27.august 1999 ROCNIK LV CENA: 2,- Sk 16

 


Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page 

...


... spat na prehlad clankov

S Ing. Vladimirom Sotakom, generalnym riaditelom ZP a.s.

Z diskusii nevyzijeme

Sme jedna z velmi mala prosperujucich firiem Slovenska, v regione Horehronie jedina s poctom bliziacim sa k styrom tisickam zamestnanych. Nie je preto nicim mimoriadnym skutocnost, ze zaznamenavame caste navstevy vladnych cinitelov, poslancov NR SR i dalsich vyznamnych predstavitelov statu, nevynimajuc zastupcov odborov. Vo stvrtok 5. augusta 1999 sa opatovne nahlasil na navstevu ZP a.s., predseda Rady OZ KOVO Emil Machyna, ktoreho sprevadzala clenka Predsednictva Rady OZ KOVO Banskobystrickeho kraja Terezia Durikova. Od  ich ostatnej navstevy nasej spolocnosti uplynul presne rok. 5. augusta 1998 sa pan predseda lucil s vedenim spolocnosti konstatovanim, ze ho “tesi, ze fabrika prosperuje, co znamena, ze sa dari aj zamestnancom a moze sa darit aj odborom.”
Navstevu odborarskych funkcionarov privital Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel ZP a.s. a kedze z kuloarov sme sa dozvedeli, ze diskusia bola velmi burliva, oslovili sme generalneho riaditela a poziadali o priblizenie podstaty rozhovorov:
- V prvom rade, pan predseda Rady OZ KOVO Emil Machyna prisiel do nasej spolocnosti a tvaril sa, akoby tu nikdy predtym nebol. Podla mojho nazoru sem prisiel pod dojmom svojich ciest po Slovensku a takto zacal aj vystupovat. Pocas rozhovorov sa zaujimal hlavne o to, preco nasa spolocnost nezamestnava viac zamestnancov a preco nie su a ci by nemohli byt u nas vyssie mzdy. Snazili sme sa mu vysvetlit, ze pocet zamestnancov zavisi od zakazkovej naplne. Nasi zamestnanci dostavaju maximalne mozne mzdy, v sulade so zamerom udrzat fabriku v zdravych cislach a v chode aj do buducnosti. Nemame zaujem robit tak, ze za sest mesiacov rozdame vsetko a v siedmom budeme nuteni fabriku odstavit. Ja osobne navstevam s takymito nazormi nakloneny nie som. Kazda fabrika vyzera tak, ako v nej ludia, pocnuc od generalneho riaditela po posledneho robotnika robia. Aj ked pojem posledny robotnik u nas neexistuje, pretoze som presvedceny ze v nasich zeleziarnach vsetci maju svoju pracu. Je otazne, ci by sme nemohli robit aj viac. Do buducnosti predpokladame, ze s takymto poctom zamestnancov dokazeme vyrabat tovar vo vyssej hodnote, cim samozrejme zabezpecime este lepsiu zivotnu uroven nasim zamestnancom.

Poznatky z tejto navstevy ma nutia konstatovat, ze velmi nerad diskutujem s ludmi, ktori za nic nezodpovedaju a staci im len rozpravat ... a ist dalej. Nepredpokladam, ze v buducnosti budem komunikovat s panom E. Machynom na temy, ktore sa snazil v zeleziarnach rozvijat pocas uvedenej navstevy. Podla mojho nazoru, ak chceme, aby zeleziarne aj nadalej prosperovali, nemozeme sa spoliehat na nikoho a toboz nie na odborarskych funkcionarov. S kazdym, kto nas navstivil za uplynule roky, ci to boli niekolki predsedovia vlady, clenovia vlady, poslanci... sme sa vzdy snazili velmi otvorene, kriticky hovorit o tom, co sa nam na riadeni statu nepaci a co nepomaha ani zeleziarnam, ani mnohym fabrikam.

Pravo na osobny nazor ma kazdy a moj je taky, ze tazko je diskutovat s ludmi, ktori nemaju pocit zodpovednosti, pretoze funkcie, ktore zastavaju ich k tomu nenutia.

A na druhej strane, vztah vedenia ZP a.s. k svojim zamestnancom vobec v tomto roku nie je ovplyvneny skutocnostou, ze, na rozdiel od vlanajsieho roku, sme kolektivnu zmluvu podpisali. V tomto dokumente je zahrnute to, co mozeme pre nasich ludi zabezpecit, bez ohladu na skutocnost, ci existuju odborarski funkcionari alebo nie.

Nasim poslanim je zabezpecovat prosperitu firmy a tak je pochopitelne, ze zamestnanci, ktori su za svoju pracu odmenovani pravidelnou mzdou, sa maju venovat praci a nie diskusiam s odborarskymi funkcionarmi.

* Navstevu sprevadzali aj predseda ZV OZ KOVO p. Peter Duriancik a podpredseda p. Slavomir Stromko. Aky bol ich postoj?

- Nadobudol som dojem, ze hlavne pan podpredseda je neinformovany, akoby nezil v tejto fabrike. Je to vsak odborarsky problem, ktory by ma nemal v buducnosti okradat o cas. Jedno je vsak iste. Myslim si, ze prvorade pre vsetkych by malo byt starat sa o to, aby bolo co robit a nie viest neplodne diskusie.

Moje nazory sa nemusia nikomu z odborarskych funkcionarov pacit, ale skor ako zaujmu stanovisko, treba sa pozriet dozadu. Za nami su vysledky, ktore svedcia o tom, co sme urobili, aby sa mali ludia lepsie.

O.K.


... spat na prehlad clankov

PODAKOVANIE

Vazeny pan generalny riaditel,

dovolte, aby som sa po navrate do Pariza Vam i celemu vedeniu firmy uprimne podakoval za pomoc a spolupracu pri organizovani mojho pobytu v stredokraji a vo vasom prekrasnom regione.

Rad by som znovu i na tomto mieste tak, ako som to tlmocil aj zainteresovanym predstavitelom na Slovensku – svoj obdiv k dielu, ktore ste vykonali za poslednych sedem rokov pri restrukturalizacii podniku Zeleziarne Podbrezova. Vas priklad ako vytvorit na viac ako 100-rocnej tradicii v uplne novych podmienkach a v zlozitom zahranicnom podnikatelskom prostredi prosperujucu a stabilnu firmu, je velmi povzbudzujuci pre celu nasu podnikatelsku sferu na Slovensku. Osobitne treba ocenit aj mimoriadne pozitivny vplyv vasej firmy na riesenie socialnych otazok, infrastruktury a rozvoj celeho regionu. Vsetky namety, ktore sme spolu prerokovali ma uputali a pokusim sa ich uplatnit v spolupraci medzi Francuzskom a Slovenskom. Budem rad, ked niektore z buducich pozitivnych vysledkov budeme moct prehodnotit aj pocas Vasej pripadnej navstevy v Parizi.

Vladimir VALACH
VELVYSLANEC SLOVENSKEJ REPUBLIKY VO FRANCUZSKU
Pariz, 9.8.1999

 

PODAKOVANIE

Vazeny pan riaditel,

v mene Obecneho uradu Myto pod Dumbierom a obcanov obce Vam a vasim pracovnikom dakujem za nezistnu pomoc, ktoru vas podnik Zeleziarne Podbrezova a vasi pracovnici poskytli obci Myto pod Dumbierom pri odstranovani skod sposobenych povodnou.

Juraj Misani, starosta obce


... spat na prehlad clankov

Majstrovstva sveta 1999 v zavesnom lietani

Do krajiny Apeninskeho polostrova pricestovala nasa vyprava 24. jula. Veducim druzstva reprezentujuceho Slovensku republiku bol Mgr. Marian Zima, asistentky Anna Nociarova a Lenka Zimova, piloti Ing. Juraj Sladky, Ferdinand Nizner, Ing. Bohumir Kolesar, Jozef Kunik, vsetci clenovia Delta klubu ZP SPORT a.s. Podbrezova a reprezentanti nominovani Zvazom zavesneho lietania Leteckej amaterskej asociacie SR ( ZZL LAA SR) Ing. Vlastimil Housek a Stefan Surlak z klubu zavesneho lietania zo Ziliny.
Horske mestecko Sigillio, leziace pod Monte Cucco, hlavnym startoviskom majstrovstiev sveta, zilo culym ruchom uz pred ich velkolepym otvorenim.
Organizatori slavnostnym ceremonialom otvorenia majstrovstiev sveta ocarili vsetkych ucastnikov. Bolo to predovsetkym netradicne, ale bombasticke uvitanie pilotov z celeho sveta, priblizujuce divadelne majstrovstvo Talianov. Nechybal vzlet heliom naplnenych balonov, ale aj tie mali netradicny, historicky dizajn. Striedali sa tu nadherne Talianky v krasnych kostymoch, nechybali charakteristicke benatske masky a veru ani slavnostna nalada. Bolo to ocarujuce a uzasne.
V prve dni pobytu nas najviac sokovalo pocasie. Velka oblacnost, caste dazde, silny vietor, komplikovali niekolko dni priebeh majstrovstiev, cim celkom znemoznili treningovu pripravu nasej vypravy.
Denny program bol nabity. Den zacinal pravidelne rannym stretnutim v centre, nasledovala porada veducich timov a nasledne okamzity odchod na urcene startovisko. Miesto urcenia zaviselo od poveternostnych podmienok a niekedy bolo vzdialene aj 60 – 70 km. Po preprave na stanovene miesto sa konal brifing priamo na kopci, vyhlasenie sutaznej discipliny a uz len let az do neskorych vecernych hodin. Nocera Umbra je krajina svojrazna a na orientaciu nielen vo vzduchu, ale i na zemi, hlavne pre cudzincov, velmi narocna. A tak sme pri kazdodennom zvazani z roznych miest zazivali niekedy mozno nezabudnutelne dobrodruzstva.
Odlietanych osem sutaznych dni, na organizatormi proklamovane perfektne podmienky tejto oblasti, znamenalo len priemer. Aj netypicke pocasie zmarilo a pochovalo ambicie vitazstva viacerych timov i favoritov pre tieto majstrovstva.
Nemec Guido Ghermann posledny uradujuci majster sveta z Australie, skoncil na 14. mieste, Rakusan Manfred Ruhmer, vitaz ME 1998 z Podbrezovej, zacinal po prvej discipline na 20. priecke v poradi jednotlivcov a najhorsie dopadol Gerolf Heinrichs z Rakuska, ktory bol v minulom roku vitazom predmajstrovstiev sveta na Monte Cucco a velkym favoritom tychto majstrovstiev. Skoncil na 49. mieste. Sutazne discipliny mali vzdialenost od najmensej 76,3 km po najdlhsiu, ktora merala 132,8 km. Doletel ju aj nas pilot Juraj Sladky. Ferdinand Nizner sadol 14 km pred cielom.
Prvy den majstrovstiev, v ktory startovali piloti na Trepicci, bol velkou vzpruhou pre nas tim, lebo vsetci nasi piloti uleteli na urcenu trat a v celkovom hodnoteni skoncili 15. z 38 timov sveta.
Vsetky dalsie dni a pribudajuce discipliny nasi piloti lietali s plnym nasadenim a vydali zo seba maximum.
Intenzivna praca okolo zavesneho lietania v poslednych dvoch rokoch uz za ucasti ZP SPORT, a.s. Podbrezova, sa prejavila raketovym preskokom pozicie nasho timu pred reprezentacne druzstva susednych krajin, ktore nas pred casom este suverenne porazili. Divoke termicke prudy, ktore boli charakteristicke pre lietanie v udoliach pod pohorim Nocera Umbra a nebezpecne hlavne pre pristavanie, sa stali pascou pre nasich pilotov Jozefa Kunika a Stefana Surlaka. Obetou na pristavackach sa stali ich zavesne klzaky. Aj napriek okamzitej preciznej oprave uz piloti na nich nedokazali ulietat svojich konkurentov.
zela9916.jpg (52150 bytes)  

