PODBREZOVAN  8/2005

STRANA 4

STRANA

0

Socialna  oblast

Jaroslava Nuterova DOHODA

(2. pokracovanie)

Preto ju nemilo prekvapil priznanim, ze do jeho srdca vstupila ina zena a spociatku to bagatelizovala. Az ked jej oficialne predstavil dvadsatrocne blondate stvorenie, pochopila, ze nejde o chvilkove pobluznenie a nekladla ziadny odpor... neplakala, neprosila... nepripominala stastne prezite chvile – absolutne nebojovala.
Podla Martinej mienky by to bolo aj tak zbytocne. Lenze podla Mirovej mienky prijala jeho rozhodnutie az prilis chladnokrvne, co povazoval za dokaz, ze ho dostatocne nemilovala, ked sa s tym tak lahko zmierila. Po tejto vycitke sa Marta spytala: “Aka silna bola tvoja laska, ked si neodolal tej svetlovlasej vile? Myslim, ze nase sance na zmenu partnera boli vzdy rovnake a ty si zlyhal ako prvy.” Veru, vselico si vtedy povraveli.
Dnes jej je nevyslovne tazko, dlho zatajovane trapenie vyslo na povrch v podobe zufaleho placu a bolestivych krcov v zaludku, ktore ju napinali na zvracanie. Mozno stacilo Mira obycajne poziadat, aby si to este rozmyslel, mozno by od nej stacil minimalny naznak zaujmu o dalsi spolocny zivot, mozno... Nie.
Na zaciatku ich vztahu uzavreli jasnu, trocha nezvycajnu dohodu. Ak by sa jeden z nich niekedy zamiloval do niekoho ineho, ten druhy mu nebude v odchode branit. Dohoda je dohoda, pripomenula mu predvcerom Marta. Zdalo sa jej, akoby tym Miro bol sklamany, zrejme vsak zabudol, ze navrh vysiel od neho.
Takze zalezi na nej, ako sa s Mirovym odchodom vyrovna, ci podlahne zufalemu smutku, ci najde dost sil obrnit sa pancierom lahostajnosti a zariadit si zivot nanovo. Marta vysla z kupelne s odhodlanim na neuprosny boj so smutkom. Bola si ista, ze ho vyhra.
Dnes ju caka nocna zmena, aspon nebude hned lihat do cerstvo opustenej postele. Hoci v poslednej dobe sa uz s Mirom nemilovali a on vlastne vobec nenaliehal, predsa len Marte bude urcite chybat pocit, ze ma niekoho vedla seba, ze nie je sama. A napokon – preco si to nepriznat – bude postradat i lubostny akt. Je to normalna ludska potreba a Marta sa nauci zit bez nej.
Prve zvonenie telefonu jej rozbuchalo srdce, no rozhodla sa sluchadlo nezdvihnut, lebo nemala chut sa s niekym rozpravat. Radsej zobrala nakupnu tasku a vybrala sa po obchodoch. Sortiment predajni je sice obmedzeny, no v kazdom kupila nejaku malickost, aby prisla na ine myslienky.
“Clovece, toto mi viac nerob!”
Marta vzhliadla z posledneho schodu do tvare nadmieru rozculenej priatelky Ivany, ktora stala pred dverami jej bytu a marne sa domahala vstupu dovnutra.
“Co take ti robim?” uskrnula sa. Vtedy sa otvorili dvere vedlajsieho bytu a vysiel z nich vysoky, hnedovlasy, mlady muz, s prenikavymi modrymi ocami.
“Vies, ty neviniatko, kolko strachu si mi nahnala?” soptila Ivana, neregistrujuc na pozdrav Martinho suseda, zatialco Marta mu odzdravila a odomykala byt. “Preco si sa neohlasila, ako sme sa dohodli? Ako som mala vediet, ci si v poriadku! Nastastie mi pani Kalderova povedala, ze ta videla ist do obchodu.”
Ivana Homolova s Martou su rovesnicky a dobre priatelky. Od detstva sa jedna druhej zdoverovala s tymi najtajnejsimi myslienkami, neskryvali pred sebou hnev ani radost, ak sa im aj nazory rozchadzali, vzdy nasli kompromis, aby sa nemuseli hadat. Ivana je sice pat rokov vydata, ale to na ich vztahu nic nezmenilo, pretoze i Miro s jej manzelom si rozumeli a stvorica spolu travila aj dovolenky. Teraz bola Ivana mesiac pred druhym porodom, patrocna Inka chodi do skolky.
