PODBREZOVAN   1/2005

STRANA 2

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Vyroba


<<<

 

Anton Mojzis, asistent vyrobneho riaditela, informuje:

December vo vyrobe

Na prahu noveho roku 2005 v mene vyrobneho useku, ako aj v mene svojom, prajem vsetkym zamestnancom ZP a.s. vela pevneho zdravia, stastia, rodinnej pohody a na pracovisku dosiahnutie co najlepsich pracovnych vysledkov. Vstupujeme uz do piateho roku 21. storocia, od ktoreho ocakavame pokracovanie dosahovania priaznivych vysledkov vo vyrobe a samozrejme aj v ekonomike, a tym stabilizaciu prosperity akciovej spolocnosti. Rok 2004 v oblasti zabezpecovania vyrobnych uloh a hlavne hospodarenia, bol druhym najlepsim v historii Zeleziarni Podbrezova a.s.. Podstatnou mierou k tomu prispela konjunktura hutnickych vyrobkov, co umoznilo maximalne vyuzit vyrobne kapacity v rozhodujucich vyrobnych prevadzkarnach. Mozno konstatovat, ze uz pri planovani sme velmi dobre odhadli potreby jednotlivych druhov vyrobkov na trhu a zaroven sme zabezpecili rovnomerne plnenie planovanych uloh. Z jednotlivych vyrobnych prevadzkarni sme najvyssie plnenie zaevidovali vo vyrobe oblukov, s prekrocenim rocnych uloh o 43,3 percenta, nasleduje vyroba presnych rur v taharni rur 1, potom vyroba ocele. Dalej nasleduje vyroba valcovanych rur a presnych bezsvikovych rur v taharni rur 2. Splnenie rocnych uloh bolo zaevidovane aj vo vyrobe zvaranych rur velkych priemerov na 100,1 percenta. Z dovodu nedostatocnej zakazkovej naplne bolo zaznamenane nesplnenie rocnych uloh v prevadzkarni hutnicka druhovyroba a vo vyrobe zvaranych rur malych priemerov na novej zvaracej linke.
Z pohladu na charakter cinnosti minuleho mesiaca mozno konstatovat, ze december 2004 bol mesiacom strednych oprav, ktore sa uskutocnili v oceliarni, valcovni bezsvikovych rur, zvarovni rur velkych priemerov a v oblukarni.

Vysledky dosiahnute vo vyrobnych prevadzkarnach:

OCELIAREN

Svoje mesacne vyrobne ulohy si prevadzkaren splnila na 140,3 percenta. V porovnani s financnym planom bolo vyrobenych 6535 ton ocele navyse. Vysoke prekrocenie mesacnych uloh bolo vynutene zvysenymi poziadavkami predaja externym odberatelom. Vedenie spolocnosti rozhodlo pokracovat vo vyrobe az do vianocnych sviatkov a planovana stredna oprava technologickeho zariadenia bola presunuta na obdobie medzi vianocnymi a novorocnymi sviatkami. Vyssie poziadavky predaja ovplyvnili aj ulohy nakladky, ktore boli splnene na 110,6 percenta.

Valcovna bezsvikovych rur

V distribucnej vyrobe boli vyrobne ulohy splnene na 143,8 percenta, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzkarne tvorila z uvedenej vyroby 45 percent a realizacia 55 percent. Ulohy nakladky minuleho mesiaca boli splnene na 192 percent. Z celkovej nakladky 4042 ton z expedicneho miesta valcovne bezsvikovych rur bolo nalozenych 3931 ton a z 111 ton z expedicneho miesta taharne rur 2. Prekrocenie vyrobnych uloh bolo ovplyvnene dostatocnou zakazkovou naplnou, no hlavne skratenim strednej opravy technologickeho zariadenia, takze posledne dva dni roku 2004 mohli byt vyuzite na valcovanie. Rozbeh vyroby ukazal, ze detailnym rozplanovanim rekonstrukcie krokovej pece pred redukovnou na jednotlive dni, ba az hodiny, je mozne zvladnut aj narocne opravarenske cinnosti a rekonstrukcne prace. Okrem tejto najvacsej akcie boli investicne zrealizovane nove ostreky pred dierovacim lisom a redukovnou a v generalnej oprave vymenena vymurovka nisteje karuselovej pece a oprava horakovej komory narazacej pece.

