PODBREZOVAN  20/2005

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Sociálna a kulturna oblast


<<<

Z tvorby našich dopisovatelov

Jaroslava Núterová DOHODA

(14. pokracovanie)

Priserne tuzila vratit ten okamih, kedy vstupil do kuchyne a ona mala prilezitost uviest ich zivoty do spravnych, spolocnych kolaji. Nespravila tak. Vtedy bola este plna urazenej jesitnosti, detskej trucovitosti, cim chcela Lena trochu potrapit. Sam diabol jej vlozil do ust osudnu vetu – tvoja pritomnost je neziaduca. Ako to vobec mohla vyslovit?! Co jej skratovalo v mozgu, ktory vydal prikaz na krute slova! Preco ich v sebe nezastavila, preco im dovolila vyjst von, a ublizit tak cloveku, s ktorym chcela prezit zvysok zivota!
Vedomie vlastnej viny jej podlamovalo kolena a ona nevedela, ako nahle stretnutie zvladne. Povodne mala v umysle poprosit priatelov o pomoc, radu... Prosto, potrebovala sa nahlas pred niekym vyrozpravat, aj ked vedela, ze si zasluzi ostru hubovu polievku. Vsetko, vsetucko znesie, len nech jej Leno odpusti. Nech sa na nu usmeje znamym laskyplnym ci kamaratskym usmevom. Nech opat pociti silu jeho nezneho objatia.
Marte stacil jediny pohlad na zistenie, ze situacia sa ani trochu nepodoba na rychle odpustenie. Ledva registrovala silene privitanie zo strany manzelov Homolovcov a sklesnuto sedela v kresle, kam ju jemne postrcila Ivana. Vopchala jej do ruky pohar s bielym vinom.
“Napi sa, lebo tu odpadnes,” dudrala mlada zena. “Bolo ti to treba? Co si rozum potratila? Nikdy by som neverila, ze si niecoho takeho schopna.”
“Ani ja,” vydychla Marta a meravo sa obratila k Lenovi. “Mozes ma vypocut?”
“Naco ten tragicky ton?” uskrnul sa ironicky. “Nedramatizuj, vsak o nic nejde. Ludia sa zalubia, miluju, rozchadzaju. Netreba si to tak brat, clovek aspon zbiera skusenosti.”
“Mhm,” polozila pohar na stolik a uprela hnede oci na Lenovu lahostajnu tvar. “Takze nic sa nedeje, nas vztah je anulovany kvoli...”
“Ccc,” nahol sa prudko k Marte, zabodol zrak do jej oci. “Aby sme si rozumeli, draha suseda. Priznanim chyby u mna neuspejes, ale mala by si vediet jednu podstatnu vec, aby si sa zbytocne neponizovala. Si pre mna menej nez vzduch, ten potrebujem k zivotu. Teba nie, rozumies. Najdi si ineho fackovacieho panaka, na ktorom si budes kompenzovat svoje komplexy, pretoze...”
“Tak uz dost!” skrikol Igor.
“Ospravedlnujem sa,” zdvihol Leno obe ruky do vysky ramien. “Nechal som sa uniest, prepacte. Dobru noc.”
“Z teba by som nechcela mat nepriatela,” podotkla vycitavo Ivana.
“Nie som nici nepriatel,” zavrtel hlavou. “Ale nenecham sa urazat. Ona udrela prva, nebola ani opita ani nadrogovana, myslim, ze bola pri akom – takom rozume. Takze sa nemame o com bavit.”
“Tazko odpustas?” chcela vediet Ivana.
“Podla toho komu a co,” zaskeril sa. “Niekedy niekomu vobec, ale to je debata na dlhsi cas, dnes pre mna nezaujimava. Pridem vzdy, ked tu budete mat cisty vzduch.”
Na tieto dych vyrazajuce slova nevedel nikto z pritomnych dat odpoved, iba zarazene hladeli na odchadzajuceho Lena.
Jedno je vsak iste, zivoty oboch mladych ludi su na neurcitu dobu zbabrane a zda sa, ze kazdy z nich pojde inou cestou. Vyjadrovat sa kladne ci zaporne bolo bezpredmetne, pretoze kazdy mal na situaciu svoj nazor a vyslovit ho nahlas nemalo vyznam.
Pravdou zostava, ze povahu Lena Kalderu nik poriadne nepoznal, nevedeli, co od neho mozu cakat a tych par stastnych mesiacov, ktore s nim Marta Ragasova prezila, nenaznacili dokopy nic. Vedel sa dokonale ovladat, svoj nazor si vzdy zdovodnil a malokedy sa mylil. Pri omyle dokazal chybu priznat – prosto javil sa ako mlady muz s tymi najlepsimi vlastnostami a zrazu ta krutost. “Si pre mna menej ako vzduch, lebo ten potrebujem k zivotu. Teba nie,” neustale rezonovalo Marte v usiach.
Bolelo to. Straslivu bolest citila ostrejsie ako palenie zeravym zelezom, pretoze si ju zavinila sama. Dobre, naucim sa aj ja sebaovladaniu.Nemoze to byt az take tazke. Neukazem bolest, nedam nikomu nahliadnut do svojej duse, nech si myslia, ze mi je aj tak dobre.

