PODBREZOVAN  15/2005

STRANA 4

STRANA

0

Socialna  oblast

Jaroslava Nuterova DOHODA

(9. pokracovanie)

Namiesto Ivany s detmi si prestrel deku vedla Marty svetlovlasy Vilo Vanko. Byva pod Homolovcami a priniesol Marte odkaz, aby sa zastavila u Ivany, ked pojde z kupaliska. Tento tridsatpatrocny rozvedeny playboy nikdy nepresiel okolo zeny bez stiplavej poznamky, najma ak bola sama. Je znamy svojim neutichajucim zaujmom o mlade dievcata do dvadsat rokov. Nezna blondinka z Lomu nad Rimavicou s nim vydrzala nieco vyse roka. Potom si ju utrapenu, schudnutu prisli zobrat dvaja bratia, pricom sa Vilovi usla celkom dobra nakladacka. Zena je totiz pre neho cirym zdrojom na ukojenie jeho sexualnej ziadostivosti. V Podbrezovej a blizkom okoli sa mu dievcata zosiroka vyhybali.
Aby Vilo nemal cas na dalsiu debatu, Marta sa bleskovo obliekla, deku poskladala do pruteneho kosika.
“Dufam, ze nie si vzdy taka rychla,” posepol jej rovno do ucha. “V posteli je lepsie pomaly a dlho. Chces, naucim ta to.”
“Vdaka,” odstupila od neho znechutene. “Zaobidem sa bez tvojho skolenia.”
Trielila prec s cudnym pocitom.
Spoza dveri Ivaninho bytu sa ozyval srdcervuci narek deti.
“Chvalabohu, ze si tu,” ulahcene si vydychol Igor a tahal ju za ruku do obyvacky. Ivana drzala v naruci vrieskajucu Inku, Leno prave balil do plienok placuceho chlapceka a Igor zmizol v kuchyni.
“Marnost sediva, co sa tu robi?” Marta polozila kosik na stolicku, prevzala dievcatko, ktore k nej natahovalo rucky.
“Teraz sme sa vratili z pohotovosti,” oznamila Ivana a zvalila sa vycerpane na gauc. “Leno ta sem prisiel hladat, tak nas odviezol aj doviezol. Maju horucku a tato certica chce iba teba.”
“Horucku?” opakovala neveriaco Marta a opacovala Inke tvaricku. “Preboha, z coho mozu mat v lete horucku!”
“Vraj virus,” pokrcil plecami prichadzajuci Igor. “Konecne je tu tichsie.”
“Preco ste ma nezavolali skor,” hresila ich Marta. “Pod, moja mala, precitame si rozpravku, pospinkas si, aby zla choroba od teba odisla.”
Driemajuca Inka sa nechala odniest do postielky a zaspala skor, ako si vypocula rozpravku do polovice. Aj chlapceka sa podarilo upokojit. Ivana v kratkosti rozpovedala o prebdenej noci. Rano obe deti unavene zaspali a ona si myslela, ze bude dobre. Inka si pamatala vcerajsi slub, ze dnes bude s Martou na kupalisku a dozadovala sa neprestajne jej pritomnosti.
“Aj Alica ta u nas hladala po telefone,” riekol Igor a postavil na stol styri salky s kavou. “Kde si bola zasita cele dopoludnie?”
“Na Skalici,” uhla Marta pohladom.
“Stade si o desiatej odisla,” poznamenal Leno.
“Azda musite vediet o kazdom mojom kroku?” nervozne chytila do ruky lyzicku.
“Dodnes ti to nevadilo,” skonstatovala Ivana a zadivala sa na rozpacitu priatelku. “Jasne, ze sa nam nemusis spovedat, ale clovek si o teba chtiac – nechtiac robi starosti, ked ta vidi taku nestastnu.”
“Mam jednoducho smolu,” napila sa mineralnej vody. Igor mal vo zvyku podavat ku kave mineralku, na vyplachnutie zrniek, ako vravieva. “Keby som bola chlap, nie som tu ani minutu.”
“Prosim ta, co to taras?” krutila hlavou Ivana. “Kam by si chodila, vsak tu mas vsetko, co k zivotu potrebujes. Priatelov, rodinu, muza, ktory ta lubi...”