Na Majstrovstvach sveta v zavesnom lietani v talianskej Perugii nase reprezentacne druzstvo obsadilo pekne 18. miesto. Juraj Sladky obsadil 54. a Ferdinand Nizner 60.

miesto. Foto A. Nociarova

Vedenia majstrovstiev sveta sa ujali Brazilcania a veducim pilotom sa stal aj u nas v minulom roku oblubeny pilot Schmitz Betino . V jeho tesnom zavese nasledoval Manfred Ruhmer. Ukazalo sa , ze znacka Icaro, na ktorej lieta Manfred, je predsa len lepsia, ako Toples a Manfred je lepsi taktik. V jednej z poslednych disciplin vyprovokoval Betina k rychlemu letu a po naslednej chybe pri doklze na ciel, velmi tesne majstrovstva vyhral. V timoch zvitazilo druzstvo Brazilie, nase reprezentacne druzstvo obsadilo 18. miesto. Juraj Sladky sa umiestnil na 54. mieste a Ferdinand Nizner na 60. mieste.
S mestom volneho lietania, ako sa hovori Sigilliu, sme sa lucili 8. augusta, po bombastickom a velmi spontannom ceremoniali vyhlasenia vysledkov s pocitom, ze vsetci v time sme urobili vsetko pre to, aby sme sa do povedomia svetovej rogalistickej verejnosti zapisali co najlepsie a aby logo nasej firmy ZP a.s., symbolizovalo znacku, ktora je na vsetkom co je kvalitne a ma dobre meno vo svete. Lucili sme sa vrelymi stiskami ruk s poprednymi funkcionarmi FAI, organizatormi i pretekarmi, vyprevadzani dojatou a vyplakanou hotelierkou, ktorej sme slubili, ze sa do jej hotela Fossato de Vico urcite vratime. Vdaka za vsetko, co sme mohli na tychto majstrovstvach dokazat, patri predovsetkym veducemu nasej vypravy Mgr. Marianovi Zimovi a garantovi vsetkych nasich aktivit, ZP a.s. a ZP SPORT, a.s. Nase podakovanie a uctu si zasluzia aj vsetci ti, ktori stali pri nas pocas organizovania ME 1998 i dalsich podujati zavesneho lietania, pretoze uroven, ktoru sme spolocne dosiahli, sa stala meradlom hodnotenia vsetkych dalsich podujati vo svete.

A. Nociarova

zell9916.jpg (42887 bytes) zelj9916.jpg (27021 bytes)
Pohorie Nocera Umbra sa stalo pascou aj pre Jozefa Kunika Medzi dvesto pretekarmi z celeho sveta ... Foto:A. Nociarova

... spat na prehlad clankov

Blahozelame

Na otazku v 13. kole nasej sutaze spravne odpovedal ten, kto uviedol tri druhy zakonnych odvodov zo mzdy zamestnanca. Spravna odpoved tentokrat znela: “fond zamestnanosti, fond socialneho poistenia a fond zdravotneho poistenia”. Vitazom 13. kola sa stal, a trojdnovu velkonocnu lyzovacku v ZP SKI Tale, a.s., vyhral, Julius Astalos z kolajovej dopravy. Cenu venoval V. Vanik, riaditel akciovej spolocnosti ZP SPORT, a.s. Odpovede zo 14. kola posielajte do redakcie do 3. septembra 1999.

Foto V. Kukolova

zelb9916.jpg (31478 bytes)

... spat na prehlad clankov

Pracovna urazovost
januar – jul 1999

V oceliarni sa za uvedene obdobie vyskytli styri pracovne urazy, v porovnani s rovnakym obdobim predchadzajuceho roka o jeden uraz menej. Vo valcovni rur doslo k jedenastim pracovnym urazom. V roku 1998 za uvedene obdobie bolo devat pracovnych urazov. Vo zvarovni rur velkych priemerov, rovnako ako vlani, zaznamenali jeden pracovny uraz. V taharni rur 1 vzrastol pocet urazov, v porovnani s rovnakym obdobim 1998 o pat, zaznamenanim deviatich pracovnych urazov. Vo Vt 2, naopak, poklesol pocet urazov zo sedem na pat. Hutnicka druhovyroba vlani nemala za uvedene obdobie ziadny uraz, teraz doslo k jednemu pracovnemu urazu. Srotove pole evidovalo jeden pracovny uraz vlani a jeden sa vyskytol aj v tomto roku. V kolajovej doprave z vlanajsich styroch, tohtorocny pocet poklesol na dva pracovne urazy. V cestnej doprave, kde vlani zaznamenali jeden pracovny uraz, tento rok, pocas prvych sedem mesiacov nemali ziadny uraz. Strojarenska vyroba, rovnako ako vlani, evidovala jeden pracovny uraz. V elektroservise nemali ani v roku 1998, ani v tomto roku pocas uvedeneho obdobia ziadny pracovny uraz. V energetike zaznamenali v tomto obdobi jeden pracovny uraz, vlani nemali ziadny. Vo vyrobe naradia vlani neevidovali ziadny pracovny uraz, v tomto roku sa vyskytli dva. V odbore zasobovania vlani zaznamenali jeden uraz, v sucasnosti nemali ziadny. V ostatnych utvaroch v roku 1998 za obdobie prvych sedem mesiacov roku nebol evidovany ziadny pracovny uraz, teraz zaznamenali jeden. Celkove v nasej spolocnosti za uvedene obdobie roku 1999 vzrastol pocet urazov z vlanajsich ( sedem mesiacov) tridsatstyri na tridsatdevat pracovnych urazov. V pocte zameskanych kalendarnych dni sme v statistike zaznamenali pokles o stodvadsatpat zameskanych kalendarnych dni. 

... spat na prehlad clankov

Bude vas zaujimat

Neplatici pred sud

Koncesionarske poplatky za televizny  a rozhlasovy prijimac sa objavia uz na septembrovych uctoch SIPO, ktore Slovenska posta doruci do vsetkych domacnosti. Vyplyva to z novely zakona o koncesionarskych poplatkoch, ktore su jednym zo zdrojov financovania Slovenskej televizie a Slovenskeho rozhlasu.

Vyska poplatkov zostava nezmenena – 75 Sk za televizny a 30 Sk za rozhlasovy prijimac mesacne, ale obcan sa uz nemusi kvoli ich platbe nikde prihlasovat. Ucet mu pride automaticky a ak prijimace nevlastni alebo je od platenia poplatkov v zakone oslobodeny, musi to dokazat cestnym vyhlasenim, pripadne dokladmi na to urcenymi. Inak mu hrozi pokuta 5 000 Sk za jednomesacne omeskanie platby. Na rozdiel od minulosti su poplatky i pokuty sudne vymahatelne. “Ak neplatic ani na zaklade druhej upomienky neuhradi poplatky, pripadne pokutu, STV zasle na sud navrh na predbezne opatrenia. Pred sudom bude dokazovat neplatic, ze nie je vlastnikom, prijimaca, nie STV, cize je to posunute na garde,” uviedol pre Pravdu ekonomicko – organizacny pracovnik STV Lubos Jarjabka.

