Zo zivota Sukromneho stredneho odborneho ucilista hutnickeho
a Sukromneho gymnazia ZP
Marec
poznamenany skuskami
Marec bol v nasich skolskych
zariadeniach poznamenany vyberom buducorocnych prvakov, ale aj prvou fazou
preukazovania vedomosti tych, ktori v tomto roku maturitnou skuskou ukoncia
svoje studium.
Talentove skusky
Zakladnou podmienkou pre studium so sportovym zameranim su talentove skusky.
Uchadzaci prejavili
zaujem o futbal, snoubording, zjazdove lyzovanie, biatlon, volejbal
a atletiku. Vseobecne testy pozostavali z behu 5x10 metrov, hodu plnou 2
kilogramovou loptou, skoku do dialky z miesta, sedu – lahu, zhybov, 12
minutoveho behu a hlbky predklonu. Specialne pohybove testy urcuju
specificke poziadavky podla sportoveho odvetvia. Predpokladom k splneniu
kriterii bolo ziskanie 30 bodov.
Na
studium v SSOUH ZP so sportovym zameranim sa z povodne prihlasenych 28
zapisalo 22 ziakov, dvaja budu konat skusky v nahradnom termine zo
zdravotnych dovodov, dvaja sa talentovych skusok nezucastnili a dvaja
nevyhoveli podmienkam.
O talentove skusky, ako predpoklad na prijatie do SG ZP, prejavilo zaujem 44
uchadzacov, z ktorych 26 splnilo podmienky a bolo prijatych, 7 nevyhovelo, 5
sa ospravedlnili zo zdravotnych dovodov, 1 sa nezapisal a 3 neboli prijati
z kapacitnych dovodov. V nahradnom termine, ktory bol stanoveny pre obidve
skoly na 16. aprila, sa zucastni talentovych skusok aj 5 uchadzacov
o studium na gymnaziu.
Uspesne
vykonanie talentovych skusok, prijatie na studium, zapis na studium a
ukoncenie studia na ZS su zakladnym predpokladom nastupu novych
studentov od 1. septembra 2007 do SG ZP a SSOUH ZP a.s. Absolventi
talentovych skusok maju prve kroky za sebou, dolezite je, aby nepolavili
v studiu a v sportovej vykonnosti, uspesne zavrsili zakladne vzdelanie, aby
sme mohli spolocne otvorit novy skolsky rok 2007/08.
Maturitne pisomky
Dna 27.
marca sa uskutocnili pod vedenim predsednicky predmetovej komisie Mgr.
Lubice Matusovej pisomne maturitne skusky z jazyka slovenskeho. Po mnohych
rokoch boli temy vysielane prostrednictvom medii. Ziaci a vyucujuci
s napatim cakali na okamih ich zverejnenia. O dodrzanie vsetkych stanovenych
podmienok sa postarala v spolupraci s predsednickou komisie koordinatorka
maturitnych skusok v SSOUH Ing. Anna Cukanova.
Z ponukanych tem:
1. Slavnostny prejav
pri prilezitosti 100. vyrocia zalozenia kniznice,
2.Clovek, od ktoreho sa
mam stale co ucit (charakteristika),
3. Tusim, kam kraca
ludstvo. Premyslam, kam kracam ja (uvaha),
4. Miesto, kam sa stale
vraciam (umelecky opis),
boli pre nasich
maturantov najlakavejsie druha a tretia. Generalka zo slovenskeho
jazyka a literatury, ktorej obsahom boli dva testy a slohova praca, sa
uskutocnili 3. aprila.