Zvarovna rur velkych priemerov

Vplyvom nizsej zakazkovej naplne boli dosiahnute priemerne vysledky. Prevadzkaren svoje vyrobne ulohy splnila na 88 percent a ulohy nakladky na 108 percent. V druhom tyzdni decembra bola vykonana stredna oprava technologickeho zariadenia. V pracovnych dnoch medzi vianocnymi sviatkami mali pracovnici prevadzkovu dovolenku, cast vsak pracovala na vyrobe podloziek pod zvitky pre externeho odberatela. Tak si prevadzkaren svoje ekonomicke vysledky vylepsila pracou vo vykonoch, zrealizovanych v hodnote 1.08 mil. korun.

Taharne rur

Zakazkova napln prevadzkarni bola aj v poslednom mesiaci roku 2004 velmi dobra, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove boli v obidvoch taharnach rur vyrobne ulohy v sortimente bezsvikovych rur splnene na 113,5 percenta, pricom taharen rur 1 vykazala plnenie na 122,5 a taharen rur 2 na 111,6 percenta. V taharni rur 1 bola v druhej polovici decembra vykonana planovana stredna oprava technologickeho zariadenia. V taharni rur 2 vyrabali pocas vsetkych pracovnych dni mesiaca. Ulohy nakladky boli v decembri splnene v taharni rur 1 na 190,2 percenta. Taharen rur 2 ulohy nakladky splnila na 107,1 percenta. Horsi vyvoj v plneni planovanych uloh bol zaevidovany vo vyrobe a nakladke zvaranych rur malych priemerov. Aj minuly mesiac pokracoval nabeh vyroby a osvojovanie si technologie novych rozmerov. Vyrobenych bolo 241 ton zvaranych kalibrovanych rur, 16 ton zvaranych presnych rur v taharni rur 2 a 1,6 ton zvaranych presnych rur v taharni rur 1. Percentualne plnenie je velmi nizke. V kalibrovanych rurach sa pohybuje na hranici 32 percent a v presnych rurach na hranici 7 percent. Podobne vysledky boli dosiahnute aj v plneni nakladky zvaranych rur malych priemerov. Plnenie vyroby kalibrovanych rur predstavovalo 39,2 percenta a presnych zvaranych rur 11,7 percenta.

Oblukaren

Stredisko svoje vyrobne ulohy splnilo na 152,8 percenta a vyrobilo 275 ton navarovacich oblukov. Kedze zakaziek bolo dostatok, stredne opravy technologickeho zariadenia boli vykonane priebezne po linkach pocas celeho mesiaca. Na cistiace prace, hlavne elongatorov a zeriavovych drah, boli vyuzite dva posledne dni mesiaca. Uzatvorenie skladov odberatelov pocas vianocnych sviatkov ovplynilo plnenie uloh nakladky, dosiahla 98,3 percenta.

Hutnicka druhovyroba

Zakazkova napln bola trochu nizsia, celkove za december vyrobne ulohy prevadzkaren splnila na 60,3 percenta vo vyrobkoch druhovyroby na 100 percent vo vyrobe hydraulickych rur. Trochu lepsie vysledky sme dosiahli v nakladke hotovych vyrobkov. Planovane ulohy vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby boli splnene na 68,5 percenta a v hydraulickych rurach na 240 percent.