“Sadni si,” povedala Marta a zacala vykladat nakup z tasiek. Ivana ju sledovala, drziac si dlane na vypuklom brusku. “Co chces robit s tymto?” vzala do ruky ziletky a prisne sa zahladela na priatelku.
“Ani neviem,” klesla Marta rozpacito na stolicku. “Bola som zvyknuta vzdy dokupit...” Zmlkla, lebo hrca lutosti sa jej drala hore hrdlom. Potriasla hlavou v snahe zahnat dotierave slzy.
“Zabavujem v prospech Igora,” vyhlasila Ivana. “Peniaze ti potom donesiem.”
“Co si o mne myslis?” vstala poburene Marta, pretoze jej doslo, coho sa Ivana boji. “Ziadny chlap mi nestoji za to, aby som si kvoli nemu ublizila, natolko by si ma mohla poznat. Mirov odchod je pre mna... vlastne neviem... docerta, nechaj ma na pokoji, nechcem o tom hovorit.”
“Nemusis. Chcela som len, aby si vedela, ze nie si sama a kedykolvek mozes prist... tak ako doteraz.”
“Ako doteraz,” opakovala s povzdychom Marta. “Nic nebude ako doteraz, chapes? Musim sa naucit zit sama.”
“Mas pravdu,” suhlasila Ivana. “Dufam, ze nemienis zo seba spravit zatrpknutu staru dievku.”
“Co uz?” usmiala sa. “Vek na to mam a ostatok sa uvidi.”
Zvysok dna Marta volajako pretrpela s obcasnymi telefonatmi a navstevami tych, ktori sa uistovali o Mirovej nepritomnosti.
On fakt odisiel? Ako ti to mohol spravit! Naozaj odcestoval? Chuda moje, co si pocnes?
Neozvali sa iba vecne zaneprazdneni rodicia, no Marta im to nemala za zle. Napodiv bola rada, ze sa nemusela matke a otcovi pozriet do oci, pretoze vzdy ju pred tymto varovali, co ona brala jednym uchom dnu a druhym von. Svoje si tak ci tak vypocuje, ale nie dnes...
Na autobus zvykla Marta chodit zakazanou skratkou dolu prudkym vrskom, popreskakovala sikovne kolajnice, popripade preliezla nastavane vagony a za tri minutky bola na autobusovom nastupisti. Rozhodla sa, ze dnesny vecer spravi vynimku, pojde pekne slusne dookola cez most. Vlastne sa nema preco doma zbytocne zdrziavat, od dnes jej nebude zalezat na kazdej minute, ktoru by mohla stravit s milovanym muzom, nebude ju odprevadzat vrucnym bozkom...
Vysla z panelaku a nadychla sa vlhkeho marcoveho vzduchu. Neprsalo, slabunke mrholenie drazdilo k roztvoreniu dazdnika, ale bola skoda ho vyberat z kabelky.
“Ahoj, Marta, zvezies ma?” Prijemny hlas, ktory sa jej tisko prihovoril, patril Lenovi Kalderovi z vedlajsieho bytu.
“Cau, Leno,” odvetila pobavene, vdacna, ze nepojde sama.
“Nemas dazdnik?”
“Mam, ale jarny dazd je vraj na krasu pleti aj vlasov.”
“No,” zatiahol Leno a kriticky si pozrel pod neonkou Martinu tvar. “Myslim, ze na tebe uz niet co opravovat, si dokonala.”
Neodpovedala, lebo Lenova poklona, vyslovena jeho typicky kamaratskym tonom, jej mierne zatriasla zaludkom. Zahryzla si do spodnej pery a pridala do kroku, aby si nevsimol tazkeho vzdychu, ktory ledva utlmila.
Avsak Leno Kaldera velmi dobre vedel, preco dnes ide Marta skor na autobus a nebezi na poslednu chvilu ako doposial. Kazdy bol zvyknuty, ze vzdy letela dolu vrskom, soferi ju mali ako startovaciu pistol. Ked vpadla do autobusu, mohli vyrazit.
Tak ako k mnohym ludom, i k Lenovi sa doniesol pribeh Marty Ragasovej, hoci ho pocuval dost sporadicky.
Po skonceni skoly sa zdrziaval doma velmi malo. Cosi ho neustale pohanalo do sveta, vyskusal niekolko zamestnani, precestoval nielen Slovensko, ale nazrel i za hranice, kde ziskal celkom slusne skusenosti. Rodicom a starsiemu bratovi to vyhovovalo, lebo v dvojizbovom byte zili styria dospeli, tri deti a Leno pri kratkych navstevach spaval na matracoch, rozlozenych v spalni rodicov. Pred troma rokmi dostal konecne Felix byt, lenze tulave topanky sa Lenovi akosi nechcelo vyzut. Na dohovaranie svagrinej, ze rodicom by sa jeho pritomnost zisla, nereagoval.
