ZP a.s. NEWS

Ing. Anton Mojzis, asistent vyrobneho riaditela, informuje:

FEBRUAR VO VYROBE

Po priaznivych vysledkoch dosiahnutych v januari tohto roku sa aj od februara ocakavalo, ze nastupeny trend vyroby bude pokracovat. Hlavne vyrobne prevadzkarne mali dostatok zakaziek, v porovnani s planom ich bolo menej na vyrobky hutnickej druhovyroby a zvaranych rur velkych a malych priemerov. Tato skutocnost bola zarukou uspesneho plnenia vyrobnych uloh aj v druhom mesiaci tohto roka. Je potesitelne konstatovat, ze hoci februar bol kratkym mesiacom, vo vyrobe tovaru sme dosiahli este trochu lepsie vysledky ako v predchadzajucom mesiaci. Vyrobu tovaru do urcitej miery ovplyvnili dosiahnute vyssie predajne ceny, najma bezsvikovych rur valcovanych za tepla, co samozrejme uzko suvisi s vyrabanym sortimentom.

OCELIAREN

Prevadzkaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila na 97,9 percenta, stanoveny bilancny plan nebol splneny o 587 ton ocele. Nesplnenie bilancneho planu ide na vrub poveternostnych podmienok tohto zimneho mesiaca, pretoze pre zabezpecenie rozpustenia ladu a snehu v ocelovom srote bolo nutne zaradit do technologickeho procesu tavby dobu na susenie srotu, cim doslo k predlzeniu doby tavby minimalne o pat minut. Aj napriek uvedenym opareniam sme sa nevyhli mensim exploziam sposobenym splynenim vody pod hladinu ocele a jej nahlym uvolnenim. Okrem tychto problemov vyroba bola pocas celeho mesiaca plynula a rovnomerna. Ulohy vyroby na predaj boli splnene na 116,4 percenta a ulohy nakladky na 150,3 percenta.

Valcovna bezsvikovych rur

V prevadzkarni boli vo februari splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 101,4 percenta a v realizacii na 102,4 percenta. V distribucnej vyrobe tvorila vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzkarne 41,8 percenta a vyroba na predaj 58,2 percenta. Ulohy nakladky prevadzkaren splnila na 94,2 percenta, ked z expedicneho miesta valcovne bezsvikovych rur bolo expedovanych 7726 ton a 184 ton z expedicneho miesta taharne rur 2, v prevaznej miere hrotovanych rur pre nasu dcersku spolocnost ZP TTS Svinov.

Zvarovna rur velkych priemerov

Vplyvom nedostatocnej zakazkovej naplne boli vyrobne ulohy splnene len na 77,9 percenta a ulohy nakladky na 78,2 percenta. Okrem hlavnej vyroby boli realizovane prace vo vykonoch. V minulom mesiaci dosiahli v trzbach hodnotu 46 tisic korun, v internych vykonoch 450 tisic korun a bola rozpracovana externa zakazka podstavcov pod zvitky v hodnote 730 tisic korun. Uvedena externa zakazka bude dokoncena a vyfakturovana v tomto mesiaci.

Taharne rur

Zakazkova napln obidvoch taharni rur bola vo februari velmi dobra, ulohy vo vyrobe presnych bezsvikovych rur boli splnene na 100 percent, pricom stopercentne plnenie vykazali obidve prevadzkarne. Horsie vysledky dosiahli taharne rur v plneni nakladky. Taharen rur 1 zaevidovala plnenie na 90,5 percenta a taharen rur 2 len 88 percentne plnenie. Nepriaznivy vyvoj v plneni planovanych uloh bol zaevidovany aj vo vyrobe a nakladke zvaranych rur malych priemerov. Nedostatok zakaziek neumoznil splnit planovane ulohy. Celkovo bolo vyrobenych 302 ton zvaranych kalibrovanych rur, co predstavuje plnenie na 62,9 percenta, 10 ton zvaranych presnych rur v taharni rur 1 a 14 ton zvaranych presnych rur v taharni rur 2, s plnenim na 25,3 percenta. Nepriaznive vysledky boli dosiahnute aj v nakladke hotovych vyrobkov. Nakladka kalibrovanych rur bola splnena len na 23,3 percenta a zvaranych presnych rur na 35,3 percenta.

Oblukaren

V stredisku bol velmi dobry dopyt po oblukoch a pracovny rezim prisposobeny realnym potrebam. Pocas celeho mesiaca oblukaren plnila vyrobne ulohy rovnomerne a celkovo na 109 percent. Trochu horsie vysledky boli dosiahnute v expedicii hotovych vyrobkov, na 97,9 percenta. Okrem hlavnej vyroby bolo vo februari vyrobenych 3,1 tony a odberatelom vyexpedovanych len 336 kilogramov navarovacich redukcii.

