Pred jarnym kolom
 Vo Futbalovom oddieli ZP doslo
v zavere jesene k vyraznym zmenam. O tom, ake je zlozenie noveho
realizacneho timu a s akymi cielmi vstupuje podbrezovsky futbal do jarnej casti
rocnika 2004/2005, sme sa zhovarali s novym prezidentom klubu, Ing. Juliusom Krivanom:
-Po ukonceni jesennej casti rocnika 2004/2005 s odchodom trenerov bol rozpusteny
aj povodny realizacny tim s tym, ze bol doplneny o dvoch novych funkcionarov a to na
poste prezidenta klubu a do skupiny starostlivosti o mladez bol vcleneny Andrej
Smekal. Tajomnikom je Marian Lauer a manazerom Vladimir Vanik. Zaroven bol menovany
za veduceho A - druzstva Dusan Uhrik a veducim becka sa stal Pavol Antal. Su to
ludia, ktori robili okolo futbalu, ziju futbalom v Podbrezovej a ja sa na nich
plne spolieham, ako aj na trenerov Petra Fecka a jeho asistenta Ladislava Vankovica.
*Dvanastym hracom je divacka kulisa. Co ste pripravili pre nu?
-Pri pohlade na divacku kulisu nas mrzi, ze v predchadzajucich rokoch bola
ina, ako tomu bolo v poslednej jesennej casti r. 2004/2005. Poklesol pocet divakov
a prave preto doslo k zmenam na trenerskych postoch a v realizacnom
time s cielom - zatraktivnit hru, aby sme lepsimi vykonmi acka opat pritiahli divakov
na tribuny. Navstevnost je priamoumerna vykonom hracov, coho sme si plne vedomi.
Vyhody, ktore sme poskytovali nasim divakom, zostavaju v platnosti aj nadalej,
tzn. volny vstup a tomboly pri majstrovskych zapasoch A - druzstva.
*Podbrezovsky futbal, to nie je len acko alebo becko, jeho prioritou su
mladeznicke kategorie. Takze, ake su novinky na tomto travniku?
-Mate pravdu, podbrezovsky futbal nie je len acko a becko, ale svoju buducnost
vidime hlavne v mladeznickych kolektivoch. Mladsi a starsi dorastenci hraju
najvyssiu slovensku sutaz, a ako novacik jesennej casti si neviedli zle. Hlavnym
nasim cielom v mladeznickych sutaziach je udrzat dorastencov v 1. lige, aby
vyhody z toho plynuce (treningove stredisko mladeze) pretrvavali.
Z noviniek spomeniem aj uzsiu spolupracu medzi FO ZP a FK Dukla B.
Bystrica, z ktorej vyplyvala aj moznost vyuzivania ihriska s umelym travnikom,
kde sme absolvovali nielen treningovy proces, ale aj priatelske zapasy. Existuje dohoda
medzi nasimi klubmi o vymene, hostovani, prestupoch hracov, ci uz
v dorasteneckych kategoriach alebo u dospelych. Po skonceni jarnej sutaze Dukla
uz prejavila zaujem o nasich dvoch hracov a verim, ze v dalsich rokovaniach
sa dohodneme.
Co nas trapilo v tomto zimnom obdobi? Hlavne tereny, pretoze sme nemohli
uskutocnit ani sustredenie acka, ktore bolo planovane na juhozapadnom Slovensku, pretoze
podmienky neboli dobre a tak po osobnej navsteve hlavneho trenera a tajomnika
FO, bolo planovane tyzdenne sustredenie nakoniec zrusene. Hlavnou ulohou pre nas
v tejto oblasti bude, vytvorit lepsie podmienky pre zimnu pripravu priamo
v Podbrezovej a to pre vsetky nase futbalove druzstva. Spomeniem aj novootvorene
ihrisko v Brezne na Pionierskej 4, ktore sluzi hlavne pre mladeznicke druzstva
a scasti bolo vyuzivane aj muzmi. Verime, ze v najblizsich rokoch sa nam tato
investicia vrati vo vychove reprezentantov pre A alebo B druzstvo.
*Co pre vas znamena futbal ako taky?
-Byval som na Skalici, v blizkosti futbaloveho ihriska, cize som mal
k nemu vzdy velmi blizko, i ked som ho sutazne nehraval. Viac som ho vnimam
z tej pasivnejsej – divackej stranky. Niekolko rokov som sa venoval
rozhodovaniu, ale tiez nie na profesionalnej urovni, skor amaterskej –
v sutaziach medzi prevadzkami. Po nastupe do zeleziarni v r. 1978 som bol
niekolko rokov tajomnikom podbrezovskeho futbaloveho oddielu, vtedy sme hrali diviziu,
potom nasledovalo patnast rokov prestavky a teraz som sa opat vratil do jeho zivota.
*Prezradite nam svoj osobny ciel?