Zaciatkom januara otca postihla srdcova prihoda a matka dostala silnu chripku. Starostlivost o tri deti nedovolila Felixovi ani Hanke, aby sa sustavne mohli venovat chorym rodicom. Na dovazok byvali na Stiavnicke, auto nemali, takze casovo im to nijako nevychadzalo. Vtedy im neocenitelne pomohla Marta Ragasova, ktora prakticky vsetok volny cas travila v susednom byte a opatrovala manzelov.
Lenovi trvalo, kym sa vratil domov s nevolou, pretoze musel zanechat akysi vyhodny dzob. Zistenie, ze o rodicov sa stara cudzia zena, akoby Lena zahanbilo a zmiernilo jeho rozladenie zo zmeny zivotneho stylu. Bolo viac nez iste, ze sa bude musiet prisposobit potrebam matky a otca. V prvom rade si musel najst pracu, co sa mu priam zazracne podarilo skoro za par hodin. Post dispecera na pretlacovni sice nesplnal jeho poziadavky, no bolo to lepsie ako nic.
Veru, pomaly sa Leno Kaldera zzival s materskym pristavom, kde zakotvil po burlivych rokoch, ktore stravil nikym a nicim neobmedzovany v sirom svete. Dokonca ani dovolenku nedokazal celu stravit v Podbrezovej a neboli na pricine matrace v rodicovskej spalni. Nevadili mu tri roztomile netere, nevadilo mu, ze stratil kontakt s kamaratmi – vlastne dlho nemohol prist na dovod utekov, ako jeho prichody a rychle odchody nazvala svagrina.
Marta Ragasova. Ano, prave ona bola tou prekazkou, ktoru nedokazal preskocit, tak ju radsej obchadzal. Ako na to prisiel? S hroznou, priam diabolskou radostou pocuval matkine lamentacie nad Mirovou zradou, akej sa ten dopustil na Marte. Iste, Leno by mal nestastne dievca polutovat... chudatko, take krasne, mile, sikovne ziena... take verne... nezasluzilo si tuto podlost... To uznava. Napriek tomu citil obrovske ulahcenie, neskonaly pocit stastia, ze Marta je volna a on ma konecne sancu ziskat dievca, ktore absolutne netusilo, ake city nedovolia susedovi byvat vedla nej.
Dnes by presne Leno nevedel povedat, kedy sa do Marty zamiloval, nikdy sa s tym nikomu nezdoveril. Iba pri kazdom nahodnom stretnuti mu stislo srdce, v zaludku citil chvenie a nohy mu celkom nezmyselne oslabli. Vzdy ju vidal usmiatu, stastnu v sprievode Mira. Leno vtedy nemal ani tu najmensiu nadej ziskat jej pozornost, pre nu existoval len muz, s ktorym zila.
Najviac informacii Leno pocul od matky. Sem – tam nieco utrusila Ivana, pretoze s Igorom su dobri kamarati a pri navsteve rodicov ich nikdy neobisiel. Igor patri do tej malej hrstky priatelov, ktori Lena vitali uprimne s otvorenou narucou a nielen preto, ze bol ochotny z cudziny im zohnat, doniest vselijake druhy tovarov, ktore je problemom u nas kupit. Igor s Lenom radi spominali na spolocne zazitky, ktore sa tykali zakladnej i strednej skoly, potom i vojenciny. Odvtedy sa cesty vernych kamaratov rozisli, ale radi sa stretali s nefalsovanou radostou.
Pri potulkach svetom poznal Leno Kaldera hromadu dievcat i zien, slobodnych, vydatych ci rozvedenych. Neda sa povedat, ze by sa z toho mnozstva nenasla vhodna partnerka pre neho, ale zakazdym sa objavil nejaky dovod, pre ktory sa vztah rozpadol, hoci to nebolo len z jeho viny. Dvakrat si Leno myslel, ze prisiel cas zakotvit. Zeny nezniesli myslienku na opustenie vlasti a on nemal zaujem o domovsky pristav v cudzine. Pravda, rad sa tulal, ale cosi ho sustavne, neuprosne tahalo do Podbrezovej.
A pozrime sa, dlhe cakanie sa mu vyplatilo. Musi vsak Marte dat cas na upokojenie. V poslednych dnoch pozoroval v jej tvari smutok a bolest, co vedel pochopit. Istotne sa nepohrnie hned do noveho vztahu, to je jasne.