Hutnicka druhovyroba

Zakazkova napln v minulom mesiaci nedosiahla planovane zamery a zaevidovane bolo nizsie plnenie vyrobnych uloh. Vyrobky druhovyroby a vyrobky z bezsvikovych rur predstavovali plnenie na 76,9 percenta, vyrobky zo zvarovanych rur 69 percent. Este horsie vysledky boli dosiahnute v plneni uloh nakladky, vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby z bezsvikovych rur bola nakladky splnena na 49, 2 percenta, vyrobkov zo zvarovanych rur na 34,5 percenta. Vplyvom ziskania velmi dobrej zahranicnej zakazky bola dosiahnuta najvyssia mesacna vyroba hydraulickych rur v mnozstve az 45 ton a je predpoklad, ze takyto priaznivy trend v hydraulickych rurach bude pokracovat aj v dalsich mesiacoch. Ulohy nakladky hydraulickych rur boli splnene na 110 percent, vyexpedovanych bolo 11 ton vyrobkov.

Zaverom mozno konstatovat, ze februar bol z hladiska posudzovania plnenia vyrobnych uloh jednotlivych prevadzkarni priaznivym mesiacom a dobre vysledky vo vyrobe sa premietnu aj do pozitivnych vysledkov v ekonomike akciovej spolocnosti. Zakazkova napln na marec je v porovnani s predchadzajucim mesiacom, vzhladom na vyssi pocet pracovnych dni, vyssia vo vsetkych vyrobnych prevadzkarnach a dostatok zakaziek, okrem zvaranych rur velkych a malych priemerov a hutnickej druhovyroby, maju vsetky vyrobne prevadzkarne. V sucasnom obdobi pocitujeme zvyseny dopyt po bezsvikovych rurach valcovanych za tepla, poziadavky prevysuju vyrobnu kapacitu prevadzkarne. Stupa aj zaujem o ocelove bloky a vzhladom na dostatocnu zasobu polotovarov pre nasu valcovnu bezsvikovych rur vieme zvysene poziadavky realizovat.
V mene vyrobneho useku dakujem vsetkym zamestnancom akciovej spolocnosti za vynalozene usilie a do plnenia marcovych vyrobnych uloh prajem celemu kolektivu vela pevneho zdravia, pracovnej a rodinnej pohody.

<<<

SROTOVE POLE PIESOK

Desatrocny jubilant

V marci je jubilujucou vyrobnou prevadzkarnou nasej akciovej spolocnosti srotove pole Piesok. Veduceho prevadzkarne, ktorej hlavnou naplnou je uprava srotu velkych rozmerov na vsadzky schopny, uprava technologickeho odpadu z oceliarne a separacia oceloveho odpadu z trosky a jej triedenia, Ing. Roberta Plsika, sme sa pri tejto prilezitosti opytali: “Co bolo za desat rokov najtazsie, s cim ste najviac spokojny a ake su zamery do nasledujuceho obdobia?”

- Na zaklade rozhodnutia vlady SR o privatizacii casti podniku Kovosrot Bratislava, statny podnik – prevadzka Piesok a zakona c. 92/1991 Z. z., sa Zeleziarne Podbrezova a.s. stali vlastnikom prevadzkarne Piesok. Dnom 1. marca 1995 vznikla nova vyrobna prevadzkaren – srotove pole Piesok ako sucast zeleziarni. Prve mesiace boli narocne vzhladom na vykonanie dokladnej inventury majetku, posudenie technickeho stavu vyrobnych a elektrickych zariadeni, stavieb. Po ukonceni prac v ciastkovych inventarizacnych komisiach bolo konstatovane, ze prevadzkaren je v nevyhovujucom stave. Zamerom akciovej spolocnosti Zeleziarne Podbrezova bolo prevadzkovat srotove pole Piesok s vyhradami a nedostatky odstranovat v co najkratsom moznom termine priebezne pocas cinnosti. Pre uplnost uvadzam najzavaznejsie zistene nedostatky: nevyhovujuci privod elektrickej energie,potrubny rozvod kyslika v dezolatnom stave, nekompletny a nefunkcny drvic liatiny,nedokoncena budova garazi dielni a skladu, nutna oprava kolajovych zvrskov s vymenou vyhybiek, zly technicky stav kotolne na pevne palivo a nevyhovujuca socialna budova so satnami.
Tych nedostatkov bolo samozrejme ovela viac a bolo potrebne ich postupne odstranovat. Do prevadzkarne presli aj byvali zamestnanci Kovosrotu Piesok. Z 18 zamestnancov ostalo v pracovnom pomere 8, ostatni museli odist pre vazne nedostatky v praci a neprisposobenie sa vysokym narokom v novej spolocnosti. V roku 1995 bolo potrebne co najskor rozbehnut vyrobu. Hlavnym cielom bolo nakupit co najviac srotu na upravu a uviest do chodu vsetky vyrobne zariadenia. Nakupili sme 12 000 ton srotu a vyexpedovali len 2000 ton, cim sa vytvorila pociatocna zasoba srotu ako startovacia ciara pre nasledujuce roky. Za obdobie desiatich rokov sme spracovali 430 000 ton srotu.
V roku 1997 vzniklo v ramci prevadzkarne nove stredisko na spracovanie oceliarenskej trosky. Hlavnou cinnostou strediska je spracovanie novovznikajucej trosky na umele hutne kamenivo a prepracovanie haldy Siklov s cielom - vytazit maximalny kovovy podiel ako vsadzky schopny material.
Na splnenie narocnych uloh pri spracovani srotu a trosky bolo potrebne rozsirit a modernizovat strojny park. Obdobie od vzniku prevadzkarne az po sucasnost mozeme nazvat desatrocie modernizacie. Pre ilustraciu spomeniem niektore zariadenia, ktore vyrazne zvysili a skvalitnili vyrobnu cinnost.