“O neho prave ide,” skocila jej do reci a pozrela rovno na Lena. “Este ta bavi dispecerska robota? Neoprasis tulave topanky? Nechces nahodou...”
“Pomaly, Marta,” povedal Leno nevzrusene, hoci tep sa mu mierne zrychlil. “Mozno by som nemal prave tu hovorit o... skratka dlho som nevedel, preco ma stale nieco zenie prec. Az ked Miro odisiel a ty si zostala sama... budes mi to zazlievat, ale bol som hrozne stastny, ze ta opustil... lubim ta cele tie roky a pohlad na tvoje stastie ma vyhanal... nemohol som zniest, aby si mi bola kazdy den na ociach s Mirom... teraz sa vyhnat nedam, lebo viem, ze ma milujes tak ako ja teba. Co sa tyka mojich rodicov, s tym si poradim.”
“Nedopustim, aby si sa kvoli mne s nimi rozisiel,” riekla tisko, zaskocena jeho uprimnymi slovami.
“K tomu nedojde, ver mi.”
“Neviem,” vzdychla pochybovacne. “Od tej noci, ktoru si stravil u mna v byte, pre nich neexistujem. Nie som dost dobra pre teba... nie... ved jeden chlap ma uz nechal, takze nemozem byt dobra...”
“To sa neda pocuvat!” vyskocila Ivana poburene. “Predsa kazdy vie, ako to bolo... vsetci su na tvojej strane...”
“Vsetci nie,” tvrdila Marta. “Moji susedia su presvedceni, ze chyba je vo mne.”
“Preco si to myslis?” opytal sa Igor neveriaco. Marta vsak mlcala, iba vytrvalo hladela do salky s kavou. Manzelia prilis dobre poznali toto dievca a cosi im sepkalo, ze si nevymysla. So znacnym nepokojom sledovali, ako odpija z kavy.
“No, ja idem,” vstala rozhodne. “Mate svojich starosti dost, nebudem vam pridavat moje. Vecer sa ozvem.”
Leno sa pobral s nou. Vo vytahu mlcky stali oproti sebe, kazdy so svojimi myslienkami. Mlady muz v duchu zuril, lebo sa mu zdalo absurdne, ze na nazore rodicov by mal stroskotat ich slubne sa rozvijajuci vztah. Zivotne skusenosti ho poucili, akou obrovskou vyhodou je ovladat si svoje pocity, myslienky, neprenahlit sa v konani. Naopak Marta bola zvyknuta neokolkovat, povedat nahlas, co si mysli a Lenovu mlcanlivost povazovala za lahostajnost. Az pred panelakom sa spytal na jej plan na najblizsich par hodin, a ked mu povedala, ze ide domov, prikazal, aby si sadla do auta. Pocuvla. Odviezli sa do garaze, kde Leno auto zamkol.
“Podme sa prejst na stadion,” navrhol a chytil ju okolo pliec.
“Co tam?” nebranila sa.
“Futbalisti maju trening, pozrieme sa.”
Cestou zdravili znamych, ktori si neskryvane obzerali novu dvojicu a Marta vedela, ze jazyky vsetecnic sa na nich s radostou popasu. Pravdu povediac, nemala z toho dobry pocit, predsa len ju trapili reci, ktore o nej trusia Lenovi rodicia.
Sadli si do posledneho radu na tribune pod strechou, kde tak nepalilo prajne slnko. Futbalisti usilovne cvicili, behali, skakali pod vedenim prisneho trenera, v  dolnych radoch hladiska sa obsmietalo par zvedavcov.
“Pozri, Marta,” zacal Leno vahavo a uprel vazne oci na dievcinu vedla seba. “Nikdy som sa rodicom s nicim nezdoveroval. Boli zvyknuti na moje rozpravanie o roznych dobrodruzstvach, ale o mojom lubostnom zivote nevedia nic. Myslim, ze zazili mensi sok, ked som sa im priznal s laskou k tebe... mozno cakali nevestu zo sveta, ale skor sa mi zda, ze necakali ziadnu. Chcem, aby si vedela, ze takto by sa zrejme spravali ku kazdej zene.”
“Mylis sa, Leno,” odporovala smutne Marta. “Mozem ti zopakovat presne ich slova. Co robi vas mladsi syn, pani Kalderova, pyta sa predavacka v potravinach. Pocula som, ze ma zaujem o vasu mladu susedu... viete o ktoru...”
