PODBREZOVAN  21 / 2007

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Praktické rady a kultura


<<<

KULTURA

    „LAKOMEC“

   Molierovu hru LAKOMEC nastudovalo Divadlo J. G. Tajovskeho po prvykrat. Stala sa jeho 376. premierou a s tymto klasickym titulom otvorili aj tohtorocny 32. rocnik Zamockych hier zvolenskych.
   Typicka charakterova komedia, so satirickym vysmechom pranierujuca zavislost na hromadeni majetku,  oslovila aj podbrezovskeho divaka. Molierov portret mestiaka, ktoreho jedinym cielom zivota su peniaze, je aktualny aj v dnesnej dobe. Podobne charaktery postavy, ako bol starec Harpagon, bohaty, vykoristujuci, chamtivy, obmedzujuci svoje deti, vyradeny z medziludskych vztahov, si najdu aj v dnesnej dobe nasledovnikov, aj ked „su mnohe druhy lakomcov, ale je iba jeden Harpagon“.
   Dna 11. oktobra v  kinodivadelnej sale DK ZP divakov zaujalo moderne stvarnenie sceny a excelentne herecke vykony Stefana Safarika a Vladimira Rohona, ktore ocenili stedrym aplauzom.

I. Kardhordova


 

Atmosfera deviateho rocnika Lopejskeho jarmoku, ktory sa uskutocnil 12. oktobra,  objektivom  Anny Nociarovej

 

 


Grofka Marica

    V ramci kulturnej jesene sa 8. novembra v Dome kultury ZP predstavi Statna opera z Banskej Bystrice, ktorej clenovia pre milovnikov operiet nastudovali zname dielo E. Kalmana „Grofka Marica“.  Listky si zaujemcovia mozu zabezpecit prostrednictvom sekretariatov vyrobnych prevadzkarni a odbornych utvarov.

 


DIEVCA S MOTORKOU

Jaroslava Nuterova

Roman na pokracovanie

 XX. cast

  Sedomodry Peguet zastal pred branou. Dindo vyskocil spoza volantu, obisiel voz a pomahal vystupit Helene Korestovej. Pomaly ju viedol k Anete, ktora razom vsetko pustila z ruk a ponahlala sa v ustrety matke.

„No, co povies, svagrinka,“ skeril sa Dindo. „Podarilo sa mi prekvapko?“

„Perfektne,“ oplatila mu uskrn, chytila mamu okolo pliec. „Ako ti je, mami?“

„Dobre,“ usmiala sa Helena a skumavo si prezerala dcerinu tvar. „Dindo trval na tom, ze musim ist s nim, vraj tu ma byt velkolepa hostina.“

  Privitacia ceremonia prebehla hladko, slavnostne prestrety stol lakal k posedeniu a mlady sefkuchar s vysokou bielou ciapkou na hlave uctivo usadzal milych hosti. Aneta mala pokusenie nezucastnit sa vseobecne veselej nalady, ale z ohladu na mamu i Mikiho potlacila rastuci vzdor. Umienila si nedat najavo zly pocit z Daliborovych slov, jeho sameho si prilis nevsimala, vlastne ho skoro ignorovala, zatial co on sa jej takisto stranil .

  Tusil, ze dievcina je urazena a dufal v jej schopnost zabudnut na motorku. Keby ju dalej presviedcal, zbytocne by sa hadali, zanevrela by na neho  a to si zelal zo vsetkeho najmenej. O kazdom cloveku si vedel utvorit nejaky obraz, uz pri prvom dojme vytusil charakter osoby. Z Anety Korestovej vyzarovalo nieco, o com si nebol taky isty, nerozumel tomu. Na jej pretvarke mu cosi vadilo, len keby prisiel na to, co to je.

  Potvrdenie zmluvy Daliborovej spolocnosti Almedia s Mikim bolo sprevadzane hrdym dojatim jeho otca, ako aj srdecnym blahozelanim vsetkych pribuznych.

„Skoda, ze tu nie je mama,“ vzdychla lutostivo Eva pri umyvani riadu. „V poslednej dobe je cudna... Zavidim svojmu bratovi, ze ide prec, nebude musiet pocuvat mamine lamentacie.“

„Nad cim lamentuje?“ spytala sa roztrzito Aneta. Dalo jej dost namahy sustredit sa na rozhovor s Evou.