Vysledky dosiahnute za cely rok (rocne ulohy splnili vsetky vyrobne prevadzkarne okrem vyroby zvaranych rur malych priemerov a vyrobkov hutnickej druhovyroby):

* Oceliaren svoje planovane vyrobne ulohy splnila na 112,1 percenta, naviac bolo vyrobenych 37 008 ton. Prekrocenie planovanych uloh ovplyvnili zvysene poziadavky predaja, ktore boli prekrocene o 23,2 percenta a o 7,5 percenta vyssie poziadavky polotovarov. V roku 2004 bola dosiahnuta najvyssia rocna vyroba ocele v novej elektrickej oblukovej peci. Ulohy nakladky boli splnene na 118,4 percenta.

* Vo valcovni bezsvikovych rur boli v distribucnej vyrobe ulohy splnene na 107,2 percenta, ulohy nakladky na 108,1 percenta. Prekrocenie vyrobnych uloh ide na vrub vyssich poziadaviek predaja externym dodavatelom. Aj vo vyrobe bezsvikovych rur valcovanych za tepla sme v minulom roku dosiahli rekordnu vyrobu.

* Vo zvarovni rur velkych priemerov boli vyrobne ulohy za dvanast mesiacov minuleho roka splnene na rovnych 100 percent vo vyrobe zvaranych rur velkych priemerov, okrem toho bolo vyrobenych 63 ton izolovanych bezsvikovych rur pre plynarensky priemysel a 2 tony zvarovanych prechodov. Ulohy nakladky boli splnene na 100 percent.

* Vo vyrobe bezsvikovych presnych rur boli ulohy splnene na 109 percent, z toho taharen rur 1 vykazala plnenie na 118,8 percenta a taharen rur 2 na 106,3 percenta. Splnene boli aj ulohy nakladky v obidvoch prevadzkarnach, v taharni rur 1 na 118,4 a v taharni rur 2 na 112,4 percenta.

* Vo vyrobe zvaranych rur malych priemerov mozno cely rok charakterizovat ako nabehovy a osvojovanie si technologie vyroby jednotlivych rozmerov. Cas ukazal, ze nabeh bol podstatne zlozitejsi, ako sme pred rokom predpokladali a planovali, preto boli planovane ulohy vo vyrobe kalibrovanych zvaranych rur splnene len na 18,6 percenta a presnych rur na 7 percent.

* V stredisku oblukaren bolo vyrobenych 3583 ton navarovacich oblukov, co predstavuje plnenie na 143,3 percenta. Ulohy nakladky dosiahli plnenie na 147,5 percenta. Okrem uvedenej vyroby bolo odberatelom ako doplnkovy sortiment odexpedovanych 46 ton redukcii.

* V prevadzkarni hutnicka druhovyroba boli vyrobne ulohy vyrobkov druhovyroby splnene na 68,5 percenta a na 76,1 percenta vo vyrobe hydraulickych rur. Ulohy nakladky sme vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby splnili na 71,7 percenta a vo vyrobe  hydraulickych rur na 96,8 percenta.

Stojime na zaciatku roku 2005, v ktorom by sme chceli dosiahnut podobne dobre vysledky ako v minulom roku. Vsetci dobre vieme, ze sme akciovou spolocnostou, ktora az 85 percent svojej produkcie vyraba na export. Presadit sa na narocnych svetovych trhoch sa mozno len kvalitou, plnenim dodacich terminov a prijatelnou cenovou politikou. Prioritnymi ulohami, ktore bude nutne prednostne riesit su tie, ktore znizia vyrobne naklady jednotlivych vyrobkov za sucasneho udrzania alebo zvysenia ich uzitkovych vlastnosti. Je to narocna uloha, no za prispenia vsetkych pracovnikov akciovej spolocnosti uloha splnitelna. Zo zakazkovej naplne na januar roku 2005 vyplyva, ze jednotlive prevadzkarne, az na zvarane rury malych priemerov a vyrobky druhovyroby, su kapacitne naplnene, co vytvara dobru startovaciu zakladnu pre pokracovanie priazniveho plnenia vyrobnych uloh i v tomto mesiaci. Dakujem vsetkym zamestnancom spolocnosti za usilie vynalozene pri plneni vyrobnych uloh v roku 2004 a verim, ze stanovene zamery sa nam spolocnymi silami podari zrealizovat aj v novom roku.


