PODBREZOVAN  07 / 2007

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Socialna oblast


<<<

  Zo zivota Sukromneho stredneho odborneho ucilista hutnickeho a Sukromneho gymnazia  ZP 

Marec poznamenany skuskami

   Marec bol v nasich skolskych zariadeniach poznamenany vyberom buducorocnych prvakov, ale aj prvou fazou preukazovania vedomosti tych, ktori v tomto roku maturitnou skuskou ukoncia svoje studium.

 Talentove skusky
    Zakladnou podmienkou pre studium so sportovym zameranim su talentove skusky.
Uchadzaci prejavili zaujem o futbal, snoubording, zjazdove lyzovanie, biatlon, volejbal a atletiku. Vseobecne testy pozostavali z behu 5x10 metrov, hodu plnou 2 kilogramovou loptou, skoku do dialky z miesta, sedu – lahu, zhybov, 12 minutoveho behu a hlbky predklonu. Specialne pohybove testy urcuju specificke poziadavky podla sportoveho odvetvia. Predpokladom k splneniu kriterii bolo ziskanie 30 bodov.
   Na studium v SSOUH ZP so sportovym zameranim sa z povodne prihlasenych 28 zapisalo 22 ziakov, dvaja budu konat skusky v nahradnom termine zo zdravotnych dovodov, dvaja sa talentovych skusok nezucastnili a dvaja nevyhoveli podmienkam.
   O talentove skusky, ako predpoklad na prijatie do SG ZP, prejavilo zaujem 44 uchadzacov, z ktorych 26 splnilo podmienky a bolo prijatych, 7 nevyhovelo, 5 sa ospravedlnili zo zdravotnych dovodov, 1 sa nezapisal a 3 neboli prijati z kapacitnych dovodov. V nahradnom termine, ktory bol stanoveny pre obidve skoly na 16. aprila, sa zucastni talentovych skusok aj 5 uchadzacov o studium na gymnaziu. 
  Uspesne vykonanie talentovych skusok, prijatie na studium, zapis na studium a ukoncenie studia na ZS  su  zakladnym predpokladom nastupu novych studentov od 1. septembra 2007  do SG ZP a SSOUH ZP a.s. Absolventi talentovych skusok maju prve kroky za sebou, dolezite je, aby nepolavili v studiu a v sportovej vykonnosti, uspesne zavrsili zakladne vzdelanie, aby sme mohli spolocne otvorit novy skolsky rok 2007/08.

 Maturitne pisomky
   Dna 27. marca sa uskutocnili pod vedenim predsednicky predmetovej komisie Mgr. Lubice Matusovej pisomne maturitne skusky z jazyka slovenskeho. Po mnohych rokoch boli temy vysielane prostrednictvom medii. Ziaci a vyucujuci s napatim cakali na okamih ich zverejnenia. O dodrzanie vsetkych stanovenych podmienok sa postarala v spolupraci s predsednickou komisie koordinatorka maturitnych skusok v SSOUH Ing. Anna Cukanova.

 

 

Z ponukanych tem:
1. Slavnostny prejav pri prilezitosti 100. vyrocia zalozenia kniznice,
2.Clovek, od ktoreho sa mam stale co ucit (charakteristika),
3. Tusim, kam kraca ludstvo. Premyslam, kam kracam ja (uvaha),
4. Miesto, kam sa stale vraciam (umelecky opis),

boli pre nasich maturantov najlakavejsie  druha a tretia. Generalka zo slovenskeho jazyka a literatury, ktorej obsahom boli dva testy a slohova praca, sa uskutocnili 3. aprila.