-Vsetci sme presvedceni, ze umiestnenie po jesennej casti nezodpoveda vytvorenym
podmienkam v Podbrezovej. Myslim si, ze hraci aj treneri si to sami uvedomuju. Cielom
je a budem spokojny, ked v tomto rocniku obsadime 5., mozno 6. miesto.
V pripade becka je prvorada zachrana v 3. lige a to iste plati pre
dorastencov, aby dokazali obhajit opravnenost ucinkovania v 1. lige.
 O zmenach v hracskom
kadri nas informoval manazer FO ZP - Vladimir Vanik:
-V platnosti je rozhodnutie SFZ o prelozeni prveho jarneho kola
a posunuti zaciatku jarnej sutaze o jeden tyzden. Potom bude zalezat na
individualnom rozhodnuti rozhodcov pred zapasom, ci schvalia sposobilost hracej plochy.
V Podbrezovej mame dnes (3. marca) na celej ploche suvislu vrstvu ladu.
Deviate miesto druholigovej tabulky, na ktorom prezimovala Podbrezova, ako
aj zmeny v realizacnom time a na trenerskych postoch nas zavazuje
k tomu, aby sme sa pripravili na jarnu cast co najlepsie a vyhli sa tak
problemom so zachranou v 2. lige. Tomu sme podriadili aj posilnenie kadra A –
muzstva o sest novych hracov. Zamerali sme sa na posty, ktore sme viac-menej
povazovali za slabsie. Je to utok, posilneny o Zdravka Savica zo Srbska, Tomas
Bohacik prisiel z Prievidze a z Dukly B. Bystrica Stefan Chrenovsky, ako aj
stoper Marek Gaspar, krajny obranca Dusan Matovic zo Srbska, ako aj konstruktivny
zaloznik Darko Arandelovic.
V ramci celeho klubu sme prijali opatrenie, ze vsetci hraci su si rovni –
tzn., ze vsetci hraci z acka i becka, maju moznost hrat v ktoromkolvek
kadri. Trener to preferuje a chce, aby aj hraci v becku citili moznost hrat pri
dobrych vykonoch aj druhu ligu.
V pestrom sortimente nasho ziackeho futbalu (pripravky, mladsi a starsi
ziaci) sme sa v zime zamerali na halove turnaje. V niektorych sme skoncili
v strede startovej listiny, v inych sme excelovali a vyhrali. Napr.
v Badine vyhrali nasi prvoligovi ziaci, starsi ziaci zas v Prievidzi atd.
Turnaje boli nahradou hracieho dna na trave, aby hraci nestratili kontakt s loptou.
V. Kukolova+foto
Kandidatura ZP Sportu
a Slovenska na usporiadanie MS v zavesnom lietani |
Majstrovstva sveta nam
unikli o vlasok
Zavesne lietanie ma v ramci ZP Sportu dlhorocnu tradiciu a s nou
spojenu vysoku sportovu uroven nasich pilotov, prakticky kazdorocnych majstrov Slovenska
v jednotlivcoch i druzstvach. Samozrejme, s rastom urovne zavesneho
lietania rastli i organizatorske schopnosti ludi, venujucich sa tomuto sportu
funkcionarsky. Vyvrcholili usporiadanim ME 1998 v zavesnom lietani, ktore boli
vyhodnotene ako najlepsie v minulom desatroci, za co boli ZP a.s., ocenene najvyssimi
vyznamenaniami FAI (Svetovej leteckej federacie). Tieto uspechy logicky doviedli Slovensky
aeroklub, Letecku amatersku asociaciu, ZP Sport, a.s., i Zeleziarne Podbrezova a.s.,
ku kandidature na usporiadanie MS v zavesnom lietani v roku 2007. Zasadnutie
FAI, ktoreho delegati rozhodovali o tom, kto ich usporiada, sa uskutocnilo
v siedmom tyzdni v guatemalskom Panajacheli. Nas projekt tam prezentovali JUDr.
Marian Zima, ako predseda organizatorskeho vyboru MS, Ing. Juraj Sladky za LAA a Ing.
Anton Liska za Slovensky aeroklub. Prvemu z nich sme v tejto suvislosti polozili
niekolko otazok:
* Budu teda MS 2007 v Podbrezovej?
- Odpoved je strucna, nebudu. Aspon nie v roku 2007.
* Chceme vsak vediet viac okolo priebehu rokovania FAI a hlasovani.
- V prvom rade musim povedat, ze pocas vsetkych dni rokovania sme sa stretali
s podporou nasej kandidatury, nielen z europskych statov, ale aj z inych
kontinentov vo vazbe na nadherne ME 1998 i ked nas protikandidat bol z ineho
kontinentu a bol nesmierne silny – boli nim totiz USA. Obe prezentacie projektov
usporiadania MS boli na vysokej technickej i obsahovej urovni a nesmierne
vyrovnane. Lobovanie fungovalo z oboch stran a este v predvecer hlasovania
boli nase sance v pomere 15:12 v nas prospech. Na nedelnajsom hlasovani sme vsak
prehrali o jeden hlas v pomere 13:14. Nase sklamanie bolo preto obrovske. Ex
post sme sa dozvedeli, ze nam svoje hlasy nedali prave Europania – Velka Britania
a Norsko.