<<<

Vo zvarovni vyrobili horakovu komoru pre valcovnu

Bola to narocna praca

V stvrtom stvrtroku minuleho roka bol v prevadzkarni zvarovna rur velkych priemerov vyrobeny jeden z najnarocnejsich velkorozmerovych nahradnych dielcov, horakova komora pre pec na predhrev ocelovych blokov v prevadzkarni valcovna bezsvikovych rur. Horakova komora sa skladala z telesa komory, prechodovej casti a teplovzdusneho vedenia zlozeneho z dvoch kolien a dvoch kompenzatorov na vyrovnavanie dilatacii. Vonkajsi plast telesa bol vyrobeny z konstrukcneho materialu S355 J2G3, s rozmermi Ø 2248 x 6 – 4770. Vnutro komory, zelp0501i.jpg (12660 bytes)prechodova cast a teplovzdusne vedenie je zo ziaruvzdorneho materialu 17 251.4. Vyroba komory bola narocna aj na koordinaciu. Zmeny vo vykresovej dokumentacii a vymurovku zabezpecila firma Teplotechna Olomouc. Niektore casti komory (kompenzatory, kolena, priruby) vyrabali externi dodavatelia, ale aj v prevadzkarni strojarenska vyroba. Vyrobenu horakovu komoru vymenili v strednych opravach valcovne bezsvikovych rur.

Ing. R. Janko, Vz

 

Montaz izolacii a skladanie komory. Foto: Ing. J. Ostransky

 


