Jaroslava Nuterova

DIEVCA S MOTORKOU

Roman na pokracovanie

 I.cast

   V dusnej atmosfere domova mala Aneta Korestova dost malu nadej na osvojenie si citu zvaneho laska. Manzelstvo jej matky bolo alkoholicke, bez stipky zaujmu  o dve male dcerky. Fyzicky im rodicia neublizovali, bitku ani ine telesne tresty Aneta s o styri roky starsou sestrou Ingou nepoznali.  Okrem ucenia sa sestry starali o domacnost, najprv s pomocou maminej sestry Dasi, postupne same. Naucili sa rozdelit si pracu i financie tak, aby vyzili, aj ked to bolo vlastne z ruky do ust. Veru neraz dievcata hladovali. Ak si chceli kupit nejake osatenie ci obuv, aby mama s otcom mali rano na cigarety i alkohol, casto zaspavali s poharom vody v zaludku namiesto vecere.
  Teta Dasa nastastie byva v susednom byte, takze mohla kazdy den dozriet na ubohe netere. S dobrocinnostou manzelky v plnej miere suhlasil  Urban, vykonavajuci funkciu vseobecneho lekara. Zvlast po tom, ked niekolkokrat nasiel Anetu aj Ingu vyhladovane na pokraji bezvedomia.
  Samozrejme, pri navstevach socialnej pracovnicky bolo vzdy vsetko v poriadku, dievcata sa na nic nestazovali, boli upravene v cistych satach, matka sa dokonca postarala, aby sa aj v chladnicke naslo nieco pod zub a na sporaku sa varila zemiakova polievka. V skole sa spravali primerane svojmu veku, zasantili si spolu s ostatnymi detmi a s ucenim nemali problemy.
 Jedneho krasneho dna prisli sestry Korestove z vyucovania a doma nasli uvareny slavnostny obed – nebola to zemiakova polievka – vsade bolo cisto, sviezo. Mama ich cakala upravena, s milym usmevom na tvari a hlavne – triezva. Na otazku, kde je otec, odvetila jednym slovom – odisiel. Neveriaca Inga nazrela do skrin, skutocne vsetky otcove veci boli fuc. Prekvapene hladeli na matku, no ona k tomu viac nedodala.
  V nasledujucich tyzdnoch sa nemuseli starat o domacnost. Pani Korestova si totiz vsimla, ze jej dcery akosi znenazdajky dospeli. Zahanbene sa divala na patnastrocnu Ingu, jedenastrocnu Anetu a uvedomila si, ze o nich nic nevie. Mala dlhy a pre nu velmi neprijemny rozhovor s Dasou, ktora vobec nic netajila – ani to, ze Ingu obtazoval vlastny otec. Ktovie, ci by sa dievca ubranilo, keby sa neobjavila Aneta. Tato skutocnost primala pani Korestovu, aby sa pozrela na zivot svoj a dcer inymi, triezvymi ocami.
  Dievcata mali zrazu strasne vela casu, takze sa mohli venovat svojim zalubam. Inga je prakticky, nedievcensky typ s technickym talentom a mladsia Aneta za nou nezaostavala. Ihned vyuzili maminej fantastickej zmeny, prosili ju o rozne odborne prirucky, cize sa absolutne nezlakli, ak sa im v domacnosti nieco pokazilo. Nikto sa necudoval, ze Inga po absolvovani strednej skoly si presadila pracu v miestnom autoservise, hoci k jej konickom patri i studovanie cudzich jazykov. Aneta sa vyzivala v sestrinych dlhych hnedych vlasoch a vytvarala jej na hlave rozne, niekedy az bizarne ucesy, ktore potom zvecnila na fotografii. Pretoze doma nemala vhodne podmienky na vyvolanie filmu, davala si ho spravit do fotografickych sluzieb, kde sa nadchynali obrazkami a ponukali jej spolupracu. Skicar mala plny nakresov Inginej hlavy, potom zacala k ucesom vymyslat oblecenie, obuv, doplnky. Synovia tety Dasi sluzili Anete ako muzske modely, obcas sice neradi z casovych dovodov, ale vzdy boli s jej ostrihanim ich neposlusnych vlasov nadmieru spokojni.
  Bolo neuveritelne, ze napriek neradostnemu detstvu si sestry Korestove odnasali do zivota vcelku dobre vlastnosti a prilis dobre vedeli, komu za to vdacia. Dase prejavovali vacsiu uctu i pritulnost, nadalej chodievali do jej bytu ako do vlastneho. Matku vnimali ako vyliecenu alkoholicku, ktora by chcela zasahovat do ich zivota, pricom nikdy nevedeli, ci ju po prichode domov najdu triezvu. Trvalo peknych par rokov, kym si malinko ziskala svoje krasne dcery.
  Neprestavala dakovat Dase i osudu, ze ju priviedli na spravnu cestu, len ju v kutiku duse trapilo, ze ich tak sebecky pripravila o detstvo. Po Anetinej maturite si Helena nasla priatela. Spociatku sa s nim schadzala na hodinku – dve, ale po niekolkych mesiacoch jej vylety zacinali byt dlhsie. Dceram vzdy oznamila cas predpokladaneho navratu a zatial ho dodrziavala. Alkoholu sa vyhybala ako cert krizu, pretoze vedela, ze pri prvom zlyhani by ju protialkoholicke liecenie neminulo. To bola totiz podmienka, ktoru od svojich dcer musela prijat.
  Dievcata velmi neverili matkinej samoliecbe a starsia Inga to otvorene davala najavo. Nebrala vazne jej nazory ani rady, nezdoverovala sa mame vobec s nicim, stale patrili tete mensie i vacsie tajomstva. Helena sa snazila zblizit aspon s mladsou Anetou, no bolo to hrozne tazke, lebo dievcatko bolo pod velkym vplyvom Ingy.
  A tak tisko sledovala vyvin svojich dcer len ako nestranny pozorovatel. Moralnou podporou v absencii alkoholu jej bola Dasa a patdesiatpatrocny vdovec, ktory mal tiez kedysi problem s tymto druhom drogy. Aby sam sebe dokazal, ze je uplne, natrvalo vylieceny, zriadil si na namesti nevelku restauraciu a nazval ju Modranka, pretoze mu dodavali vynikajuce vino z Modry. Neochutnal ho, poziadal priatelovho syna degustatora o posudenie kvality.
  Pani Korestova najprv dost vahala pri ponuke zamestnat sa v tejto restauracii, bala sa, ze bezprostredna blizkost alkoholu ju bude zvadzat. Emil Vagner ju presvedcil, pouzil pritom ako padny argument doveru jej dcer.
  „Mozno si ta konecne zacnu vazit, ak im ukazes svoju silu a dokazes aj sebe, ze si zasluzis, aby ti verili,“ hovoril muz, ktory niecim podobnym presiel, takze vedel pochopit ako sa tato zena citi.
  Strasne tuzil zahnat pochybnosti, ktore otriasali sebavedomim Heleny Korestovej, lebo on sam musel pred rokmi tiez presvedcit svojich blizkych o pevnej voli, pomocou ktorej sa neduhu zbavil.
  Reakcie Heleninych dcer Emila neprekvapovali. Zazil ich na vlastnej kozi od svojich styroch synov a veru to boli najtazsie chvile, lebo vtedy mu jasne davali najavo opovrhnutie, nedoveru, vtedy mu nepatrili. Zostala jedina bytost, ktora bola presvedcena o jeho pevnej voli. Manzelka – ta ho podporovala, dodavala mu potrebnu silu.

 (Pokracovanie v buducom cisle)