Preco? Na to sme odpoved nedostali. Ked vsak mam byt objektivny, z isteho uhla
pohladu si ich USA zasluzili.
Napriklad: v Amerike bol doteraz len jeden sampionat, v Europe dvadsatdva
USA sa uchadzali o usporiadanie MS po stvrtykrat, my prvykrat.
Vzhladom na typ startovania (v USA vlecne) 100%-na istota lietania oproti nasej
meteorologicky ovplyvnenej 70%-nej istote. No bez ohladu na uvedene, bol tento vysledok
pre nas velkym sklamanim i ked prehrat s takou velmocou ako USA nie je nikdy
hanbou, a uz vobec nie o jeden hlas. Takze, prehrali sme so ctou
a vztycenymi hlavami.
* Co takto kandidovat na usporiadanie MS 2009?
- V tomto momente o tom urcite nerozmyslame a nie je to ovplyvnene
len terajsim vysledkom, lebo okamzite nas vsetci delegati presviedcali, aby sme sa
uchadzali o vyssie spomenute usporiadanie MS 2009, ze tie uz urcite dostaneme, Je to
vsak este velmi vzdialeny termin a nad takouto kandidaturou dnes rozhodne
neuvazujeme.
* Takze, zatial uzavreta kapitola! Teraz z ineho sudka, co vedia
v Guatemale o Slovensku?
- Nic. Jednoduchi obyvatelia absolutne nic. Ale to nie je len o Slovensku.
V Guatemale je stale znacna negramotnost, nesmierna chudoba, nezamestnanost –
proste bieda! Dufam, ze sa mylim, ale mozno ani o sto rokov sa nedostanu na nasu
sucasnu zivotnu uroven. Urcite vsak mozem konstatovat, ze aj vdaka nasej kandidature sa
konecne o Slovensku dozvedeli minimalne organizatori, obyvatelia mesta Panajachel
a vsetci ucastnici zasadnutia FAI. O prezentaciu Slovenska na slovenskom veceri,
ktory organizovala Slovenska agentura pre rozvoj cestovneho ruchu, bol velky zaujem, velka
ucast i vyborna atmosfera. Myslim, ze sme Slovensko v tejto stredoamerickej
republike predstavili v tom najlepsom svetle.
 * A Guatemala ako krajina?
- Nadherna, v niektorych castiach este panenska, ktoru je treba turisticky
objavit. Nesmierne siroka paleta prirodnych kras, pocnuc aktivnymi sopkami, cez prekrasne
cedrove a mahagonove lesy, nadherne jazera az po morske plaze.
* Historia, kultura, paradoxy ...
- Historiu maju zavideniahodnu – je to totiz mayska historia, ktora spolu
s azteckou a historiou Inkov je jednou z troch najstarsich
a najvyspelejsich civilizacii americkeho kontinentu. Mayske pyramidy v Tikate
ostanu navzdy svetovym kulturnymi dedicstvom.
A Mayovia? Jeden nesmierne skromny i ked chudobny narod, hrdy na svoje
tradicie. Nikdy nesetria usmevom, kyvnutim ruky, priatelskym gestom...
Paradoxy – moznost uzavretia manzelstva 14-15 rocnych deti, bezne su desat
a viacclenne rodiny, zivot len zo dna na den, lebo niet perspektivy, ale nakoniec
vzdy znovu siroky usmev tychto potomkov mayskych Indianov. A ten zostane navzdy
v pamati.
* Zaverom?
- Zaverom by som chcel podakovat vsetkym, ktori sa na priprave kandidatury
podielali, najma tvorcom audiovizualnej prezentacie, teda Anicke Nociarovej, Radovi
Rybovicovi a Evke Banasovej, za ich originalny autorsky prinos do tejto nasej DVD
prezentacie.
Tak som ta videl ... Korzika
(z ciest autostopom)
Je vecer a opat snezi..., melancholicky padajuci, hladajuci,
spominajuci. Pred rokom som takto spriadal svoje spomienky na Savojsko. A dnes? Opat
snezi.
Bolo to davno, ked som na zemi lezal nad mapou Korziky a dotykal sa jej silociar
– prudko vabiacich. Bolo to davno, ked Guy de Maupasant mi dovolil vo svojich dielach
nazriet do zakulisia tajomnej korzickej krvnej pomsty, bolo to davno, ked Cernik
s Heckelom ako prvi Cechoslovaci vystupili na vrchol najvyssej korzickej hory Monte
Cinto a vydali o tom knizne svedectvo... Bolo to davno, ked si mi unikala. V snoch,
tuzbach, nadejach. Dnes, ked opat snezi, viem, ze som ta nielen videl... Korzika.