xxx

Presiel mesiac. Pre Martu Ragasovu to boli dni i noci plne vnutorneho utrpenia. Snazila sa presvedcit seba, rodicov a priatelov o svojom vyrovnanom dusevnom stave, no nebolo to take jednoduche tvarit sa, ze je so svojim zivotom nadmieru spokojna, byt vesela, bezprostredna. Nic sa nestalo, nic sa nedeje. Som to stale ja. Nerozhadze ma akysi dobrodruh.
Nekompromisne uprimna Alica z defektomatu sa usilovala mladej zene pomoct, hladala prijatelne riesenie ako rozhnevanych milencov udobrit, lenze ani jeden z nich o to nemal zaujem. Neostalo jej nic ine, iba obidvoch poriadne vyhresit a nechat celu vec odpocinut. Mozno casom zmudreju, dojde im do tych zatatych hlav, ze patria k sebe a zbytocne si zneprijemnuju zivot.
Ohrdnuta laska sa velmi lahko meni v nenavist. Leno bol urazeny, ze ho vyhodila, Marty sa dotklo, ze ju nechcel vypocut a oznacil ju za... Za co vlastne? Za nic. Pri kazdej prilezitosti ju prehliadal s jemu prislovecnym pokojom, ktory kym spolu chodili, hranicil s lahostajnostou, co je niekedy horsie ako otvorena nenavist. Aspon Marte sa to tak javilo a obcas mu to vycitala.
V tychto dnoch ho nevyhladavala, ani sa mu nevyhybala, no pri stretnuti na nu isla slabost, pretoze on ju nikdy nevidel. Nechcel vidiet. Ak sa im nahodou skrizil zrak, jeho oci boli prazdne, nevyjadrovali absolutne nic, akoby sa dival do tmy. Takyto pohlad Martu nepredstavitelne ponizoval, hrozne sa snazila vratit mu ho, ale nedokazala to. Vzdy na neho pozerala s obrovskym smutkom.
Zato Jana z dispecingu nezabudla na nu vrhnut zakazdym vitazoslavny, skodoradostny usmev, ktory Marte spociatku prenikal do spiku kosti, no po niekolkych tyzdnoch ho prosto nebrala na vedomie. Jane veselo odmavala. Stale castejsie bolo vidat Janu nasadat do Lenovho auta, stale castejsie sa jej citaty o priatelovi dostavali Marte do usi. Uz chybala len informacia o tom, aky je k Jane v posteli.
Ani obnoveniu vztahu Marty s Lenovymi rodicmi sa nedarilo. Mlada zena sa im sice pozdravila, avsak o predchadzajucej srdecnosti nemohlo byt ani reci. Ved vsetko sa stalo kvoli nim!
Nahody, kedy sa Marta stretala s Vilom Vankom sa rapidne mnozili. Raz ju pozval do kina, inokedy prijala ponuku na posedenie v nejakej restauracii, a ked sa ho opytala, ci posunul priecku veku zien vyssie, celkom vazne jej tvrdil, ze ju uprimne lubi. Pochopitelne mu neverila a on sa vsemozne usiloval presvedcit ju.
Takze Marta sa pretrcala s Vilom, Leno chodil vsade s Janou a jedina osoba, ktorej sa to nepacilo, bola Ivana Homolova. Pochybovala o trvacnosti tych vztahov, povazovala ich za cisto detinske prieky. Svoje uvahy vyslovovala nahlas pred Martou i pred Lenom bez toho, aby oni o tom vedeli. Marta vzdy odchadzala rozladena, Leno sa iba lahostajne skeril. Jasne, ze toto vsetko vobec neprispelo k tomu, aby sa medzi nimi opat objavila laska. Naopak, zacinali pocitovat vzajomnu nenavist a sialenu chut sposobovat tomu druhemu tryznivu bolest, aby dokazali, ze preziju kazdy zvlast. Iste, dalo by sa to aj bez tych protivenstiev, ale obojstranne urazene city sa burili prave takto.