Ing. A. Pavlusova,
riaditelka
Editorial
Velka noc, pre krestanov najvyznamnejsi sviatok vzkriesenia Jezisa Krista,
pre Zidov pamiatka vyslobodenia Izraelitov z egyptskeho otroctva a pre inych
zasa sviatky prichodu jari. Najstarsim svedectvom o Velkej noci je
Velkonocny proslov Melita zo Sard z 2. storocia. S pripravami na tieto
sviatky suvisia mnohe zvyky a obycaje. Carovnu moc mali v minulosti
potraviny, najma cestoviny s makom. Ludia ich jedli preto, aby na obili
narastli dlhe klasy s mnozstvom zrna. Na Zeleny stvrtok a v Bielu sobotu sa
chodili mladi ci stari umyvat do potoka uz pred rannym zvonenim. To aby boli
cerstvi ako rybicky. V noci zo Zeleneho stvrtka na Velky piatok sa schadzali
strigy. Ludia v presvedceni, ze strigy mieria skodlivymi vplyvmi na
dobytok, natierali dvere stajni kolomazou alebo cesnakom. Gazdovia na Velky
piatok znackovali ovce, verili, ze v tento den citia mensiu bolest. Medzi
obradne jedla patrila bravcovina, varili sunku. Mast zo sunky sluzila na
obkladanie ran. V mnohych krajoch pripravovali jahna, v juznych castiach
Slovenska pecu aj dnes baranka z masy z vajec, zemli a klobasoveho
masa. Vsade sa jedli vajicka. Vo velkonocnu nedelu svatili jedla, ktore sli
na sviatocny stol. Stolovanie pripominalo Stedru veceru. Velkonocny pondelok
patril sibacom a polievacom.
Nech uz
budete prezivat tohtorocne velkonocne sviatky akokolvek, zelame vam, aby vam
nechybal pocas celych sviatkov usmev na tvari, radost a pohoda v rodinach.
O.K.
*nasa
anketa *nasa anketa *nasa anketa
CO PRE VAS
ZNAMENA VELKA NOC?
Pytala sa: V.
Kukolova Foto: O. Kleinova
Ivan BELKO, hutnicka
druhovyroba
- Tieto sviatky
su peknou tradiciou, avsak my budeme radsej sportovat v prirode.
V poslednych rokoch sme chodili s rodinou do Pariza na futbalove turnaje.
V tomto roku sa budeme venovat lyzovacke. Samozrejme, okupem zenu a dceru.
Peter SIRGEL,
oceliaren
- Velku
noc vnimam ako krestanske sviatky, ako aj prichod jari. Vela vody. Chodime
s kamaratmi, sme styria, v Hronci a kupeme dievcata este tradicne,
vedrami vody. Odmenou je spravidla pohostenie.
Eva GARAJOVA,
hutnicka druhovyroba
- Pre mna
je to symbol Sviatkov jari. Slavime ich doma, v rodinnom kruhu. Pre kupacov
prichystame s dcerou vajicka, sladke, slane pohostenie.... Manzel bude na
Velku noc robit, takze kupacky sa v tomto roku nezucastni.
Peter KADERIAK,
doprava
- Velka
noc pre mna znamena oddych, lyzovacku a jarnu dovolenku. Tesim sa uz na
tieto sviatky, so synom chodime kupat, hlavne rodinu. Dcera s manzelkou
pripravuju pohostenie pre kupacov. Poobede potom nasleduje lyzovacka.
Maria PLEVOVA,
hutnicka druhovyroba
- Je to
krestansky sviatok, vsetko naokolo kvitne, prichadza novy zivot. Uznavame i tradicne
zvyky. Kupe sa u nas decentne, trocha vody a parfumu. S detmi chystame pre
kupacov pohostenie a syn chodi aj po kupacke.
Ukazovatele
spokojnosti
Z ponukanych ukazovatelov spokojnosti vyberte desat
a oznacte ich cislami od 1 - 10 podla poradia
ich dolezitosti, ktore im pripisujete. Cisla napiste
na vyznacene bodky.
Najdolezitejsie ukazovatele
spokojnosti v praci pre mna su :
...... istota staleho zamestnania
...... bezpecnost prace
...... hrdost na prestiz nasej akciovej
spolocnosti
...... rast miezd
...... informovanost o naplni vlastnej prace
...... informovanost o vysledkoch pracoviska
...... moznost uplatnit svoje odborne
schopnosti
...... moznost zvysovania si kvalifikacie
...... moznost doplnenia (rozsirenia) si
kvalifikacie
...... kvalita stravovania
...... dobre medziludske vztahy na
pracovisku
...... kvalita vybavovania osobnych a
pracovnych zalezitosti na sekretariatoch
...... dobra uroven socialnych zariadeni na
pracovisku
...... pracovne prostredie
......ine(napiste)
....................................................................................................................................
