Predajom Kia nase sluzby len zacinaju

Pred Vianocami, 14. decembra 2006, bol spolocnostou MOTOR CAR Podbrezova otvoreny v priestoroch byvalej pobocky Colneho uradu v Podbrezovej autosalon  a autoservis KIA. Konatela spolocnosti Petra Kunkelu sme poziadali o rozhovor:

Ako sa zrodila myslienka vzniku spolocnosti MOTOR CAR Podbrezova?
    - Spolocnost MOTOR CAR v Banskej Bystrici poskytuje svoje sluzby od roku 1999 (predtym obchodne zastupenie MOTOR CAR Wiesenthal). Hladali sme vhodny priestor na rozsirenie svojich aktivit aj smerom na Horehronie. Nakolko nase vztahy s generalnym riaditelom ZP a.s. Ing. Vladimirom Sotakom su velmi dobre, usudili sme, ze nasou najlepsou volbou bude spojenie so silnym strategickym partnerom, ktorym  Zeleziarne Podbrezova a.s. nepochybne su. V novembri uplynuleho roka bola vytvorena spolocnost MOTOR CAR Podbrezova a bolo zriadene obchodne zastupenie v Podbrezovej. V autosalone ponukame znacku Kia, vyrabanu v Ziline. Svoje aktivity by sme chceli po rozbehnuti rozsirit. Po certifikacii spolocnosti MOTOR CAR Podbrezova planujeme aj s predajom a servisom lahkych nakladnych vozidiel Mitshubishi.

 Spolocnost odstartovala v case najvacsej predvianocnej horucky. Splnili sa vase prve ocakavania?
   - Nasim predsavzatim bolo z hladiska koncepcie otvorit predajnu, zabezpecit personalne obsadenie a pripravit standardny balik sluzieb este v roku 2006. To sa nam podarilo a samozrejme urobili sme aj niekolko objednavok. Z hladiska nasej dlhodobej koncepcie a vyhladov na obdobie do roku 2009 je vsak pre nas dolezite najst si miesto v tomto regione a stat sa doveryhodnym partnerom zakaznikom, poskytnut im urcite zazemie. A tak svoje ocakavania nemozeme hodnotit dnes. 

 Co povazujete vo filozofii predaja za klucove?
   - Predaj vozidiel Kia nie je postaveny na cene, ale na dovere. Ako som uz spomenul, dolezity je servis. Nasa spolocnost uz sedem rokov poskytuje sluzby, na zaklade ktorych sa maju moznost zakaznici presvedcit, ze z nasej strany nejde len o frazy. Svoje slovo dokazeme dodrzat a o predavane produkty sa starame. Verim, ze do tejto doliny donesieme sviezi vietor a zakaznici budu mat sirsiu moznost volby. Zaroven sa presvedcia, ze ponukame kvalitny produkt. O dva – tri roky nam nesporne daju za pravdu.

Vyplyvaju zo zoskupenia so Zeleziarnami Podbrezova aj nejake benefity pre zamestnancov akciovej spolocnosti?
   - Nielen pre zamestnancov akciovej spolocnosti, ale aj pre vsetkych zamestnancov v dcerskych spolocnostiach a spolocnostiach skupiny ZP, ktori su v trvalom pracovnom pomere. Vytvorili sme pre nich nadstandardne podmienky na financovanie - zvyhodnene zamestnaneckym navysenim, rovnajucim sa vyske nasho uroku. Zvyhodnena bude aj cena. Kazdy zamestnanec si bude moct raz rocne kupit vozidlo so stvorpercentnou zlavou, v autoservise bude mat patpercentnu a pri nakupe autodoplnkov a nahradnych dielcov patpercentnu zlavu.

O aky typ vozidiel Kia prejavuju zakaznici najvacsi zaujem?
   - Jednoznacne je to Kia ceed´. Dopyt po produkte je taky velky, ze mame co robit, aby sme zakaznikov uspokojili.

O. Kleinova Foto: A. Nociarova

Projekt pre desatrocia

Najmodernejsi sreder predstavuje nadcasovy projekt a bude tromfom vdaka spojeniu so Zeleziarnami Podbrezova

Spolocnost ZP EKO QELET, a.s., patri na Slovensku medzi najsilnejsie firmy, ktore sa zaoberaju kovovym srotom. Rast vyprodukovaneho kovoveho srotu je doslova impozantny. Kym v roku 2004 to bolo  vyse 108 tisic, v roku 2005 uz 131 tisic ton...

