PODBREZOVAN  11/2005

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Socialna oblast


<<<

O priebehu maturitnych skusok podla novej koncepcie

Vacsina si volila uroven B, z cudzich jazykov C

V case od 23. do 27. maja sa konali maturitne skusky aj v Sukromnom strednom odbornom ucilisti hutnickom ZP. Za zeleny stol zasadlo 49 studentov denneho studia (z toho 23 hutnikov operatorov, 15 mechanikov elektronikov automatizacnej techniky a 11 mechanikov elektronikov spotrebnej elektroniky) a 22 studentov externeho studia so zameranim na strojarstvo. Tohtorocne maturitne skusky poznamenalo mnozstvo polemik, diskusii a spochybneni, vychadzajucich zo skutocnosti, ze nova koncepcia priniesla niekolko podstatnych zmien. O priebehu maturit sme sa pozhovarali s Ing. Annou Pavlusovou, riaditelkou SSOUH ZP:

* Ako sa vam darilo zvladat priebeh skusok dospelosti podla novej koncepcie?
- Priprava a priebeh maturitnych skusok sa riadili podla vyhlasku MS SR c. 510 / 2004 Zb., z 23. augusta 2004. Ziaci si do 30. septembra 2004 prihlasili triednym ucitelom povinne volitelny predmet, z ktoreho chcu maturovat, urcili si uroven a mali moznost vybrat si, ci budu robit dobrovolnu maturitnu skusku.
V nasom zariadeni si vacsina zvolila uroven B, z cudzich jazykov to bola uroven C.
Ziaci 11. aprila 2005 pisali pisomnu cast zo slovenskeho jazyka. Temy boli zadane centralne MS SR. Najviac ich pisalo rozpravanie “ Bolo to na neuverenie”.
V poslednych rocnikoch studovalo 73 studentov, dvaja neprospeli z troch predmetov, cim nesplnili podmienku uspesneho ukoncenia studia vo stvrtom rocniku. Teraz je na nich, ci poziadaju o opakovanie rocnika alebo zostanu nekvalifikovani. Maturitnu skusku vykonalo 71 studentov zo slovenskeho jazyka, praktickej a teoretickej casti odbornych predmetov a z cudzieho jazyka. Dobrovolnu skusku vykonalo pat ziakov. Skolsku maturitnu komisiu tvorili predseda menovani KSU , riaditelka skoly a predsedovia predmetovych maturitnych komisii menovani KSU Banska Bystrica. Predmetove komisie pracovali v zlozeni predseda a dvaja skusajuci. Vsetci clenovia predmetovych maturitnych komisii museli mat prislusnu aprobaciu na skusany predmet. Zladenie prace deviatich komisii bolo velmi narocne, pretoze viaceri clenovia nasho pedagogickeho zboru boli v rovnakom tyzdni zaradeni ako predsedovia v inych skolach. Zaroven sme sa museli postarat o nematurujuce triedy a zabezpecit pre ne pedagogicky dozor. Rozpracovanim OZ do poslednych detailov sa nam podarilo ulohy bezo zvysku splnit.

* Boli aj nejake problemy?
- V porovnani s minulorocnou maturitnou skuskou sa zvysila administrativna narocnost. Ziaci maturovali minimalne dva dni, co im nepridalo na psychike, neskoro boli distribuovane tlaciva a pokyny na ich vyplnanie. Zvysil sa pocet maturitnych komisii u nas aj v inych zariadeniach a tym sa zvysil pocet suplovanych hodin a tiez cestovne naklady .

* Neposobilo na studentov stresujuco, ze maturovali podla jednotlivych predmetov?
- Nie, aj ked to bola pre nich zmena, lebo pri nastupe do SSOUH ZP a.s. boli ine pravidla pre vykonanie maturitnych skusok ako su teraz.