“Marta, nebudes predsa...” Leno ju prekvapene pustil.
“Nechaj ma dohovorit, ano?” zahriakla ho a odtiahla sa od neho. “Tvoja mama mavla rukou a povedala: radsej sa nemusel ani vracat, ak sa ma ozenit s Martou Ragasovou. Ktovie, preco od nej Miro zdupkal. Ja som stala v rade pri dverach, tvoja mama naschval zvysila hlas, aby to vsetci poculi. Ked prechadzala okolo mna von dverami, jasne mi prikazala: daj mojmu synovi pokoj.”
“Kedy sa to stalo?” opytal sa tisko, ledva zadrziavajuc vybuch hnevu.
“Vcera rano.”
“Ach tak, preto si vecer neotvorila,” riekol zamyslene a opalene celo sa mu zachmurilo. “Preco si das rozkazovat od hocakej susedy?”
“To nie je hocaka suseda,” namietla. “Je to tvoja matka, Leno.”
“Co ak ti povie – skoc do Hrona! Skocis?”
“Pocuvaj ma,” vstala prudko.
“Nie, ty ma pocuvaj,” postavil sa oproti nej. “Nevzdam sa ta, aj keby nam neprial cely svet. S rodicmi to predebatujem, ale musim si byt isty, ze budes stat pri mne a nespravis nic, co by nas mohlo rozdelit. Nebudes vnimat klebety, nebudes sa predo mnou zatvarat a ja sa postaram o rodicov.”
Leno Kaldera v tejto chvili absolutne nemal sajnu o tom, co urobi. V prvom rade musi upokojit zenu, na ktoru cakal dlhe roky a ktora po nedavnom sklamani urcite zvazuje sance svojej lasky. Je na nom, aby vsetkych presvedcil. Rodicov o spravnosti volby, Martu o nedotknutelnosti ich vztahu. Ma vela skusenosti s klebetami, pozna ludsku zlobu i nenavist, intrigy zavistlivych ludi. Pohyboval sa vo vselijakej spolocnosti, vedel si poradit v roznych situaciach s roznymi ludmi... ako si vsak poradi s vlastnymi rodicmi... nemoze k nim pristupovat ako k cudzim... u tych by nevahal pouzit osvedcene prostriedky... ale mama je mama... otec je otec... dve bytosti, ktore mu dali zivot, vychovali ho... cakaju od neho vdacnost, starostlivost... a on sa chce postavit proti nim.
Napriek tomu stravili spolu s Martou pekne popoludnie, vecer sa na par minut ohlasili u Homolov, kde sa zdravotny stav oboch deti rapidne zlepsoval. Ruka v ruke kracali sidliskom, ponarajucim sa do tmy. On s hlbokym presvedcenim, ze si dokaze svoju lasku presadit, ona s trochou neistoty, ktora jej branila naplno prezivat chvile stastia s muzom, ktoremu chcela verit.
Ano, mozno je to zvlastne, ze Marta Ragasova tak slepo doveruje tomuto dobrodruhovi. Navyse sa na to odvazila iba par mesiacov po krutej zrade partnera, v ktorom, si myslela, ze nasla zivotnu istotu. Mozno prave to ju posmelilo... mozno i povzbudilo... zahnat pocit prazdnoty, dokazat, ze aj ona je este schopna uputat chlapa... docerta, vsak to bolo naopak... on uputal jej pozornost... ale co, ved je to jedno... prelomil korytnackin pancier a to je hlavne.
Ak je Leno Kaldera odhodlany na boj s rodicmi, Marta je povinna stat po jeho boku. No dobre... lenze... co ak dostane chut znovu vyskusat , prevetrat tulave topanky? Co ak v jeho dusi opat zaznie volanie tuzby po dobrodruzstvach? Co ak sa v nom ozve pocit nudy, stereotypu... Vzda sa pestreho, zaujimaveho zivota len kvoli akejsi Marte Ragasovej, ktoru uz jeden muz opustil? Samozrejme, nemala by tychto dvoch muzov porovnavat, no clovek sa tomu asi nevyhne.