Z ponukanych ukazovatelov spokojnosti opat vyberte desat a oznacte ich
cislami od 1 - 10 podla poradia ich dolezitosti. Cisla
napiste na vyznacene bodky.
Najdolezitejsie ukazovatele spokojnosti v
mimopracovnom case pre mna su:
...... moznost navstevy
sportovych podujati (futbal, kolky, cyklistika a pod.)
...... moznost navstevy ponukanych
kulturnych podujati
...... socialna starostlivost o
zamestnancov (rehabilitacne pobyty, kupelna liecba a pod.)
...... zabezpecenie urazoveho
poistenia
...... zabezpecenie dopravy do
zamestnania
...... zdravotna starostlivost
...... moznost dochodkoveho
pripoistenia
...... moznost rekreacneho
sportovania vo volnom case
...... podpora kulturnych
podujati zo strany firmy
...... ponuka prazdninovych
rekreacii pre deti zamestnancov firmy
......iny nazor (uvedte)
........................................................................................................................
Svoju odpoved zakruzkujte:
Po pracovnej
zmene byvam:
a) unaveny (a)
b) obcas unaveny(a) c) nebyvam unaveny (a)
So zamestnanim som:
a) spokojny (a)
b) ciastocne
c) nie som spokojny (a)
Zmennost mi:
a) nevadi
b) obcas vadi c)
vadi, nevyhovuje
Zamestnanie:
a) uspokojuje moje poziadavky b)
obcas uspokojuje c) neuspokojuje
Chcem si rozsirit kvalifikaciu:
a) mam zaujem
b) nerozhodol(a) som sa c) nemam zaujem
Vyplneny anketovy listok zaslite podnikovou
postou na Personalny odbor ZP a.s. najneskor do 10-ich dni od vydania tohto
cisla.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Kupon
Anketovy listok nepodpisujte. Jedneho ucastnika ankety vyzrebujeme a
odmenime vecnou cenou. Ak sa chcete zucastnit zrebovania, odstrihnite a
vyplnte tento kupon a zaslite podnikovou postou na personalny odbor.
Meno a priezvisko
...............................................................
Osobne cislo
........................................................................
Prevadzkaren (odborny utvar)
............................................
Vidiet
a byt videny
V ramci
celoslovenskeho projektu na ochranu a zviditelnenie cyklistov a chodcov na
cestach, 28. marca odovzdal major. Bc. Ladislav Műller, riaditel Obvodneho
oddelenia Policajneho zboru SR v Podbrezovej, pracovnikom odboru
obrany a ochrany ZP a.s.150 reflexnych bezpecnostnych pasok. „Ucelom
jednoducheho pripnutia pasky na odev je zviditelnenie cyklistov
a chodcov na cestach, hlavne za znizenej viditelnosti a v noci. Akciu
rozbehlo Prezidium Policajneho zboru v ramci celeho Slovenska. Krajske
riaditelstvo nam v tychto dnoch dodalo reflexne folie a reflexne
pasky. Vzhladom na aktivnu a dobru spolupracu so Zeleziarnami Podbrezova,
a na zaklade zistenia, ze znacna cast zamestnancov dochadza do zamestnania
v skorych rannych alebo odchadza v neskorych nocnych hodinach na bicykloch,
rozhodli sme sa vybavit ich reflexnymi paskami.
Zamestnancom – cyklistom, budu spristupnene prostrednictvom odboru obrany
a ochrany a postupne rozdavane pri ich prichode, alebo odchode zo Zeleziarni
Podbrezova. V ramci prevencie chceme takto chranit zivoty zivitelov rodin zo
zeleziarni a prispiet k bezpecnosti na cestach,“ povedal major Műller.
V sucasnosti nastupuje druha faza projektu, o ktory bol v praxi prejaveny
enormny zaujem a dopyt prevysil ponukane mnozstvo materialu.
vk+foto
Reflexne pasky
prevzali zamestnanci odboru obrany a ochrany a v ten isty den ich
pridelovali zamestnancom, ktori dochadzaju do zamestnania na bicykloch.
