PODBREZOVAN 05 / 2008 |
STRANA 5 |
|
STRANA |
0 |
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
|
KULTURA *čitateľská súťaž *čitateľská súťaž *čitateľská súťaž autor: V. Kúkolová 170. výročie dychovej hudby Už sme spomenuli, že po odchode Hromadu nastali v kultúrnom živote železiarní podstatné zmeny. Do čela robotníckeho potravného družstva sa dostal riaditeľ železiarní, namiesto Hromadovej knižnice a robotníckeho divadla utvorila správa železiarní (v Hronci v r. 1877 a v r. 1888 v Podbrezovej) odnárodňovacie kasíno, ktoré spadalo priamo pod správu riaditeľa železiarní – Martina Hameráka. V roku 1879 vzišla požiadavka na schválenie nových hudobných stanov v Budapešti, podľa ktorých boli na hudbu stanovené povinné zrážky zo mzdy robotníkov. Vedením hudobného fondu bol poverený vedúci piesockej valcovne – p. Golian. Po prechode správy
železiarní do Podbrezovej registrujeme dve hudobné telesá – dychovú hudbu
i koncertné teleso s kompletným dychovým i sláčikovým obsadením. V roku1892
hudbu viedol Antonín Kříž z Moravy, ktorý dychovku vytvoril zo zvyškov
moštenickej a hrončianskej hudby. Z tohto obdobia sa zachoval notový materiál
a fotografie 25 člennej dychovky a 28 členného orchestra s kompletným dychovým
a sláčikovým obsadením. Hernú kvalitu vyzdvihol príchod českých muzikantov,
ktorí mali hudobné vzdelanie s bohatou praxou z účinkovania v profesionálnych
telesách. Prispeli k skvalitneniu hudby, ktorá skúšala trikrát v týždni po štyri
hodiny. Každá sekcia, či už pre sláčikové alebo dychové nástroje, mala
samostatné skúšky. Zachoval sa aj menný zoznam tridsiatich hudobníkov zo
začiatku deväťdesiatych rokov 19. storočia. Repertoár podbrezovskej hudby bol
pestrý a na amatérske teleso pomerne náročný. Okrem hymien a slávnostných
pochodov sa zachovali aj skladby Millöckerove, Müllerove, Keller Bélove,
z repertoáru orchestra – Schubertove, Mozartove, Gönéeho, Zieherove,
Leonhardtove, Nelsonove, Vojtekove a iné. Bola to hudba rôznej kvality a úrovne,
akú bežne hrávali mestské a kúpeľné kapely, sprevádzajúca vystúpenia maďarských
kočovných divadelných spoločností, hrajúca na reprezentačných plesoch i pri
hazardných hrách, rôznych oslavách, ktorým dodávala slávnostný lesk. Pre
Kupón č. 3 Otázka: Uveďte meno kapelníka, ktorý viedol dychovú hudbu od roku 1892? Správna odpoveď na otázku 2. kola: Správa Hrončianskeho komplexu a tým aj dychovej hudby bola preložená v roku 1885 do Podbrezovej. Najstaršie foto dychovej hudby z 19. storočia. Archív Hutníckeho múzea ŽP a.s. Krása - zručnosť - usilovnosť
Foto: I. Kardhordová Závan južanského temperamentu
MZ Foto: I. Kardhordová Pozývame vás V rámci marcových kultúrnych podujatí pripravil zamestnávateľ pre vás operetný bonbónik Emmericha Kálmána „ČARDÁŠOVÁ PRINCEZNÁ“, v podaní členov Štátnej opery z Banskej Bystrice. Predstavenie sa uskutoční 19. marca o 18. hod. v Dome kultúry ŽP a.s. Cena vstupenky pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov je 150 korún. Záujemcovia si ich môžu zabezpečiť prostredníctvom sekretariátov. Jaroslava Núterová DIEVČA S MOTORKOU : Román na pokračovanie XXVIII. S jesennými hmlami sa zdravotný stav Heleny Korestovej rapídne zhoršoval. Tak rada by si povarovala prvého vnúčika, tak rada by ho vlastnými rukami okúpala či povozila v kočíku na prechádzke! Nevládala. Pri najmenšej námahe ledva dych lapala, opuchy na rukách a na nohách jej bránili vo vykonávaní bežných domácich prác. Ingine uštipačné poznámky odradili Helenu od návštev na Jarabej. Ak mal Michal službu, dal auto k dispozícii Anete, takže neboli odkázané na autobusovú dopravu. Napriek tomu matka odmietala pohodlnejšie cestovanie a až po čase z nej mladšia dcéra vydolovala príčinu. „Nie som pre ňu matka,“ šepkala Helena rozochvene, pretože na plač nemala síl. Už niekoľko dní pozorovala Aneta na matke depresívne stavy, apatiu voči všetkému a všetkým. Znepokojene siahla na Heleninu bledú tvár. „Zavolám Urbana, mami.