 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
| S Ing. Vladimirom Sotakom, generalnym riaditelom ZP a.s. |
Z diskusii nevyzijeme |
| Sme jedna z velmi mala prosperujucich
firiem Slovenska, v regione Horehronie jedina s poctom bliziacim sa
k styrom tisickam zamestnanych. Nie je preto nicim mimoriadnym skutocnost, ze
zaznamenavame caste navstevy vladnych cinitelov, poslancov NR SR i dalsich
vyznamnych predstavitelov statu, nevynimajuc zastupcov odborov. Vo stvrtok 5. augusta 1999
sa opatovne nahlasil na navstevu ZP a.s., predseda Rady OZ KOVO Emil Machyna, ktoreho
sprevadzala clenka Predsednictva Rady OZ KOVO Banskobystrickeho kraja Terezia Durikova. Od
ich ostatnej navstevy nasej spolocnosti uplynul presne rok. 5. augusta 1998 sa pan
predseda lucil s vedenim spolocnosti konstatovanim, ze ho “tesi, ze fabrika
prosperuje, co znamena, ze sa dari aj zamestnancom a moze sa darit aj odborom.” Navstevu odborarskych funkcionarov privital Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel ZP a.s. a kedze z kuloarov sme sa dozvedeli, ze diskusia bola velmi burliva, oslovili sme generalneho riaditela a poziadali o priblizenie podstaty rozhovorov: |
| - V prvom rade, pan predseda Rady OZ KOVO
Emil Machyna prisiel do nasej spolocnosti a tvaril sa, akoby tu nikdy predtym nebol.
Podla mojho nazoru sem prisiel pod dojmom svojich ciest po Slovensku a takto zacal aj
vystupovat. Pocas rozhovorov sa zaujimal hlavne o to, preco nasa spolocnost
nezamestnava viac zamestnancov a preco nie su a ci by nemohli byt u nas
vyssie mzdy. Snazili sme sa mu vysvetlit, ze pocet zamestnancov zavisi od zakazkovej
naplne. Nasi zamestnanci dostavaju maximalne mozne mzdy, v sulade so zamerom udrzat
fabriku v zdravych cislach a v chode aj do buducnosti. Nemame zaujem robit tak,
ze za sest mesiacov rozdame vsetko a v siedmom budeme nuteni fabriku odstavit.
Ja osobne navstevam s takymito nazormi nakloneny nie som. Kazda fabrika vyzera tak,
ako v nej ludia, pocnuc od generalneho riaditela po posledneho robotnika robia. Aj
ked pojem posledny robotnik u nas neexistuje, pretoze som presvedceny ze
v nasich zeleziarnach vsetci maju svoju pracu. Je otazne, ci by sme nemohli robit aj
viac. Do buducnosti predpokladame, ze s takymto poctom zamestnancov dokazeme vyrabat
tovar vo vyssej hodnote, cim samozrejme zabezpecime este lepsiu zivotnu uroven nasim
zamestnancom. Poznatky z tejto navstevy ma nutia konstatovat, ze velmi nerad diskutujem s ludmi, ktori za nic nezodpovedaju a staci im len rozpravat ... a ist dalej. Nepredpokladam, ze v buducnosti budem komunikovat s panom E. Machynom na temy, ktore sa snazil v zeleziarnach rozvijat pocas uvedenej navstevy. Podla mojho nazoru, ak chceme, aby zeleziarne aj nadalej prosperovali, nemozeme sa spoliehat na nikoho a toboz nie na odborarskych funkcionarov. S kazdym, kto nas navstivil za uplynule roky, ci to boli niekolki predsedovia vlady, clenovia vlady, poslanci... sme sa vzdy snazili velmi otvorene, kriticky hovorit o tom, co sa nam na riadeni statu nepaci a co nepomaha ani zeleziarnam, ani mnohym fabrikam. Pravo na osobny nazor ma kazdy a moj je taky, ze tazko je diskutovat s ludmi, ktori nemaju pocit zodpovednosti, pretoze funkcie, ktore zastavaju ich k tomu nenutia. A na druhej strane, vztah vedenia ZP a.s. k svojim zamestnancom vobec v tomto roku nie je ovplyvneny skutocnostou, ze, na rozdiel od vlanajsieho roku, sme kolektivnu zmluvu podpisali. V tomto dokumente je zahrnute to, co mozeme pre nasich ludi zabezpecit, bez ohladu na skutocnost, ci existuju odborarski funkcionari alebo nie. Nasim poslanim je zabezpecovat prosperitu firmy a tak je pochopitelne, ze zamestnanci, ktori su za svoju pracu odmenovani pravidelnou mzdou, sa maju venovat praci a nie diskusiam s odborarskymi funkcionarmi. * Navstevu sprevadzali aj