PODBREZOVAN   2/2005

STRANA 2

STRANA

0

Vyroba

S akymi predsavzatiami vstupili do roku 2005 veduci prevadzkarni?

Ing. Milan MUTIS, veduci valcovne bezsvikovych rur

Valcovna bezsvikovych rur v predchadzajucom roku dosiahla vo svojej dvadsatpatrocnej historii najlepsie vysledky. Mojim predsavzatim, a verim, ze predsavzatim celeho kolektivu valcovne bezsvikovych rur, je pokracovat v nastupenom trende splnenim narocnych uloh v oblasti vyroby, kvality a nakladov a prispiet aj tohto roku k dobremu hospodarskemu vysledku spolocnosti.
K naplneniu tychto cielov bude potrebne velke usilie celeho pracovneho kolektivu valcovne rur, ako aj spolupracujucich utvarov.
Zelam vsetkym vela sil, zdravia, stastia a uspechov.

Ing. Miroslav DOMOVEC, CSc., veduci oceliarne

Z pohladu vyroby bol uplynuly rok v prevadzkarni oceliaren velmi uspesny. Vyrobili sme historicky najvacsie mnozstvo ocele, spolu 342 009 ton, medzirocne sme dosiahli vyrazne zvysenie sekvencie zo 7,66 na 9,26 tavby na jedno odlievanie, znizili sme prestoje vynutene prevadzkarnou z priemernej hodnoty 196 na 140 hod./mesiac a mnohe ine skvele vysledky. Z hladiska kvality sme dosahovali lepsie vysledky aj napriek priemernemu zvysenemu obsahu farebnych kovov vo vyrobenych tavbach.
     Nasim spolocnym predsavzatim v oceliarni pre nadchadzajuci rok 2005 je pokracovat vo vysokych vyrobnych vykonoch v zodpovedajucej kvalite pri neustalom procese znizovania technicko hospodarskych noriem spotrebnych materialov a celkovych vyrobnych nakladov. Zabezpecit splnenie financneho planu vyrobenim 345 000 ton ocele/rok si bude vyzadovat pocas celeho roku prepracovanu planovaciu cinnost v kumulovani tavieb a znaciek oceli do sekvencii, v organizovani prestavieb a casovom planovani sekvencii novym systemom z dovodu minimalnych nakladov pre spotrebu elektrickej energie. Vyzaduje si to prisnu pracovnu a technologicku disciplinu na vsetkych urovniach vyroby a riadenia. Verim, ze s pomocou skuseneho pracovneho kolektivu to dosiahneme.
Osobnym predsavzatim pre rok 2005, ktore zelam kazdemu zamestnancovi oceliarne, je urobit pre seba, rodinu a spolocnost vsetko pre to, aby sme ho mohli po jeho uplynuti zhodnotit ako uspesny po vsetkych strankach.

Ing. Miroslav PSOTNY, veduci hutnickej druhovyroby

Obchodny plan na rok 2005 uklada nasej prevadzkarni narocne ulohy.
Ak sa podari naplnit tento plan aj zakazkami, bude to nelahka uloha - vysporiadat sa s nimi.
Nasim predsavzatim je splnit ulozene ulohy k spokojnosti nasich odberatelov a chceme dosiahnut, aby prevadzkaren hospodarila tak, ako v druhom polroku minuleho roka, kedy dosahovala kladny hospodarsky vysledok.

Ing. Jozef Bulik, veduci vyroby naradia

- Do roku 2005 vstupujeme s predsavzatiami co najlepsie plnit ulohy, ktore vyplyvaju z nasho zaradenia v ramci struktury Zeleziarni Podbrezova a.s. Ak mam byt konkretnejsi, velmi dolezite je rozvinut proces modernizacie vyroby naradia, ktory bol u nas zapocaty vplyvom zavedenia vyroby naradia pre linku zvarovanych rur. Nasim dalsim predsavzatim je uspesne uviest do zivota tzv. projekt "Vydajna", od ktoreho ocakavame zavedenie transparentnosti a znizenie ekonomickych nakladov v komunalnych vydajniach. Nakoniec, v neposlednom rade, mame zamer znizovat naklady pri vyrobe a hospodareni s naradim v ramci celej nasej prevadzkarne.