“ „Nie,“ zovrela dcérine prsty tak mocne, až sa tá začudovala, kde sa v nej berie taká sila. „Nechcem sa viac trápiť. Ani teba, Aneta. Povedz Inge, že vás ľúbim. Vy dve ste pre mňa...“ „Mami,“ trasúcimi prstami vyťukávala číslo záchranky a so zrakom upretým na matkinu strácajúcu sa tvár, oznámila adresu. „Je neskoro,“ pousmiala sa Helena. „Vďaka, Aneta, že aspoň ty...“ „Nerozprávaj, prosím, šetri sa,“ zaúpela a bežala pre studený obklad, ktorý Urban odporučil ako prvú pomoc. Mútnymi očami sledovala Helena počínanie dcéry a znovu sa jej pery vykrivili do sileného úsmevu. „Si dobré dievča. Si... Bože môj, nechaj ma tu ešte chvíľu. Musím ti povedať niečo dôležité o tvojom otcovi. Chcela by som ťa vidieť, ako nevestu, celú v bielom...“ „Uvidíš, mami,“ vzlykla Aneta. Zrazu bolo v obývačke príliš veľa ľudí. Dvaja v bielych plášťoch odstrčili Anetu od matky, ktorá nereagovala na slová ani na dotyky. Michal sa objavil vo chvíli, keď nakladali Helenu Korestovú do sanitky a jej dcéra si sadala k vodičovi. Nebol čas na reči, naštartoval auto a šiel za nimi. Urputná snaha viedla lekárov ku krátkym oznamom typu: „Máme ju. Chytila sa.“ Bohužiaľ, ani injekcia priamo do srdca nezabránila smrti štyridsaťosemročnej ženy, zúfalo túžiacej po odpustení staršej dcéry. V okamihu, kedy zakryli tvár mŕtvej Heleny bielou plachtou, Aneta sa vyvliekla z Michalovho objatia a bez slova išla preč. Našiel ju sedieť na koženkovej stoličke, s privretými očami hľadela pred seba. Neplakala. V takýchto napätých situáciách nezniesla, aby sa jej niekto dotýkal či prihováral, takže Michal sa opatrne posadil vedľa nej. Vedel, čo Aneta cíti a po nekonečných sekundách sa z jej vnútra vydral ťažký vzdych. „Zabudla som zatvoriť okno,“ riekla tíško zdanlivo nelogicky. „Je zima,“ striasla sa. „Uhynú mi kvety a mama by sa hnevala. Ideš so mnou?“ pozrela na neho očami plnými bolesti i skrytého hnevu. Mlčky kývol hlavou. „Musím ešte niečo vybaviť,“ vstala rozhodne a pobrala sa za lekárom. Ani nasledujúce hodiny nevyronila Aneta jedinú uvoľňujúcu slzu, ktorou by odplavila obrovský žiaľ, čo zachvátil celú jej krehkú bytosť. Navonok pôsobila silným dojmom, no keby do nej človek len máličko strčil, iste by sa rozsypala na márne kúsky. Preto ju nechal Michal Vágner konať. Zariadila všetko týkajúce sa pohrebu a pre veľmi úzku spoločnosť dala pripraviť v Modranke smútočné pohostenie. Prítomnosť Dalibora Pruknera prešla mlčaním, nezaujímalo ju, odkiaľ sa dozvedel o smrti Heleny Korestovej. Po spustení truhly do hrobu však rýchlo zmizol. Dindo dal zrejme vedieť Eve a ona informovala Mikiho zamestnávateľa. Miki brázdil vlny Stredozemného mora, samozrejme nemohol prísť, ale nemilú udalosť mu oznámili. Aneta podvedome vnímala i sústrastný stisk ruky Richarda Modaya, jeho otca a ostatných. Teplý kúpeľ s bohatou penou otvoril závory zúfalému plaču. Zaseknutý stres sa konečne vylial a v podobe horúcich sĺz nečujne kvapkal do bielučkej peny pod