Ing. A. Pavlusova, riaditelka


<<<

Editorial

    Velka noc, pre krestanov najvyznamnejsi sviatok vzkriesenia Jezisa Krista, pre Zidov pamiatka vyslobodenia Izraelitov z egyptskeho otroctva a pre inych zasa sviatky prichodu jari. Najstarsim svedectvom o Velkej noci je Velkonocny proslov Melita zo Sard z 2. storocia. S pripravami na tieto sviatky suvisia mnohe zvyky a obycaje. Carovnu moc mali v minulosti potraviny, najma cestoviny s makom. Ludia ich jedli preto, aby na obili narastli dlhe klasy s mnozstvom zrna. Na Zeleny stvrtok a v Bielu sobotu sa chodili mladi ci stari umyvat do potoka uz pred rannym zvonenim. To aby boli cerstvi ako rybicky. V noci zo Zeleneho stvrtka na Velky piatok sa schadzali strigy. Ludia v presvedceni, ze strigy mieria  skodlivymi vplyvmi na dobytok, natierali dvere stajni kolomazou alebo cesnakom. Gazdovia na Velky piatok znackovali ovce, verili, ze v tento den citia mensiu bolest. Medzi obradne jedla patrila bravcovina, varili sunku. Mast zo sunky sluzila na obkladanie ran. V mnohych krajoch pripravovali jahna, v juznych castiach Slovenska pecu aj dnes baranka z masy  z vajec, zemli a klobasoveho masa. Vsade sa jedli vajicka. Vo velkonocnu nedelu svatili jedla, ktore sli na sviatocny stol. Stolovanie pripominalo Stedru veceru. Velkonocny pondelok patril sibacom a polievacom.
   Nech uz budete prezivat tohtorocne velkonocne sviatky akokolvek, zelame vam, aby vam nechybal pocas celych sviatkov usmev na tvari, radost a pohoda v rodinach.

O.K.


<<<

*nasa anketa *nasa anketa *nasa anketa

CO PRE VAS ZNAMENA VELKA NOC?

 Pytala sa: V. Kukolova Foto: O. Kleinova

 Ivan BELKO, hutnicka druhovyroba
   - Tieto sviatky su peknou tradiciou, avsak my budeme radsej sportovat v prirode. V poslednych rokoch sme chodili s rodinou do Pariza na futbalove turnaje. V tomto roku sa budeme venovat lyzovacke. Samozrejme, okupem zenu a dceru. 

 

 

 Peter SIRGEL, oceliaren
   - Velku noc vnimam ako krestanske sviatky, ako aj prichod jari. Vela vody. Chodime s kamaratmi, sme styria,  v Hronci a kupeme dievcata este tradicne, vedrami vody. Odmenou je spravidla pohostenie.

 

 

 Eva GARAJOVA, hutnicka druhovyroba
   - Pre mna je to symbol Sviatkov jari. Slavime ich doma, v rodinnom kruhu. Pre kupacov prichystame s dcerou vajicka, sladke, slane pohostenie.... Manzel bude na Velku noc robit, takze kupacky sa v tomto roku nezucastni.  

 

 

 Peter KADERIAK, doprava
   - Velka noc pre mna znamena oddych, lyzovacku a jarnu dovolenku. Tesim sa uz na tieto sviatky, so synom chodime kupat, hlavne rodinu. Dcera s manzelkou pripravuju pohostenie pre kupacov. Poobede potom nasleduje lyzovacka.

 

 

 Maria PLEVOVA, hutnicka druhovyroba
   - Je to krestansky sviatok, vsetko naokolo kvitne, prichadza novy zivot. Uznavame i tradicne zvyky. Kupe sa u nas decentne, trocha vody a parfumu. S detmi chystame pre kupacov pohostenie a syn chodi aj po kupacke.

 

 


<<<

 Ukazovatele spokojnosti

             Z  ponukanych  ukazovatelov   spokojnosti vyberte desat a oznacte ich cislami  od   1 - 10  podla  poradia  ich  dolezitosti,  ktore  im  pripisujete. Cisla napiste na vyznacene bodky.

 Najdolezitejsie  ukazovatele  spokojnosti  v  praci  pre  mna  su :

 

...... istota staleho zamestnania

...... bezpecnost prace

...... hrdost na prestiz nasej akciovej spolocnosti

...... rast miezd

...... informovanost o naplni vlastnej prace

...... informovanost o vysledkoch pracoviska

...... moznost uplatnit svoje odborne schopnosti

...... moznost zvysovania si kvalifikacie

...... moznost doplnenia (rozsirenia) si kvalifikacie

...... kvalita stravovania

...... dobre medziludske vztahy na pracovisku

...... kvalita vybavovania osobnych a pracovnych zalezitosti na sekretariatoch

...... dobra uroven socialnych zariadeni na pracovisku

...... pracovne prostredie

......ine(napiste) ....................................................................................................................................