(Pokracovanie v bud. cisle)


<<<

Najvyznamnejsie ocenenie pre Dychovu hudbu Zeleziarni Podbrezova

ZLATE PASMO 2005

Na celostatnej sutazi velkych dychovych orchestrov “Padiveho Trencin 2005” v medzinarodnej konkurencii siestich orchestrov (Slovenska, Ceska a Madarska) bol nas dychovy orchester oceneny “Zlatym pasmom”, ako aj “Cenou za najlepsiu interpretaciu skladby Karola Padiveho”. Nielen o tejto uspesnosti orchestra hovorime s jeho dirigentom – Jozefom Kralom.

*Na uvod by sme vas radi predstavili. Co nam poviete o svojej umeleckej drahe?
-Zacinal som v Zakladnej umeleckej skole v Novej Bani a mojim nastrojom boli husle. Po jej absolvovani som nastupil do Vojenskeho hudobneho konzervatoria v Roudnici nad Labem, ktore vychovavalo hudobnikov pre potreby armady a bola vychodiskovou zakladnou pre obsadzovanie hudieb v ramci Ceskoslovenskej republiky. Moja cesta potom smerovala do novovytvorenej posadkovej hudby v Topolcanoch. Nakolko ma zaujalo dirigovanie, zacal som ho studovat v Bratislave. Medzitym sme pri Vysokej vojenskej leteckej skole v Kosiciach zalozili novu hudbu. Nasledoval navrat do Banskej Bystrice, kde som od roku 1982 posobil vo funkcii hlavneho dirigenta. Na sklonku mojej kariery vojenskeho muzikanta som ako podplukovnik odisiel pracovat na Ministerstvo obrany SR, kde som viedol vsetky vojenske hudby, vtedy ich bolo pat. Bolo to moje posledne posobisko, vyuzil som moznost odist do predcasneho dochodku a nastupil ako dirigent Dychovej hudby Zeleziarni Podbrezova a zaroven vediem spevacky zbor Hron v Bystrici.

*Ako vas prijal podbrezovsky kolektiv?
-Ako profesionalny dirigent som uz aj v tych osemdesiatych rokoch obcas vypomahal podbrezovskemu orchestru, takze dlhsiu dobu mam tuto hudbu pod dohladom. Pred dvoma rokmi - pri mojom menovani za dirigenta to teda nebolo pre mna take problematicke, ved s mnohymi som uz predtym nadviazal osobne priatelske vztahy. S podbrezovskymi hudobnikmi sa mi velmi dobre spolupracuje, hovorim, ze su to zlati ludia a nielen preto, ze sme posledne ziskali v Trencine vyznamne ocenenie – “Zlate pasmo”. Su snazivi, v nacvikoch si vychadzame navzajom v ustrety a citit tu aj snahu nieco dosiahnut. Dolezita je aj nasa vzajomna ucta. Je to velmi pekne, aj ked tie umelecke urovne su rozne – od malych deti, ktore len zacinaju az po vysokoskolsky umelecky vzdelanych hudobnikov. Tazke je zladit dohromady tieto urovne. Ak sa vsak vyberie adekvatny repertoar – zvladnutelny aj pre deti, vtedy je mozne dosiahnut takyto uspech. O tom, ze na to mame som bol presvedceny davno pred sutazou. Veril som, ze ked kolektiv dokazem ponechat v spravnom napati, ked vsetci budu nuteni vydat zo seba len to najlepsie, tak vyhrame. Preto som svoje pocity tajil, lebo jeden, nikdy nevie... A aky bol zaver? Velke prekvapenie, vykriky radosti - stali sme sa v nasej kategorii pre tento rok najlepsim hudobnym telesom na Slovensku