XXX

“Samota je zla vec, no da sa na nu zvyknut,” skonstatovala sucho Marta Ragasova po troch tyzdnoch na matkinu otazku, preco castejsie nezajde domov. Necitila sa dobre v rodnom dome na Skalici, lebo z kuchyne videla rovno na dom Mirovych rodicov. A nielen preto. Dnes ju boli priserne hlava, ruky a nohy ma ako z olova, vystup na zeriav a nasledny zostup bol pre nu utrpenim.
Pani Ragasova sa skumavo pozerala na dcerinu bledu tvar. “Nivoci ta chripka alebo ta zobral Mirov odchod?” opytala sa.
“Jedno aj druhe,” oblizla si Marta suche pery a napila sa tepleho caju.
“Davno sa mi nepacilo, ze ho tak oddane milujes,” zamracila sa matka a chytila dcere horuce celo. “Este k tomu bez papiera. Preboha, ved ty mas horucku!”
“Na oddanu lasku nepotrebujes papier,” namietla Marta. “Staci, ze trpim ja, nie deti, nemusim sa vlacit po sudoch. A peniaze za rozvod mam vo vrecku.”
“Mimochodom, vies, ze ho rodicia skutocne vydedili? Kveta plakala, vraj dom dal otec napisat na vnucata od Gabiky s tym, ze Miro dostane len zakonnu ciastku, lebo s tou druhou sa zosobasil.”
Marta prekvapene civela na matku, kym z oci sa jej prudom valili slzy.
“Zosobasil?” zavzlykala tisko.
“Ano,” potvrdila matka a neskoro jej napadlo, ze to nemusela vyriect tak bezohladne. “Marta, je mi luto... ze som ti to povedala, ale... mam na neho strasnu zlost... neplac...”
“Neboj, mami,” preglgla tazko a vstala. Krivo sa usmiala. “Vyliecim sa, uvidis. Z chripky aj z jeho hnusnej zrady. Zastavim sa v lekarni a kupim si nieco. Vecer sa ti ozvem, ahoj.”
“Marta,” polozila dcere ruku na plece. “Pojdem s tebou a budem sa o teba starat... alebo ostan tu.”
“Mas zbytocne obavy,” pokrutila Marta hlavou. “Nemienim sa kvoli takemu podliakovi travit. Bud pokojna, mami.”
S vypatim poslednych sil sa Marta Ragasova dovliekla pred dvere bytu, roztrasenymi prstami sa snazila trafit kluc do zamky, ktora sa jej rozplyvala pred ocami. Vycerpane sa oprela o zarubnu a pretrela si rukou spotenu tvar. Pocula kroky hore schodami, tak sa opat pokusala zastrcit kluc do neviditelnej zamky. Dopekla, musim rychlo otvorit, nesmie ma nikto vidiet, lebo si budu mysliet, ze som...
“Marta, co tam robis?” Pani Kalderova polozila tasku s nakupom na zem a lepsie sa prizrela mladej susede. “Jezismaria, co ti je?”
“Mam horucku,” odvetila Marta, pricom jej vypadli kluce z ruky. Zena sa pre ne zohla. “Prosim vas, otvorte mi, ja totiz... nevidim.”
“Bola si u lekara?” pytala sa Lenova matka a otvorila Marte byt. Ta sa vsak nehybala. “Pod, pomozem ti.”
V tej chvili sa objavil na chodbe Leno. Videl mamu ist z obchodu, ale ked neprichadzala, siel sa pozriet, preco meska. Stacil mu jediny pohlad na Martu Ragasovu a celo sa mu zamracilo. Uz vcera si vsimol choreho dievcata, aj jej odporucil, aby sla k lekarovi. Povedala, ze to nic nie je.
Skor odniesol ako odviedol nevladnu Martu do jej spalne.
“Chod uvarit caj, ja ju zatial ulozim,” rozkazala matka synovi. Bez slova pocuvol.
“Lieky,” zasepkala Marta. “Su v kabelke... dakujem...”
Pani Kalderova jej pomohla s prezliekanim, vlastne ju musela obsluzit ako male dieta, este i nohy vylozit na postel, lebo dievca prestavalo reagovat. “Marta, nezaspavaj ,” tlapkala ju po horucej ruke. “Musis uzit lieky... zavolam pohotovost... alebo ta Leno odvezie...”