 

            Z ponukanych ukazovatelov spokojnosti opat vyberte desat a oznacte ich cislami  od   1 - 10 podla poradia ich dolezitosti. Cisla napiste na vyznacene bodky.

 

Najdolezitejsie ukazovatele spokojnosti v  mimopracovnom case pre mna su:

 ...... moznost  navstevy  sportovych  podujati  (futbal, kolky, cyklistika a pod.)

...... moznost  navstevy ponukanych  kulturnych  podujati

...... socialna  starostlivost o  zamestnancov (rehabilitacne pobyty, kupelna liecba a pod.)

...... zabezpecenie  urazoveho  poistenia

...... zabezpecenie  dopravy  do  zamestnania

...... zdravotna starostlivost

...... moznost  dochodkoveho  pripoistenia

...... moznost  rekreacneho  sportovania  vo  volnom  case

...... podpora  kulturnych  podujati  zo  strany  firmy

...... ponuka  prazdninovych  rekreacii  pre  deti  zamestnancov  firmy

......iny nazor (uvedte)  ........................................................................................................................

 

Svoju odpoved zakruzkujte:

 Po pracovnej zmene byvam:           

a) unaveny (a)        b) obcas unaveny(a) c) nebyvam  unaveny (a)

So zamestnanim som:                      

a) spokojny (a)       b) ciastocne                c) nie  som  spokojny (a)

Zmennost mi:                                    

 a) nevadi                  b) obcas vadi           c) vadi, nevyhovuje

Zamestnanie:         

a) uspokojuje moje poziadavky   b) obcas uspokojuje       c) neuspokojuje

Chcem si rozsirit kvalifikaciu:

a) mam zaujem        b) nerozhodol(a)  som sa      c) nemam zaujem

 Vyplneny anketovy listok zaslite podnikovou postou na Personalny odbor ZP a.s. najneskor do 10-ich dni od vydania tohto cisla.

 -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kupon

            Anketovy listok nepodpisujte. Jedneho ucastnika ankety vyzrebujeme a odmenime vecnou cenou. Ak sa chcete zucastnit zrebovania, odstrihnite a vyplnte tento kupon a zaslite podnikovou postou na personalny odbor.

Meno a priezvisko ...............................................................
Osobne cislo ........................................................................
Prevadzkaren (odborny utvar) ............................................


<<<

Vidiet a byt videny

    V ramci celoslovenskeho projektu na ochranu a zviditelnenie cyklistov a chodcov na cestach, 28. marca odovzdal major. Bc. Ladislav Műller, riaditel Obvodneho oddelenia Policajneho zboru SR v Podbrezovej,  pracovnikom odboru obrany a ochrany ZP a.s.150 reflexnych bezpecnostnych pasok. „Ucelom jednoducheho pripnutia pasky na odev je  zviditelnenie cyklistov a chodcov na cestach, hlavne za znizenej viditelnosti a v noci. Akciu rozbehlo Prezidium Policajneho zboru v ramci celeho Slovenska. Krajske riaditelstvo nam v tychto dnoch dodalo  reflexne folie a reflexne pasky. Vzhladom na aktivnu a dobru spolupracu so Zeleziarnami Podbrezova, a na zaklade zistenia, ze znacna cast zamestnancov dochadza do zamestnania  v skorych rannych alebo odchadza v neskorych nocnych hodinach na bicykloch, rozhodli  sme sa   vybavit ich reflexnymi paskami. Zamestnancom – cyklistom, budu spristupnene prostrednictvom odboru obrany a ochrany a postupne rozdavane pri ich prichode, alebo odchode zo Zeleziarni Podbrezova. V ramci prevencie chceme takto chranit zivoty zivitelov rodin zo zeleziarni a prispiet k  bezpecnosti na cestach,“ povedal major Műller.
   V sucasnosti nastupuje druha faza projektu, o ktory bol v praxi prejaveny enormny zaujem a dopyt prevysil ponukane mnozstvo materialu.

vk+foto

 

 

 

Reflexne pasky prevzali zamestnanci odboru obrany a ochrany a  v ten isty den ich pridelovali zamestnancom, ktori dochadzaju do zamestnania na bicykloch.  