* Vyuzili vasi absolventi aj moznost volby vyssej narocnosti? Znamena to, ze sa uchadzaju aj o vysokoskolske vzdelanie?
- Nevyuzili, lebo vysoke skoly zatial neberu - alebo len v obmedzenej forme - tuto skutocnost pri prijimani studentov na studium do uvahy. Pripravu na prijimacie pohovory riesili niektori studenti tym, ze si vybrali dobrovolnu maturitnu skusku z matematiky a fyziky, predmetov, ktore su na technickych vysokych skolach potrebne, ci uz na prijimacie pokracovanie alebo  pri studiu po prijati.

* Novinkou bol povinny cudzi jazyk. Z akych jazykov maturovali vasi studenti a ako hodnotite ich jazykovu zdatnost?
- Aj predtym mali ziaci moznost maturovat z cudzieho jazyka, ale vtedy si ho vyberali len niekolki, vacsina maturovala z matematiky a fyziky. Teraz, podla tyzdennej dotacie hodin, mohli byt nasi ziaci zaradeni do urovne C. Nie kazdemu sa to pacilo, lebo pocitali, ze budu maturovat uz zo spominanych predmetov. Cudzim jazykom sa treba venovat niekolko rokov intenzivnejsie. Ziaci maturovali z nemeckeho, ruskeho a anglickeho jazyka. Ich jazykova zdatnost je primerana poctu hodin cudzich jazykov a snahe, ktoru im venovali.
Po vyhodnoteni vysledkov prijmeme opatrenia na zlepsenie pripravy ziakov. Problemom pre nas je ziskat kvalifikovaneho ucitela anglickeho jazyka. Ti nastupia radsej pracovat do sukromnych firiem, kde su lepsie platovo ohodnoteni.

* Porovnavajuc s predchadzajucimi rokmi, myslite si, ze nova koncepcia plni svoje poslanie?
- Myslim si, ze je potrebne vychytat nedostatky, upravit ich a ziakov na novu koncepciu pripravovat uz od prveho rocnika. Nova koncepcia splni svoje poslanie vtedy, ked na zaklade jej vysledkov budu moct ziaci pokracovat bez prijimacich skusok v studiu na vysokych skolach.

* V juni vas este cakaju zaverecne skusky ucebnych odborov. Aj tu nastali nejake zmeny alebo bude priebeh klasicky?
- Zaverecnou skuskou sa ukoncuje studium v ucebnom odbore mechanik opravar strojov a zariadeni, obrabac kovov a stolar v SSOUH ZP a.s. Cielom zaverecnej skusky je overenie vedomosti a zrucnosti ziakov v rozsahu uciva urceneho ucebnymi planmi, ucebnymi osnovami a overenie toho, ako su ziaci pripraveni pouzivat ich pri vykone povolania, na ktore sa pripravuju. Ziaci mozu konat zaverecnu skusku, ak uspesne skoncili posledny rok studia. Zaverecna skuska sa cleni na pisomnu, prakticku a ustnu cast. Pisomna cast trva od 45 do 120 minut a prakticka najviac 24 hodin. Ziaci si zrebuju podla narocnosti az z 15 tem. Ustna cast trva najviac 15 minut, urcenych je najmenej 25 tem. K temam na pisomnu a prakticku cast sa vyjadruje profesijna komora, ktora ma kompetenciu v oblasti odborneho vzdelavania a pripravy podla osobitneho predpisu.

S akym pocitom sa lucite s tohtorocnymi absolventmi?
- S nostalgiou, ale i s pocitom radosti. Radost z uspechov nasich ziakov je radostou nielen nas pedagogov, ale aj  ich rodicov a ziakov samych. Do dalsieho zivota za branami nasej skoly by som absolventom chcela popriat vela uspechov a stastne vykrocenie do zivota.


<<<

Nizsia cena stravnych listkov pre zamestnancov ZP a. s.