*Ake pocity prevladali?
- Prijemne. Bol to predovsetkym uspech clenov orchestra, ludi roznych profesii, studentov, dochodcov. Kazdy z nich ma svoje zaujmy, povinnosti a popritom si najde cas aj na hudbu – je to obdivuhodne. Snimam pred nimi klobuk, pretoze v sucasnych spolocenskych podmienkach je to obdivuhodne. Som presvedceny, ze to prameni zo 167. rocnej tradicie, zo zaujmu a podpory firmy, a som rad, ze som sa zaradil do plejady kapelnikov, ktori tu tradiciu tvorili a tvoria. Aj ked je velmi narocne zladit hudobne citenie tak, ako si to predstavuje dirigent, zvlast ked su rozdiely po technickej a interpretacnej stranke.

*Co vsak to zlate pasmo znamena?
-Vo vsetkych amaterskych podmienkach su stanovene medzinarodne kriteria pre hodnotenie - bud zborovej alebo dychovej tvorby. Zlate pasmo je pre tuto oblast najvyznamnejsim ocenenim, je urcitou vizitkou, ktora vam otvara dvere festivalov a to nielen na Slovensku, ale aj v zahranici. Toto ocenenie je vsak aj zavazujuce, musite ho kazdorocne obhajit a to udrzanim vysokej urovne orchestra.

*Dychova hudba, to je aj praca s detmi. Ako sa vam dari v tejto oblasti?
-Viac by som bol spokojny, keby sa nam darilo v nabore ziakov. Ak sa mi z dvadsiatich prihlasenych deti podari udrzat styroch, tak to povazujem za uspech. Mladez zisti, ze hudba nie je len talent, ale vela driny a zostanu len ti najvytrvalejsi.

Blahozelame vsetkym clenom Dychovej hudby Zeleziarni Podbrezova k obidvom oceneniam a zelame im, aby aj na oktobrovom medzinarodnom festivale potvrdili svoje kvality.

V. Kukolova

portret kapelnika

Vynikajuca interpretacia skladieb na Padiveho Trencine 2005 vyniesla Dychovej hudbe ZP najvyssie ocenenie.


<<<

Hladame talenty

Vedenie Dychovej hudby Zeleziarni Podbrezova hlada novych clenov dychoveho orchestra z radov deti zakladnych skol zo sirokeho okolia. Dychovy orchester patri medzi najstarsie na Slovensku. Ma bohatu, viac ako 167. rocnu tradiciu, udrziava si vysoku umelecku uroven, ktora mu v tomto roku vyniesla najvyssie ocenenie – ZLATE PASMO. Nasa dychovka si ziskala priaznivcov nielen medzi slovenskymi posluchacmi, ale aj v mnohych statoch Europy. Najtalentovanejsi ziaci, ktori ziskaju zaklady v dychovej hudbe, pokracuju v studiu hudby na konzervatoriu, Vysokej skole muzickych umeni alebo Akademii umeni v Banskej Bystrici. V tomto roku sa ziaci mozu prihlasit u dirigenta hudby – Jozefa Krala, kazdy utorok, stredu a stvrtok od 14. – 16. hod. v skusobni hudby. Vybrat si mozu hru na nastroje: flauta priecna, ale i zobcova, klarinet B, klarinet Es, tenor B, baryton, kridlovka B, trubka B jazzova, pozauna, tuba F, tuba B a bicie. A co je najdolezitejsie, hudobne nastroje nemusia vlastnit, budu im dychovou hudbou k studiu pridelene.


<<<

Kino Panorama

uvadza 9. oktobra o 19. hod. KAMENAK 3. Komedia Zdenka Trosku s popularnymi hercami: Vydra, Paulova, Laufer, Genzer, Vasut, Lipsky, Dolly Buster a dalsi. CR, 101 min., 50 korun, dochodcovia zadarmo.


<<<

PODBREZOVAN   20/2005

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6