DOPRAVNA
NEHODOVOST
JE NAJVACSIM
ZLOCINCOM V KRAJINE
Kazdy den
dochadza na nasich cestach k vaznym dopravnym nehodam. Ich obetami byvaju
casto chodci. Pricinou mnohych tragickych nehod je nedostatocna viditelnost.
Auta i cyklisti maju povinnost pri znizenej viditelnosti svietit. Chodci,
najzranitelnejsi ucastnici cestnej premavky, vsak takuto moznost nemaju. Ako
teda znizit riziko nestastia na cestach?
„VIDIET A BYT
VIDENY,“ je zakladne pravidlo
bezpecnosti na cestach. Pri znizenej viditelnosti plati dvojnasobne. Vodici,
ktori zranili chodca, sa zhoduju na tom, ze ho nevideli vobec, alebo ho
spozorovali az prilis neskoro.
Predchadzajme tomu, aby dopravna nehoda zmenila v zlomku sekundy vas zivot
a zivoty vasich blizkych. Viditelnost je mozne zvysit vhodnou farbou
oblecenia a doplnkami z fluorescencnych a reflexnych materialov, ktore
zvysuju svetelny kontrast voci pozadiu a predlzuju tak vzdialenost, na aku
moze vodic chodca alebo cyklistu spozorovat.
Kolkych
z vas uz vylakalo kvilenie pneumatik prudko brzdiaceho auta? Mozno ste
rodic, ktory pravidelne trpne, ci jeho dieta dorazi zo skoly zive a zdrave.
Alebo si spomente, ako pokojne nedelne chvile casto zneprijemnuje obava
o staru mama, ci stareho otca, ktori sa vybrali na bohosluzbu, alebo
jednoducho len na zdravotnu prechadzku.
Preto
pouvazujte o spolupraci s nami. Ministerstvo vnutra Slovenskej
republiky a Policajny zbor v duchu hesla „Prevencia chrani zdravie“
predstavuju projekt, ktoreho cielom je zviditelnit ucastnikov cestnej
premavky. Nevyhnutny je ale vas zaujem. Chce to len malo – pripnut si zlty
reflexny pas na rukav, alebo nalepit reflexnu samolepku na podrazky topanok,
bicykel, prilbu, skolsku tasku, ci detsky kocik. Verte, aj taketo
malickosti mozu zabranit tragedii.
(MV SR)
Spomienky Jozefa Surinu
TAKATO SI
PODBREZOVA
Luxusnejsie byty na Hornom planieri stoja dodnes a Dolnom planieri
(boli zburane) vybudovali zeleziarne. Asi dvadsat bytovych jednotiek,
vacsinou dvojizbovych, bolo vybudovanych na Dolnom planieri, s
pristavbou pre chov domacich zvierat a zahradou. Do kazdeho domu bola
pripojka na vodovod s pitnou vodou a kanalizaciu. Zeleziarne byty
zapoziciavali za uplatu, v prvom rade uradnikom a majstrom. Pri odchode do
dochodku, alebo preruseni zamestnania v zavode, musel najomca byt ihned
uvolnit. Oblubenymi miestami pre detske santenie boli Frudle alebo
pasienky so zahradami. Kedze obytne domy od oceliarne delila len statna
cesta, bolo tu velmi znecistene ovzdusie, na ktore si vsak tunajsi
obyvatelia zvykli.
Ubytovne
salandy a salandiari
Prudky rozvoj vyroby vyvolal
v zeleziarnach nedostatok pracovnych sil. Chlapom z Horehronia nevyhovovalo
pesi dochadzat do prace. Aku – taku obzivu ziskavali na polickach
a v lesoch. Preto hladalo vedenie zeleziarni riesenie. Vybudovali v okoli
fabriky ubytovne, nazvane salandy a rodinne domy. Zhodou okolnosti v tom
case nastal utlm dolovania a spracovania rud v okoli B. Bystrice. Dana
situacia sposobila, ze chlapi z chudobnych dolin hladali zivobytie prave
v podbrezovskych zeleziarnach. Pomerne vyhodne vlakove spojenie umoznilo,
aby v nedelu vecer prichadzali do Podbrezovej a na tyzdnovku sa ubytovali
v spolocnych ubytovniach – salandach. Tito pracovnici uz mali skusenosti
s rudou, hutnictvom, kovacstvom, co bolo pre zeleziarne prinosom. Mnohi
v zeleziarnach zaucali do remesla svojich synov.