Ing. Peter RAFAY, veduci automatizacie technologickych procesov

Najprv by som chcel podakovat vsetkym zamestnancom spolocnosti za doveru, s akou sa v uplynulom roku na nas obracali, za vsetky prilezitosti, kedy sme ich mohli presvedcit o kvalite nasich sluzieb a vysokej odbornej urovni nasich specialistov. Tiez dakujem za spolupracu a kazdu opravnenu kritiku, ktora nas posuva dopredu.
S akymi predsavzatiami vstupujeme do roku 2005 ? Su jednoduche a jasne. Chceme byt lepsi !
Spektrum vykonov odboru automatizacie technologickych procesov siaha od tvorby koncepcii, kompletnych projektov, uvadzania do prevadzky, skoleni az po prevadzkovanie a servis systemov. Riesenia na baze modernych automatizacnych technologii su pomocnikom pri optimalizacii priebehov procesov v novych resp. modernizovanych zariadeniach. Zaroven umoznuju dosahovat znacne uspory nakladov, vyssiu produktivitu a kvalitu. Uspesnost odboru samozrejme nezavisi na jednotlivcovi, ale je to dielo odborneho timu a sirokeho okruhu spolupracovnikov. Verim, ze aj v tomto roku budeme moct svojimi sluzbami a produktmi presvedcit o kvalite nasich rieseni.
Na zaver by som chcel vsetkym spolupracovnikom popriat vela zdravia, stastia, lasky, rodinnej pohody, osobnych a pracovnych uspechov.

Ing. Robert PLSIK, veduci srotoveho pola Piesok

V prvom rade treba povedat, ze rok 2005 bude ako pre ine prevadzkarne, tak aj pre nas velmi narocny. V suvislosti s narastom vyroby ocele vzrastie potreba vacsieho mnozstva srotu, co pre nas znamena zvysit vykon upravy srotu a nasledne zvysit expediciu do oceliarne. Vedenie prevadzkarne pripravuje mnozstvo zmien v organizacii prace s cielom splnenia narocnych vyrobnych uloh. Dalej by sme sa chceli zamerat na zvysenie kvality celej nasej vyrobnej produkcie. Pri spracovani srotu zvysit doraz na separaciu neziaducich farebnych kovov a pri nakladke do oceliarne zabezpecit stopercentnu kontrolu upravenych druhov srotu, aby sme vylucili akekolvek reklamacie. Tento ciel bude vyzadovat neustale vychovne posobenie na zamestnancov, viest ich k zodpovednosti za vykonanu pracu. V stredisku spracovania trosky nas v tomto roku caka pretriedit viac ako 30 000 ton trosky, z ktorej by sme chceli vyrobit 25 000 ton frakcii umeleho kameniva. Tuto cinnost by sme chceli zabezpecit v druhom stvrtroku roka 2005. Vstupom Slovenska do EU sa meni legislativa v oblasti noriem. Zavadzaju sa europske normy do sustavy STN a nasledne sa rusia narodne normy. Z uvedeneho vyplyva, ze v najkratsej dobe nas caka certifikacia kameniva podla europskych noriem. Snahou prevadzkarne bude co najskor ziskat tento certifikat, aby sme sa zaradili medzi poprednych vyrobcov kameniva na Slovensku. V zavere by som chcel celemu pracovnemu kolektivu prevadzkarne zazelat vela zdravia, stastia, energie a vela pracovnych uspechov pri plneni narocnych uloh.

