PODBREZOVAN  9/2005

STRANA 4

STRANA

0

Socialna  oblast

Jaroslava Nuterova DOHODA

(3. pokracovanie)

“Nie,” zastonala a prinutila sa otvorit oci. “Nie, vezmem si tabletky... iba ak by mi bolo horsie... zavolam vas...”
Leno priniesol teply caj. Klukol si k posteli, podavajuc dievcine pohar a na dlan jej vysypal dve tabletky. Poslusne ich preglgla, hltavo sa napila a o chvilu zaspala.
“Nemoze ostat sama,” prehovorila matka, stahujuc zaluzie na oknach do polovice.
“Nemala by,” prikyvol syn. “Bola navstivit rodicov na Skalici, preco tam neostala?”
“Ktovie?” pokrcila plecami. “O siestej pride Felix s rodinou, idem nieco pripravit a...”
“Ja tu zostanem,” vyhlasil Leno prudko. Nespustil oci zo spiaceho dievcata, takze si nevsimol zacudovany mamin pohlad. Lenze v tejto chvili to bolo jedine rozumne riesenie.
“Ako myslis,” suhlasila. “Potom ta pridem vystriedat.”
Leno si opatrne sadol na kraj postele. Konecne sa mohol do sytosti vynadivat na milovanu tvar, hoci bledu, pokrytu horuckovitymi kropajami potu, ktore podchvilou nezne utieral navlhcenym uterakom. Dychala tazko, nepravidelne. Chytil jej ruku, lezala mu v dlaniach nemohucne akoby bez zivota. Sklonil sa k nej a pritisol na nu pery, srdce mu stislo bolestou. Nedokazal mysliet na nic ine, iba na to, aby bola pri vedomi a on jej mohol povedat o svojej laske. Strach o Martine zdravie mu zvieral zaludok, v myslienkach ju prosil o pohlad, usmev, akekolvek malicke znamenie, ze vnima jeho pritomnost, ze citi, ze nie je sama... dostane znovu chut do zivota... ach, Marta, lubim ta...
Strhol sa na ostry zvuk telefonu. Jemne polozil Martinu ruku na paplon a ponahlal sa zdvihnut sluchadlo.
“Byt Marty Ragasovej,” oznamil tisko.
“Ivana. Kto je tam? Kde je Marta?” Hlas znel rozculene.
“Lezi a spi.”
“Ako to? S kym sa rozpravam?”
“Nekric, prosim ta, to som ja, Leno. Marta ma horucku, asi ju prepadla chripka. Ano, viem, zabudla ti hlasit prichod, ale... nestihla.”
“Idem k nej.”
“To by nebolo mudre. Chripka je nakazliva a v tvojom stave... zavolaj neskorsie, dobre?”
“Dobre, ahoj.”
Ivana Homolova zamyslene polozila sluchadlo. Maly cloviecik v nej sa vytrvalo hlasil k zivotu neunavnym pohybom a Ivane zislo na um, ze tretie tehotenstvo by zrejme psychicky nezvladla. Zacinala byt nervozna, k comu jej dopomahal i strach o nestastnu priatelku. Inka pozerala na mamu s otazkou v ciernych ockach, no ta jej musela oznamit, ze teta Marta je chora a dnes k nej nepride.
“Kto sa bude o nu starat, ked je sama?” hutalo dievcatko nahlas a prstekom si podoprelo bradu. “Mami, chcem ist k nej, pustis ma?”
“Nemozes, zlato, lebo by si mohla ochoriet aj ty. Chripka je nakazliva,” zopakovala Lenove slova, uvedomujuc si skutocnost, ze kamarat sa nakazy neboji.
No co, Marta sa starala o jeho rodicov, kym sa on spaciroval po svete, ma jej byt za co vdacny. Minule sa Ivana pozastavila nad ocividnym zaujmom Lena o Martu – ako mu pri spomienke na Mirovu zradu zasvietili oci!
Zatialco Ivana premyslala nad vrtkavostou osudu, Leno sa pokusal o podanie dalsej davky liekov spiacej Marte. Neprejavovala totiz ziadnu volu otvorit oci ani usta, aby si navlhcila dopukane pery. Vecer prisla pani Kalderova s nevestou Hankou, vyhnali Lena do kuchyne a prezliekli chore dievca do suchej pyzamy. Marta iba nejasne vnimala, ze s nou ktosi manipuluje, napokon sa jej podarilo zaostrit zrak na dve zenske postavy pri posteli.
“To ste vy, pani Kalderova,” zasepkala vycerpane. “Zdalo sa mi, ze tu bol...”
“Kto?”
“Miro sa vratil,” privrela oci. Zeny sa pozreli jedna na druhu. “Poslite ho prec... nechcem, aby ma videl...”
“Utis sa, Marta,” sadla si k nej Hana. “Odisiel a viac sa nevrati, snivalo sa ti.”
“Nesnivalo,” namietla s placom. “On... drzal ma za ruku...”
Hana hodila spytavy pohlad na svagra. “Chcel som ju len upokojit,” pokrcil plecami a vsemozne sa snazil, aby to vyznelo lahostajne.
“Zaspala,” oznamila polohlasne pani Kalderova. “Pojdes na Skalicu a povies jej rodicom, v akom je stave,” obratila sa na syna. Ten vsak zaporne pokrutil hlavou.
“Myslim, ze je vhodna prilezitost, aby som sa Marte odplatil za starostlivost o vas, ked ste boli sami,” povedal tisko, no rozhodne. “Viem osetrovat chorych, postaram sa o nu.”