Obcan bude musiet predlozit cestne vyhlasenie, ze nie je vlastnikom prijimacov, s notarsky overenym podpisom, dorucit na referaty koncesionarskych poplatkov v sidlach STV a SRo. “Ked taketo cestne prehlasenie obdrzime, domacnosti fyzickych osob, ktore ho vystavili, preverime. Pre tento ucel si zapoziciame z CR pristroj, ktory na vzdialenost 30 metrov dokaze identifikovat zapnuty prijimac bez toho, aby sme do bytu vstupili,” spresnil Jarjabka. Ako dodal, STV uvazuje aj o zmluve so sukromnou firmou, ktora by podobne, ako v Cechach, zistovala neplaticov medzi pravnickymi osobami a preukazovala, ze maju vo svojom vlastnictve TV prijimace. Na rozdiel od fyzickych osob, ktore platia jeden poplatok za viacere pristroje, pravnicke osoby platia poplatky sice v rovnakej vyske, ale za vsetky prijimace, ktore su v ich vlastnictve.

prevzate: Pravda 9.VIII.99


... spat na prehlad clankov

V juni 20,51 percentna miera nezamestnanosti

Okresny urad prace informuje:

POCET NEZAMESTNANYCH 7 723 Dispon. pocet: 7 357
z toho zien 3 581  
obcania so ZPS 306  
absolventi 574  
STRUKTURA NEZAMESTNANYCH    
VS 172  
USO 1 538  
US 3 346  
ZS 2 283  
bez vzdelania 383  
VEKOVA STRUKTURA    
do 19 rokov 1 157  
od 19 do 29 rokov 2 324  
od 30 do 39 rokov 1 803  
od 40 do 49 rokov 1 749  
nad 50 rokov 689  
PODLA DLZKY NEZAMESTNANOSTI    
do 6 mesiacov 2 515  
od 6 do 12 mesiacov 1 737  
od 12 do 24 mesiacov 1 635  
nad 24 mesiacov 1 836  
pocet volnych pracovnych miest 54  

... spat na prehlad clankov

Tip na vikend
Navstivte Kastiel v Betliari
zelc9916.jpg (49067 bytes) Par kilometrov za Roznavou je dedinka Betliar, kde najdete kastiel obklopeny prekrasnym parkom. Povodny zamok zo 16. storocia dal o dve storocia neskor prestavat Stefan Andrassy a v rokoch 1792 – 1795 jeho potomkovia kastiel prestavali v klasicistickom style. V roku 1880 dalsou prestavbou vznikol polovnicky kastiel a slachticke sidlo. Kastiel obklopuje prirodny park s mnohymi stavbami a romantickymi dekoraciami s mnozstvom exotickych drevin, ktory sa rozklada na ploche 70 ha. Dnes mozno v kastieli obdivovat muzeum historickej bytovej kultury, nabytok z 15. – 17. storocia, klasicisticke a empirove zariadenieSu tu krasne zbierky obrazov, kniznica s viac ako 29 000 knihami, zbierky zbrani a exoticke suveniry z celeho sveta. Kastiel je otvoreny okrem pondelka od 8. do 16. 30 hodiny. Vstupenka stoji 50,- Sk a deti nad 6 rokov platia 5 Sk.
Foto: O. Kleinova

... spat na prehlad clankov

Organizacne normy a dodatky k nim
vydane oddelenim organizacie a vnutornej legislativy od 21.6.1999 do 20.8.1999

SMERNICE

S-224/99 Zvaranie a rezanie v miestach so zvysenym nebezpecenstvom poziaru alebo vybuchu

  • terminologia, vyklad pojmov
  • povinnosti veduceho prevadzky, veduceho prac
  • dozor pri zvarani a rezani, povinnosti veduceho dozoru
  • zvaranie , rezanie, poziarna asistencia
  • nasledny dozor

- vystavovanie a evidencia povolenia.

S-298/99 Kalkulacie

  • druhy kalkulacii
  • kalkulacia vlastnych nakladov a dalsich zloziek ceny vykonov
  • napln kalkulacnych poloziek kalkulacnych vzorcov vyrobnych a nevyrobnych prevadzok
  • kalkulacna jednotka a predmet kalkulacie
  • charakterizacia ostatnych poloziek vstupujucich do ocenenia kalkulacie
  • naklady nezahrnane do kalkulacii
  • vazba kalkulacii na vnutropodnikove informacne systemy.

S-322/99 Kontrola vyrobnych zariadeni a odovzdavanie zmien

  • vseobecne zasady
  • odovzdavanie zmien v prevadzkach.

S-434/99 Cinnost prevadzky valcovna bezsvikovych rur

  • zodpovednost vedenia
  • specifikacia vyrobneho procesu
  • overovanie kvality, system kvality
  • charakteristika skupiny dielni vyroba a dispecing a skupiny dielni technika
  • zavadzanie vyroby noveho vyrobku
  • informacne toky
  • priprava a vzdelavanie zamestnancov
  • statisticke sledovanie.

S-464/99 Udalosti a mimoriadne udalosti v ZP a.s. Podbrezova

  • vymedzenie zakladnych pojmov, zodpovednosti
  • postup hlasenia udalosti
  • postup hlasenia mimoriadnych udalosti.
S-487/99 Uctovanie investicneho majetku
  • vymedzenie pojmov
  • obstaravanie investicneho majetku, uctovanie obstarania
  • ocenenie, dodanie, prevzatie a odovzdanie investicneho majetku
  • odpisovanie investicneho majetku - uctovne a danove odpisy
  • vyradovanie, evidencia investicneho majetku
  • prava a povinnosti spravcu investicneho majetku.

    POKYNY

PO-101/99 Zber odpadov farebnych a legovanych kovov

  • zber odpadov farebnych a legovanych kovov
  • hmotna zainteresovanost
  • evidencia, zber, vazenie, uskladnovanie
  • predaj, vyuctovanie, odmeny.

Po-171/99 Metodika hodnotenia spokojnosti zakaznikov ZP a.s.

  • ciel systematickeho hodnotenia
  • proces hodnotenia spokojnosti zakaznikov.

 

DODATKY K SMERNICIAM

I. dodatok k S-428/95 Cinnost referatu metalografie odboru riadenia kvality

III. dodatok k S-469/98 Predaj externeho tovaru v ZP a.s. Podbrezova

IV. dodatok k S-244/98 Casove rozlisovanie nakladov, vynosov a opravne polozky

 

DODATKY K POKYNOM

II. dodatok k PO-146/95 Paritne komisie

Individualne riadiace akty a informacne akty GR vydane oddelenim Pol od 21.6.1999 do 20.8.1999

ROZHODNUTIA

c.11/99 Objektivizacia noriem obsadenia
I. dodatok k rozhodnutiu c.11/99 Objektivizacia noriem obsadenia
- zrusenie funkcneho miesta
c.12/99 Zrusenie uprav pracovneho casu

Poznamka: Platne organizacne normy a individualne riadiace akty su v plnom zneni k nahliadnutiu vsetkym uzivatelom INTRANETU na nasledovnej adrese: http://dbmis/informatika/VPN/Index.htm


... spat na prehlad clankov

zeld9916.jpg (37330 bytes)
O novych testovacich zariadeniach pre zabezpecenie co najlepsieho technickeho stavu motorovych vozidiel v novej pristavbe autoservisu
PRIBUDOL TESTER MOTOROV, BRZDOVA STOLICA A CISTICKA
Ako plni prevadzka cestna doprava ulohy v oblasti servisnych a opravarenskych sluzieb automobiloveho parku Zeleziarni Podbrezova a.s., aj o najnovsich aktivitach autoservisu, hovorime s veducim cestnej dopravy, Ing. Igorom Hrebickom:
- Prevadzkyschopnost prideleneho automobiloveho parku ZP a.s. zabezpecuje cestna doprava uz dva roky prostrednictvom autoservisu. Najnovsou investicnou akciou, danou do uzivania v juli, bola pristavba servisu. Do novych priestorov bol premiestneny pneuservis, nachadza sa tu autoumyvaren s cistickou odpadovych vod, tester motorov “BOSCH” a  brzdova stolica “MAHA”.

Sustredenim a rozsirenim servisnych sluzieb do pristavby autoservisu sme dosiahli kvalitativne vyssiu uroven odbornej pripravy automobilov na STK (stanicu technickej kontroly). Doteraz sme firemne vozidla pripravovali na pravidelnu kontrolu v STK vizualnou kontrolou jednotlivych casti a naslednou opravou. Nevyhodou uvedeneho systemu, napr. pri kontrole brzd bolo nedostatocne odskusanie ich funkcnosti, nemohli sme ich odborne testovat. Nova brzdova stolica “MAHA” je stopercentnym ukazovatelom stavu brzdoveho systemu vozidla, co je velkym prinosom hlavne pre pozicovnu referentsky riadenych vozidiel a spolu s testovacim zariadenim motorov su prioritnymi sluzbami v preventivnej starostlivosti o automobilovy park firmy. Tester motorov ulahcuje automechanikom pracu pri zistovani chyb motora, s naslednym odstranovanim mensich chyb, co pomaha predchadzat vaznejsim porucham. Vsetky typy novsich automobilov - vyssej kategorie, ako napr. AUDI, OCTAVIA, maju pri vymenach olejov a naplni “system nulovania” (vynulovanie pocitaca), ktory sme doteraz nemohli robit. Tester motorov posilneny vyhladavacom chyb WAG, nam umoznuje uskutocnovat aj spominany servis vozidiel, ktore uz maju po zarucnej dobe. Automobily v zarucnej dobe, s povinnymi zarucnymi prehliadkami, postupujeme autorizovanym servisom.

* Cisticka POZ 1 (prietocne odolejovacie zariadenie) zabranuje znecistovanie vodnych tokov ropnymi latkami. Ake aktivity rozvijate v oblasti emisii?

- V suvislosti so zavadzanim noveho environmentalneho systemu ISO 14 000 a s vykonavanim “mokrej udrzby” karoserie a podvozkov je pre cistenie odpadovych vod a zamedzovanie uniku ropnych latok do vodnych tokov v autoservise nainstalovane prietocne odolejovacie zariadenie  POZ 1 od firmy AQUEX s.r.o, Banska Bystrica.