 


                         DOPRAVNA NEHODOVOST
                         JE NAJVACSIM
                         ZLOCINCOM V KRAJINE

   Kazdy den dochadza na nasich cestach k vaznym dopravnym nehodam. Ich obetami byvaju casto chodci. Pricinou mnohych tragickych nehod je nedostatocna viditelnost. Auta i cyklisti maju povinnost pri znizenej viditelnosti svietit. Chodci, najzranitelnejsi ucastnici cestnej premavky, vsak takuto moznost nemaju. Ako teda znizit riziko nestastia na cestach?

„VIDIET A BYT VIDENY,“ je zakladne pravidlo bezpecnosti na cestach. Pri znizenej viditelnosti plati dvojnasobne. Vodici, ktori zranili chodca, sa zhoduju na tom, ze ho nevideli vobec, alebo ho spozorovali az prilis neskoro.
   Predchadzajme tomu, aby dopravna nehoda zmenila v zlomku sekundy vas zivot a zivoty vasich blizkych. Viditelnost je mozne zvysit vhodnou farbou oblecenia a doplnkami z fluorescencnych a reflexnych materialov, ktore zvysuju svetelny kontrast voci pozadiu a predlzuju tak vzdialenost, na aku moze vodic chodca alebo cyklistu spozorovat.
   Kolkych z vas uz vylakalo kvilenie pneumatik prudko brzdiaceho auta? Mozno ste rodic, ktory pravidelne trpne, ci jeho dieta dorazi zo skoly zive a zdrave. Alebo si spomente, ako pokojne nedelne chvile casto zneprijemnuje obava o staru mama, ci stareho otca, ktori sa vybrali na bohosluzbu, alebo jednoducho len na zdravotnu prechadzku.
   Preto pouvazujte o spolupraci s nami. Ministerstvo vnutra  Slovenskej republiky a Policajny zbor v duchu hesla „Prevencia chrani zdravie“ predstavuju projekt, ktoreho cielom je zviditelnit ucastnikov cestnej premavky. Nevyhnutny je ale vas zaujem. Chce to len malo – pripnut si zlty reflexny pas na rukav, alebo nalepit reflexnu samolepku na podrazky topanok, bicykel, prilbu, skolsku tasku, ci detsky kocik. Verte, aj taketo malickosti mozu zabranit tragedii. 

(MV SR)      


<<<

Spomienky Jozefa Surinu

TAKATO SI PODBREZOVA

    Luxusnejsie byty na Hornom planieri stoja dodnes a Dolnom  planieri (boli zburane) vybudovali zeleziarne.  Asi dvadsat bytovych jednotiek, vacsinou dvojizbovych,  bolo vybudovanych na Dolnom planieri, s pristavbou pre chov domacich zvierat a zahradou. Do kazdeho domu bola pripojka na vodovod s pitnou vodou a kanalizaciu. Zeleziarne byty zapoziciavali za uplatu, v prvom rade uradnikom a majstrom. Pri odchode do dochodku, alebo preruseni zamestnania v zavode, musel najomca byt ihned uvolnit.  Oblubenymi miestami pre detske santenie boli Frudle alebo pasienky so zahradami. Kedze obytne domy od oceliarne delila len statna cesta, bolo tu velmi znecistene ovzdusie, na ktore si vsak tunajsi obyvatelia zvykli.

