KULTURA

 SOFER SLECNY DAISY

   Divadlo J. G. Tajovskeho  uvedie, 13. aprila o 19. hod. v Dome kultury ZP a.s.,  predstavenie Sofer slecny Daisy. Pribeh sa odohrava s casovymi odstupmi po dobu 25 rokov a dotyka sa vsetkych podstatnych tem v zivote cloveka. Autorovi - Alfredovi Uhrymu,  hra priniesla Pulitzerovu cenu urcite aj preto, ze z nej dycha posolstvo o tolerancii a moznosti vzajomneho porozumenia i medzi ludmi na prvy pohlad diametralne odlisnymi. Predstavenie bez prestavky potrva 80 minut. Vstupenky,  v hodnote 40 korun a pre zamestnancov dcerskych spolocnosti 49 korun, si mozu zaujemcovia zabezpecit prostrednictvom sekretariatov svojich pracovisk.

---

Z tvorby nasich dopisovatelov

Jaroslava Nuterova

DIEVCA S MOTORKOU

Roman na pokracovanie

 VII. cast

  „Slubujem.“

  Matkina popolava tvar privadzala Anetu do zufalstva, pretoze podvedome citila zavan smrti. Privrela oci a zasepkala: „Mami, prosim, nevzdavaj sa. Privediem Ingu.“

  Helena nepatrne pohla prstami, lavy kutik ust sa jej malinko zdvihol dohora, no oci zostali zatvorene.

  Aneta viac nemohla prehovorit, tak mamu bozkala na lice a vysla von. Mrazivy vzduch posteklil slzne kanaliky, neudrzali slzy, ktorym sa prestala branit. Netusila, co spravi, aby Ingu primela k navsteve matky, ale vedela na sto percent, ze od toho zavisi zdravie i stastie mamy. Hned po prichode domov skusala sa dovolat tvrdohlavej sestry, oznamovaci signal vsak nasvedcoval tomu, ze nik sa s nou nechce zhovarat. Ale Emilovi Vagnerovi by mala dat vediet, ze mama rano nenastupi do prace. Nasla si v telefonnom zozname jeho cislo. Po stvrtom zvoneni sa zapol odkazovac, tak nechala kratku spravu.

  Nevyspana, unavena prisla do fotoatelieru a venovala sa kazdodennej praci, no zakaznici sa nemali na co stazovat. Spravala sa ako zvycajne milo, pokojne, trpezlivo, ani na neposedne deti nekricala, neprejavila nervozitu a dokazala vycarit usmev i na tej najuplakanejsej detskej tvari.

  Jedinym prejavom jej dusevneho rozpolozenia boli kradme pohlady na hodiny, pretoze malokedy sa zaujimala o cas. Odist telefonovat nepozorovane nebolo mozne, tak sla za sefom.

  „Co potrebujes, Aneta?“ prihovoril sa jej laskavo nevysoky kostnaty muz, Richardov otec.

  „Telefonovat,“ odvetila jednoducho.

  „Surne?“ zdvihol obocie. Nerad videl zamestnancov vybavovat si sukromne telefonaty. Pravdou je, ze tato skromna dievcina o to dodnes nepoziadala a pracuje tu pat rokov.

  „Nie je to medzimestsky hovor,“ povedala prosebne. Vylozila patkorunacku a polozila ju pred sefa. „Bude to stacit?“

  „Ano, nech sa paci,“ ukazal na telefonny pristroj, ale nezdalo sa, ze by chcel z miestnosti ist prec.

  Aneta natukala cislo, predstavila sa, ani si neuvedomujuc, ze sa sefovi otocila chrbtom. Chvilu nacuvala, opytala sa, kedy moze prist, podakovala  a zlozila sluchadlo. „Vdaka, pan Moday,“ zamrmlala a pohla sa k dveram. Sef vstal, akoby ju chcel zadrzat, ale potom si to rozmyslel.

  O dve hodiny vsak znovu stala v kancelarii s tou istou prosbou, s dalsou patkorunackou. Tentokrat si dal zalezat, aby si zapamatal cisla, ktore stihlym ukazovakom rychlo natukala, a ked sa vratila k praci, mal pokusenie zdvihnut sluchadlo. Neurobil tak iba preto, ze si spomenul na synove slova o priebehu vcerajsieho rozhovoru.