Ak ked to
nebolo pravidlom, velmi casto sa dalo podla priezviska zistit, z ktorej
starohorskej osady kto pochadzal. Napriklad Donovalcovci z Donovalov,
Motyckovci z Motyciek, Bulovci z Bulov, Misutovci z Misut, Hanesovci
z Hanesov, alebo priamo zo Starych Hor boli Cunderlikovci, Longauerovci,
z Lubietovej Filadelfiovci, zo Sajby Ciefovci, z Kalistia Kaliskovci,
z Mostenice Rostarovci, Kozovci a pod.
Zeleziarne
postavili salandy asi pre patsto zamestnancov v tesnej blizkosti
fabriky. Boli vybudovane ako prizemne budovy (mimo poschodovej salandy
v Hnusne a pod cintorinom). Spravidla v jednej budove boli zoskupene styri
izby (jedna izba pre desat osob). Miestnost velkosti 6 x 10 metrov mala
vchodove dvere, vedla nich dve okna, po lavej strane bolo sest posteli, po
pravej styri. Za nimi bol velky stol s dvoma lavicami, v kute murovany
sporak na varenie a ohrev miestnosti. Za izbou bola komora (6x3 metre),
v ktorej kazdy z ubytovanych mal svoju skrinku na ulozenie nadob na varenie
a surovin, ktore si na tyzdnovku nosil z domu. Islo hlavne o zemiaky,
mlieko, bryndzu, tvaroh, slaninku... Z tychto surovin vedeli velmi rychlo
navarit syte jedla (halusky, stiarc). Ked prisli z prace, na sporaku uz
vrela voda, ktoru pripravil ten, ktory isiel do nocnej zmeny. Pri vareni
dosahovali rekordne casy, ved halusky boli na stole za 15 minut. Aj pri
skromnom osvetleni, ked v strede izbu osvetlovala len 60 W, v komore
25 W ziarovka, vedeli salandiari vyuzivat volny cas velmi rozumne. V komore
vyrabali hrable, kosiska alebo hracky pre deti. Z grandu nosili vodu
v drevenych nadobach – kupach. Tecuca voda do liatinovej vane bola
umiestnena medzi dvoma salandami. Medzi salandiarmi nebol problem pri
rozhodovani, kto ma doniest vodu. Vladla tu viac ochota, ako povinnost.
Nedaleko grandu boli suche zachody. Kazda izba mala jeden s vlastnym
klucikom.
Nebolo
problematicke ziskat ubytovanie v salande. Hospodarska sprava uchadzacovi
pridelila izbu, v nej zeleznu postel, ku ktorej patril slamnik
a podhlavnik, ktory si sam naplnil slamou. Prikryvky si kazdy nosil z domu.
Nad postelou bol vesiak na satstvo, vedla stala lavicka na posedenie
a ulozenie topanok. Za ubytovanie platil robotnik 10 korun mesacne.
Zeleziarne za uhradu zabezpecovali uhlie a drevo na kurenie, odvoz smeti,
osvetlenie miestnosti, raz rocne vymalovanie ubytovacich priestorov
a cistenie prislusenstva.
V Podbrezovej bol aj internat pre 25 – 30 chlapcov, navstevujucich
mestiansku skolu. Vyuzivali ho salandiari pre svojich synov. Na stravu
chodil student k otcovi do salandy a spolu sa vracali domov v sobotu.
Zo
zivota nasich seniorov
Dna 7. aprila sa doziju
nasi rodicia
VALERIA a BARTOLOMEJ
KNAZIKOVCI z Osrblia,
60. rokov spolocneho
zivota.