MECHANICKA SKUSOBNA SA MODERNIZUJE

Narocnost poziadaviek zakaznikov na vyhodnocovanie mechanickych vlastnosti nasich vyrobkov sa neustale zvysuje. Urovni ich poziadaviek vsak musi odpovedat aj skusobne zariadenie. Preto, po zhodnoteni technickej sposobilosti doteraz pouzivaneho skusobneho zariadenia v mechanickej skusobni, bol do planu investicneho rozvoja na rok 2004 zaradeny trhaci stroj. Od zaciatku roka prebiehali technicke jednania s oslovenymi potencionalnymi dodavatelmi trhacieho stroja. Po dorieseni technickych zalezitosti jeho zostavy sa konalo vyberove konanie, vitazom ktoreho sa stala nemecka firma Zwick/Roell. Ide o renomovanu, celosvetovo uznavanu znacku, ktora je spickou v oblasti skusobnej techniky.
Zaciatkom novembra 2004 sa uskutocnila predprebierka stroja u jeho vyrobcu. Po jej uspesnom vykonani bol trhaci stroj v dnoch 22..-24. novembra 2004 nainstalovany v mechanickej skusobni a bola vykonana prva cast zaskolenia jeho obsluhy. Druha cast zaskolenia, kde sa riesili konkretne pripomienky obsluhy k cinnosti stroja, sa uskutocnila v dnoch 15.-16. decembra 2004. Podpisanim preberacieho protokolu bolo zariadenie odovzdane do bezneho uzivania.
Trhaci stroj bol dodany s nadstandardnym prislusenstvom. Zariadenie je urcene na skusky tahom pri izbovej teplote so snimacom predlzenia az do roztrhnutia vzorky, tahom za zvysenej teploty so snimacom predlzenia po medzu klzu, na skusky tlakom a ohybom. Maximalna zatazovacia sila stroja je 400 kN. Softver trhacieho stroja je prisposobeny na komunikaciu s podnikovym informacnym systemom. Stroj je jednym z najmodernejsich zo sucasneho modeloveho radu a svojou zostavou sa zaraduje medzi najkomplexnejsie vybavene trhacie stroje na Slovensku i v Cechach.
Zrealizovanim investicnej akcie na nakup trhacieho stroja moze mechanicka skusobna urobit dalsi krok k plnemu uspokojovaniu zvysenych poziadaviek zakaznikov na vyhodnocovanie mechanickych vlastnosti materialov.

Ing. Miroslav Vojtas, veduci kontrolneho a atestacneho oddelenia, Gork

Ilustracna snimka I.Kardhordova.

Aj doplnkova vyroba je prinosom

Odbytove problemy zvaranych rur, ktore suvisia s pozastavenim zakladania stavieb v zimnych mesiacoch, nutia prevadzkaren zvarovna rur velkych priemerov hladat nahradnu vyrobu.
Rok 2004 bol v tomto smere pomerne uspesny, pretoze bol vyrobeny tovar v hodnote 10,5 miliona korun. Boli to hlavne zvarane dielce pre nase dve najvacsie prevadzkarne - valcovnu bezsvikovych rur a oceliaren, stoziare pre telekomunikacne siete a v poslednom obdobi to bola vyroba M – podloziek pre firmu Preymesser, s. r. o., Mlada Boleslav.
M – podlozky sluzia k uskladneniu zvitkov karosarskych plechov pre automobilovy priemysel. Zaciatkom decembra sme zacali s vyrobou 427 kusov tychto podloziek a zakazka bola ukoncena 19. januara 2005. Tym sme v predstihu splnili termin dodavky v pozadovanej kvalite. Spokojnost odberatela vyjadruje fakt, ze v priebehu vyroby doslo k navyseniu objednavky o dalsich 125 kusov podloziek. Celkova hodnota dodanych podloziek predstavuje 3,6 miliona korun.
Doplnkova vyroba nema pre nasu prevadzkaren iba ekonomicky prinos, ale rastie pri nej aj zrucnost a odbornost pracovnikov vo vyrobe.

Vojtech Remenar

Ilustracne foto Ing. J. Ostransky

Specifickost a narocnost poziadaviek na system manazerstva kvality v automobilovom priemysle casto prevysuje moznosti systemu budovaneho v zmysle noriem ISO 9000, a tak sa zaviedli aj dalsie smernice, z ktorych najznamejsie su narodne smernice QS (americke), VDA (nemecke), AVSQ (talianske), EAQF (francuzske) a medzinarodna technicka specifikacia ISO/TS 16949.

