PODBREZOVAN  17 / 2006

STRANA 4

STRANA

0

Socialna a kulturna oblast

Opat novinka v baliku

Prostrednictvom sekretariatov ste sa mali moznost oboznamit s ponukou novej aktivity v baliku socialneho programu ZP. Blizsie v rozhovore s Ing. Mariou Niklovou, personalnou riaditelkou:

 Pani riaditelka, v uplynulych mesiacoch rozbehol personalny odbor ponuku novych kulturnych aktivit. Bude to na ukor tradicnych podujati organizovanych v Dome kultury ZP?
   - Nechceme narusit tradicie, nakoniec mame dom kultury, aky by uvitali mnohe mesta. Chceme vsak dat zamestnancom viac moznosti  na vyber. Na zaklade uskutocnenych prieskumov formou ankiet, dotaznikov ci konkretnych pripomienok milovnikov kultury z radov zamestnancov, sme sa rozhodli pre rozsirenie aktivit o kulturne podujatia organizovane aj mimo Podbrezovej. 

Ohlas na prieskumy i konkretnu ponuku kulturnych aktivit sice nebol velky, ocakavania vsak ciastocne naplnil a tak uz v nasledujucich mesiacoch ti,  ktori prejavili zaujem o konkretne predstavenia, vycestuju za kulturou. Co z nakladov bude hradene zo socialneho fondu?
   - Najprv k spominanym ohlasom. K tejto aktivite nas viedla skutocnost, ze zamestnanci maju na jednej strane pripomienky ku konkretnym ponukanym predstaveniam, neprejavuju dostatocny zaujem o vstupenky a teda predpokladame, ze ich predstavy su ine.  Na druhej strane, ak sa pokusame ziskat prehlad formou dotaznikov, nie su ochotni podelit sa s nami o svoje predstavy. Mna osobne velmi mrzi takyto nezaujem a s tym suvisiace slabe odozvy na tuto oblast socialneho programu.
    K samotnej otazke. V hodnoteniach odpovedi zo strany zamestnancov jednoznacne prevladli styri navrhovane tituly: Tanciaren, ktoru dava cinohra SND Bratislava, Adam Sangala v prevedeni hercov Divadla A. Bagara v Nitre, Klamar Divadla J. G. Tajovskeho vo Zvolene a Netopier v Statnej opere v Banskej Bystrici.
Uz teraz mozem prislubit, ze zo socialneho fondu bude hradena podstatna cast nakladov na dopravu v pripade vzdialenejsich miest a cela doprava v pripade Banskej Bystrice a Zvolena. Samozrejme i cena listka neprekroci maximalnu hranicu 300 korun, rozdiel bude taktiez dotovany zo socialneho fondu.
   Na zaver by som rada podotkla, ze vzdy je nutne, aby zamestnanci vyuzili kazdu ponukanu formu, ako prezentovat svoje nazory, myslienky. Je to sanca, ktoru by nemali prepast len preto, ze nemaju pocit spatnej odozvy. Mozem vam potvrdit, ze so vsetkymi vyplnenymi anketami, dotaznikmi sa zaoberame a snazime sa z nich vybrat co najviac pre skvalitnenie prace. Myslim, ze dokazom toho je i konkretna ponuka kulturnych predstaveni. Podbrezovan je medium, ktore sa dostane do ruk vsetkym zamestnancom a mna osobne potesi, ak v buducnosti budeme pri spracovani udajov hovorit o vyssich poctoch zapojenych zamestnancov a budeme moct spracuvat mnozstvo podnetnych navrhov a pripomienok. A to sa samozrejme netyka iba kultury.
   Ale spat k nej. Dufam, ze takato forma potesi nasich zamestnancov a uz  samotnu cestu autobusom vyuziju i na vzajomnu komunikaciu, lepsie spoznavanie sa kolegov, ved takychto moznosti v dnesnom uponahlanom svete vela nemame. No a na zaver to bude okorenene i kulturnym zazitkom podla vlastneho vyberu.

O.K.