<<<

ZDAS bilancuje

Na prahu noveho roka 2005 mi dovolte, aby som srdecne pozdravil kolektiv zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a poprial vsetkym pevne zdravie, stastie, spokojnost, elan a uspechy v novom roku.
Rokom 2005 vstupuje akciova spolocnost ZDAS do tretieho roku naplnania strategie majoritneho vlastnika, nasho strategickeho partnera - Zeleziarni Podbrezova a.s., ktoreho cielom je spolocnost stabilizovat a dalej rozvijat.
Predchadzajuce dva roky na zaklade dosiahnutych vysledkov mozeme hodnotit ako uspesne, naplnajuce strategiu spolocnosti, predovsetkym v etape jej stabilizacie. Revitalizacne opatrenia a zmeny, ktore sme v ZDAS -e, a.s. zrealizovali, sa prejavili v kladnom hospodarskom vysledku. Aj ked konecne vysledky hospodarenia za rok 2004 budeme hodnotit neskor, podla predbeznych vysledkov bol aj minuly rok uspesny. Ocakavame kladny vysledok hospodarenia, pred zdanenim zhruba 160 milionov korun, v porovnani s planom 141 milionov korun. Pre porovnanie, v roku 2003 sme dosiahli vysledok hospodarenia 101 milionov korun. Trzby sme v porovnani s rokom 2003 zvysili zhruba o 250 milionov korun, na 2,6 miliardy korun, a to vsetko aj napriek znacnemu zdrazeniu vstupnych materialov a energii. Plnime aj zamery v udrziavani zamestnanosti, pohybuje sa na urovni 3000 zamestnancov.
Vlani doslo v akciovej spolocnosti ZDAS k zintenzivneniu obchodnej cinnosti, k priebeznemu zabezpecovaniu potrebneho prevadzkoveho kapitalu, k ucinnejsiemu riadeniu nakladov smerom k usporam, zvysila sa produktivita prace, zvysil sa export na zhruba 45 percent, v opravach a investiciach sme realizovali zhruba 300 milionov korun.
Zrealizovali sme mzdovu reformu, zameranu na posilnenie zainteresovanosti na vysledkoch prace a stabilizacii vykonnych pracovnikov.
Vyznamnou udalostou pre nasu akciovu spolocnost bol aj vstup Ceskej republiky do Europskej unie. Berieme to ako vyzvu a prilezitost k dalsiemu rozsireniu nasich obchodnych aktivit, a tym aj k sirsiemu uplatneniu umu a zrucnosti zamestnancov akciovej spolocnosti ZDAS.
Pozitivne vysledky roku 2004 nas opravnuju konstatovat, ze ZDAS je uz firmou relativne stabilizovanou, s predpokladom dalsieho rozvoja. Uvedene pozitivne zmeny sme dosiahli predovsetkym vdaka profesionalnemu pristupu a pochopeniu celeho kolektivu zamestnancov ZDAS, a.s. a za ucinnej podpory majoritneho akcionara, Zeleziarni Podbrezova.
Akciovu spolocnost ZDAS v tomto roku cakaju dalsie narocne ulohy v plneni strategie a planu. Perspektivne sa chceme stat firmou “zakaznicky orientovanou”, s este vyraznejsou aktivitou obchodnej cinnosti, zameranou na zvysenie exportu, predovsetkym v teritoriach statov byvaleho Sovietskeho zvazu, Cine a v Europskej unii. Nasim zamerom je nadalej zvysovat produktivitu prace a flexibilitu nasich zamestnancov, predovsetkym pokracovanim programu viacprofesijnosti a a rozsirovanim zavadzania noriem a normativov do vyroby.
Pomocou rozvoja informacnych technologii chceme zefektivnit procesy v planovani, vo vyrobe a v hospodareni s naradim. Nezabudame ani na dalsie potrebne investicie, vzdelavanie zamestnancov a socialny rozvoj akciovej spolocnosti ZDAS.
Zabezpecovanie stanovenych uloh bude o to narocnejsie, ze od noveho roku doslo k zdrazeniu elektrickej energie o zhruba 22 percent, plynu o zhruba 17 percent a dojde aj k zdrazeniu dalsich materialovych vstupov, predovsetkym ferozliatin.
Som vsak presvedceny, ze ZDAS ma vysoko kvalifikovanych a pracovitych zamestnancov, a preto verim, ze nase zamery najdu u zamestnancov pochopenie a podporu a stanovene ciele spolocne naplnime.
zelp0501j.jpg (14852 bytes)Zaverom by som chcel este raz podakovat zastupcom Zeleziarni Podbrezova za ucinnu pomoc pri realizacii nasich zamerov v roku 2004 a popriat vsetkym, aby sa nam v privatnej skupine ZP aj v roku 2005 spolocne darilo.

 

Ing. Frantisek HUDAK,
podpredseda Predstavenstva
a generalny riaditel ZDAS, a.s.

Zdas objektivom Jaroslava Sindelku.

 