Cistickou prechadza odpad z:

  • rucneho umyvania vozidiel, ktore je sice pracnejsie a zdlhavejsie avsak ma svoje vyhody v setreni karoserie a je kvalitnejsie. Pri vacsom znecisteni je mozne vyuzit umyvanie vozidiel prostrednictvom zariadenia WAP (hlavne v zimnych mesiacoch),
  • odpad z rampy, ktora bola spolu s pristavbou servisu odovzdana v juli a sluzi na umyvanie podvozkov osobnych, ako aj nakladnych vozidiel.
V oblasti cistoty ovzdusia sa uz dlhsi cas zaoberame myslienkou vykonavania emisnych kontrol. V sucasnosti vykonavame len nastavenie motora podla predpisanych emisnych hodnot, tzv. “ nastavenie emisii”.

Autoservis ZP a.s. nadobudnutim velmi kvalitnych diagnostickych zariadeni zabezpecuje pre pozicovnu, ako aj pre referentsky riadene vozidla efektivnejsie vykonavanie priebeznych kontrol, s moznostou okamzitej napravy. Uvedene sluzby nasho autoservisu poskytujeme v ramci volnych kapacit aj pre sukromne vozidla zamestnancov firmy a v buducnosti by sme chceli spristupnit autoservis aj sirokej verejnosti.

zele9916.jpg (37708 bytes)

... spat na prehlad clankov

Zo sveta ocele
Optimizmus v Trinci

Trinecke zelezarny napriek pretrvavajucej recesii na trhu s hutnickym materialom predpokladaju v tomto roku zisk 246 mil. korun, co je o 36,5 mil. korun viac ako vlani. Spolocnost uzatvorila velmi vyznamny trojrocny obchodny kontrakt so svajciarskou firmou CMC TRADING AG, na export valcovaneho materialu z vlastnej produkcie v hodnote okolo 8,5 mld. korun do krajin Europskej unie a USA.

Start novej spolocnosti

DoSol Galva, kanadske joint-venture na ziarove pozinkovanie, v ktorom ma francuzska spolocnost Sollac 20-percentny podiel, planuje zacat vyrobu v 3. stvrtroku 1999. Jej partnerom s 80-percentnym podielom v tomto joint-venture je kanadsky vyrobca ocele – spolocnost Dofasco. Pred dokoncenim je vystavba novej linky v Hamiltone. DoSol Galva bude mat vyrobnu kapacitu 450 tisic ton ziarovo pozinkovanych plechov rocne s maximalnou sirkou 1829 mm. Orientovat sa bude najma na severoamericky automobilovy trh, pricom poskytne “konkurencnu alternativu nakladov elektrolyticky pozinkovanym materialom”.

Planuju rekonstrukciu kosovskej oblasti

Rakuska spolocnost Voest Alpine Stahl AG, zapadoeuropsky vyrobca ocele, ktory sa nachadza najblizsie ku Kosovu, ocakava, ze dopyt po oceli v suvislosti s rekonstrukciou tejto oblasti bude znacny. Europska asociacia vyrobcov zeleza a ocele Eurofer uviedla, ze zariadenia na vyrobu ocele v tejto oblasti zostali prevazne neposkodene. Vyroba vsak moze zostat urcity cas prerusena v dosledku nedostatku surovin a paliv. Menej znamy kosovsky vyrobca ocele Kurum investoval do zariadeni v Elbasane v Albansku, ktore odstavili po kolapse komunizmu. Kurum planuje v tomto roku vyrabat priblizne 90 tisic ton ocele, v roku 2000 uz 250 000 ton a planuje exportovat do Bosny a Kosova.

Nadbytocna vyroba v Europe

V europskom priemysle vyrobia o 20-40 percent viac pozinkovanej ocele nez je trh schopny prijat. Uviedol to Rik van Thiel, riaditel belgicko-holandskeho podniku Bammens Groep na konferencii v Madride. Nasledkom su straty v podnikoch, vytvaranie fuzii a preberania. V minulych rokoch enormne stupla celkova kapacita. Kvoli prevladajucej nadbytocnej ponuke v Europe vyraba Bammens len 100 000 ton pozinkovanej ocele rocne. Rocna vyrobna kapacita je 150 000 ton.


... spat na prehlad clankov

* nasa aknekta * nasa anketa * nasa anketa * nasa anketa * nasa anketa *

Studenti na brigade v nasej spolocnosti

Dovolenkove obdobie je uz tradicne zaroven pracovnou prilezitostou pre brigadnikov. Tu tohtorocnu poznamenala recesia na trhu s hutnickymi vyrobkami, coho dokazom je skutocnost, ze v porovnani s predchadzajucim rokom pracuje v prevadzkach nasej akciovej spolocnosti len tretina brigadnikov. Studenti ziskavaju neocenitelne skusenosti do praktickeho zivota vo valcovni rur, taharni rur 1, taharni rur 2, vo zvarovni rur velkych priemerov, strojarenskej vyrobe, v prevadzke vyroba naradia, energetike, cestnej doprave i dalsich utvaroch nasej spolocnosti.
“Ako sa Vam paci na letnej brigade a co si z nej odnasate?”, opytali sme sa niektorych z nich:

Erik Gonda, student STU Bratislava, fakulta strojnicka:
- Dvojmesacna brigada v prevadzke zvarovna rur velkych priemerov sa mi zatial paci. V ZP a.s. som na letnej brigade uz druhykrat. Je chvalyhodne, ze zeleziarne davaju studentom vysokych skol, hlavne technickeho zamerania, moznost nadobudnut prakticke skusenosti, ktore neskor vyuzijeme vo vyucovacom procese. Po ukonceni studia by som bol rad, keby som mohol u vas nastupit do zamestnania, nakolko vidim ako firma funguje a je jedinou prosperujucou v blizkosti mojho domova a pre mna je domace prostredie rozhodujuce.

Marian BOHACIK, student TU Kosice, fakulta elektrotechniky a informatiky:
- V Zeleziarnach Podbrezova a.s. som na letnej brigade uz po druhykrat, v minulom roku som robil v oceliarni v starom zavode a tento rok spoznavam novy zavod, kde brigadujem vo valcovni rur. Brigada je vzdialena mojmu studijnemu odboru, ale kazda praca cloveka zdokonaluje, ziskal som prehlad o chode firmy v dvoch najvyznamnejsich vyrobnych prevadzkach a nezanedbatelny je aj financny prinos z nej, ktory pouzijem na studium 4. rocnika. Uspesne ukoncenie studia je prvorade a az cas ukaze, ako to bude s mojim zamestnanim.

Mikulas PAUCO, student UKF v Nitre, aprobacia fyzika – informatika:
- Je tu fajn, hlavne preto, ze si zarobim. A co je pre mna este dolezitejsie, aj napriek tomu, ze s mojim studijnym odborom nema tato praca nic spolocne, oboznamenie sa s charakterom vyroby prosperujucej firmy v nasom regione ma pre mna vyznam.Neuvazujem zatial o buducnosti, neviem, kde sa uplatnim, ale urcite za kriterium budem povazovat aj vzdialenost od bydliska a tak nevylucujem moznost, ze raz by som mohol byt aj zamestnancom tejto firmy.

Michal PENIAK, student TU Kosice, fakutla strojnicka:
- Vo vasej firme brigadujem uz po druhy raz, v minulom roku som robil v taharni rur 2 v priprave vsadzky a tento rok opat v novom zavode, v prevadzke valcovna rur. Brigada sa mi paci, ziskam prakticke skusenosti, spoznavam rurovy vyrobny proces a okrem toho si aj privyrobim. V zeleziarnach pracuje otec a ja uvidim, co cas prinesie.V poslednej dobe je tazke uplatnit sa na Horehroni v strojarskej oblasti.

Tomas SVANTNER, student UMB Banska Bystrica – ekonomicka fakulta:
- Letnu brigadu vykonavam v prevadzke valcovna rur uz druhy rok a mozem povedat, ze sa uz viac vyznam v pridelenej praci. Hoci sa zda, ze som sa praxou dost odklonil od svojho studijneho odboru, nie je to tak, lebo v oblasti marketingu sa mi zide znalost a myslenie zamestnancov priamo z vyrobneho procesu. Okrem ziskania praktickych vedomosti vedie ma k brigadovaniu aj financna stranka, nakolko este dnes nevieme, co nas v buducom rocniku caka, vysokoskolske studium je financne narocne a tak sa mi peniaze zidu na nakup skript a nejake to oblecenie.


... spat na prehlad clankov

Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni

SOCIALNA OBLAST – III. cast

Zdravotnictvo
Bratska pokladnica hradila, ako sme uz spominali v predchadzajucom sutaznom texte, podpory v case nemoci a urazu, lekarske osetrenie, vydavky za lieky a potreby nemocnice.

Zavod v Podbrezovej mal zo zaciatku jedneho lekara a zdravotnicky personal. V rokoch velkej rekonstrukcie zavodu (1880-1885) sa zacalo pri ceste do Hornej Lehoty s vystavbou maleho lazaretu, ktory mal dve miestnosti a kuchynu. V roku 1893 bola postavena nemocnica v priestoroch garazi. Mala dve miestnosti pre pacientov s asi 20 lozkami a operacnu salu. Posobili v nej dvaja zavodni lekari a zdravotnicky personal. Vystavba nemocnice suvisela s prelozenim spravy Hroncianskeho komplexu z Hronca do Podbrezovej.

Po vypuknuti 1. svetovej vojny bol podbrezovsky zavod vyhlaseny 2. augusta za vojnovy objekt. Zhorsujuca sa situacia v zasobovani, s tym suvisiaca nedostatocna vyziva a vycerpanost robotnikov z vyssich pracovnych vykonov, sposobovala zvysenu chorobnost a sirenie roznych epidemii. Vplyv na zvysovani chorobnosti mala aj pritomnost vojenskych zajatcov v zavode, ktori doplnali rady zamestnancov. Medzi zajatcami vypukla epidemia skvrniteho tyfusu a zaznamene boli aj dva pripady azijskej cholery. Najviac rozsirenym ochorenim v roku 1918 bola spanielska nadcha, ktora si vyziadala niekolko ludskych obeti. Na zhorsovanie zdravotnych podmienok vplyvala aj skutocnost, ze zavodna nemocnica bola vyuzivana na vojenske ciele a zvysovanim pocetu osetrovanych.