Editorial

  Temou nasej dnesnej ankety boli schranky rozmiestnene po jednotlivych pracoviskach a prevadzkarnach akciovej spolocnosti. Hoci sme oslovili len pat spolupracovnikov, je nam jasne, ze aj ked ludia eviduju, ze nejake skrinky sa na ich pracovisku nachadzaju, malokto sa zamysla nad tym, na co sluzia a uz vobec sa neunuvaju ich vyuzivat.
   Pripominame, ze schranky sluzia na podnety, staznosti ci pripomienky zamestnancov k akejkolvek problematike, ale aj na navrhy na zlepsenie a skvalitnenie prace. A tykat sa mozu nielen pracovneho procesu, ale aj medziludskych vztahov ci osobnych navrhov a pripomienok k comukolvek. Nevahajte preto a vyuzite tuto moznost. Vyhrady, staznosti a pripomienky mozete vkladat do schranok anonymne, nie je to vsak podmienka.
   Nespokojni, a takych sa vzdy najde, by mali hladat sposoby na konstrukcne riesenie svojich problemov. Odstranovanie pricin a nedostatkov totiz mozno dosiahnut len spatnou vazbou. 

O. Kleinova

*nasa anketa* nasa anketa *nasa anketa *nasa anketa

Viete o schrankach na podnety a staznosti na pracoviskach?

Pytala sa O. Kleinova Foto: A. Nociarova

Julius KOKAVEC, Vt
   - Viem o tom, ze na pracoviskach mame taketo schranky, zatial som vsak tuto moznost nemal dovod vyuzit.

Frantisek BLAHUT, Gork
   - Z pozicie veduceho oddelenia musim konstatovat, ze schranky nesplnaju nase ocakavania. Ludia ich nevyuzivaju a je to skoda.

 Ing. Ivan MAJERCIK Ttp
    - Priznam sa, neviem o takejto moznosti, neviem o schrankach na pracoviskach. Je to vsak dobra myslienka.

 Ing. Miroslav VOJTAS, Gork
   - Viem, ze existuju na pracoviskach taketo schranky,  ja osobne to nevyuzivam a myslim si, ze ani moji podriadeni, ktorym je to urcene.

Slavomir KOZA, Vvr
   -  Neviem o ziadnych schrankach na podnety a staznosti. Keby som o tom vedel, mozno by som to aj vyuzil.

Z redakcnej posty

Do redakcie sme dostali e- mail z Kanady.  Jana Kuceraka z Ontaria si mnohi pamatate z niekolkych zaujimavych prispevkov, ktore nam poslal v minulych rokoch. O to viac nas jeho zaujem potesil:  

   Prave noviny Podbrezovan ma inspirovali k tomu, aby som sa opat ozval. Cital som o uspechoch, ktore podbrezovske zeleziarne dosahuju vo vyrobe. Najzaujimavejsie bolo pre mna dozvediet sa o tom, ze pre Zeleziarne Podbrezova je socialna oblast na poprednom mieste. Je prijemne citat, ako sa zeleziarne staraju o dochodcov a pomahaju rodinam svojich zamestnancov, ako organizuju detske rekreacie.
   Je naozaj potesujuce citat, ze su ludia – moji krajania a fabrika, ktora dava zivobytie tisickam mojich rodakov z Horehronia – ktori vidia za ocelou ludi, ktori tu ocel vyrabaju.
   Casto akoby vo filme sa mi vracaju spomienky na chvile, ked som vchadzal cez rurovnu do mechanickej dielne a potom do konstrukcnej kancelarie, kde som zacinal svoju pracovnu drahu, hoci sa zivotom velmi zmenila. Avsak v tych 60 – rokoch sa nikdy nehovorilo o tom, ako pomahat rodinam alebo detom zamestnancov. Preto je pre mna daleko v Severnej Amerike mimoriadne potesujuce citat spravy o tom, ze Zeleziarne Podbrezova su aj nadalej zivotodarnou silou Horehronia. Neviem, ako sa o svojich zamestnancov staraju ine slovenske podniky, dufam vsak, ze podbrezovske zeleziarne nachadzaju svoje miesto v slovenskej tlaci ako ocenujuci priklad.
   Od cias, kedy som v Podbrezovej pracoval, uplynuli dlhe roky. Je to davno, ked ma zivotne udalosti prinutili opustit rodnu krajinu a venovat svoju zivotnu energiu mojej novej vlasti – Kanade. Avsak myslienka na moje Horehronie a na moju fabriku je stale so mnou. Podbrezovan mi stale pripomina a ozivuje tuto myslienku.

 IDEME DALEJ...