<<<

Oceliari sa tesia na rok kohuta

Vyrobcovia ocele budu siahat po rekorde zrejme i v tomto roku. V celosvetovom meradle by sa jej produkcia mala zvysit o sest az desat percent. Vlani, po prvykrat v historii, mnozstvo vyrobenej ocele prekrocilo hranicu jednej miliardy ton. Podla prognoz sa vsak budu zvysovat aj ceny tejto strategickej suroviny. Jej rast by sa mal zastavit az v druhej polovici roka. Pritom napriklad v Europskej unii v priebehu minuleho roka vzrastli ceny ocele az dvojnasobne.
Hlavny podiel na raste dopytu i na cenovom skoku sa pripisuje Cine. Na konto jej burliveho hospodarskeho rozvoja ide nielen prirastok vo vyrobe ocele, ale aj jednotlivych postupov, ako su uhlie, koks, zelezna ruda alebo kovovy srot. Najludnatejsia krajina sveta je sucasne sama najvacsim producentom ocele. Podla americkej ekonomky N. Gravattovej v tomto roku len cinske stavebnictvo spotrebuje okolo 300 milionov ton ocele, kym americky trh vykazuje rocnu spotrebu okolo 130 milionov ton.
Riaditel najvacsieho oceliarskeho koncernu Arcelor Guy Dolle ocakava, ze ceny vstupov v roku 2005 vzrastu az o styridsat percent. Zdrazovanie ocele sa nepriaznivo dotyka najma najvacsich odberatelov, ktorymi su automobilove zavod, vyrobcovia domacich spotrebicov a stavebne odvetvie. Predpoklada sa, ze v USA v roku 2005 priemerna cena ocele vzrastie o 26 percent. Negativny dosah to bude mat najma na dodavatelov suciastok pre automobilovy priemysel. V dosledku toho najvacsi podnik v tomto odvetvi Delphi pocita s prepustenim 8500 zamestnancov. Podla americkeho Zdruzenia dodavatelov zariadeni je dovodom priemerna cena ocele, ktora sa vysplha az na 630 dolarov za tonu. Pred dvoma rokmi este stala 350 dolarov. Automobilove zavody kupuju menej stavebnych dielcov a odmietaju za ne platit viac. Aj ked odbornici predpokladaju, ze rozvoj oceliarskej vyroby bude pokracovat aj v tomto roku, samotni vyrobcovia nepocitaju s vyraznym zvysovanim vyrobnej kapacity ani s vacsimi investiciami. Podla nemeckeho dennika Handelsblatt su oceliari v tomto smere skor opatrni. Ak planuju expanziu, tak len do krajin, kde mozno pocitat s nizsimi cenami vstupnych surovin. Nemecky vyrobca Thyssen Krupp i juhokorejsky oceliarsky obor Posco buduju nove kapacity v Brazilii, kde je zelezna ruda lacnejsia ako inde vo svete. Aj Arcelor sa rozhodol pre akviziciu brazilskej spolocnosti CST. Nove oceliarne vo vacsej miere pribudaju len v Cine, ktora chce takto obmedzit dovoz ocele.

(HN - M. Prchal, vynatok)

 


<<<

Prechod na novy operacny system a databazu

V suvislosti so strategiou obnovy informacneho systemu Zeleziarni Podbrezova a.s. bol realizovany v minulom roku (26. decembra) prechod na operacny system linux a vykonnejsiu databazu Informix.
Uvedene zmeny boli uskutocnene na centralnom databazovom serveri v lokalite noveho zavodu, kde sa prevadzkuje databazova cast vsetkych aplikacii vyroby, profixu, odbytu, MTZ a IM.

Hlavne dovody:

1. doteraz pouzivany operacny system (OS) Unixware 7 sa uz neda pouzivat pre prevadzkovanie novych verzii databazoveho servera INFORMIX, nakolko nie je uz podporovany od vyrobcu databazoveho servera firmy IBM,

2. nutnost zvysenia vykonnosti a bezpecnosti databazy z dovodu zvacsenia objemu

udajov a narastu poctu uzivatelov.

Prinosy zmeny prechodu na operacny system LINUX:

- operacny system (OS) je mozne prevadzkovat aj na 64 bitovych procesoroch Intel a AMD, ktore sa budu v blizkej buducnosti nasadzat a moze sluzit aj pre vsetky HW platformy teraz pouzivane v ZP,

- moznost vyuzivania sirokeho spektra Open Source rieseni pre efektivnu tvorbu

novych aplikacii,

- vyssi vykon a komplexnost distribucie OS pokryvajuca vsetky sucasne poziadavky,

- podpora pre vykonne multiprocesorove, mnohouzivatelske servery pri vyhodnych financnych nakladoch.

