava sa vysypkou kuchynskeho odpadu.
V hlbke 160 - 180 cm sa vyskytoval subor miniaturnych vaziciek, ktore sa vsak
uz nachadzali nad urovnou zasypu dolnych vrstiev a daju sa datovat do obdobia druhej
polovice 19. storocia.
V dolnej urovni zasypu cisterny sa nachadzali polovice a vacsie casti nadob
bez moznosti celkovej rekonstrukcie. Kedze pri vyberani zasypu cisterny sa postupovalo
pomaly v casovom horizonte jedneho roka a po 10 – 20 cm vrstvach,
nepredpokladam, ze by doslo k prehliadnutiu tak velkych casti. Je preto mozne, ze
v obdobi zasypu cisterny sa vo vacsej miere odstranoval material z objektu hradu
na viacere miesta (nasypovy kuzel pri barbakane ), pri pravdepodobnej ciastocnej uprave
prebiehajucej v areali hradu v dlhsom casovom obdobi, co potvrdzuju jednotlive
samostatne vrstvy zeminy, popola a stavebnej destrukcie. V ramci stavebnej cinnosti
vznikali vrstvy vapna, omietky a destruovanych narozi ktore boli odstranene pri
uprave interieru miestnosti horneho hradu.
V mladsom obdobi sa cisterna nasledne zaplnala v hornych vrstvach ktore
datuju mince 1860, 1895 a 1897 a skladba zasypu sa meni.. Pozostavala
z casti kovovych nadob – hrncov, velkeho mnozstva tabuloveho skla
a cylindrov petrolejovych lamp. Vrstva s tymto nalezovym materialom zasypava
ustie cisterny a zvysuje sa nad okolity teren do vysky 20 cm nad podlahu, cim funkcia
cisterny zanika . Priestor sa dalej pouzival ako sklad uhlia.
Na zaver treba pripomenut, ze vyskum ktory by datoval vystavbu cisterny, nebol
realizovany. Musela by byt odstranena kamenna dlazba a pokracovat vo vykope.
V sucasnosti sa vsak k tomu nepristupuje a to z casoveho dovodu. No ak je
nam zname obdobie zaniku funkcnosti cisterny, tak mozeme predpokladat aj cas jej
vybudovania. Pravdepodobne obdobia vybudovania, pripadne upravy cisterny datuje nalez
crepov nadoby, ktora bola pritlacena murivom a nachadzala sa v ilovej vrstve pod
zakladom muriva. Crepy pochadzaju z nadoby s hrubsou stenou svetlohnedeho
sfarbenia, na casti bol vyrazny cierny flak po zadymeni. Boli ziskane dva crepy bez
zdobenia, so stopami po toceni a dva crepy (do seba zapadajuce). Okraj nadoby je
esovito profilovany, s vyrazne zhrubnutym okrajom. Ostatne crepy nadoby sa nachadzaju
pod murivom, ktore sa kvoli tlaku muriva nedaju vybrat. Podla typologie a materialu
spracovania predpokladam datovanie nadoby do obdobia 16.storocia. Tymto sa datuje vystavba
cisterny do doby stavebnych uprav Pavla Rubigalla.
Peter Mosny
K 60. vyrociu
Podbrezovana
Citatelska sutaz, do ktorej sa mnohi z vas zapajaju uz
niekolko mesiacov, avizuje, ze v decembri si pripomenieme vyznamne jubileum. Odvtedy,
ako zacal Podbrezovan vychadzat nepretrzite, uplynie 23. decembra 2004 uz 60. rokov.
Vzhladom na skutocnost, ze nase noviny su zaroven prvymi podnikovymi novinami na
Slovensku, bude toto vyrocie o to vyznamnejsie. Zeleziarne Podbrezova
v spolupraci s Filozofickou fakultou UK - katedrou zurnalistiky pripravuju na
16. decembra konferenciu pre novinarov podnikovej tlace. Sucasne bude vyhlaseny prvy
rocnik novinarskej sutaze “O cenu ZP”. Prve stretnutie organizatorov sa
uskutocnilo v hoteli Stupka 3. septembra 2004.
O.K |