   Dna 22.jula 2006 sa uskutocnilo 2. stretnutie onkologickych pacientov, ktori ziju v Ciernom Balogu, alebo su rodakmi. Vdaka majitelom Espresa na Janosovke sme mali k dispozicii krasne prostredie, kde sme sa stretli rano o 9. hod. pri krajani cibule, zemiakov ...Pocasie sa usmievalo a z kotlika sa zacala sirit vona. Sikovne gazdinky priniesli svoje kulinarske speciality, pan Stubna z Valaskej sa postaral o pitny rezim.
   Stretli sme sa v hojnom pocte -30 ludi, z toho 20 s podobnym osudom. Vsetci s dobrou naladou si vymienali svoje skusenosti ako sa vysporiadat s chorobou a ako sa s nou naucit bojovat a zit. Nie vzdy je to lahke, ale vo vacsine velmi pomohla rodina, ktora pevne stala pri chorom. Na stretnutie prisli aj clenovia rodin, ktorym choroba zobrala najblizsich. Aj ich rozpravanie padlo ako dobra rada do zivota.
   Touto cestou vyzyvame ludi s podobnym osudom, ktori maju zaujem stretavat sa s nami, aby sa  skontaktovali s Janou Gazdikovou z  Komunitneho centra, t .c. 619 01 53 alebo s  Mariou Muranskou z  obecneho uradu t. c. 619 10 92. Podaju vam informacie o dalsich stretnutiach.  Najblizsie stretnutie sa uskutocni 24. augusta  v Komunitnom centre Cierny Balog o 9.hod. a zamerane bude na relax a ulavu.

 Navrhy a pripomienky radi privitame na  uvedenych cislach.

Spomienky

Dna 28. augusta uplynie rok, ako nas po tragickej nehode navzdy opustil  nas milovany syn, synovec, brat, priatel

Martin PANCIK z Podbrezovej.

S laskou spominaju a nikdy nezabudnu rodicia, bratia, priatelka Zuzka, ostatna rodina a znami. 

...

Dna 3. septembra uplynie 6 rokov, co nas navzdy opustila nasa milovana mama, dcera a sestra

Sona RAPPENSBERGEROVA.

S laskou a uctou spominaju synovia, mama a bratia s rodinami.

...

„Hoci si odisiel a niet Ta medzi nami, v nasich srdciach zostanes stale s nami.“
Dna 17. augusta uplynuli 2 roky  odvtedy, co od nas navzdy odisiel nas syn, otec a brat

Miroslav BUCKO z Podbrezovej.

S uctou a laskou spominaju mama, deti a sestra.

...

„Tazko je, pretazko tie tri roky v ziali, ked Ty, drahy ocko, uz nie si medzi nami. Smutny je dom, prazdno je v nom, len cesticka k hrobu zostala v nom“.
Dna 29. augusta  si pripomenieme 3. vyrocie umrtia  nasho manzela, otca, stareho otca a pradeda

Juraja FACKU z Podbrezovej

 Kto ste ho poznali, venujte mu tichu spomienku.

 PODAKOVANIE

Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a byvalym spolupracovnikom za prejavy sustrasti pri poslednej rozlucke  s nasou milovanou  mamou

Mariou Hruskovou zo Zavadky nad Hronom.

Zaroven dakujeme aj za kvetinove dary.
Synovia Michal, Jaromir a ostatna rodina

Dakujeme vsetkym susedom a znamym, ktori sa prisli rozlucit na poslednej ceste s nasim drahym otcom, starym a prastarym otcom.

Jozefom LETTRICHOM z Podbrezovej

a kvetinovymi darmi ste sa pokusali zmiernit nas zial. Za dostojnu rozlucku dakujeme aj Dychovej hudbe ZP.
Smutiaca rodina

***

Dakujeme vsetkym pribuznym, byvalym spolupracovnikom, susedom a znamym, ktori prisli odprevadit na poslednej ceste nasu drahu mamu, staru mamu, svagrinu

Zitu KNAZIKOVU z Podbrezovej.

Zaroven dakujeme za prejavy sustrasti a kvetinove dary.
Smutiaca rodina

NEPREHLIADNITE!

Anonymne vkladne knizky
Upozornujeme vsetkych, aby si skontrolovali na vkladnych knizkach, ci maju na prvej strane uvedene  rodne cislo. (Meno a adresa nestaci).  Ak mate taketo knizky bez rodneho cisla, treba ich zrusit, pretoze ak tak neurobite  do konca roka, vsetky  nasetrene peniaze  v januari automaticky prepadnu v prospech statu.

 KULTURA

Zasmejte sa

PODBREZOVAN   17 / 2006

STRANA 4

STRANA

0