Prinosy zmeny prechodu na databazu Informix IDS:

- zvysenie vykonnosti a rychlosti spracovania asi 15 percent,

- neobmedzeny pocet pripojenych uzivatelov,

- zvysenie bezpecnosti,

- kapacitne rozsirenie moznosti ukladania udajov,

- zdokonalene monitorovanie a administracia servera.

Pouzite verzie OS LINUX a databazy INFORMIX:

- operacny system (OS) RedHat Enterprice Linux AS 3,

- nova verzia databazoveho servera Informix IDS 9.40 EE.

Ing. L. Oravec, Ing. J. Barzik


<<<

Trvacnost a spolahlivost CD a DVD medii

Americky National Institute for Standars and Technologi (NIST) chce preskusat, nakolko su media CD a DVD trvacne a vhodne na archivovanie dat. Pretoze bezne uvadzane udaje o tom, kolko rokov mozno mat na CD ulozene digitalne fotografie alebo na DVD napalene filmy z dovolenky, su zmatocne. Velmi dolezite su podmienky skladovania spominanych medii. Vysoke teploty, vlhkost a priame slnko urychluju proces rozpadu zaznamovej vrstvy, ktora sa pri diskoch s moznostou jednorazoveho zapisu sklada z organickeho farbiva (Dye). Vyskumnici v NIST pri kratkom teste zataze zistili, ze pri mediach ma na ich zivotnost velky vplyv aj zmes materialu, pouziteho na ich vyrobu.
Vedci rozne druhy CD-R a DVD-R vystavili vplyvu vysokej teploty, vlhkosti a posobeniu halogenoveho svetla so spektrom podobnym, ako maju slnecne luce. Pri zatazovom teste najlepsie obstali CD-R s farbivom ftalocyanin, ktorych reflexna vrstva sucasne obsahovala aj zliatinu zlata so striebrom. Disky s farbivom cyanin sa ukazali ako odolne vplyvu svetla, ale citlivo reagovali na vysoke teploty a vlhkost.
Ako najchulostivejsie sa prejavili media s obsahom farbiva Azo. Zatazovy test sice umoznuje robit priame zavery, co sa tyka zivotnosti diskov a trvacnosti ulozenych dat, ale prekvapujucim zistenim bola necakane citliva reakcia CD-R s azofarbivom na negativne vplyvy. Pri DVD – R sa podla nazoru vyskumnikov z NIST nedaju robit spolahlive zavery, pretoze je zatial prilis malo informacii o zlozeni pouzivanych farbiv a tie sa navyse este stale menia, vyrobcovia neustale optimalizuju ich zlozenie.
Ako najvacsi problem vseobecne pracovnici NIST vnimaju skutocnost, ze jednotlive znacky pouzivaju casto produkty roznych vyrobcov a predavaju ich pod rovnakym oznacenim. Takze spotrebitel moze po urcitom case v rovnakom obchodnom baleni kupit media od uplne ineho vyrobcu s uplne inymi parametrami a zlozenim. Ale z obalu sa o tejto zmene zlozenia nic nedozvie a tazko sa potom moze orientovat na zaklade minulych skusenosti s danou znackou a nasledne odhadnut spolahlivost a zivotnost konkretne pouzitych diskov.

NIST spolocne s DVD Association (DVDA) zalozil pracovnu skupinu Government Information Preservation Working Group, ktora chce v spolupraci s vyrobcami optickych medii definovat parametre, podla ktorych budu musiet disky splnat kriteria tykajuce sa minimalnej hranice zivotnosti a dostupnosti na nich ulozenych dat. NIST planuje navyse vyvinut test, pomocou ktoreho by si vyrobcovia velmi jednoducho mohli overit, ci nimi vyrobene media pozadovanym parametrom vyhovuju. Doterajsie sposoby overovania su totiz nakladne a zdlhave.

Heise Online, NIST


<<<

PODBREZOVAN   1/2005

STRANA 2

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6