S uplatnenim gentskeho systemu sa mnozili ponosy na lekarske sluzby – robotnikom z vidieka a ich rodinnym prislusnikom chybala lekarska starostlivost.

Zakon o urazovom poisteni problem nemocenskeho poistenia neriesil, nemocenske prispevky boli aj nadalej velmi nizke a zdravotnicka starostlivost bola minimalna. Bratska pokladnica poskytovala nadalej len najlacnejsie lieky, pripadne liecenie vo svojich zariadeniach. Hygienicke pomery v zavode a v salandach boli uplne nevyhovujuce. Chybali najelementarnejsie hygienicke zariadenia (neboli ziadne umyvarne). Robotnici sa darmo dozadovali obnovy prevadzky v zavodnych kupeloch, ktore boli postavane uz v monarchii (mali 7 vani, parny kupel).

zelf9916.jpg (51438 bytes)
Zavodne kupele v Podbrezovej

V roku 1926 boli kupele zatvorene, 6 rokov boli mimo prevadzky a neskorsie k ich opatovnemu vyuzivaniu. Preplnene miestnosti v salandach boli semenistom chorob, najma TBC. Od roku 1929 sa chori podbrezovski zamestnanci mohli liecit na TBC aj v ozdravovni Stos. V roku 1920 v nemocnici posobil ako vrchny zavodny lekar MUDr. Jozef Prochadzka, druhym lekarom bol MUDr. Vaclav Nemecek, ktoreho v druhej  polovici dvadsiatych rokov vystriedal MUDr. Singer. Podbrezovska nemocnica bola zariadena v prvych rokoch Ceskoslovenskej republiky dost chudobne, co sa odrazalo aj v kvalite osetrenia. Pomery sa ako-tak zlepsili az v roku 1930, ked bola 13. aprila dana do prevadzky nova nemocnica v Podbrezovej. Pribudli diagnosticke zdravotnicke pristroje, zvysil sa pocet odbornych zdravotnickych pracovnikov. V roku 1931 bol zakupeny rontgen a vzrastol aj pocet lozok (v porovnani s rokom 1928 kedy bolo 20 lozok, v roku 1931 to uz bolo 39, v roku 1932 61, v roku 1935 70 a v roku 1939 76 lozok). Podla zachovanych pramenovsukromni pacienti v nemocnici tvorili v tridsiatych rokoch az 62 percent.

Otazka 14. kola

Kedy boli zrusene kupele v Podbrezovej:
A.  v roku 1930,
B.  v roku 1957,
C.  na prelome rokov 1968/69?


... spat na prehlad clankov

Skodi pocitac nasmu zdraviu?
Co je to ergonomiazelm9916.gif(17149 bytes)

Skuste si predstavit - ram dveri je vo vyske vasej hrude, topanky sa zavazuju vzadu nad patou, ceruzka ma priemer ako rurka z radiatora a neda sa poriadne chytit do ruky...

Absurdne, vsak? Absurdity sa v zivote vyskytuju, ale v beznom zivote sa stretavame s mnozstvom predmetov, ktore su prisposobene nasim potrebam. Staci vsak niekedy mensi odklon napr. od vasich anatomickych vlastnosti, a hned to citit. Ak ste niekedy pracovali s lopatou alebo sekerou, tak ste to mozno zazili - pluzgier. Na vine nemusela byt len vasa nezvyknuta makka pokozka dlani, ale aj neprisposobeny tvar poriska.

Sekery sa dnes pouzivaju menej, coho vsak pribuda, to su osobne pocitace. Tie su zdrojom nielen nasej nebyvalej produktivity prace, ale aj stresov a veru aj zdravotnych problemov.

Zamysleli ste sa niekedy, preco: - vas boli hlava,
- palia vas oci,
- mate strpnutu siju,
- krize prestavaju posluchat
- ste nezvycajne podrazdeny,
- robite vela chyb v praci?

Samozrejme, dovodov moze byt viac - vonku je nizky tlak, obchadza vas chripka, dostali ste upomienku z banky... Na vine vasich problemov moze vsak byt nespravne pouzivanie pocitaca. Prisposobit si pocitac svojim potrebam neznamena len nakupit vhodny softver a napr. dobru tlaciaren, ale aj naucit sa pouzivat pocitac v zmysle ergonomie.

Definicia ergonomie

Ergonomiu mozno definovat rozne, pretoze je to interdisciplinarna vedna disciplina, vyuzivajuca poznatky mnohych humanitnych, najma lekarskych a technickych vied. Najcastejsie sa ergonomia (z greckych slov ergon = praca a nomos = zakon) oznacuje ako vedna disciplina skumajuca vztah cloveka k pracovnemu prostriedku (stroju, nastroju) a pracovnemu prostrediu za ucelom humanizacie techniky. Ergonomia prace na pocitaci nielen vyuziva vseobecne poznatky z ergonomie ale aj zohladnuje specificke podmienky pri praci s pocitacom, najma pracu za obrazovkou

monitora. Ergonomia vyuziva a aplikuje poznatky z hygieny prace, antropologie, antropometrie, fyziologie, psychologie, priemyselneho designu pri konstrukcii priemyselnych vyrobkov a projektovani pracovneho prostredia. Cielom je vytvorenie suladu medzi prirodou, clovekom a jeho technickymi produktami. Ergonomia prace na pocitaci nielen vyuziva vseobecne poznatky z ergonomie ale aj zohladnuje specificke podmienky pri praci s pocitacom
- praca za obrazovkou monitora, staticka zataz podporno
- pohyboveho aparatu pouzivatela pocitaca,
- monotonna praca pri vkladani udajov...

Ergonomia prace na pocitaci nam jednoducho radi ako si prisposobit pracovne prostredie, pocitac a dalsie jeho casti tak, aby sa nam s nim co najefektivnejsie pracovalo bez vynalozenia zbytocneho usilia s ohladom na ochranu nasho zdravia.

Vznik ergonomie

Tak, ako aj mnohe ine odbory ludskej cinnosti, uzrela svetlo sveta veda nazvana neskor ergonomia. Ked US AIR FORCE vo svojich laboratoriach a leteckych zakladniach testovala novovyvinute bojove lietadla, narazila na problem mimoriadnej zlozitosti ovladanie tejto vtedy spickovej vojenskej techniky. Pilotovanie tychto strojov v bojovych podmienkach presahovalo ludske moznosti a schopnosti. Boli sice na svoju dobu technicky takmer neprekonatelne, avsak vo vojenskych bojovych operaciach neovladatelne a teda nakoniec nepouzitelne. Toto zistenie nakoniec viedlo k rozsiahlym vyskumom a meraniam zameranym na ziskanie informacii obiologickych, fyziologickych, psychologickych a antropometrickych moznostiach cloveka za ucelom prisposobenia konstrukcie strojov tymto moznostiam, postupne vznika samostana veda - ergonomia.V priebehu poslednych 15 rokov sa prudko zvysil zaujem odbornikov aj o sferu vyskumu zdravotnych ucinkov sposobu konstrukcie a pouzivania pocitacov na cloveka. Konali sa styri svetove kongresy na temu Praca so zobrazovacimi jednotkami (pocitacmi). Kazdy druhy rok sa v Japonsku konaju konferencie na temu Interakcia ludia - pocitace, publikuje sa mnozstvo studii a sprav. Vysledky vyskumov boli premietnute do viacerych odporucanych a zavaznych legislativnych opatreni. Jednou z nich je napriklad smernica Rady Europskej unie c.90/270/EEC.

Vyznam ergonomie v pracovnom procese.

Vytvorenie suladu medzi technickym riesenim, funkciou vyrobku a ich prisposobenie ludskym moznostiam a potrebam nie je samoucelne. Prinosy su preukazatelne - pocnuc takou obycajnou vecou ako je prijemny pocit z prace v prijemnom prostredi na lahko ovladatelnych strojoch, az po dokumentovatelne zvysenie pracovnych vykonov, ci znizenie chybovosti. Medzi tym stoji rad dalsich efektov, ako je napriklad znizenie praceneschopnosti, ci chorob z povolania, alebo niektorych z foriem pracovnej unavy.V obdobi rychle sa rozsirujuceho nasadenia pocitacov aj na Slovensku v mnohych oblastiach, prudko rastie vyznam uplatnovania ergonomickych principov pri praci s pocitacmi. Znizenie zataze na cloveka v pracovnom procese, sposobenej jeho interakciou s pracovnymi prostriedkami a pracoviskom samotnym, moze ucelnym uplatnenim poznatkov ergonomie prinasat:

Pre organizaciuzelg9916.jpg (48792 bytes)

  • znizenie praceneschopnosti a chorob z povolania
  • zvysenie pracovneho vykonu
  • znizenie chybovitosti a zmatkovitosti
  • zlepsenie psychickeho stavu pracovnika

Pre pracovnika

  • zlepsenie psychickeho a fyzickeho stavu pracovnika
  • minimalizaciu prejavov psychickej a fyzickej unavy
  • prinosy v socialnej oblasti
  • zlepsena sebarealizacia s pozitivnym dopadom na ekonomicku situaciu jednotlivca aj rodiny

Farby na pracovisku

Vhodne zvolene farebne riesenie pracoviska a SW prispievaju k dusevnej pohode pracovnika a lepsim pracovnym vykonom a vysledkom. Je zname, ze niektore farby posobia ukludnujuco. Su to najma tie, ktore clovek, ako prirodna bytost vnima od nepamati stale - modra farba oblohy, zelena farba vegetacie, hneda farba pody.Opat z prirody si priniesol pocity opatrnosti na signalne farby spektra - zltu,oranzovu, cervenu a fialovu. Asociacie na ohen, krv ci vystrazne farby niektorych nebezpecnych zivocichov, ci rastlin vzdy vzbudzovali uzkost, zvysenu pozornost, nebezpecenstvo. Tieto evolucne a geneticky dane pocity vnimania farieb sa prejavuju u cloveka v beznom zivote a teda aj v pracovnom prostredi.Pre konkretne pracoviska platia zasady:

- pre pracoviska s pocitacmi, kde sa vyzaduje vysoky stupen koncentracie pozornosti (pri uctovani dokladov, programovani, narocnej praci DTP...) sa odporuca volit svetle odtiene modrej a zelenej
- pre beznu pracu s pocitacom je vhodne pouzit skor teplejsie farby
- a pracovisku s monotonnym charakterom prace (typicky vstup udajov do pocitaca), sa odporuca vyuzit teple farby (pastelove odtiene kremovo hnedej, oranzovej).