 Ubytovne salandy a salandiari
  
Prudky rozvoj vyroby vyvolal v zeleziarnach nedostatok pracovnych sil. Chlapom z Horehronia nevyhovovalo pesi dochadzat do prace. Aku – taku obzivu ziskavali na polickach a v lesoch. Preto hladalo vedenie zeleziarni riesenie. Vybudovali v okoli fabriky ubytovne, nazvane salandy a rodinne domy. Zhodou okolnosti v tom case nastal utlm dolovania a spracovania rud v okoli B. Bystrice. Dana situacia sposobila, ze chlapi z chudobnych dolin hladali zivobytie prave v podbrezovskych zeleziarnach. Pomerne vyhodne vlakove spojenie umoznilo, aby v nedelu vecer prichadzali do Podbrezovej a na tyzdnovku sa ubytovali v spolocnych ubytovniach – salandach. Tito pracovnici uz mali skusenosti s rudou, hutnictvom, kovacstvom, co bolo pre zeleziarne prinosom. Mnohi v zeleziarnach zaucali do remesla svojich synov.
   Ak ked to nebolo pravidlom, velmi casto sa dalo podla priezviska zistit, z ktorej starohorskej osady kto pochadzal. Napriklad Donovalcovci z Donovalov, Motyckovci z Motyciek, Bulovci z Bulov, Misutovci z Misut, Hanesovci z Hanesov, alebo priamo zo Starych Hor boli Cunderlikovci, Longauerovci, z Lubietovej Filadelfiovci, zo Sajby Ciefovci, z Kalistia Kaliskovci, z Mostenice Rostarovci, Kozovci a pod.
   Zeleziarne postavili  salandy asi pre patsto zamestnancov v tesnej blizkosti fabriky. Boli vybudovane ako prizemne budovy (mimo poschodovej salandy v Hnusne a pod cintorinom). Spravidla v jednej budove boli zoskupene styri izby (jedna izba pre desat osob). Miestnost velkosti 6 x 10 metrov mala vchodove dvere, vedla nich dve okna, po lavej strane bolo sest posteli, po pravej styri. Za nimi bol velky stol s dvoma lavicami, v kute murovany sporak na varenie a ohrev miestnosti. Za izbou bola komora (6x3 metre), v ktorej kazdy z ubytovanych mal svoju skrinku na ulozenie nadob na varenie a surovin, ktore si na tyzdnovku nosil z domu. Islo hlavne o zemiaky, mlieko, bryndzu, tvaroh, slaninku... Z tychto surovin vedeli velmi rychlo navarit syte jedla (halusky, stiarc). Ked prisli z prace, na sporaku uz vrela voda, ktoru pripravil ten, ktory isiel do nocnej zmeny. Pri vareni dosahovali rekordne casy, ved halusky boli na stole za 15 minut. Aj pri skromnom osvetleni, ked  v strede izbu osvetlovala len 60 W, v komore 25 W ziarovka, vedeli salandiari vyuzivat volny cas velmi rozumne. V komore vyrabali hrable, kosiska alebo hracky pre deti.  Z grandu nosili vodu v drevenych nadobach – kupach. Tecuca voda do liatinovej vane bola umiestnena medzi dvoma salandami. Medzi salandiarmi nebol problem pri rozhodovani, kto ma doniest vodu. Vladla tu viac ochota, ako povinnost. Nedaleko grandu boli suche zachody. Kazda izba mala jeden s vlastnym klucikom.
   Nebolo problematicke ziskat ubytovanie v salande. Hospodarska sprava uchadzacovi pridelila izbu, v nej zeleznu postel,  ku ktorej patril slamnik a podhlavnik, ktory si sam naplnil slamou. Prikryvky si kazdy nosil z domu. Nad postelou bol vesiak na satstvo, vedla stala lavicka na posedenie a ulozenie topanok. Za ubytovanie platil robotnik 10 korun mesacne. Zeleziarne za uhradu zabezpecovali uhlie a drevo na kurenie, odvoz smeti, osvetlenie miestnosti, raz rocne vymalovanie ubytovacich priestorov a cistenie prislusenstva.
   V Podbrezovej bol aj internat pre 25 – 30 chlapcov, navstevujucich mestiansku skolu. Vyuzivali ho salandiari pre svojich synov. Na stravu chodil student k otcovi do salandy a spolu sa vracali domov v sobotu.   


<<<

 Zo zivota nasich seniorov

Dna 7. aprila sa doziju nasi rodicia

VALERIA a BARTOLOMEJ KNAZIKOVCI z Osrblia,

60. rokov spolocneho zivota.