Anetinou bradou. Možno jej slzy zablokovala Ingina nezúčastnená tvár. Celé hodiny bola staršia sestra tak hrozne vzdialená! Akoby nepochovávala vlastnú matku, ale akoby stála nad hrobom cudzieho človeka, ktorého smrť sa jej vôbec netýka. Sestrina bezcitnosť sa Anety bolestivo dotkla. Vskutku neočakávala také chladné správanie a hoci ona sama pri hrobe neplakala, jej ukrutný žiaľ, výrečne vpísaný v mladej tvári, nikoho nenechával na pochybách, čo obľúbená fotografka a kaderníčka momentálne prežíva. Rodina Emila Vágnera dosiaľ nebrala jeho vzťah k Helene Korestovej príliš vážne. Otcova strhaná tvár, vyjadrujúca velikánsku bolesť nad stratou milovanej ženy ich presvedčila, že Helena mala v jeho živote svoje miesto, ktoré už nezaplní žiadna iná žena. Trocha ho odsudzovali, keď sa po dvoch rokoch od tragickej smrti manželky zoznámil s touto bývalou alkoholičkou, no dnes vedeli, prečo to urobil. Potreboval prežiť a ona bola tým elixírom, ktorý ho postavil na nohy. Pomáhali jeden druhému nielen v abstinovaní, ale našli i spoločný zmysel života a boli spolu šťastní. Prečo tak krátko? ... ... Typické breznianske hmly zahaľovali námestie každý večer, cez deň sa striedalo mrholenie s dažďom. Aneta zametala posledné vlasy, ktoré odstrihla náročnej zákazníčke a uľahčene si odfúkla. „Zajtra máme nabitý program,“ oznámila Silvia. (Pokračovanie v budúcom čísle) Viete,ze Internet Čo znamená tvoje meno? ALAN, ALANA - keltské meno, s pôvodným významom súlad, svornosť. FRANTIŠKA - z talianskej podoby Francesco - Francúzik, malý Francúz, domácky Francka. BRANISLAV, BRUNO - slovanské meno, s pôvodným významom - slávny bojovník, slávny obranca. Blízke je meno Borislav, domácky Braňo - nemecké meno skrátené z Brunold (stnem.brum + waltan) hnedý vládca. ANGELA, ANGELIKA - z gréckeho ággelos (latinsky angelus) - posol (boží), anjel, z latinčiny angelica - anjelská, francúzsky Angélique. GREGOR - z gréckeho Grégorios (grégoros - ostražitý ), rusky Grigorij, ukrajinsky Hryhoryj, Hryhor, česky Řehoř, poľsky Grzegorz (Gregož), maďarsky Gergely (Gergej), Gergó, domácky Grešo, Greguš, Jerguš, Hrico. VLASTIMIL - slovanské meno, s pôvodným významom milujúci moc, vládu, domácky Vlasto. MATILDA - z nemeckého mena Mathilde, Mechthild (stnem. maht + hiltja) - silná, udatná bojovníčka. Blízky pôvodný význam má meno Hilda, domácky Matila, Tilda, Tila. SVETLANA - z prídavného mena - svetlý, jasný, pôvodným významom sú blízke mená Zora, Klára, Lucia, Roxana, domácky Svetla, Svetluša. BOLESLAV - slovanské meno, s pôvodným významom - viac slávy, slávny, ako meno Václav. ĽUBICA - pôvodné srbochorvátske meno - ľúba, milá, milovaná. EDUARD - anglické meno (Edward, zo stangl. ead + weard - mocný, bohatý strážca alebo strážca majetku), domácky Edo, Eduš, Edušo, Eduľo. JOZEF - z hebrejského Jóséph - boh pridá, rozhojní. Česky Josef, domácky Pepa, slovinsky Jože, maďarsky József, Józsi, (Jóžef, Jóži), nemecky Joseph (Jozef), domácky Jupp, Sepp, francúzsky Joseph (Žozé), španielsky José (Chozé), taliansky Giuseppe (Džuzeppe), anglicky Joe. VÍŤAZOSLAV - novšie slovenské meno, jeho pôvodný význam - oslavujúci víťazstvo, slávny víťaz. Používalo sa ako paralela mena Viktor (víťaz), česky Vítězslav. BLAHOSLAV - slovanské meno, s pôvodným významom – blahoslavený. Blízke sú mená Beňadik, Makar, domácky Blahoš. Jazykové okienko Autor: M. Silok *Čísla majú v nominatíve tvar mužského rodu. Hovoríme teda jeden, dva, dvetisíc...