„Zite este dlho rokov medzi nami, pokial mame vas,
este nie sme sami. Nech ruka Bozia zehna vase kroky, aby ste nam dvere
domova otvarali este dlhe roky.“
Praju deti, ktore vas maju radi
DAKUJEME
Ing. Marianovi
Kurcikovi, podpredsedovi predstavenstva a ekonomickemu riaditelovi, uprimne
dakujeme za preukazovanu pozornost a pre nas neocenitelnu pomoc pri
zabezpecovani potrebnych krokov pocas liecby mojej manzelky.
Miroslav Meskan, Vt
Spomienky
„Kto zije v srdciach tych, ktorych opustil, nezomrel
a ostane navzdy v ich spomienkach.“
Dna 21. marca uplynulo
desat rokov odvtedy, co nas opustil manzel, otec a stary otec
Jan MACIK
z Podbrezovej.
Spomina manzelka s rodinou
...
„Len kyticku kvetov z lasky ti na hrob mozeme dat,
pokojny spanok ti priat, modlitbu tichu odriekat a s bolestou v srdci na
teba spominat.“
Dna 18. aprila si
pripomenieme piate vyrocie umrtia nasho draheho syna, manzela, otca
a stareho otca, brata
Jozefa PENIAKA
z Podbrezovej.
S laskou spomina mama, manzelka, dcery s rodinami, syn, sestry
s rodinami
...
„Nezabudame, lebo ani cas netlmi zial.“
Dna 19. aprila si
pripomenieme dva roky odvtedy, ako nas opustil manzel, otec a stary otec
Jozef BOHACIK
z Pohronskej Polhory.
S laskou spominaju manzelka, syn Zdeno, dcery Anna, Iveta, Zuzana s
rodinami
Podakovanie
Dakujeme pribuznym,
znamym a byvalym spolupracovnikom za prejavy sustrasti a kvetinove dary,
ktorymi sa snazili zmiernit nas hlboky zial nad stratou manzela, otca
a stareho otca
Jozefa ZABKU
z Osrblia.
Osobitne dakujeme
Dychovej hudbe ZP a.s. za dostojnu rozlucku.
Smutiaca rodina
Neprehliadnite
V zmysle Pracovneho poriadku, clanok 3, ods.
3, pism. j), su vsetci zamestnanci ZP a.s. povinni nahlasit do
piatich dni zmenu zdravotnej poistovne. Nesplnenie tejto povinnosti je
dovodom k vypovedi zo strany ZP a.s., pre menej zavazne porusenie pracovnej
discipliny (§ 63 ods. 1, pism. e) Zakonnika prace, v platnom zneni). Ziadame
preto vsetkych zamestnancov ZP a.s., ktori k 1. januaru 2007 zmenili
zdravotnu poistovnu a tuto skutocnost neoznamili personalnemu odboru, aby
tak urobili co najskor.
Pp
Vazeni klienti,
Chcete, aby vase peniaze s istotou
zarabali?
Vyuzite jedinecnu prilezitost do
30. aprila 2007 a investujte ich do novych produktov, ktore v sucasnosti
na trh prinasa Slovenska sporitelna, a.s..
Vase peniaze zhodnotime o
zaisteny vynos
so zaistenim navratnosti celej
vlozenej investicie.
Blizsie informacie vam radi poskytnu
pracovnici
Slovenskej sporitelne a.s, pobocka
Podbrezova, kazdy pracovny den: Po - Pia od
8. do 16. hod.
Tesime sa na vasu navstevu.
www.slsp.sk
sporotel: 0850 111 888, 0915 111 888
Vyberte
si
-
v ZS
Pionierska 2 v Brezne bude 19. aprila o 8. hodine vyber ziakov
do triedy s rozsirenym vyucovanim cudzich jazykov. Prihlasky doructe
na riaditelstvo do 16. aprila,
-
v skol. roku
2007/2008 bude v ZS Pionierska 4 Brezno trieda s rozsirenym
vyucovanim matematiky a prirodovednych predmetov (s vyucovanim
anglickeho, nemeckeho, francuzskeho a ruskeho jazyka, s vypoctovou
technikou, zaujmovymi kruzkami...). Pisomne prijimacie pohovory budu
25. aprila o 9. hod. Blizsie informacie na tel. c. 0904 489355,
alebo
www.zspionbr.edu.sk
|