Mnohi z vas isto v poslednom case, mozno ani nie tak po dlhom vahani ci
studovani, mohli vstupit na tento mysteriozny ostrov. Mne vsak bolo dopriate ho prezit.
Mozno netradicne, mozno s rizikom, mozno so stastim, ale urcite zaujimavo.
Autostopom.
Dve noci som stravil cakanim na lod v malej jaskyni nad morom, pod hotelom
Swiss, v svetoznamom Nice. Sem ma priviezli trochu Poliaci, trochu Slovinci,
Portugalec, tajomni Ukrajinci a nakoniec Talian – horolezec. Do malej jaskynky nad
pristavom, kde vlny clapocu a ktoru doverne poznam. Asi i cernosi, co mi nad ranom robia
spolocnost.
Lod francuzskej spolocnosti vyplavala v case horuceho poludnia. Po siedmich
hodinach plavby z hmly a tazkych mrakov vystupilo cosi nehostinne, chladne,
tajomne... Severne vybezky Cap Corse. O polhodinu som v rovnako “mraciacej
sa” Bastii, mraciac sa pytal sam seba. Chcem ta vobec vidiet, Korzika?
Sivobiely podvecer sa tahal z mora, tahal sa ulicami, tahal so sebou dazd,
tahal so sebou skleslost. Ano, zeleznicna stanica v takychto chvilach niekedy ponuka
strechu nad hlavou. V Bastii ju zamykaju o osmej. Tak co? Zdvihnut ruku? Super. Na
prvykrat. Nejaky policajt z osady Borgo vysoko v horach. Nie, prsat vraj nebude,
ale pre dalsiu cestu stopom vraj bude lepsie, ak ma povezie nejakych dvadsat kilometrov
dalej. Vraj blizko cesty ziju ludia. Tam isto... Pat domov blizko cesty je Barchetta.
Majitelka baru ponuka noclah v priestoroch s grilom, jej brat priam luxusne
v bude s obcerstvenim na miestnom ihrisku. Ale najprv pripitok. V bare sa
poschadzali horali a kazdy chce byt hostitelom. Par snimok. I “mama”, 95-rocna
Korzicanka, ktorej tvar prezradza ze pamata vselico, ochotne pozuje. Ano, som ich nevsedny
host. Idem z ruky do ruky. Dlho po polnoci je v bare Graciani veselo. Ozaj
neprsi, je dusno. Liham na zem, hoci ponukli postel. Prezivam. Prezivam prezivanie
Korziky. Dotykam sa ludi. Prirodu zatial schovala hmla a tma. V mysli sa mi vybavil
jeden pribeh. Korzika bola vzdy krvavo skusana. Aj jej lud. Ale vzdy si zachoval srdce
Korzicana. Pohostinne, cestne a hrde.
Raz dvaja otrhani zbehovia poziadali vrchara o jedlo a pitie. Hoc vedel, ze riskuje
svoj zivot, prijal ich ako svojich hosti. Host do domu, Boh do domu. Na Korzike to plati
niekolkonasobne. Utecenci po chvili utekali dalej, v patach im boli
prenasledovatelia. Asi stvorrocny chlapec, syn hostitela, nedaleko pasol kozy. Jeho sa
kapitan zoldnierov opytal na dvoch utecencov i smer, ktorym sa vydali. Chlapca naznacilo
rukou k horam. Zbehov na druhy den chytili a kapitan osobne otcovi odovzdal zlatu
mincu za to, ze chlapca konalo spravne. Otec sa srdcervuco rozplakal, mincu vratil a
klakol pred kapitana s prosbou, aby pustil zajatcov, ze dieta je male a nemohlo
tusit, ze svojim konanim zradza jeho hosti. Host je na Korzike nedotknutelny. Ak zajatci
umru, rovnako on bude musiet popravit svojho syna. Kapitan sa len usmial, bol cudzincom,
nepoznal zakony Korziky. Na druhy den rano zbehovia odvisli. Popoludni otec priniesol
kapitanovi v naruci mrtveho chlapca, ktoreho so suhlasom celej rodiny sam popravil.
Cest vsak bola zachranena. Este toho dna kapitan s posadkou opustil mesto.
Takychto pribehov koluje po Korzike stovky. V kazdom najdete to, co
charakterizuje tento krasny, i ked “krvavy” ostrov. Cest, sloboda, pravda,
vernost, odhodlanie, spravodlivost... Ale i ucta k dejinam, k tradiciam,
k ludom, k prirode...