  Pan Moday si s nebohou nevestou rozumel a Richardov terajsi zaujem o Anetu Korestovu povazoval za prenahleny. Dievcina sa mu zdala prilis mlada, uzavreta, mozno i nedospela vzhladom na jej tuzbu po motorke. To bola jedina vec, s ktorou sa zdoverila, inak o sebe, o svojej rodine vobec nehovorila. Hoci Richard s nou travil podstatne viac casu, ani on o nej nevedel ine podrobnosti.

  Aneta neposobila dojmom tajnostkarky, ale vyzarovalo z nej cosi zvlastne, co ludia okolo nej dost tazko definovali. Sama hovorila malo. Jej spravanie skoro nepovzbudzovalo ku konverzacii, preto sa vcera Richard cudoval, ze spomenula nenavist sestry k matke.

  Maju otca? Zrejme zije v neusporiadanej,  neuplnej rodine a to by si mal veru Richard dobre uvazit, akou vychovou asi dievca preslo a co si do zivota prinieslo. Pracovne vysledky jednoznacne hovorili v prospech Anety Korestovej a tato skutocnost pana Modaya trocha miatla. Proti jej moralke nemohol nic namietat.

 ...

    Cez hodinovu poludnajsiu prestavku Aneta utekala domov, narychlo zhltla vlaznu polievku a opat sa pokusala dovolat sestry. V autoservise povedali, ze sla domov, ale doma sluchadlo nikto nedvihal. Lekar v nemocnici ubezpecil Anetu o stabilizovanom zdravotnom stave mamy, no ona sa aj tak rozhodla priviest sestru k maminmu lozku, co by ju mala zo zeme vyhrabat.

  Do atelieru sa vratila prave vo chvili, ked otvarali a sef sa vyznamne pozrel na hodinky.

  „Mas nejaky problem, Aneta?“ opytal sa.

  „Nie,“ potriasla hlavou. Vyzliekla si vetrovku a chcela ist pozvat zakaznika do atelieru.

  „Skutocne?“ zastavil ju, starostlivo jej pozrel do tvare. „Pred par minutami ta hladala Inga, vraj este zavola.“ Zazvonil telefon. „To bude ona ,“ povedal a prihlasil sa. S usmevom otrcil sluchadlo Anete.

  „Ahoj, Inga.“

  „O kolkej dnes koncis?“ vyhrkla mlada zena.

  „O siestej vecer. Inga, pocuvaj ma...“

  „Viem, co je s mamou, Aneta,“ prerusila sestru. „Volam ti z nemocnice. Stretla som sa s Emilom a...“

  „Videla si mamu?“

  „Nie, potrebujem sa s tebou rozpravat.“

  „Chod domov a tam ma pockaj, budem sa ponahlat.“

  „Nemozes sa uvolnit skor? Dobre vies, ze nerada soferujem potme a cesty su zle.“

  „Dindo nie je s tebou? Prenocujes?“

  „Nie, pytaj sa od sefa, vyzera byt rozumny chlapik.“

  „Inga, som tu sama, nemozem odist.“

  „Docerta!“

  „Musim koncit, ahoj.“

  Aneta si davala velky pozor, aby sef nemohol z jej tvare nic vybadat, lebo hoci zrak mala uprety na dlazku, citila na sebe jeho patravy pohlad. Naozaj dnes nebolo mozne odist, pretoze Richard pracoval iba dopoludnia a poziadat sefa o zaskok nepripadalo do uvahy.

  Zakaznikov pomaly ubudalo, na namesti sa zazinalo poulicne osvetlenie. Aneta vyuzila kratku prestavku a pristupila k oknu. Pozerala na vyprazdnujuce sa namestie, v hlave sa jej kopili myslienky na choru mamu. Absolutne si nevie predstavit, ze by mala zostat sama, ze by sa mame mohlo nieco stat. Ved ma len styridsatpat rokov, poslednych dvanast rokov zije bez alkoholu. Ako to, ze jej srdce a ladviny vypovedali sluzbu?

(Pokracovanie v buducom cisle)