Farby na obrazovke monitora

Pri farebnych monitoroch by sa obsluha mala vyhybat ciernemu podkladu, ktory je vo velkom kontraste s papierovymi podkladmi a s castami pocitacoveho pracoviska, ktore maju obycajne odtiene svetlych pastelovych farieb.Naviac, na ciernom podklade je vidiet vsetky aj minimalne svetelne odlesky a odrazy. Maximalny pocet pouzivanych farieb v programoch je 4, v krajnom pripade pripade 6, inak hrozi rozptylovanie pozornosti pouzivatela a horsia koncentracia. Pri pouzivani editorov pracujucich v OS Windows sa odporucaju na pisanie textov cierne pismena na bielom podklade, ktore su v takychto podmienkach najlepsie citatelne. Pozor na efektne, ale vas zrak velmi zatazujuce kombinacie farieb - cervena s modrou alebo zelenou.


... spat na prehlad clankov

Zdravie mas len jedno

Stihla linia bez diety

Problem nadmernej hmotnosti suvisi v prevaznej vacsine pripadov, s vynimkou genetickych poruch, s nadmernym prijmom energeticky bohatej potravy a nedostatkom pohybu. Ten, kto to pochopi, iste da za pravdu odbornikom, dietologom, ktori poznaju triky pre stihlu liniu. A tu je niekolko praktickych rad:
  • Kalorie nechajte v samoobsluhe – kto dba o kalorie uz pri nakupoch, je o krok vpredu. Salamy, pivo, vino uz dnes existuju v nizkokalorickej podobe. Nikdy nekupujte veci do zasoby. To, co doma nemate, vas nemoze priviest do pokusenia.
  • Nahradte biftek pstruhom. Ostiez, pstruh a zubac maju menej kalorii ako chudy steak. A dokonca ani mastne ryby – losos, makrela ci haring nedaju telu viac kalorii ako rostenka. Len uhor je kalorickou bombou.
  • Setrite tukom. Piect v rure a dusit namiesto fritovania a opekania – to je ono.
  • Jedzte vzdy celkom sustredene. Radsej z maleho taniera, kazde susto zujte pomaly, zapijajte mineralkou. Sustredte sa, odlozte noviny, vypnite televizor a vychutnajte pokrm.
  • Nebojte sa drobnych prehier. Ked vas pochyti hlad, snazte sa odreagovat napriklad pisanim listov. Ked ani to nepomoze, dajte si horuci bujon alebo nesladeny caj.
  • Vyhybajte sa super hladu. Vynechanie celeho jedla nevedie k uspechu, lebo coskoro pocitite hrozne muky, unavu i nevolnost. Nahradou vacsinou byva bohaty kaloricky priestupok.
  • Chodte pokojne aj do restauracie. To nemusi ohrozit vase chudnutie. Neobjednajte si vsak hned cele menu, ale najprv len lahke predjedlo. Mozno sa nasytite. K jedlu pite namiesto vina mineralku. Ak neodolate cerstvemu pecivu, aspon si odpustite maslo.
  • Budte k sebe milsi. Myslite pozitivne, urobte radost s nejakou malickostou sebe alebo aj blizkym. To vam urobi dobre vzdy, najma ked ste na bojovej vyprave proti kaloriam. Chodte na koncert, do divadla, kina. Urobte si prijemny kupel. Damy mozu zajst ku kadernicke, kozmeticke, muzi na futbal, prospesna moze byt aj masaz alebo sauna.
  • Najlepsi zabijak hladu su balastne latky. V hojnom mnozstve su zastupene v zelenine, strukovinach, celozrnnom chlebe. Zaplnia zaludok, clovek ma pocit sytosti.
  • Nechajte vytah odist.
  • Domace prace spaluju kalorie uz pri desiatich minutach cinnosti.

MUDr. Imrich Kunay


... spat na prehlad clankov 

KOZOROZEC
22.12.-20.1.
Vase vystupenia na verejnosti budu mat kladnu odozvu a vy postupite o stupienok vyssie. Ak sa najdu nejaki neprajnici, lahko si s nimi poradite.

VODNAR
21.1.-20.2.
Nedopustite, aby ste sa stali zavislym len na praci. Radsej si doprajte trochu relaxu, napr. chodte do spolocnosti a “vyburte” sa tam, nech to stoji, co to stoji.

RYBY
21.2.-20.3.
Mate pocit, ze vam pada strecha na hlavu, nedajte sa ovplyvnit pocitmi a toto obdobie rychlo prekonate. Naopak, nasledne vas cakaju same uspechy.

BARAN
21.3.-20.4.
Nedajte sa znechutit provokatermi, ktorym robi radost vase dusevne rozpolozenie. Naopak, vtipnou a rychlou reakciou ich velmi rychlo odbijete od seba. Ak to inak nepojde, nevyhybajte sa i tvrdsim slovam.

BYK
21.4.-20.4.
Vasu dobrosrdecnost oceni najblizsie okolie. Nedajte sa vsak zneuzivat osobami, ktore chcu vsetko len zadarmo. V takomto pripade si radsej najdite nejaku doveryhodnu vyhovorku.

BLIZENCI
21.5.-21.6.
Caka vas klud, po ktorom davno tuzite. Prekvapi vas to, lebo na take nieco nie ste zvyknuty. Vyuzite tieto chvile co najlepsie, lebo nebudu dlho trvat.

RAK
22.6.-22.7.
Vo vasom okoli panuje ruch, no vy lebedite. Ak vas niekto pozve do spolocnosti, neodmietajte, caka vas zaujimavy dialog.

LEV
23.7.-23.8.
Zlozite uplynule obdobie vas obohatilo o nove poznanie, poucili ste sa aj z vlastnych chyb. Nestracajte sebadoveru, ved len ten, komu nechyba sebakritika, napreduje.

PANNA
24.8.-23.9.
V tychto dnoch vas caka vela prace, mali by ste si na nej dat zalezat, nakolko ju bude posudzovat vela ludi. Nevyhybajte sa kontaktom, pomozu vam vyriesit niektore pre vase okolie dolezite veci.

VAHY
24.9.-23.10.
Mali by ste si dat pozor na zdravie a konecne nastupit na dovolenku, pripadne na predlzeny vikendovy relax. Pomoze i dobra kniha alebo dobry film, pri ktorych zabudnete na kazdodenne starosti.

SKORPION
24.10.-22.11.
Hoci budete mat vela prace, potesi vas skutocnost, ze niektori ludia vam dobre a pohotovo poradia. Pomozu vam ku kvalitne a odborne odvedenej praci.

STRELEC
23.11.-21.12.
Nespekulujte, ale dajte sa do prace a vysledok sa coskoro dostavi. Bez zbytocneho zdrziavania sa dostanete omnoho dalej, akoby ste predpokladali. Nemala by vam chybat hlavne odvaha.


... spat na prehlad clankov

Nikotinova iluzia

Svajciarski lekari tvrdia, ze vsetci fajciari, ktori presli zo silnych cigariet na tzv. “light”, aby zmensili riziko ochorenia na rakovinu pluc – klamu seba samych. V rokoch 1974-94 preskumali 7423 pripadov rakoviny pluc. V spravach vydanych pred rokom 1990 poukazovali na viac-menej rovnomerne rozlozenie rakovinou napadnutych casti dychacich ciest. V rokoch 1990-94 sa prudko zvysil pocet ochoreni na rakovinu spodnej casti dychacich ciest. Tuto skutocnost lekari dali do suvislosti so zavedenim predaja lahkych cigariet obsahujucich menej nikotinu. Ukazalo sa, ze fajciari, ktori sa preorientovali zo silnych cigariet na slabsie, podvedome silnejsie vdychuju dym, ktory sa vdaka tomu dalej dostane.

Vyskumy Svajciarov dokazuju, ze pocet ochoreni na rakovinu nasledkom zavedenia cigariet typu “light” sa vobec nezmensil, len sa zmenila najcastejsie napadana oblast, cize “light” napadaju s ronakou silou ako “strong”, ale nizsie.