Rano, kam oko dohliadlo, sa v slnecnom opare kupe zelen. Severne Mt. Aslo,
juzne St. Petrone, priamo na zapad najvyssi Monte Cinto. Jeho 2706 metrov vysoky vrchol
cnejuci nad udolim rieky Asco laka. Nuz, ponahanam kravy, fotografujem skaly
v malebnom potociku, rozlucim sa s hostitelmi s prislubom navratu... Cesta,
ruka, batoh, brzdy. “Idem smer Ajaccio! Ides?” To ale z Asca dnes nic
nebude. Mozno pri ceste spat. Mozno. Idem. Prijemny sofer zastavuje, ak chcem
fotografovat, vysvetluje, pyta sa na Slovensko. Miname Corte, byvale hlavne mesto ostrova,
Venaco s prvym korzickym demokratickym parlamentom na svete, Bocognano - hrdinne boje
Korzicanov za svoju slobodu. A kde neboli? Boli vsade. Cela Korzika starocia bojovala,
krvacala, slavila. Ked si Janovcania ani ine zoldnierske vojska nevedeli s nou
poradit, zbabelo za lacny gros ju predali. Prave v case, ked sa na jej zapadnom
pobrezi v Ajacciu narodil Napoleon. Ten splatil vsetky jej utrapy a s dusou
typickeho Korzicana postavil Korziku ako najprestiznejsi department Francuzska. Dnes
Ajaccio zije s hrdostou, s pychou a v spomienkach na svojho syna. A nielen
Ajaccio, hlavne mesto juhu. Po celej krajine najdete sochy orla s roztiahnutymi
kridlami. Aj to je odkaz Napoleona, aj to je znak ucty k velkemu korzickemu synovi.
Od dejin... Ale tie su na Korzike vsade, sa vratim k prirode. Cestou do
Ajaccia, udolim rieky Vecchio a Foce, popod Monte Cardo ci Monte Oro najdete nadherne
pohlady na korzicke velikany. Najdete carovne borovicove lesy, stada krav, kralovstvo
kvetov i pasuce sa criedy divokych svin. Najdete domky vysoko v horach. Caro krajiny
je vsak spate i s technikou, ktora akoby sem oddavna patrila. Ano. Hovorim o
genialnom diele ziakov Eiffela, ktori vystavili zeleznicnu trat Bastia – Ajaccio.
Most, tunel, hora, tunel, hora, rieka, most – uchvatna symbioza cloveka a prirody.
Pod Ajacciom chytam smer Porticcio. Cesta vedie klukatym pobrezim. Prave tu mozem
vdychovat tu pravu nenapodobnitelnu atmosferu stredomoria. Divoky breh je husto lemovany
lesom. Palmy, cedre, tuje, olivy, olupane korkovniky, bananovniky... A vsade pritomny
pichlavy porast macchie. Len uzucke cesty veduce k horam a obydliam v nich su
tepnami zivota. Ich strazcami su kamenne veze, lemujuce cele pobrezie Korziky, aj dnes
hrdo hlasajuce slavu a nedobytnost tohto panensky krasneho ostrova.
Ked vecer sfarbi more do cervena, ocareny prirodou usinam priamo v jej lone.
V akomsi zelenom tuneli pod starou sekvojou. Skor ako moje sny rozhojdaju spievajuce
cikady, zidem po strmom brehu na ploche skaly a nahy sa oddam vode. Je noc. Este nie je
rano a opat sme si s vodou taki blizki. Je cas zbalit “svestky” a ist. Cez
den, ked stupnica teplomera siaha po styridsiatke, je stopovanie na rozpalenej ceste priam
blaznovstvom. To zas az potom, podvecer. Za Chiavari cesta opusta pobrezie. Cesta? Ak
chcete naozaj prezit Korziku, je treba opustit tzv. dobre cesty. Ak chcete spoznat ludi,
hovorit s nimi, vcitit sa do ich drsneho, ale krasneho zivota, tak vase cesty budu
sama jama, vymol, dobytok a dobrodruhovia s fotoaparatom v ruke. Tak ako vy. Tak
ako ja. Ak sa vam postasti, zastavi vam traktor, alebo off road. Ale isto, isto sa
postasti... Pred Proprianom vas moze zlakat Filitosa a jej dolmeny a menhiry, svedkovia
doby prehistorickej, svedciacej o niekdajsej vysokej civilizovanosti tohto uzemia. Mozno
vsak date prednost uzasne divokemu pobreziu s hrubym cervenym pieskom na Tour de la
Calanca. Alebo budete utekat opat do hor. So slnkom, ktore vam bude svietit pri zapade
rovno na chrbat. Pred vami priam na dosah je carovna, jedinecna, mozno mysteriozna
Bavella.
Trosku spomalim. Jedna stara teta opat tak, ako castokrat na prve mavnutie rukou,
zastavila. Viggienello, Vetaro, Arbellara... Dedinky, v ktorych sa zastavil cas.
Kamenne domy ukryte vo vinici ci zaplave kvetov, tvare ludi prezradzajuce, ze prave toto
je ich domov, mozno trochu cudujuce sa nad prichodom turistu – cloveka, ktory nema
prave v ruke vidly. Ale tvare plne usmevu, dobrotivych vrasok..., slnka.