Pre spracovanie srotu boli zakupene nasledovne zariadenia:
- mobilna noznica VIBRA-RAM AS 4000 na spracovanie velkokusoveho srotu a vagonov,
- paketovaci lis S 400 na spracovanie lahkeho prevazne noveho srotu s vystupom balika velkosti 400 x 400 x 500 mm,
- mobilny nakladac FUCHS MHL 340 urceny na manipulaciu so srotom. Znizili sa casy potrebne na nakladku a vykladku vagonov,
- hydraulicka ruka EPSILON E 25 ako pridavne zariadenie k paketovaciemu lisu.

Dalsou oblastou modernizacie bolo stredisko upravy trosky. Pre splnenie zamerov pri uprave trosky na srotovom poli Piesok a na halde Siklov bolo potrebne zakupit metal separator MS –2, na odseparovanie kovoveho odpadu z trosky a pripravu materialu pre triediacu linku. Kupou triediacej linky VIPER 301 sa zacala era vyroby umeleho hutneho kameniva. V pociatocnej etape sme zacali vyrabat 3 zakladne frakcie 0 - 8 mm, 8 - 22 mm, 22 - 63 mm.
Pre zabezpecenie prace upravarenskej linky boli potrebne aj dopravne mechanizmy. Zeleziarne zakupili buldozer KOMATSU D 65 EX, bager PC 210, kolesovy nakladac UNC 201 a 2 vozidla TATRA 815. Okrem investicii do technologie boli zrealizovane akcie zamerane na ekologiu a zivotne prostredie: izolovana kazeta na preberanie srotu s podozrenim na vyskyt ropnych latok a protihlukova stena, ktora zabranuje sireniu hluku do okoliteho prostredia, hlavne na sidlisko Stiavnicka.

Za desat rokov sme:

* spracovali 475 000 ton oceloveho srotu, z toho bolo separovaneho 30 000 ton a vlastneho oceliarenskeho 15 000 ton,
* na opravarenskej linke na halde Siklov pretriedili 540 000 ton materialu,
* na srotovom poli Piesok pretriedili 280 000 ton trosky,
* predali 200 000 ton frakcii umeleho kameniva.

V prevadzkarni sa stabilizoval pracovny kolektiv. Zacinali sme s 50 zamestnancami a v sucasnosti je to 73 clenny kolektiv. Pre efektivnejsie vyuzitie pracovnej sily sme zaskolili zamestnancov na viacere profesie, cize mozem konstatovat, ze mame univerzalnych zamestnancov. Nova technika a zaskoleny personal davaju predpoklady na neustale zvysovanie kvality vyrabanych produktov. Dokazom toho je aj ziskanie certifikatu preukazania zhody na pat vyrabanych frakcii umeleho kameniva podla zakona c. 90/1999 Z. Z. o stavebnych vyrobkoch. Certifikat sme ziskali 5. februara 2004. V sucasnosti sme schopni vyrabat 10 frakcii umeleho kameniva.
V suvislosti so zvysujucou sa vyrobou ocele, v oceliarni vzrastie poziadavka na vsadzky schopny material, bude potrebne zvysit vykon upravy srotu a nasledne expediciu. V prvom rade by sme sa chceli zamerat na zvysovanie kvality spracovanych druhov. Zvysit doraz na separaciu neziaducich farebnych kovov a pri nakladke zabezpecit stopercentnu kontrolu upravenych druhov srotu. V spolupraci s nakupom srotu sa budeme snazit hladat stabilnych dodavatelov neupraveneho srotu hlavne z vyrobnych zavodov, aby kvalita dodavok v ramci roka bola priblizne rovnaka a mohli by sme tak pre oceliaren pravidelne dodavat srot, hlavne pre specialne tavby.
Vstupom Slovenska do Europskej unie sa meni legislativa v oblasti noriem. Zavadzaju sa europske normy do sustavy STN a nasledne sa rusia narodne normy. Z uvedeneho vyplyva, ze v najkratsej dobe nas caka certifikacia kameniva podla europskych noriem. Certifikat chceme rozsirit este o pouzitie v betonovych zmesiach. Snahou prevadzkarne bude co najskor ziskat certifikat podla EN, aby sme sa zaradili medzi poprednych vyrobcov umeleho kameniva na Slovensku.

Prevadzkaren srotove pole Piesok sa za desat rokov vyprofilovala na modernu spracovatelsku prevadzkaren kovoveho srotu a vyrobu umeleho kameniva. V zavere by som chcel podakovat vsetkym odborom a utvarom, ktore sa podielali na rozvoji prevadzkarne. Zamestnancom a vedeniu prevadzkarne prajem vela zdravia a vela energie na plnenie narocnych uloh v buducom obdobi.

Opytala sa V. Kukolova