   Takyto rozvoj firmy pripisuju jej predstavitelia obojstranne vyhodnemu spojeniu povodnej spolocnosti EKO QELET, a.s., so Zeleziarnami Podbrezova, a.s., v roku 2005. „Od roku 1993   najskor rodinna zivnost s kovovym srotom postupne expandovala do akciovej spolocnosti so 190 zamestnancami,“ vysvetluje generalny riaditel spolocnosti Emil Kokles. Zaklady spolocnosti siahali este do cias dnes uz zaniknuteho Kovosrotu, z ktoreho cerpali know -how a radi to priznavaju. „Boli sme rodinna firma, ktora presla vsetkym, cim v podnikani mala prejst na to, aby sme dokonale poznali prostredie, v ktorom sa pohybujeme. Postupne rast produkcie dosiahol bod zlomu, v ktorom bolo treba hladat strategickeho spojenca.“

Strategicke spojenie
   Zaujem o spojenie mali viacere firmy. Aj zo zahranicia. „My sme vsak stavili na dobre vztahy so Zeleziarnami Podbrezova, preto sme nevahali ani chvilu. Dokazom toho, ze to bol dobry tah, je produkcia planovana na tento rok v predpokladanom objeme 200 tisic ton srotu.“
   Okrem korektnych vztahov s podbrezovskymi zeleziarnami dolezitym argumentom v prospech Zeleziarni Podbrezova bol vsak aj fakt, ze ide o cisto slovensku silnu spolocnost, zdoraznuje generalny riaditel Emil Kokles. A vynechat nemozeme ani predstavu manazmentu spolocnosti o podnikani, ktoru sami definuju ako kvalitnu pracu a seriozne jednanie s obchodnymi partnermi.
   Na zaklade strategickeho spojenia sa novovzniknuta spolocnost ZP EKO QELET, a.s., stala vacsinovym dodavatelom oceloveho srotu do prevadzkarne oceliaren v ZP, a.s. Kym v roku 2004 dodali do Podbrezovej asi polovicu produkcie, teda 58 tisic ton, o rok neskor to uz bolo asi 75 percent produkcie, teda 102 tisic ton a v roku 2006 az 150 tisic ton.
   Za uspesnym rozvojom firmy stoji racionalna podnikatelska politika jej vedenia. „Nasa filozofia podnikania je v tom, ze obratom investujeme cely ziskany kapital. Budujeme nove prevadzky, vybavujeme ich najmodernejsou technologiou, cielavedome a dlhodobo skvalitnujeme nasu cinnost,“ vysvetluje manazer projektu Viliam Rysavy. Tieto slova potvrdzuje okrem uz spomenuteho narastu produckie napriklad aj ziskanie certifikatov kvality ISO 90001:2000 pre zber, nakup, predaj, spracovanie, triedenie a upravu druhotnych surovin, zeleznych a nezeleznych kovov a ISO 140001:2004 pre environmentalne riadenie. Znamena to, ze aj pri takej narocnej cinnosti na ochranu zivotneho prostredia, ako je praca s kovovym srotom, splnaju vsetky najprisnejsie medzinarodne normy.

Dosiahnu najvyssiu metu
   O tom, ze v spolocnosti pracuju s dlhodobou perspektivou, presviedca aj pripravovana investicna akcia. V Hliniku nad Hronom sa rozhodli vybudovat zavod  na spracovanie kovoveho odpadu a autovrakov s rocnou produkciou 96 tisic ton. V zornom uhle tejto investicie je vsetko, co vlastnici a manazeri firmy doteraz podnikatelsky prezili, iba akasi pripravna faza. „Dlho sme o vybudovani sredra diskutovali. Je to taky nas podnikatelsky sen a treba povedat, ze v sucasnosti vlastnit sreder sa stava nevyhnutnostou kazdej vacsej firmy, ktora podnika vo vykupe a spracovani kovoveho odpadu. Dva roky sme chodili po celej Europe a hladali vhodne riesenie. Nemali sme ambiciu nieco nove vymyslat, skor sme chceli uz vymyslene prisposobit na nase domace pomery,“ vysvetluje Viliam Rysavy.
   Momentalne sa schvaluje projektova dokumentacia. Vo firme predpokladaju, ze vsetky povolenia na vystavbu ziskaju do marca 2007. „Potom okamzite zacneme stavat,“ zdoraznuje Emil Kokles a dodava: „Projekt predstavuje celkovu investiciu takmer 500 milionov korun, ktore chceme zhmotnit v modernej prevadzke do roku 2007.“