(Pokracovanie v bud. cisle)

* Karol, spominas si este na casy, ked ste s otcom sili tvoje prve rogalo?
- Urcite. Na to sa neda zabudnut. Ako podklad nam sluzila skica so zakladnymi rozmermi konstrukcie a niekolko fotografii z casopisu Letectvo a Kozmonautika. O strihoch vtedy este nikto nechyroval a tak sme sili, parali, sili, ... az kym to nezacalo lietat.
* Aky to bol pocit prvykrat letiet na zavesnom klzaku?
- Odhliadnuc od radu neuspesnych pokusov v zaciatkoch to bol uzasny pocit akejsi euforie z niecoho noveho. A este o to vzrusujucejsie, ze prve starty som robil len pod dohladom mojho otca, vyzbrojeny cisto teoretickymi vedomostami z aerodynamiky.
* Tvoj najvacsi uspech v tomto sporte?
- To, ze som mal moznost spolu s hrstkou zanietencov stat pri zrode tohto sportu v nasom regione.
* Potom si sa preorientoval na balonove lietanie. Aky je to pocit letiet v balone?
- Mohlo by sa zdat, ze po seststo startoch to cloveku zovsednie. Ja som vsak v tom nasiel sposob, ako sa vzdy aspon na kratky cas vymanit spod vplyvu uniformity dnesneho zivota. Pohlad na krajinu z kosa letiaceho balona dava zivotu dalsi rozmer a formuje v cloveku uctu a spatost s prirodou.
*Aj v tomto sporte si zaznamenal niekolko vyraznych uspechov. Ktory si najviac cenis?
- Nepatrim medzi tych, ktorych hodnotove meradlo je oprete o poradie vo vysledkovych listinach. Uspech vnimam skor v tom, ze nase balony bolo vidiet uz na oblohe deviatich europskych statov, Ameriky a Japonska. O tom, ze uz sme znami, svedci mnozstvo pozvani na balonove akcie zo vsetkych svetovych stran. Skoda len, ze drvivu vacsinu z nich musime odmietat...
* To vsak nie je vsetko. Cim ta oslovil skialpinizmus? Nie je to prilis narocny sport?
- Urcite nie pre tych, ktori to robia rekreacne. Vrelo ho odporucam vsetkym, ktori maju radi pohyb v prirode a su aspon priemerni lyziari. Zaziju a uvidia pri tom to, co im vleky a upravene tereny nikdy neposkytnu.
* Tu vsak bezpochyby tvoje zaujmy nekoncia. Prezrad nam svoje dalsie konicky.
- Patrim do skupiny ludi, ktorym sa aj profesia stala konickom, ale najde sa aj dalsi, ako cykloturistika.
* Aj tvoje dovolenky su netradicne. Pocula som, ze sa uz balis. Kde to bude teraz?
- Prave teraz sa chystame na najvacsie balonove podujatie v Europe - LORRAINE 2005, ktore sa uz tradicne kona vo Francuzsku. Chceme na nom prezentovat nas novy balon ZP PIPEX.
*Verim, ze sa podelis s nami o svoje zazitky, na zaver dnesneho rozhovoru nam vsak prezrad, ako sa to vsetko da stihnut?
- Velmi jednoducho: treba len chciet, chciet a este ...

Zhovarala sa O. Kleinova

<<

PODBREZOVAN   15/2005

STRANA 4

STRANA

0