(Pokrac. v bud. cisle)

Mladi myslia aj na svoju buducnost

Druhy pilier je perspektivou...

*Ake argumenty vas presvedcili pri rozhodovani sa o sporeni v druhom pilieri?
- Kedze mam do dochodku viac ako dvadsat rokov a aj v mediach bolo mojmu rocniku odporucane vstupit do tejto formy dochodkoveho sporenia, zvazil som vsetky klady a zapory a rozhodol som sa vstupit do druheho piliera. Rozhodujucimi boli skutocnosti, ze peniaze na mojom ucte sa budu dalej zhodnocovat, cim by som si mal zabezpecit vyssi dochodok, pripadne lepsie zabezpecit rodinu.

*Ktoru z ponukanych moznosti ste si vybrali?
- Svajciarsku spolocnost Credit Suisse.

*Preco CREDIT SUISSE?
- Dal som na radu odbornikov zo zeleziarni, ktori odporucali zamestnancom dve zo spravcovskych spolocnosti. Vybral som si Credit Suisse aj preto, ze ide o zahranicnu spolocnost s vysokym kreditom nielen na Slovensku, ale aj vo svete.

*Ake argumenty vas presvedcili pri rozhodovani sa o sporeni v druhom pilieri?
- Na zaklade rozsiahlej kampane vsetkych informacnych medii a neodbytnych sprostredkovatelov starobneho dochodkoveho poistenia som sa zacal zaujimat o vyhody, resp. nevyhody vstupu do druheho piliera. V dnesnom uponahlanom a stresovom sposobe zivota je otazka financneho zabezpecenia “na stare kolena” celkom aktualna. Nahaname sa za hmotnymi statkami a na vytuzeny odpocinok (dochodok) zabudame. Je vyhodne, ak peniaze pracuju pre nas, t. j. polovica odvodov do Socialnej poistovne moze byt zhodnocovana v nas prospech, na nasich osobnych uctoch. Taktiez je neopomenutelna moznost dedenia nasporenej ciastky. Ci som sa rozhodol spravne, sa dozviem az na dochodku (alebo sa to mozno ani nedozviem...)?!

*Ktoru z ponukanych moznosti ste si vybrali?
- Vybral som si Allianz – Slovensku spravcovsku spolocnost.