Pristupenie nasej krajiny do Europskej unie moze mat pre radovych obyvatelov Slovenska aj pozitivny vplyv. Konkretne vdaka rozhodnutiu Europskeho sudneho dvora, C-412/03, v pripade hotel Scandic Gasaback AB versus Svedska vlada, referat dani predlozil riaditelskej rade navrh na znizenie ceny stravneho listka a vedenie tento navrh prijalo. Spolocnost ZP a. s., od 1. juna 2005 znizuje cenu stravneho listka platenu zamestnancom z povodnej sumy 30 na 25 korun. Tato zmena vyplyva zo skutocnosti, ze po aplikacii rozhodnutia europskeho sudu do podnikovej praxe ZP a. s. bude pocitana DPH zo stravneho listka inym sposobom ako doteraz. Vedenie ZP a. s. zaroven rozhodlo zvysit cenu jedneho jedla zo sumy 69,10 korun bez DPH na sumu 73,10 korun bez DPH, co vsak nemeni skutocnost, ze pracovnik bude platit za stravu menej.

Podla vyjadrenia riaditela ZP GASTROSERVIS - u, s. r. o. Jozefa Krellu:

“ ... zvysena cena jedla pre ZP a. s. umozni pouzit kvalitnejsie suroviny pri vyrobe jedla, pripadne rozsirit pridavky poskytovane k hlavnym jedlam. Vdaka zvyseniu ceny jedneho jedla dodavaneho pre ZP a.s., bude zabezpecena stabilita ceny za stravu na dlhsie obdobie.

Cena stravneho listka 25 korun bude stravujucim sa zamestnancom zuctovana az v mesacnej mzde, pretoze preprogramovanie pokladnic ZP GASTROSERVIS - u bude chvilu trvat.

Zvysi sa kvalita, znizi sa cena, vasa spokojnost bude zarucena!

Ing. Alena Strmenova, asistent ER – danovy poradca


<<<

nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa*

Robite nieco pre svoje zdravie?

Pytala sa: O. Kleinova Foto: V. Kukolova

Mikulas OSTRIHON, strojarenska vyroba
- Snazim sa pravidelne stravovat. Jem ovocie, zeleninu, vela spim, oddychujem, trochu jazdim na bicykli. Potreboval by som nieco zhodit, obmedzit sladkosti a zbavit sa cigariet.

Peter KUPEC, taharen rur
- Snazim sa zdravo stravovat. Obmedzujem mastne jedla, uprednostnujem zeleninu, ovocie. Sportujem, hlavne na bicykli, chodime na prechadzky do prirody. Robim vsetko pre to, aby som bol zdravy.

Miroslav BRENKUs, taharen rur
- Stravujem sa v kantine, jem co nam tu dobre navaria. Uprednostnujem predovsetkym masite jedla. A co sa tyka pohybu, bicyklujem sa, ale hlavne vela pracujem. Zatial sa citim zdravo.

Rudolf MOLCAN, odbor riadenia kvality
- Snazim sa obmedzovat nezdrave jedla, ako majonezove salaty, atd. Snazim sa k zdravemu sposobu zivota viest aj deti. Zijeme v horach, tak chodime na tury, bicyklujeme, hrame tenis, futbal.

Marian Pancik, valcovna bezsvikovych rur
- Dolezity je spanok, pohyb, striedma strava. Aj stari ludia sa dozivali vyssieho veku, ked jedli striedmo a vela pracovali. A co sa tyka sportu? Trochu bicyklujem. Vela robim v zahrade.


<<<

Nestihli ste este detom zabezpecit prazdniny.

Ponukame vam volne poukazy do letnych detskych taborov pre deti zamestnancov ZP v terminoch:
1. – 15. jula na Strbske Pleso – liecebny dom Helios,
9. – 23. augusta na Chatu Daniela v Repisti.
Prihlasit sa mozu aj deti, ktore koncia 9. rocnik zakladnej skoly. Blizsie informacie vam poskytnu v personalnom odbore, tel.c. 645 2918.  


<<<

PODBREZOVAN  11/2005

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6