Usvit. Cesty k horam beznadejne prazdne. Uzucke ako nit, klukate a strme,...
ako? Ako cesty korzicke. Spoza zakruty vyskoci autiacik. Teda taky vacsi. Veterinar si to
mieri rovno do hor. K stadam pasucich sa krav. Vpredu neskutocne krasny hreben
Bavelly, podo mnou v rannom opare luky nad St. Lucia de Tallano. A v srdci? Moja
Lucia. Ano, dcera Lucia na tri mesiace vymenila prazdninove lenosenie za pobyt
v korzickych horach. Zvitanie bolo nadherne. A Bavella? Cely den pozerala na vztah
otca a dcery.
Zapadajuce slnko aj tento raz svietilo priamo do tvare. Noc ma nasla u privetivych
mladych ludi nedaleko Sartene. Rano uz obdivujem toto najkorzickejsie mesto... Hrde a
nepokorene.
Predpoludnim po ceste s vyhladmi na neskutocne krasne korzicke plaze
s batohom na chrbte vstupujem do bonifacijskeho pristavu. Ten je chraneny samotnym
starym mestom, ktore sa ako lastovicie hniezdo prilepilo na vapencove utesy. Vela som o
Bonifaciu cital, videl ho na fotografiach, ale taketo, ake som zazil, si zasluzi znamku
3F. Fantasticke, famozne, fascinujuce. Chodte a prezite tiez. Nenechajte si ujst vstup do
vnutornych vezi, po ich zdolani zistite, ze mesto zije tak, ako pred tisic rokmi. Zostupte
pod stometrove skaliska, dole pod mesto na jeho juznej strane, tam, kde neustale bije more
a huci vietor, dotknite sa jeho historie, ktoru zacal pisat uz grecky hrdina Odyseus,
sklonte hlavu pod mohutnou vstupnou branou, na ktorej je napis cennejsi ako zivot.
Libertas – Sloboda.
A opat jeden pribeh, prave z Bonifacia. Je stary vraj viac ako dvesto rokov.
Isty Sardincan (Sardinia je taliansky ostrov, jedenast kilometrov vzdialeny od juznych
brehov Korziky) zabil v hadke mladenca z mesta Bonifacio. Potom lodou utiekol na
St. Terezu leziacu v Sardinii. Matka truchlila nad svojim synom, ale tuzba po pomste,
po krvavej pomste takej priznacnej pre Korziku, jej dodavala sil. Pes, velky cierny
korzicky ovciak, mal splnit jej plan. Hladovala ho. Zradlo dostaval len na povel. To bolo
umiestnene vzdy na krku slameneho panaka. Rok cvicila zviera. S pevnou vierou a
vyhladovanym psom sadla stara zena v noci do clna. Rano pristala v St. Tereze na
Sardinii. Vedela presne, kam ma ist. Zaklopala. Vo dverach sa zjavil vrah jej syna. Pes
reagujuci na povel sa nehlucne prisal na krk muza. Ten rovnako v tichosti, ako odisla
spokojna stara pani so svojim tichym psikom, skonal vo dverach svojho domu. Krute? Cela
Korzika sa otriasala starocia v krutosti, v boji za svoju slobodu. Janovu takmer
cele tisicrocie kruto platila za svoju krasu. Tazko, ale predsa uspesne kriesila
k zivotu svoje demokraticke principy vlady Terra del Commune. Uz vtedy pred takmer
tristo rokmi mal kazdy obcan pravo sledovat vsetky ciny vlady. Bola to skola demokracie
pre cely svet, ktory Korziku s uzasom sledoval. Hviezda Janova zacala pomaly na Korzike
dohasinat. Na nove podmanovanie si ostrova uz janovski kupci nemali dost sil ani
prostriedkov. Pokusili sa teda zachranit co sa dalo. Ponukli Francuzom, ze im ostrov plny
vzburencov predaju. Francuzi ponuku prijali a v roku 1768 vo Versailles podpisali
s Janovom tajnu zmluvu. Ostrov s najpokrokovejsou formou vlady tej doby bol za
mrzky peniaz predany. To bola posledna pomsta Janova. Ale Korzicania uz pri prvom vylodeni
francuzskych vojsk svojou odvahou, bojovnostou a tuzbou po slobode ukazali, aky narod
Janovcania Francuzom vlastne predali. Az Napoleon pomstil svoj narod a podrobil si nielen
Janov, ale i cele Francuzsko. Ale to vlastne uz vsetci viete...
Korzika si dodnes zachovava svoju tvar. Hrdinsku, slobodnu, jedinecnu. Takou je
kazda hora, dedina, mesto, utes, plaz... Vychodne pobrezie je posiate plazami
s bielym pieskom, upravenymi mesteckami, kultivovanou podou, horami, ktorych sa
dotyka ranne slnko, pristavmi plnymi zivota... Mal som v umysle skusit opat stastie a
moje “stopy” nasmerovat predsa len do udolia Asco pod Monte Cinto na
severozapade krajiny. Nikdy vsak neviete, ci pri ceste budete stat tri minuty alebo tri
dni. Asco nevyslo. Aspon je dovod prist znova. Suhlasis, Korzika?