„Nad vsetkym,“ pokrcila plecami s konstatovanim sestnastrocnej tinedzerky. „Nikdy sa na nic nestazovala, teraz nadava na cely svet. Vies, Aneta, pocula som ako povedala, ze sa tesi az Miki vypadne a...“.  Eve sa zatriasol hlas, zazmurkala a dve slzy sa kotulali po mladom lici. „Zavadziam jej, ona sa vraj starala o nas v detstve, nech si nas teraz uzije otec. Neda sa s nou vydrzat, denne nam to kladie na tanier. Och, keby som mala kam odist. Myslim, ze niekoho ma, ved preco by nas vyhanala.“

„Vie o tom otec?“

„Keby aj vedel, co urobi?“ vzhliadlo dievca na Anetu. „Nemozem tu ostat. Inga caka dieta. A potom – chodim do skoly.“

„Porozpravaj sa s otcom, Evi, za to nic nedas,“ povzbudzovala ju Aneta s usmevom.

„Pan Prukner mi slubil, ze ked dokoncim skolu, postara sa mi o dobre miesto a ak to bude mozne, zariadi, aby to bolo blizko Mikiho. Lenze to su este dva roky a dovtedy sa moze vselico stat.“

„Ano, iste,“ prikyvla Aneta zamyslene. „Chod medzi ostatnych, prinesiem kavu.“

  Otec! Kde je moj otec?! Na koho sa mala obratit moja mama, ked bola zunovana nasou vychovou?! Vychovou? Do svojich jedenastich rokov som nevedela, ze mam mamu. Objavila sa v case, ked som ju najviac potrebovala. A Eva ju prave vtedy straca – aka ironia osudu!

  Aneta si uvedomila, ake blizke su jej Dindove deti a hoci sa stretavaju malo, vytvoril sa medzi nimi pekny kamaratsky vztah. To sa sice neda povedat o Inge, ktora trpela ich pritomnost len z povinnosti, ale bolo vidiet, ze surodenci radi chodia na Jarabu. Zvlast,  ked vedia, ze tu bude i Aneta. „Ty sa k nam spravas inak nez tvoja sestra,“ povedal jej raz Miki. „Mozno preto, ze nemam za manzela vasho otca,“ odvetila vtedy zlahcujuco. Smutok brata a sestry bol dnes ocividny, napriek radosti z vykonanej skusky.

(Pokracovanie v buducom cisle)


<<<

Viete, ze

Tradicna cinska medicina

Ludske telo

System obliciek

  Oblicky povazuje cinska medicina za jeden z najdolezitejsich systemov tela. Ich vyznam vyplyva z toho, ze v oblickach je uschovana zivotna sila a hmota cloveka, z ktorej sa clovek rodi a zije. V ramci energetickych hybatelov patri system obliciek pod vodu - ma na starosti riadenie procesov premeny a pohybu tekutin, od okamihu vstupu do tela az po vylucovanie. V ramci vzajomnych vztahov medzi systemami su „dietatom“ systemu pluc „Kov rodi Vodu“ (a spravnym dychanim posilnujeme oblicky).  V ramci ludskeho tela sem patria anatomicke organy: mocovy mechur, kosti a dren, mozog, vlasy, usi, konecnik a mocova trubica, rozmnozovacie ustrojenstvo. Moderne vyskumy genetiky napr. preukazali, ze oblicky, kosti a mozog embria sa vyvijaju z jednej bunky.
   Najdolezitejsim pojmom cinskej mediciny a starocinskeho vykladu sveta je esencia ting (jing), ktoru  uschovavaju oblicky. V najsirsom zmysle (makrokozmus) je to zakladna substancia, z ktorej sa formuje univerzum. Z hladiska medicinskeho (mikrokozmus cloveka) je to substancia, z ktorej sa formuje telo cloveka po spojeni esencii muza a zeny a esencialne latky vyzivujuce organizmus, ustavicne v nom vznikajuce, kolujuce, premienajuce sa. Vsetky ostatne organy cloveka su zavisle na vysielanej esencii ting  - zivia sa nou a svojou cinnostou ju vyzivuju. Preto cinska medicina hovori, ze prudke zmeny v organizme (pozitivneho alebo negativneho charakteru), sposobuju sok v uvedenom kolobehu a nasledne v neskorsom obdobi vedu k porucham funkcii jednotlivych organov. Esenciu ting (jej objem) clovek dostava do vienka na cely zivot a je na nom, ako s nou bude plytvat a vyzivovat ju.
   Energia obliciek je spata s obdobim zimy. Pocas zimy su oblicky najviac nachylne na ochorenia. Clovek sa ma chranit pred chladom, vyhladavat teplo, nesmie sa potit a musi dostatocne oddychovat, aby sa na jar necitil ochabnuty a slaby. Pradavna cinska praktika pestovania zivota, ktorej my Europania hovorime otuzovanie a prevencia pred ochoreniami. Cinska medicina povazuje pre system obliciek za najchulostivejsi posledny tyzden roku - Vianoce, pocas ktoreho my Europania sucasne vynakladame maximalne usilie na nakupovanie darcekov v zhone, upratovanie a pripravy k sviatkom, nasledne hyrenie, lyzovanie...,  t.j. vykonavame vsetky tie ukony, pred ktorymi nas varuje cinska medicina. Nie nadarmo nasi mudri predkovia volali tieto sviatky sviatkami „pokoja a mieru“.