Nechali ho teda s Martou Ragasovou sameho. Leno rozsvietil nocnu lampu pri volnej posteli a viac ju odklonil, aby Marte nesvietila do oci a nerusila ju v spanku. Po dalsich dvoch hodinach uz dychala o malicko pokojnejsie, lieky zrejme zacinali zaberat.
V Lenovych spomienkach sa vynoril iny a pritom podobny obraz. Videl v duchu expediciu, predierajucu sa hustym pralesom v tropickom dazdi, ktorej clenom sa stal z tuzby po dobrodruzstve, navyse z toho mal obrovsky zisk. Sponzorom vypravy bol bohaty Anglican z Juzneho Walesu. Jeho manzelke sa z holeho rozmaru zachcelo prechadzky pravou africkou dzunglou, nedbala na upozornenie, ze to moze byt zivotu nebezpecne.
Leno sa vlastne dostal k nim cirou nahodou. Patdesiatrocnej zene sa zapacil dobre stavany mladenec, ktory si ju ziskal tym, ze zachranil od utopenia jej sestrocneho vnuka. “Mlady muz, vy ste predurceny zachranovat nasu rodinu pred nestastim,” povedala mu vtedy prorocky a mala pravdu. Vyse tyzdna sa nemohla v dzungli dostat z vysokych horucok a Leno ju dnom i nocou opatroval. Clenovia vypravy sa postupne vzdavali nadeje, chceli ju nechat pri nejakom domorodom kmeni, no Lenovi sa predstava, ze by tuto milu zienku mal opustit, javila ako neskutocna. Trpezlivo ju miestami niesol, miestami podopieral, az sa napokon postavila na vlastne nohy.
Po prichode domov sa chcel so sympatickou rodinou rozlucit, ale nedovolili mu odist. Stravil s nimi tri nadherne roky, pocas ktorych sa mu podarilo uchranit vnuka pred unosom, stareho pana pred infarktom a naucit ich par slovenskych slovicok. Ako prejav vdacnosti dostal od nich novucickeho citroena, ktory teraz parkoval v Martinej garazi.
Tam, v hlbokej dzungli Leno chorej zene rozpraval o svojom domove, rodicoch, priateloch. Niekedy si myslel, ze ho nevnima, tak sa jej zdoveril s nenaplnenou laskou k Marte Ragasovej. Pri luceni mu dlho stiskala ruku a s dojatim sepkala. “Som si ista, ze doma ta caka stastie. Inak by som ta nepustila.”
Lenze pri navrate domov este zakotvil na niekolko mesiacov v slnecnom Taliansku, kde ho zastihla sprava o chorobach rodicov. Nech sa nachadzal Leno v ktoromkolvek kute sveta, zovsadial poslal pozdrav, aby vedeli, ze na nich mysli a pokial to bolo mozne, udal i adresu.
Dnesnu noc pozoroval vysnivanu milovanu tvar dievcata a rozpraval tichym hlasom zazitky z ciest, drziac v dlaniach jej bezvladnu ruku. Pred polnocou sa z Marty vydral tazky vzdych, sprevadzany prudkym myknutim a otvorila oci. Leno zmlkol, opatrne polozil jej ruku a usmial sa.
“Co tu chces?” vyriekla namahavo. Pozrela na vedlajsiu prazdnu postel, zamracila sa na zazatu lampu, snaziac sa nadvihnut. Leno jej pomohol. Traslavymi prstami si presla po tvari. “Povies mi, ako si sa sem dostal a co tu robis? Kolko je hodin?”
“Bude polnoc, musis uzit lieky,” odvetil na poslednu otazku. Posluchla. “Prisla si domov pred stvrtou,” sadol si trocha dalej, aby odolal pokuseniu dotknut sa jej. “Mama ta ulozila a ja som tu pre pripad, ze by si nieco potrebovala. Ak si hladna alebo...”
“Zhasni tu nemoznu lampu,” prerusila ho. “Bol tu niekto?”
“Okrem mojej mamy a svagrinej nikto.”
“A kto ma teda...” Marta sa zarazila a odvratila hlavu na druhu stranu.
“Prezliekol?” zasmial sa. “Neboj sa, nebol som to ja.”
Potriasla hlavou. Chcem vediet, kto ma drzal za ruku, hovorili Martine leskle oci a hoci im Leno rozumel, nedal na sebe nic znat a povedal. “Mama pripravila suche pyzamo. Pod, pomozem ti do kupelne.”
“Nie,” schulila sa do klbka. “Chod prec, prosim ta, nechaj ma... pomozem si sama...”
Leno si znepokojene klukol k nej. “Pozri, nespravis ani dva kroky, horucka ta vycerpala a...”
“Ako to vies?” skocila mu opat do reci a uz bola na nohach. Samozrejme vstala prilis prudko, takze zoslabnuty organizmus to nevydrzal. Padla ako podtata nazad na postel, tvar jej zaliali kvapky potu. “Musim si este oddychnut...”
Leno ju znovu nechal zaspat. Zhasol svetlo, chvilu nacuval Martinmu dychaniu. Potom si v obyvacke pustil televizor, hlas stisil na minimum a nastavil si kreslo tak, aby cez otvorene dvere videl aj na Martu. Vobec sa mu nedriemalo, prezeral si starsie casopisy a ani si neuvedomil, ze uplynuli dalsie styri hodiny. Treba podat pacientke lieky. V polospanku ich prehltla, neotvoriac poriadne oci.
O pol siedmej rano potichu vyklzol z bytu a siel sa domov naranajkovat. Informoval matku o pokojnom priebehu noci a oznamil, ze ked sa Marta zobudi, odvezie ju k lekarovi.