V Bastii na mole su tisice ludi. Je teply vecer. Lod do Nice s presnostou
prave opusta pristav. Ostatne vsetko smeruje do Livorna. Aj ranne briezdenie ma nachadza
volne pohodeneho na ostrove. Az s lucmi slnka mam to stastie “vtlacit sa”
na starucky taliansky trajekt s honosnym nazvom Marianna. O styri hodiny ma vita
pekelne horuce Livorno. Domov cez Dolomity je to este dvetisic kilometrov.
Bola si uzasna, Korzika! Dakujem, ze som ta mohol PREZIT.
Jaroslav Surina+foto
*sport v skratke
*sport v skratke
Majstrovstva Banskobystrickeho kraja jednotlivcov sa
uskutocnili 5. - 6. marca, v ktorych si titul a postup na majstrovstva
Slovenska (16.-17. aprila) vybojovali z Kolkarskeho oddielu ZP Sport - dorastenci: 1.
T. Dilsky (534), 2. P. Bercek (526), 3. T. Herich (521) a 4. P. Michalik (517),
juniori: 4. Erik Bauza (526), muzi: 1. R. Foltin (624), 2. O. Kyselica (607),3. M.
Terebessy (569), 5. G. Knapp ml. (564), 6. P. Paulecko (562), juniorky: 1. K. Valigurova
(537), 2. J. Laukova (512), 4. V. Laukova (465), zeny: 1. G. Kucharova (606 novy slovensky
rekord), 2. I. Vankova (572), 3. K. Micanova (548), 4. E. Hiadlovska (537), 5. E. Babelova
(525), 6. J. Turcanova (524), 7. D. Kyselicova (509), seniori nad 50 r.: 1. M. Srsen
(572), 3. P. Srnka (529), 4. J. Trvalec (516).
...
Slovensky pohar: v semifinalovom stretnuti, ktore
sa uskutocnilo 2. marca, vyhralo kolkarske becko nad Slavojom 5:1, 2072:2015 (Babelova
521, Hiadlovska 528, Turcanova 534 a Kyselicova 489).
...
Medzistatne stretnutie CR – SR: sa uskutocnilo
v ramci pripravy na Majstrovstva sveta 2005 v kolkoch 26. februara vo Valasskom
Mezirici, medzi reprezentaciou Ceska a Slovenska. V oboch zapasoch sa podarilo
slovenskym reprezentantom zvitazit. Z Kolkarskeho oddielu ZP Sport boli do slovenskej
reprezentacie nominovane dve zeny a traja muzi -G. Kucharova, K. Valigurova, R.
Foltin, M. Terebessy a O. Kyselica. Vysledky zapasov: CR – SR muzi 3:5,
3355:3386, CR – SR zeny 2:6, 3074:3459.
...
Extraliga: 18. kolo odohrali muzi 3. marca na domacej
pode s Lokomotivou Vrutky 8:0, 3517:3034 (zostava a body: Foltin 634, Knapp 563,
Jovetic 550, Marcek 574, Kyselica 602 a Calic 594).
...
Dorastenecka liga pokracovala 7. kolom v Sucanoch,
kde Tatran podlahol nasmu timu1602:1618 (zostava a body: Figura 545, Michalik 538,
Dilsky 535, Herich 473 – do konecneho vysledku nezapocitane). Na vonkajsich
drahach zahralo nase druzstvo svoje doterajsie maximum. Je to druhe vitazstvo
v sezone a za zmienku stoji vykon Figuru, 545 zvalenych kolov je jeho novym
osobnym rekordom.
...
Volejbal: zapasy o umiestnenie na 5. – 8.
mieste prvoligovej tabulky vo volejbale zien odstartovali nase hracky 26. februara
v Nemeckej, kde sa stretli so superkami z Tvrdosina. Body si rozdelili obidva
druzstva, ked v prvom zapase nase volejbalistiky prehrali 2:3 a v druhom
vyhrali 3:1.
...
Majcichovska desiatka - v konkurencii 120 bezcov
6. marca zvitazil v kat. nad 40 rokov Pavol Fasko (v celkovom hodnoteni bol 5.),
v hlavnej kategorii bol 9. Gabriel Svajda a 10. Jozef Vrablik.
Majstrovstva SR
V Osrbli sa uskutocnili 26. a 27. februara
Majstrovstva Slovenska v biatlone 2005 v ziackych kategoriach, spolu s 3.
kolom Viessmann pohara pre dospelych. V prvy den - vo vytrvalostnych pretekoch, nasi
pretekari v jednotlivych kategoriach skoncili: (10-11 r. ziaci) zvitazil a titul
majstra SR ziskal Michal Marcok, 5. Peter Seifert, (12-13 r. ziaci a ziacky) 9. Martin
Kvackaj, 2. Nikola Homolova, 3. Sandra Kvackajova, 4. Andrea Horcikova, 7. Viktoria
Kordikova, 9. Jana Pastuchova, 11. Zuzana Kohutova. V rychlostnych pretekoch
v ramci Viessmann pohara: v kategorii dorastencov bol 3. Robert Prekop, 4. Peter
Kazar, z dorasteniek zvitazila Natalia Prekopova, z muzov 36 – 45 r. bol 2.