 Vyznamny ekologicky prinos
   Nie je sreder ako sreder. V pripade sredra v Hliniku nad Hronom vsak pojde o zariadenie, ktore kapacitou a parametrami dokaze pokryt perspektivne potreby slovenskeho trhu pri spracovani kovoveho srotu. Pre ilustraciu len centralna cast zariadenia – mlyn, alebo ako hovoria predstavitelia ZP EKO Qelet, srdce celej prevadzky, vazi 35  ton, do Hlinika nad Hronom sa cele zariadenie prepravi v 20 kamionoch a len tato preprava od talianskeho dodavatela bude stat 10 milionov korun.
   Projekt sredra bez problemov presiel posudzovanim vplyvov na zivotne prostredie (EIA). Prinosov tohto velkoryseho riesenia je pre firmu zaoberajucu sa spracovanim kovoveho srotu hned niekolko. „V prvom rade zvysime cistotu a homogennost produkovaneho oceloveho srotu. Tym dosiahneme vyssiu vytaznost finalnej suroviny a pozitivne sa to prejavi aj na kvalite zivotneho prostredia v Podbrezovej, kde sa tento srot spracovava,“ vysvetluje technicky riaditel Lubomir Cesnak a dodava: „Normy na vypustanie splodin do ovzdusia akceptuju prisne pravidla EU a my sme ich v nasich poziadavkach dodavatelovi este pritvrdili. Vacsina podobnych zariadeni ma jeden filter, my mame dva.“
   Zariadenie americko-talianskej firmy, ktore do Hlinika nad Hronom privezu, je spickou v strednej triede, do ktorej patri. „Zabezpeci, ze najblizsich desat rokov budeme urcite v spracovani kovoveho odpadu europskou spickou a dalsich dvadsat rokov budeme patrit medzi popredne spolocnosti,“ vysvetluje generalny riaditel Emil Kokles. Plati to nielen o ekologickych paramteroch tohto zariadenia, ale zvysi sa aj kontinuita spracovania kovoveho odpadu. Poziadavky efektivneho vyuzitia tohto zariadenia budu klast vysoke naroky na logistiku celeho procesu spracovania kovoveho srotu. „Zjednodusene povedane, materialove toky budeme vediet ovplyvnovat do tej miery, ze takmer s absolutnou presnostou budeme vediet povedat, kedy sa povedzme autovrak, odovzdany do vykupu,  premeni na novu ocel opustajucu brany zeleziarni.“ V porovnani s podobnymi zariadeniami, ktore su na Slovensku v prevadzke, tento sreder dokaze viac zhutnit material, dokladnejsie separovat zelezne a nezelezne kovy, hodinovy vykon sredrovacej frakcie ma vyssi o priblizne 60 ton/hod. a celkove komplexnejsie zhodnoti autovrak v jednotlivych frakciach.
   K dobrej vychodiskovej situacii prispieva aj skutocnost, ze na uzemi zapadoslovenskeho a stredoslovenskeho regionu ma spolocnost vybudovane zberne miesta, odkial budu sreder „krmit“  srotom ci uz z autovrakov alebo z ineho odpadu. Samozrejme, pocet zbernych miest planuju nielen rozsirit a neustale modernizovat, aby splnali vsetky kriteria ochrany zivotneho prostredia.
   Je to teda dlhodobo vyhodna investicia, do ktorej sa snazia investovat najma vlastne financne zdroje. Vzhladom na to, ze ide o narocnu investiciu, poziadali podnikatelia z Hlinika nad Hronom o prispevok z Recyklacneho fondu. Ten im vzhladom na vyznam a potrebu investicie pri recyklacii kovoveho odpadu pomoc neodmietol, no schvalena dotacia predstavuje asi desat percent z celkoveho objemu investicie. „Ide o ucelove viazane prostriedky, urcene na nakup technologie,“ uzatvara generalny riaditel Emil Kokles.