*Nespisovné sú tvary jedna, dva tisíc (volajte číslo jedna – dve – tri, zaplatil som dva tisíc korún) a pod. Hovoríme volajte číslo jeden – dva – tri, zaplatil som dvetisíc. korún. Tvar jedna sa používa iba vtedy, ak ide o výsledok športového zápasu (vyhrali sme dva – jedna). Samozrejme, aj vtedy, keď za číslovkou jeden nasleduje podstatné meno ženského rodu (jedna žena, jedna ulica, jedna rozprávka...).
*Desiatky sa píšu spolu s jednotkami (dvadsaťjeden, päťdesiattri). Slovo – sto a slovo – tisíc sa píše spolu so slovom, ktoré určuje počet tisícok, či stoviek (dvesto, päťsto, deväťsto, dvetisíc, päťtisíc, desaťtisíc...). Tisíce a stovky však od seba oddeľujeme (dvetisíc päťsto). Miliardy a milióny sa píšu zvlášť (dve miliardy štyristo miliónov tristotisíc päťsto dvadsaťjeden).
*Ak čísla zapisujeme číslicami, medzerou oddeľujeme tisícky (1 050, 2 833, 3 500). Prakticky to znamená, že čísla rozdeľujeme na trojčíselné skupiny. Pritom vždy začíname sprava, t.j. od najmenšej číslice (2 653 282).
*Pri písaní násobkov používame slová -krát a -ráz. Rozdiel v tom, že -krát sa vždy píše spolu s predchádzajúcim slovom, ktoré ho určuje a -ráz píšeme zvlášť. Napríklad: mnohokrát, veľakrát, tisíckrát, ale raz, dva razy, tri razy, štyri razy, päť ráz, mnoho ráz, veľa ráz, tisíc ráz.
*Nespisovné je spojenie častokrát. Hovoríme buď často alebo mnohokrát (veľakrát). Slovo –krát má skôr matematický význam v zmysle dvakrát tri, trikrát päť a pod., kým slovo raz označuje čas (bol raz jeden kráľ, bol som tam dva razy, tisíc ráz som ti povedal). (internet)
|
|
Výstava bez tematického zamerania, vyznačujúca sa
krásou, zručnosťou a usilovnosťou slovenských rúk, ktorá sa uskutočnila od 25.
februára do 1. marca v Klube dôchodcov na Kolkárni v Podbrezovej, potešila oko
i dušu návštevníkov. Tridsať vystavovateľov v nej predstavilo tristo ručných
prác - čipkovaných i háčkovaných výšiviek, obrusov, obrazov..., doplnených ručne
zdobenými kraslicami a umne aranžovanými bahniatkami v modranskej keramike.
Opäť jeden pekný večer
prežili účastníci kultúrneho programu Belencéres, v ktorom sa im predstavili -
domáci detský folklórny súbor Klások a tanečný súbor z Békescaby. Mladosť,
krása, dynamika a radosť z pohybu ovládli podbrezovské javisko, na ktorom sa
striedal slovenský folklór s nezabudnuteľným južanským
temperamentom.