Lubomir Bartko. Na druhy den - v pretekoch s hromadnym startom, sa najlepsie
darilo Petrovi Seifertovi a Andrei Horcikovej, ktori vo svojich kategoriach zvitazili
a stali sa majstrami SR. Umiestnenie dalsich pretekarov: 4. Michal Marcok, 14. Martin
Kvackaj, 3. Nikola Homolova, 9. Sandra Kvackajova, 19. Branislav Kubacky, 8. Jana
Pastuchova, 12. Viktoria Kordikova, 14. Zuzana Kohutova, 3. Peter Kazar, z veteranov
46 rocnych a starsich zvitazil Marian Kazar.
mk
Starsi ziaci vitazmi turnaja
V sportovej hale v Prievidzi sa 26. februara
uskutocnil halovy futbalovy turnaj starsich ziakov (r. n. 1991). V konkurencii
siestich druzstiev sa hracom z FO ZP Sport, a.s., darilo najlepsie, v turnaji
nenasli premozitela a inkasovali len jeden gol. Porazili MSK Ziar nad Hronom 3:0, HFK
Prievidzu 1:0, Spartak Trnavu 2:1,
remizovali s SK Fomat Martinom 0:0 a Slovanom Levice 0:0.
Zasluzene sa tesili z prveho miesta, druhi skoncili
hraci Martina, tretie bolo druzstvo z Levic.
Najlepsim strelcom turnaja sa stal Patrik Vlcek a za najlepsieho brankara turnaja
vyhlasili Petra Palidera (obidvaja z Podbrezovej).
(rk)
Siman centrom Slovenskeho pohara
V dnoch 5. a 6. marca sa na strelnici Siman
v Predajnej uskutocnilo 2. a 3. kolo Slovenskegho pohara – Rossignol Cup
v behu na lyziach mladsich a starsich ziakov.
Dvestodvadsatjeden pretekarov v styroch vekovych kategoriach
absolvovalo preteky v prvy den klasickym sposobom. Umiestnenie nasich pretekarov
– rocnik 1992: 27. M. Kvackaj, 8. A. Horcikova, 10. N. Homolova, rocnik 1994: 29. P.
Seifert, 33. M. Marcok, rocnik 1993: 8. S. Kvackajova, rocnik 1991: 29. B. Kubacky, rocnik
1990: 8. V. Kordikova a rocnik 1991: 13. Z. Kohutova.
V nedelu bezali mladsi ziaci klasickym sposobom, starsi volnou technikou.
Umiestnenie pretekarov ZP Sport, a.s.: 26. P. Seifert, 30. M. Marcok, 7. Andrea Horcikova,
12. N. Homolova, 9. S. Kvackajova, 22. B. Kubacky, 8. V. Kordikova a 9. Z. Kohutova.
Na Majstrovstvach Europy
Majstrovstiev Europy v skialpinizme, ktore sa
uskutocnili 2. –4. marca v Andore, sa v kategorii dvojic nasa dvojka
Leitner – Svatojansky umiestnila na 8. mieste, v jednotlivcoch bola 12. Lenka
Lackovicova a 16. Miroslav Leitner. V stafetovych pretekoch slovenske druzstvo
v zlozeni – Leitner, Madaj, Svatojansky a Kacina, skoncilo piate.
Zo stolneho tenisu
C – druzstvo Stolnotenisoveho oddielu ZP Sport, a.s.,
odohralo 25. februara zapas na superovych stoloch: Lubietova B - ZP C 11:7 (zostava
a body: P. Danco 3, P. Klein 2,5, S. Pobis 1,5). V Podkoniciach 5. marca
remizovalo 9:9 (P. Klein 4,5, S. Pobis 2,5, M. Stefanik 1 a L. Kosec 1).
Dva zapasy odohralo becko 26. februara v podbrezovskej kolkarni. V prvom
s Revucou prehralo 8:10 (M. Fodor 4, P. Kan 3, P. Klein 1 a P. Gregor 1)
a v druhom s Breznom 8:10 (M.Fodor 3, P. Kan 3, P. Danco 1, M. Mihok 1).
Acko privitalo v domacej klubovni Ruzomberok C, s ktorym remizovalo 9:9
(M. Plecho 2, J. Spac 3, L. Lamper 2 a I. Galik 1) a s Niznou vyhralo 12:6
(M. Plecho 4, J. Spac 3,5, L. Lamper 3 a I. Galik 1,5).
mk |