   Z hladiska TCM je energia obliciek uschovana v oblasti pasa. Clovek ma starostlivo chranit tuto oblast pred nahlymi teplotnymi zmenami, urazmi, vlhkostou. V tomto smere jednoznacne hazardne posobi moda mladych, eroticky odhalujuca „vnady“ pasa a jej nasledky na cely organizmus.

   Citom obliciek je strach, plachost, podliehanie obavam. Su to konkretne signaly vychadzajuce z obliciek, ktore poukazuju, ze zivotne dolezita esencia je oslabena. Tieto emocie vedu k oslabeniu obliciek a zaroven su prejavom ich oslabenia. Napriklad, plachost v povahe moze vyplyvat z vrodenej oslabenosti obliciek a naopak,  k oslabeniu systemu obliciek mohlo dojst v dosledku dlhodobeho stresu spateho s pocitmi obavy a strachu. „Nezomierajte od strachu 1000 krat, radsej raz. Mozno urobite nespravny krok, ale vzdy to bude krok dopredu“, vravi cinske porekadlo zdoraznujuc tym to, ze prave strach najviac vycerpava cloveka. Samozrejme to neznamena, ze spominany krok nema byt urobeny uvazlivo.
Organovymi hodinami obliciek je obdobie medzi 19. – 21. hod. Starsi ludia, ktori trpia v tomto obdobi najvacsou unavou z celeho dna, maju oslabeny system obliciek. Deti, ktore v tomto case vykazuju hyperaktivitu, maju tiez oslabeny system obliciek, ktory sa moze u nich prejavovat tazsim sustredenim v skole, nachylnostou k ochoreniam mocovych ciest, neudrzanim mocu, chudokrvnostou.

  ZP

(Pouzita literatura: Klasicka cinska medicina, V. Ando)


CO PREZRADZA TVOJE MENO?

KRISTIAN

i Kristiana, z grec. christianos – krestan, bulh. Christa, dom. Krista, Tina.

VENDELIN

dom. podoba mena Vaclav alebo nem. dom. podoba mena Wendelmar (Vanda + mari, Wende – polabsky Slovan), dom. Vendel, Vendo.

URSULA

z latin. Ursa – medvedica, blizky pov. vyznam ma meno Bernard, pol. Urszula (Ursula), rus. Ursula, Ursulina, mad. Orsolya (Orsoja), Urzulina, ces. Ursula, Vorsila, dom. Ula, Sula.

SERGEJ

pov. ruska podoba mena Sergius (z lat. servus – sluha, strazca).

ALOJZIA

z franc. Lowis (dnes Louis), zrejme zo stnem Hludwig – slavny bojovnik, alebo z latinizovaneho (Aloisius) mena Alwisi – cely biely, dom. Lojzo.

KVETOSLAVA

novsie meno, utvorene podla starych zlozenych mien, jeho pov. vyznam by bol oslavujuca kvety, kvitnuca, dom. Kveta.

AUREL

z lat. Aurelius (aureolus – zlaty, zlatucky). Starsia podoba Aurelius, Aurelian, dom. Relo.

DEMETER

z grec. Demetrios – patiaci bohyni urody Demeter. Starsia podoba aj Dimiter, rus. Dmitrij, dom. Demo, Dimo, Mitro, Mito.

SABINA

z latin. Sabina – pochadzajuca z talianskeho kmena Sabinov, dom. Saba.

DOBROMILA

slov. meno s povod. vyznamom – milujuca dobro, blizke je meno Agata, dom. Dobrusa. 

KLARA

z lat. clara – jasna, svetla, slavna. Blizke mena Jasna, Lucia, Svetlana, franc. Claire (Kler).

SIMON, SIMONA

z hebr. Simhon – pocuvajuci, nacuvajuci, lat. Simon, mad. Simon (Simon), pol. Szymon (Symon), dom. Simo. Simona – z franc. zenskej podoby mena Simeon.