... spat na prehlad clankov

Jedalny listok od 30.8.- 4.9.1999

Pondelok 30.8.
I. zmena

Polievka: Kelova s ryzou, chlieb
Ciganska rostenka, ryza, salat
Sikul. brav. rezen, knedla
Horehronske spagety
Salat francuz. so sampinonmi

II.-III. zmena
Polievka: Gulasova, chlieb
Mexicky gulas, ryza, salat
Belehr. brav. rezen, zem., salat

Utorok 31.8.
I. zmena

Polievka: Drzkova, chlieb
Vyp. brav. rezen, zemiaky
Madarsky gulas, cestovina
Slivkove knedle, kakao
Salat cestovin. so zeleninou

II.-III. zmena
Polievka: Sosovicova kysla, chlieb
Kur. stehno na paprike, cestovina
Jarna sekana, zemiaky, salat

Streda 1.9.
SVIATOK

Stvrtok 2.9.
I. zmena

Polievka: Hov. s pec. halus., chlieb
Vyp. karbonatok, zem. salat
Svieckova na smotane, knedla
Sojovy gulas, cestovina
Letny salat

II.-III. zmena
Polievka: Sedliacka, chlieb
Brav. rezen na sam., ryza, salat
Burgun. hov. pecienka, knedla

Piatok 3.9.
I. zmena

Polievka: Kap.s klobasou, chlieb
Znojem. hov. pecienka, ryza, salat
Dom. zabijacka, zemiaky, cvikla
Sisky s dzemom, kakao
Salat zelenin. s jablkami

II.-III. zmena
Polievka: Hras. kremova, chlieb
Vyp. syr, zemiaky, tat. omacka
Morc. maso na azij. sposob, ryza

Sobota 4.9.

Polievka: Francuzska, chlieb
Udene maso, kapusta, knedla

Jedalny listok od 6. do 11. 9.1999

Pondelok 6.9.
I. zmena

Polievka: Sosovicova, kysla, chlieb
Burgun. hov. pec., cestovina
Brav. maso na samp., ryza, salat
Fliacky s kapustou
Salat zeleninovy s jogurtom

II.-III. zmena
Polievka: Fazulkova kysla, chlieb
Udene maso, kapusta, knedla
Vypraz. karbonatok, zem. salat

Utorok 7.9.
I. zmena


Polievka: Rol.s krup. halus., chlieb
Segedinsky gulas, knedla
Prir. brav. rezen, zemiaky, salat
Miesana zelenina, vol. oko
Salat francuz. sampinonovy

II.-III. zmena
Polievka: Kapustova, chlieb
Goralska pochutka, cestovina
Rostenka na slanine, ryza, salat

Streda 8.9.
I. zmena

Polievka: Slov. sajtlava, chlieb
Mexicky gulas, ryza, salat
Vyp. brav. rezen, zemiaky, salat
Rolnicke zemiaky, uhorka
Salat cestov. s paprikou a sunkou

II.-III. zmena
Polievka: Furmanska, chlieb
Vyp. rybie file, zemiaky, salat
Brav. rezen na hubach, tarhona

Stvrtok 9.9.
I. zmena

Polievka: Horacka, chlieb
Pec. kur. stehno, ryza, kompot
Plnena paprika, knedla
Tofu na kan. sposob, zemiaky
Salat vitaminovy s jablkami

II.-III. zmena
Polievka: Hov. s pec. halus., chlieb
Vyp. brav. rezen, zemiaky, salat
Hov. varene, chren.omacka, knedla 

Piatok 10.9.
I. zmena

Polievka: Zeleninova, chlieb
Belehr. brav. rezen, zem., salat
Hov. file na paprike, cestovina
Dukat. buch. s vanil. kremom
Salat fazul. so sun. a chrenom

II.-III. zmena
Polievka: Paradajkova, chlieb
Znoj. hov. pecienka, ryza, salat
Bravcovy perkelt, cestovina

Sobota 11.9.
Polievka: Sedliacka, chlieb
Polsky rezen, slov. ryza, salat


... spat na prehlad clankov

Blahozelame nasim jubilantom

V septembri si pripominaju pracovne jubileum

40-rocne:
Blazej KAPAJCIK, Eduard PROKOPEC, Martin FILLO, Dusan MERES, Jan PEPICH, Miroslav TAUCHYN, Vojtech SVANTNER

35-rocne
Miroslav SPISIAK, Cyril MIHNAK, Anton SOLIAR, Milan CIPCIAR, Marian MOJZIS, Ing. Lubomir LONGAUER, Jozef SUCHY, Juraj KOVAC, Peter KVIETOK, Pavol VALO, Emil JAKUBEC, Jan CIPCIAR, Karol KRAMLA, Pavel LUPTOVCIAK, Jozef STELLER

30-rocne
Maria KRNACOVA, Mikulas SOBOTA, Jan LEITNER, Dusan KUBIZNIAK, Jan MICHALCIK, Jozef SLABENI, Milan RONCAK, Ernest TAPAJCIK, Jan KERTESZ, Jan TAPAJCIK, Miroslav KUDELKA, Miroslav PETKO, Ivan TAGAJ, Anna MARKUSOVA, Lubomir FLASKA, Vladimir POTKANY, Jozef LEITNER, Marian LONGAUER, Juraj GAJDOS, Stefan OVCIARIK, Dusan GRISNIK, Jan HUDAK, Milan SPISIAK, Miroslav LOVAS, Jozef LEHOCKY, Dusan KOREN, Jan BERCIK, Frantisek BABIC, Jozef LATINAK, Anton ZIVCAK, Ivan SVANTNER, Vladimir PREDAJNIANSKY, Ivan SCHVARZBACHER, Ivan PREDAJNIANSKY, Vojtech BLAZENIAK, Vladimir BLAZENIAK, Frantisek POTOCAR, Dusan BUDAJ

25-rocne
Jozef BILIK, Maria REIZEROVA, Stefan KOREN, Jaroslav KUPEC, Milan RIDZON, Pavol FODOR, Emil JANCIAR, Juraj POTANCOK, Lubomir ISKRA, Jozef KAMENSKY, Jan SRNKA, Pavel TOMKA, Jaroslav CABAN, Ivan GAZDIK, Lubomir KLEMENT, Jozef MESIARKIN, Miroslav VRTAL, Anna BRUNOVSKA, Viera TOKAROVA, Peter SVANTNER, Jan STEGENA, Lubica TRAJTELOVA, Milan SCHWARZBACHER, Maria LUPTOVCIAKOVA, Jaroslav KOSTELNY, Jozef SCHWARZBACHER

20-rocne
Tatjana MUTISOVA, Jan KUCBEL, Anton BENNAR, Mgr. Olga KLEINOVA, Milan KAMENSKY, Julia PENIAKOVA, Jozef PLECHO, Eva KLEMENTOVA, Lubomir TISTIAN, Milos WEIS, Pavel BELKO, Peter BROZMAN, Jan CIBULA, Dusan GRAFIK, Slavomir KOZA, Miroslav BERAXA, Jan LIGAS, Kamil BOHACIK, Milan KRAMLA, Jan KNAZIK, Jan DAXNER, Peter SOJKA, Jan SNACKO, Juraj SCHMIDT, Pavol BELLA, Dusan PURDEK, Vladimir DEMIAN, Miroslav GBUR, Peter VOJTAS, Lubomir GOSTIAN, Rudolf STRBIK, Anna DURCIKOVA, Miroslav SKODA, Lubormi SARIK, Pavol STULAJTER, Jaroslav HARVANKA

Zivotne jubilea

55-rocne
Pavol LONGAUER, Stefan STULRAJTER

50-rocne
Peter KVIETOK, Jozef CAPKO, Maria BORAKOVA, Jaroslav STULAJTER


... spat na prehlad clankov

Zo zapisnika turistu
E T N A (3 323 m)

Je najvacsou cinnou sopkou Europy so snehovou ciapockou takmer po cely rok a s dymiacim kraterom. Lezi na Sicilii – najvacsom ostrove Stredozemneho mora, ktory je oddeleny od pevniny Messinskou uzinou. Preplavali sme ju lodou druhy julovy tyzden po prehliadke Rima, Vatikanu a nocnej nonstop jazde autobusom. Vtedy sme sa dostali z Europy do ineho sveta. Okrem tepleho podnebia a priezracneho mora nas fascinovala sicilska zmes historie a sucasnosti. Stoja tu vedla seba anticke chramy spolu s mesitami a palacmi. Utaborili sme sa v kempe priamo pri piescitej plazi Ionskeho mora na atraktivnom vychodnom pobrezi, vedla druheho najvacsieho mesta ostrova Catanie a priamo pod sopkou. Etna neustale “fajci” a vyfukuje kudol dymu k oblohe. Pritahuje oblaky. V Catanii obdivujeme palmy, pomarancovniky a ciernu lavu, ktora znicila mesto v roku 1669. Erupcie sopky sa opakuju kazdych sest rokov a naposledy boli v rokoch 1991-1993. Na treti den pobytu vyrazame za jasneho pocasia na vystup na Etnu. Uz cesta autobusom cez lavove pole, z ktoreho trci strecha zasypaneho domu, je zazitkom. Z parkoviska vo vyske 1 923 m pokracuje lanovka az do vysky 2 504 m. Nachadzaju sa tu lyziarske vleky vyuzivane v zimnej sezone. Dalej je moznost ist terennymi autami k mensim kraterom do vysky 3 000 m, ktorymi je Etna posiata ako bradavicami. Najvacsou atrakciou je tu pomaly vytekajuca zerava lava, z ktorej podnikavci odoberaju vzorku, lisuju do roznych tvarov a po vychladnuti ju hned na mieste predavaju ako suvenir.