Predchadzajuce historicke rozdelenie dodavatelskych sfer na oblast dodavatelov automobiloveho priemyslu pre tzv. “Velku trojku” (FORD, General Motors a DaimlerChrysle a europskych producentov (VW, FIAT, PSA, RENAULT) bolo velmi narocne pre vsetkych dodavatelov komponentov a suciastok, snaziacich sa o dodavky do obidvoch “zakaznickych taborov”. V tejto oblasti dodavok nepostacovalo preukazovanie zakladnej sposobilosti dodavatela certifikaciou jeho systemu manazerstva kvality podla ISO 9001:1994, resp. 9001:2000, ale vyzadovalo sa preukazanie plnenia dodatocnych, specifickych poziadaviek automobiloveho priemyslu nad ramec poziadaviek zakladnej normy, ktore boli obsiahnute v roznych narodnych odvetvovych smerniciach (QS 9000, VDA 6.1, ...).
Revizia a vydanie zakladnej certifikacnej normy ISO 9001 v roku 2000 vytvorilo predpoklady zasadnych zmien a zavedenia filozofie procesneho zakaznicky orientovaneho pristupu v rieseni poziadaviek zakaznika. Po dvoch rokoch spolocnej prace pracovnej komisie ISO/TC176 a medzinarodnej pracovnej skupiny automobiloveho priemyslu IATF (International Automotive Task Force) vznikla jednotna technicka specifikacia ISO/TS 16949:2002 (skratene oznacena TS2). Historicky vyznam je jej uznanie zdruzenim japonskych vyrobcov automobilov (JAMA).

Technicka specifikacia TS2 tvori subor styroch dokumentov

Zakladnym dokumentom suboru je samotna “ISO/TS 16949:2002 (Systemy manazerstva kvality – Zvlastne poziadavky pouzivania ISO 9001:2000 v organizaciach zaistujucich seriovu vyrobu a vyrobu nahradnych dielcov v automobilovom priemysle)”, obsahujuca poziadavky na automobilovy priemysel a zaroven v prilohe A “Plan kontroly a riadenia”.
Dalsim dokumentom je “Navod IATF k ISO/TS 16949:2002”, poskytujuci pre automobilovy priemysel prostrednictvom prikladov, aplikacii, praktik alebo vysvetleni podporu na zavedenie poziadaviek specifikovanych v TS2. Je urceny na pouzitie na vyrobnych miestach organizacii, kde sa vyrabaju seriove a/ alebo nahradne dielce specifikovane zakaznikom. Rovnako je mozne tento “Navod” pouzivat v organizaciach v celom dodavatelskom retazci automobiloveho priemyslu.
Tretim dokumentom v subore je “Katalog otazok k auditu systemu manazerstva kvality, zalozeny na procesne orientovanom pristupe k auditu – Katalog otazok podla ISO/TS 16949”. Tento katalog je zavazny pre vykonavanie auditov a overovanie poziadaviek TS2.
Poslednym dokumentom su “Pokyny pre certifikaciu v automobilovom priemysle podla technickej specifikacie ISO/TS 16949:2002”. Tieto pokyny popisuju kriteria uznavania certifikacnych organov, kvalifikaciu certifikacnych auditorov, rozsahy auditov podla velkosti organizacii, vykonavanie koncernovych auditov, vydavanie a odoberanie (rusenie platnosti) certifikatov. Tieto pokyny su zavazne pre vsetky certifikacne organy uznane IATF. Je potrebne zdoraznit, ze certifikacni auditori IATF musia striktne dodrziavat zasady overovania stanovene pre procesne orientovany pristup automobiloveho priemyslu.

Prechod od narodnych smernic na TS2

Organizacie certifikovane podla ISO/TS 16949:1999 su povinne uskutocnit prechod na vyssiu verziu technickej specifikacie ISO/TS 16949:2002 v termine do konca roka 2004. Organizacie certifikovane podla prislusnych narodnych noriem budu nutene tak zo strany svetovych vyrobcov, ako aj nepriamo zo strany zakaznikov, prejst na ISO/TS 16949:2002 v najblizsich rokoch.
V ramci planovania a pripravy prechodu na system, podla novej technickej specifikacie mozu k hladsej certifikacii pomoct nasledujuce cinnosti:

• ujasnenie systemu kvality – specifikacia TS2 je vhodna pre organizacie, ktore vyrabaju automobilove dielce, alebo sa podielaju na tvorbe ich hodnoty,
• preverenie sposobilosti systemu – certifikacna organizacia,
• akceptovanie poziadaviek zakaznikov,
• vytvorenie strategie pripravy a realizacie certifikacneho procesu,
• vykonanie interneho auditu kvality – interne audity kvality su dolezite nielen na preverenie prisposobenia sa organizacie poziadavkam TS2, ale aj na urcenie schopnosti kontinualneho zlepsovania sa organizacie a zabezpecovania spokojnosti zakaznika.

(vynatok z Kvality 04/04)

<<<

PODBREZOVAN   2/2005

STRANA 2

STRANA

0