AURELIA

z lat. Aurelius (aureolus – zlaty, zlatucky), rovnaky povod. vyznam maju mena so zakladom zlat a meno Aranka, dom. Aurelka, Rela.

DENIS, DENISA

franc. podoba mena Dionyz - zasvateny bohu Dionysovi, bozie (Dionysovo) dieta.


<<<

 

zp_kuchl_tr.gif (4601 bytes) zp_gastro_tr.gif (12780 bytes)

zp_kuchp_tr.gif (4578 bytes)

     Jedalny listok 22.-28.10.2007                                Jedalny listok  29.10.-4.11.2007   

 

Pondelok 22.10.

Polievka: fazulkova kysla, pecivo

Vyprazany syr, zem., tatarska omacka

Jeleni gulas, cestovina

Restov. hydinova pecen, ryza, cvikla

Mexicky salat, pecivo

Udene maso, dusena kysla kapusta

Sulance s makom

 

Utorok 23.10.

Polievka: francuzska, pecivo

Kuracie sote na cinsky sposob, ryza, salat

Hutnicke bravcove stehno, knedla

Zem. knedlicky plnene ud. masom, kapusta

Lahodkovy salat zelerovy, pecivo

Hub. paprikas s ovs. vlockami, ryza, salat

Tvarohovy nakyp s ceresnami

 

Streda 24.10.

Polievka: drzkova, pecivo

Prazska hovadzia pecienka, tarhona, salat

Detvianska natura, opekane zem., uhorka

Syrovy kolac so sampinonmi

Racio salat, pecivo

Sefovsky salat

Cesnakove osie hniezda

 

Stvrtok 25.10.

Polievka: hrach. so salamou, pecivo

Madarsky hovadzi gulas, knedla

Pecene kuracie stehno, zel. ryza, salat

Kapor na roste, dusena zelenina, zem.

Sparglovy salat so salamou, pecivo

Zemiakovy paprikas, paradajkovy salat

Palacinky s lekvarom a cokoladou

 

Piatok 26.10.

Polievka: horacka, pecivo

Vypr. brav. rezen, zem. kasa, kompot

Morcacie sote na zel., slov. ryza, salat

Opekana klobasa, hrach. kasa, uhorka, chlieb

Astoria – ovocny salat so zeleninou, pecivo

Zapekana brok. s tofu

Pecene buchty s orech. plnkou, kakao

 

Sobota 27.10.

Polievka: kyjevske sci, pecivo

Rynska hovadzia pecienka, cestovina

 

Nedela 28.10.

Polievka: zem. gulasova, pecivo

Morcacie prsia plnene Nivou, ryza, salat

Pondelok 29.10.

Polievka: cesnak. s haluskami, pecivo

Sedliacka brav. pecienka, cer. kap., knedla

Provens. kuracie prsia, ryza, salat

Stefanska sekana pecienka, zem. priv., chlieb

Sampinonovy salat s jablkami, pecivo

Zapekane zemiaky s karfiol. a syrom, kecup

Cucoriedkovy kolac, kakao
 

Utorok 30.10.

Polievka: kapustova s ud. masom, pecivo

Vypr. mor. dukaty so syrom a sunkou, zem., tat. omacka

Brav. maso Chilli con Carne, tarhona, salat

Furmanske halusky

Cestovinovy salat s brokolicou

Ohnive kuracie stehno orientalne, obloha

Zem. knedlicky s nugetou, makova posypka

 

Streda 31.10.

Polievka: kelova s ryzou, pecivo

Svieckova hovadzia pecienka, knedla

Prirodny bravcovy rezen, ryza, salat

Sampinonova pizza s brokolicou

Syrove tajomstvo, pecivo

Plnene hovadzie maso, obloha

Muffiny s cokoladou, kakao

 

Stvrtok 1.11. (sviatok)

Polievka: porova s krupami, pecivo

Ud. maso, zemiakovy salat s majonezou
Morcacie sote na paprike, cestovina

 

Piatok 2.11.

Polievka: fazulova kysla, pecivo

Plnena paprika, knedla

Portugalska hovadzia rostenka, ryza, salat

Vypr. treska plnena brokol. a syrom, zem. salat

Hydinovy salat, pecivo

Halusky s kyslou kapustou

Moravsky kolac, kakao

 

Sobota 3.11.

Polievka: zeleninova domaca, pecivo

Kuracie stehno s ruzickovym kelom, zem.

 

Nedela 4.11.

Polievka: zemiakova kysla s hubami, pecivo

Sikulsky bravcovy rezen, knedla


<<<

PODBREZOVAN  21 / 2007

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6