My vsak slapeme k hlavnemu krateru. Vystup sa podoba miestamina chodzu po kopci cierneho uhlia a napredujeme systemom –krok vpred a dva kroky vzad. Vietor na nas zenie vsetok prach. Slnko pecie a ked to aj v tejto vyske tak necitit, vytahuje z nas dost sil. Zrazu sme pri hlavnom krateri vo vyske 3323 metrov nad morom. Vystupuje z neho stiplavy sirovodikovy dym a nuti nas zakryt si nos ciapkou a tak dychat. Rychlo fotime a rozhliadame sa po Sicilii, ktora lezi pod nami.Aj ked turistov bolo pri upati sopky vela, hore ku krateru vystupilo len zopar z nich. Zrazu citime detonaciu a sopka vymrstila zo svojich utrob skaly.

zeli9916.jpg (50924 bytes) Mesto Catania pod Etnou

Pokrac. v bud. cisle
Ing. Peter Mlynarcik


... spat na prehlad clankov

TURISTI ZP SPORT, a.s., v PYRENEJACH A NA MONT BLANCU
zelh9916.jpg (47051 bytes)V druhej polovici jula sa skupina clenov ZP SPORT, a.s., zlozena z clenov turistickeho a horolezeckeho oddielu, zucastnila na zajazde Pyreneje – Mont Blanc 1999, ktory bol organizovany Klubom Slovenskych turistov Namestovo a po Alpach, Dolomitoch, Skandinavii, Sardinii, Korzike a vlanajsich Dolomitoch bol uz siestym v poradi, na ktorom sa zucastnili aj nasi turisti. Zamerany bol na vysokohorsku turistiku na roznych miestach Spanielska a Francuzska, predovsetkym vsak na centralnu cast Pyreneji s ich najvyssimi vrchmi. Cesta do hlavneho centra nasho zaujmu – Pyreneji, bola dlha zhruba 2 200 kilometrov, a tak kazdemu z nas dobre padli kratke zastavky v Monacu, Andorre, ale hlavne vo Verdone, kde sme si prvy raz obuli turisticku obuv a na par hodin zamenili pobyt v autobuse za prijemny chlad hlbokeho kanonu. Aj okupanie sa v chladnej vode rieky pretekajucej kanonom, ktora je na vodu stedrejsich mesiacov rajom priaznivcov raftingu, padlo vhod

Prvym centrom Pyrenejskej turistiky sa na dva dni stalo spanielske Benasque. Po lahkej poobednajsej aklimatizacnej ture nasledoval celodenny vystup na vrchol Pyreneji – Pico de Aneto s nadmorskou vyskou 3 404 m. Podporovani silnou motivaciou – ved pre mnohych z nas to bola sanca na dosiahnutie svojho osobneho vyskoveho maxima – sme po vyse sedemhodinovom “bludeni” v slabo znacenom terene a prekonani prevysenia 1 600 m v krasnom pocasi dosiahli vrchol. Presun do druheho centra – francuzskeho Gavarnie – bol spestreny poobednajsou turou v kanone Ordesa, ktory je jednym z najvyhladavanejsich miest rovnomenneho Narodneho parku. Tu nas uchvatil predovsetkym nadherny vodopad Cola de Caballo na konci kanonu. Aj pobyt v Gavarnie bol dvojdnovy. Zdatnejsi ho vyuzili na dvojdnovy vystup na najvyssi vrch Narodneho parku Ordesa a treti najvyssi vrch Pyreneji Monte Perdido, ostatni vystupili na nie ovela nizsiu, ale blizsie polozenu trojtisicovku Taillon a zazili nezabudnutelny zazitok pri viac ako 400 metrovom vodopade Grande Cascade. Cestou spat sme sa zastavili v jaskyni Grottes de Betharm, svetoznamych Lurdach a historickej pevnosti Carcassone. Tym bol naplneny hlavny program zajazu, nakolko planovany trojdnovy pobyt v Chamonix na spiatocnej ceste nedaval vzhladom na pocasie velke sance na splnenie velkeho sna kazdeho vysokohorskeho turistu – vystup na Mont Blanc. Ved kolko turistov uz pod najvyssim kopcom Europy stravilo tyzdne a pocasie ich nepustilo na vrchol...?

Pokracovanie v buducom cisle
Ing. Jan Kmet
text pod foto: Vrchol Pico de Aneto (3 404 m.n.m.).


... spat na prehlad clankov

Sport v skratke
  • Clenovia Bezeckeho spolku Podbrezova pri ZP Sport a.s. sa zucastnili v sobotu, 21. agusta, 23. rocnika cestneho behu Gaderskou dolinou. Dvadsatkilometrovu trat absolvovalo 50 pretekarov, z ktorych najlepsie trat zabehol nas maratonec Pavol FASKO a v kategorii nad 50 rokov bol Dezider Smitka na 12. mieste.
  • Volejbalove druzstvo ZP 40 sa v dnoch 13. a 14. agusta zucastnilo medzinarodneho turnaja veteranov TATRA CUP OKTAN v Kezmarku. V kategorii nad 40 rokov bojovalo 9 druzstiev (z toho dva z Ukrajiny) v dvoch skupinach. Nasi muzi nepostupili do finale ale dokazali byt rovnocennym superom vsetkym zucastnenym druzstvam. Po prehrach s Bratislavou, Spisskou Novou Vsou a Uzhorodom zvitazili nad Vagonkou Poprad a v zaverecnom zapase nad Chemlonom Humenne. Vitazom turnaja sa stalo druzstvo z Ukrajiny.

... spat na prehlad clankov

I. rocnik tenisoveho turnaja o
“PUTOVNY POHAR RIADITELA ZP SPORT a.s.”
V sobotu, 14. augusta, sa uskutocnil I. rocnik tenisoveho turnaja o Putovny pohar riaditela ZP SPORT a.s., usporiadany pre obchodnych partnerov Zeleziarni Podbrezova a.s. a sponzorov ZP SPORT, a.s. Zucastnili sa ho obchodni partneri a sponzori zo Skorpion-u Zvolen, FUCHS-u Dubova, SANNING-u Prievidza, ZOS Zvolen, domaci hraci ZP a.s., ZP SKI Tale, a.s., Hotela Stupka, s.r.o. a tenisti z usporiadatelskeho ZP SPORT, a.s. Turnaj mal vybornu sportovu uroven. O tu spolocensku sa postaral technicky riaditel ZP a.s. a prezident tenisoveho klubu Ing. Jozef Marcok a personalny riaditel firmy, zaroven aj jej reprezentant, Mgr. Marian Zima.

Vysledky:

- v hlavnej sutazi jednotlivcov zvitazil Ladislav KARDHORDO (ZP a.s.), druhy skoncil Jan STULAJTER (ZP SPORT,a.s.), treti Zdeno HRBAN (ZP SKI, a.s.) a na stvrtom mieste sa umiestnil Juraj Kuzma (SANNING Prievidza),
- v Pohari utechy zvitazil Juraj Krivan ml. (ZP a.s),
- vo stvorhre zvitazila dvojica Marian Zima-Ladislav Kardhordo (ZP a.s.), na 2. mieste sa umiestnili Jozef Longauer-Bartolomej Holindak, treti skoncili Jozef Miklos-Peter Zohn (Hotel Stupka, s.r.o.), stvrta bola dvojica Simko-Novodomec (Skorpion Zvolen).Zaver tenisoveho podujatia patril vyhlasovaniu vysledkov a odovzdavaniu vecnych cien. Putovny pohar a ceny odovzdal technicky riaditel ZP a.s. a prezident Tenisoveho klubu pri ZP Sport, a.s., Ing. Jozef Marcok a riaditel ZP SPORT, a.s., p. Vladimir Vanik.Chceme podakovat vsetkym ucastnikom turnaja a tesime sa na II. rocnik v roku 2000.


... spat na prehlad clankov

FAN KLUB ZELEZIAR zacal svoju druhu sezonu

Dna 29. jula 1999 sa v hoteli Podbrezovan po druhy raz stretli priaznivci podbrezovskeho futbalu. Pred futbalovou sezonou 1999/2000 zhodnotili svoju cinnost, odsuhlasili zmeny v stanovach, volili novy vybor a rozoberali plany do buducnosti. Hlavnym zameranim FKZ aj nadalej zostava vychova fanusikov a organizovanie zajazdov na zapasy A muzstva. Popri tom vsak bude snaha podporovat aj nase B muzstvo a to najma na domacich zapasoch.

Pre sezonu 1999/2000 bol zvoleny vybor v nasledovnom zlozeni:

predseda – Ing. Ivan Zemko,
podpredsedovia – Ing. Marian Kurcik , Jozef Karas,
clenovia – Ladislav Gursky, Pavol Beraxa.

Dalsim bodom stretnutia bolo odsuhlasenie zmeny v clenskych poplatkoch. Tie pri prvom vstupe do FKZ ostali nezmenene, a to do veku 18 rokov – 50 Sk, starsi ako 18 rokov – 200 Sk, avsak pri predlzeni clenstva na dalsiu sezonu je to uz jednotny poplatok vo vyske 50 Sk. Vsetci clenovia FKZ budu mat aj nadalej 50% zlavu na poplatku na zajazd a navyse im bude uhradene vstupne na stadione superov. Preto verime, ze sa nase rady coskoro rozrastu a na zapasy u superov budeme chodit v hojnom pocte. Prihlasku, ktora musi obsahovat nasledovne udaje a to meno a priezvisko, adresu, telefon, datum narodenia a 2 fotografie, spolu s prislusnym poplatkom treba dorucit Ing. Zemkovi do podnikovej predajne, resp. pred a pocas zapasu na novu tribunu do sektoru FKZ. Dalsie informacie mozete ziskat na tel. cisle 645 3090, kde sa taktiez mozete prihlasovat na pripravovane zajazdy.

Ing. I. Zemko


... spat na prehlad clankov

futbal * futbal * futbal

Podbrezova-Puchov 2:1 (0:0)
Prve fazy zapasu boli pretaktizovane. Superi sa otukavali. Nakoniec aj prvy polcas skoncil bez golu. Druhy polcas vsak zacal zostra. V 49. minute rozhodca vylucil puchovskeho Kunza. V 59. minute po rohovom kope hostujuci Strba dal veduci gol. V 67. minute Doka krasnou strelou z hranice sestnastky vyrovnal. Enormnu snahu domacich korunoval v 82. minute Styvar, ktory dorazil loptu odrazenu od pravej zrde. Vynikajuci zapas z oboch stran, bojovny a takticky vykon domacich uspokojil hladisko. Pred 2100 divakmi rozhodoval Sekeres, zlte karty: Strba, Urge, Kadlec (vsetci Puchov), cervene karty: Kunzo (Puchov).


Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page