*Preco ALLIANZ?
-Trh s “produktmi” reagoval velmi rychlo a bol zasyteny za velmi kratky cas. Spolocnost Allianz je jednou z poprednych financnych spolocnosti vo svete a na nasom trhu ma svoje stabilne miesto. Klientom Allianz som uz vela rokov a dufam, ze ma nesklamu! Ak by nenaplnali moje ocakavania, je mozny prechod do inej spravcovskej spolocnosti.

vk+foto

Ako hodnotite upravu okolia svojich pracovisk?

Pytala sa: V. Kukolova

Pavol Andrejcak, odbor obrany a ochrany
-Priestory firmy su pekne upravene, su tu vytvorene nielen zelene zatisia, ale aj oddychove zony, napr. pred vratnicou v starom zavode. Vsetci by sme si priali v tomto obdobi trochu dazda, aby sa plochy rozzeleneli a aby sa znizila prasnost.

Maria Reiserova, taharen rur 1
-V novom zavode su upravovane nielen zelene plochy, ale aj chodniky a priestory pred jednotlivymi budovami. Je tam cisto, s kazdorocnou kvetinovou vyzdobou. Paci sa mi aj skalka pri riaditelskej budove. Rovnako je to aj v starom zavode.

Viera Medvedova, dochodkyna z Podbrezovej
-Predtym zelen vo fabrike nebola taka pekna, v poslednej dobe je to vsak velmi dobre – starate sa o zelene plochy. Pacia sa mi priestory okolo muzea, pred hlavnou vratnicou v starom i novom zavode. Keby poprsalo, bolo by to este ovela krajsie.

Milan Buda, dochodca z Jasenia
-Od 1958 roku sa tvar firmy zmenila. Pohlad na vtedajsie prostredie a budovy sa neda s dneskom porovnat, mohol by som povedat, ze fabrika bola vtedy spinavsia. Dnes sa kladie ovela vacsi doraz na kulturu pracovneho prostredia a to sa mi paci.

Anna Vrabova, hutnicka druhovyroba
-Prostredie, vzhladom na skutocnost, ze za odpracovane roky vo firme mozem porovnavat, sa mi velmi paci. Tvar zavodu sa zmenila na nepoznanie, samozrejme k lepsiemu. Travniky a kvetena su priebezne udrziavane a sprijemnuju nam pracu.

Kolektiv zmeny B - majstra Vladimira Skvarku z valcovne bezsvikovych rur sa luci so svojou spolupracovnickou Margitou VLCKOVOU, ktora odpracovala vo firme 24 rokov, posledne v profesii evidentka.  V zasluzilom dochodku jej zela vela slnecnych dni prezitych v zdravi.

Spomienka

Dna 23. aprila si pripomenieme 15. vyrocie od umrtia nasho draheho otca, stareho a prastareho otca

Karola BALCU z Hornej Lehoty.

“Osud nikdy nevrati, co nam vzal, ostanu len spomienky a zial.”
Dna 2. maja si pripomenieme 1. vyrocie od umrtia nasej drahej mamicky a babicky

Eleny Sasikovej z Brezna.

S laskou a uctou spominaju dcery Lubica a Sona s rodinami.

...

Dna 23. aprila si pripomenieme 8. vyrocie odvtedy, ako nas navzdy opustil milovany manzel, otec, stary a prastary otec

Julius KAZAR.

...

Dna 28. aprila si pripomenieme 20 rokov odvtedy, ako nas navzdy opustila milovana manzelka, matka a stara matka

Maria FILLOVA z Brezna.

...

Dna 29. aprila bude 15 rokov odvtedy, ako nas opustil milovany manzel, otec, stary otec a brat

Lubomir KOVACIK.

S laskou spominaju manzelka, synovia s rodinami, vnuci a surodenci

Podakovanie

Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a priatelom za prejavy sustrasti a kvetinove dary pri poslednej rozlucke 29. marca s nasim milovanym manzelom, otcom a starym otcom

JANOM REJTOM z Lopeja.

Osobitne dakujeme Dychovej hudbe ZP za dostojnu rozlucku.
Manzelka, deti a ostatna smutiaca rodina

<<<

PODBREZOVAN   8/2005

STRANA 4

STRANA

0