„Zite este dlho rokov medzi nami, pokial mame vas, este nie sme sami. Nech ruka Bozia zehna vase kroky, aby ste nam dvere domova otvarali este dlhe roky.“
Praju deti, ktore vas maju radi


<<<

 DAKUJEME

Ing. Marianovi Kurcikovi, podpredsedovi predstavenstva a ekonomickemu riaditelovi, uprimne dakujeme za preukazovanu pozornost a pre nas neocenitelnu pomoc pri zabezpecovani potrebnych krokov pocas liecby mojej manzelky.

Miroslav Meskan, Vt


<<<

Spomienky

„Kto zije v srdciach tych, ktorych opustil, nezomrel a ostane navzdy v ich spomienkach.“  
Dna 21. marca uplynulo desat rokov odvtedy, co nas opustil manzel, otec a stary otec

Jan MACIK z Podbrezovej.

Spomina manzelka s rodinou

...

„Len kyticku kvetov z lasky ti na hrob mozeme dat, pokojny spanok ti priat, modlitbu tichu odriekat a s bolestou v srdci na teba spominat.“
Dna 18. aprila si pripomenieme piate vyrocie umrtia nasho draheho syna, manzela, otca a stareho otca, brata

Jozefa PENIAKA z Podbrezovej.

S laskou spomina mama, manzelka, dcery s rodinami, syn, sestry s rodinami

...

„Nezabudame, lebo ani cas netlmi zial.“
Dna 19. aprila si pripomenieme dva roky odvtedy, ako nas opustil manzel, otec a stary otec

Jozef BOHACIK z Pohronskej Polhory.

S laskou spominaju manzelka, syn Zdeno, dcery Anna, Iveta, Zuzana s rodinami


Podakovanie

Dakujeme pribuznym, znamym a byvalym spolupracovnikom za prejavy sustrasti a kvetinove dary, ktorymi sa snazili zmiernit nas hlboky zial nad stratou manzela, otca a stareho otca

Jozefa ZABKU z Osrblia.

Osobitne dakujeme Dychovej hudbe ZP a.s. za dostojnu rozlucku.
Smutiaca rodina


<<<

 Neprehliadnite

V zmysle Pracovneho poriadku, clanok 3, ods. 3, pism. j), su vsetci zamestnanci ZP a.s. povinni nahlasit do piatich dni zmenu zdravotnej poistovne. Nesplnenie tejto povinnosti je dovodom k vypovedi zo strany ZP a.s., pre menej zavazne porusenie pracovnej discipliny (§ 63 ods. 1, pism. e) Zakonnika prace, v platnom zneni). Ziadame preto vsetkych zamestnancov ZP a.s., ktori k 1. januaru 2007 zmenili zdravotnu poistovnu a tuto skutocnost neoznamili personalnemu odboru, aby tak urobili co najskor.

Pp


Vazeni klienti,

 Chcete, aby vase peniaze s istotou zarabali?
 Vyuzite jedinecnu prilezitost  do 30. aprila 2007 a investujte ich do novych produktov, ktore v sucasnosti na trh prinasa Slovenska sporitelna, a.s..

 Vase peniaze zhodnotime o zaisteny vynos so zaistenim navratnosti celej vlozenej investicie.

 Blizsie informacie vam radi poskytnu pracovnici Slovenskej sporitelne a.s, pobocka Podbrezova, kazdy pracovny den:  Po - Pia  od 8. do 16.  hod.

 Tesime sa na vasu navstevu.

 www.slsp.sk                                      sporotel: 0850 111 888, 0915 111 888


Vyberte si

  • v ZS Pionierska 2 v Brezne bude 19. aprila o 8. hodine  vyber ziakov do triedy s rozsirenym vyucovanim cudzich jazykov. Prihlasky doructe na riaditelstvo do 16. aprila,
  • v skol. roku 2007/2008 bude v ZS Pionierska 4 Brezno trieda s rozsirenym vyucovanim matematiky a prirodovednych predmetov (s vyucovanim anglickeho, nemeckeho, francuzskeho a ruskeho jazyka, s vypoctovou technikou, zaujmovymi kruzkami...). Pisomne prijimacie pohovory budu 25. aprila o 9. hod. Blizsie informacie na tel. c. 0904 489355, alebo www.zspionbr.edu.sk
     

<<<

 

PODBREZOVAN   07 / 2007

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6