(P okrac. v bud. cisle)

Kedy je Den matiek a co to pre vas znamena?

Pytala sa: O. Kleinova
Foto: V. Kukolova

Ing. Dalibor Varholak, odbor automatizacie a robotizacie
- Bude to v druhu majovu nedelu a ja tento sviatok uznavam. Hoci mamu uz nemam, uctim si v tento den aspon staru mamu, ktorej darujem kvietok.

Lev KOSEC, doprava
- Dnom matiek bude druha majova nedela. Manzelke kupujem kvety na MDZ a v Den matiek kupim kvet svojej mame.

Bc. Eva BUKOVINOVA, obchodny usek
- Neviem sice presne, kedy je Den matiek, ja vsak kupujem svojej maminke kvety alebo nieco sladke kedykolvek, cim jej vyjadrujem, ze ju mam rada.

Jozef DURCIK, energetika
- Je to v maji. Ja sice uz mamu nemam, uctime si vsak svokru a nase deti obdaruvaju kvetmi manzelku.

Ing. Marian Slatinsky, oceliaren
- Je to tusim teraz v maji, ale ja sa to vzdy vcas dozviem a kupim maminke kvietok alebo cokoladu. Zabudnut na to, to si nemozem dovolit.

Blahozelame jubilantom

pracovne jubileum
Marta CAVOJSKA, Jozef DEKRET, Alexandra JARIABKOVA, Magda KLESKENOVA, Mikulas PAPAJ, Lubomir PETKO, Vojtech PUSKA, Elena RUZICKOVA, Vladimir VESEL

zivotne jubileum
Eva BOHUNOVA, Slavomir BROZMAN, Jan GONDEK, Maria HRBANOVA, Jozef KARAFFA, Juraj KOHUTIK, Irena KOKAVCOVA, Dusan KOSEC, Bohumil KRUPCIK, Alena KUNSTAROVA, Dusan MERES, Maria PRAVOTIAKOVA, Elena ROSIKOVA, Marian TATARIK, Milan VARHOLAK, Peter VLCEK, Miroslav VRBICKY, JUDr. Marian ZIMA

Dom kultury ZP a.s.:

sobota – 7. maja o 16,30 hod. PETER PAN. Carovny svet plny dobrodruzstva a fantazie. Najslavnejsia rozpravka vsetkych cias, pre celu rodinu. Slovensky dabing, 117 min., USA, MP, 50 Sk. Pre deti do 15 rokov vstup zdarma.

...

sobota – 7. maja o 19. hod. HONBA ZA POKLADOM TEMPLAROV. Uz nikdy nemal byt najdeny najvacsi poklad, aky svet videl. Bol pochovany v troskach Salamunovho chramu, strazeny radom templarov... Nicolas Cage v akcnom dobrodruznom thrilleri, 135 min., titulky, USA, MP od 12 rokov, 60 Sk. Pre dochodcov vstup zdarma.

...

nedela – 22. maja o 16,30 hod. HRDINOVIA Z RISE GAJA. Mali hrdinovia a ich obrovske dobrodruzstva pri zachrane rise Gaja. 3-D animacia v style Pribeh zraloka. USA, 2004, MP, 91 min., slovensky dabing, 50 Sk. Pre deti do 15 rokov vstup zdarma.

...

nedela – 22. maja o 19. hod. PAD DO TICHA. Skutocny pribeh dvoch britskych horolezcov, ktori prezili v roku 1985 tragicku nehodu vysoko v peruanskych Andach. Velka Britania, 106 min, 55 Sk. Pre dochodcov vstup zdarma.

...

Uz po stvrtykrat sa stretli v Dome kultury ZP podbrezovski divaci s oblubenym Miroslavom Donutilom, ktory sa 19. aprila vsetkym predstavil s programom -  ohe man schoww – Cestou necestou. Foto: Iveta Kardhordova

Spomienky

Dna 9. maja si pripomenieme rok odvtedy, ako nas navzdy opustila milovana manzelka, mama a stara mama

Bozena VANOVA z Podbrezovej.

S laskou a uctou spomina smutiaca rodina

<<<

PODBREZOVAN   9/2005

STRANA 4

STRANA

0