predseda ZV OZ KOVO p. Peter Duriancik a podpredseda p. Slavomir Stromko. Aky bol ich postoj? - Nadobudol som dojem, ze hlavne pan podpredseda je neinformovany, akoby nezil v tejto fabrike. Je to vsak odborarsky problem, ktory by ma nemal v buducnosti okradat o cas. Jedno je vsak iste. Myslim si, ze prvorade pre vsetkych by malo byt starat sa o to, aby bolo co robit a nie viest neplodne diskusie. Moje nazory sa nemusia nikomu z odborarskych funkcionarov pacit, ale skor ako zaujmu stanovisko, treba sa pozriet dozadu. Za nami su vysledky, ktore svedcia o tom, co sme urobili, aby sa mali ludia lepsie. O.K. |
PODAKOVANIE Vazeny pan generalny riaditel,dovolte, aby som sa po navrate do Pariza Vam i celemu vedeniu firmy uprimne podakoval za pomoc a spolupracu pri organizovani mojho pobytu v stredokraji a vo vasom prekrasnom regione. Rad by som znovu i na tomto mieste tak, ako som to tlmocil aj zainteresovanym predstavitelom na Slovensku – svoj obdiv k dielu, ktore ste vykonali za poslednych sedem rokov pri restrukturalizacii podniku Zeleziarne Podbrezova. Vas priklad ako vytvorit na viac ako 100-rocnej tradicii v uplne novych podmienkach a v zlozitom zahranicnom podnikatelskom prostredi prosperujucu a stabilnu firmu, je velmi povzbudzujuci pre celu nasu podnikatelsku sferu na Slovensku. Osobitne treba ocenit aj mimoriadne pozitivny vplyv vasej firmy na riesenie socialnych otazok, infrastruktury a rozvoj celeho regionu. Vsetky namety, ktore sme spolu prerokovali ma uputali a pokusim sa ich uplatnit v spolupraci medzi Francuzskom a Slovenskom. Budem rad, ked niektore z buducich pozitivnych vysledkov budeme moct prehodnotit aj pocas Vasej pripadnej navstevy v Parizi. Vladimir VALACH |
PODAKOVANIE Vazeny pan riaditel, v mene Obecneho uradu Myto pod Dumbierom a obcanov obce Vam a vasim pracovnikom dakujem za nezistnu pomoc, ktoru vas podnik Zeleziarne Podbrezova a vasi pracovnici poskytli obci Myto pod Dumbierom pri odstranovani skod sposobenych povodnou. Juraj Misani, starosta obce |
Majstrovstva sveta 1999 v zavesnom lietani |
| Do krajiny Apeninskeho polostrova pricestovala nasa vyprava 24. jula. Veducim druzstva reprezentujuceho Slovensku republiku bol Mgr. Marian Zima, asistentky Anna Nociarova a Lenka Zimova, piloti Ing. Juraj Sladky, Ferdinand Nizner, Ing. Bohumir Kolesar, Jozef Kunik, vsetci clenovia Delta klubu ZP SPORT a.s. Podbrezova a reprezentanti nominovani Zvazom zavesneho lietania Leteckej amaterskej asociacie SR ( ZZL LAA SR) Ing. Vlastimil Housek a Stefan Surlak z klubu zavesneho lietania zo Ziliny. | ||||||
| Horske mestecko Sigillio, leziace pod Monte Cucco, hlavnym
startoviskom majstrovstiev sveta, zilo culym ruchom uz pred ich velkolepym otvorenim. Organizatori slavnostnym ceremonialom otvorenia majstrovstiev sveta ocarili vsetkych ucastnikov. Bolo to predovsetkym netradicne, ale bombasticke uvitanie pilotov z celeho sveta, priblizujuce divadelne majstrovstvo Talianov. Nechybal vzlet heliom naplnenych balonov, ale aj tie mali netradicny, historicky dizajn. Striedali sa tu nadherne Talianky v krasnych kostymoch, nechybali charakteristicke benatske masky a veru ani slavnostna nalada. Bolo to ocarujuce a uzasne. V prve dni pobytu nas najviac sokovalo pocasie. Velka oblacnost, caste dazde, silny vietor, komplikovali niekolko dni priebeh majstrovstiev, cim celkom znemoznili treningovu pripravu nasej vypravy. Denny program bol nabity. Den zacinal pravidelne rannym stretnutim v centre, nasledovala porada veducich timov a nasledne okamzity odchod na urcene startovisko. Miesto urcenia zaviselo od poveternostnych podmienok a niekedy bolo vzdialene aj 60 – 70 km. Po preprave na stanovene miesto sa konal brifing priamo na kopci, vyhlasenie sutaznej discipliny a uz len let az do neskorych vecernych hodin. Nocera Umbra je krajina svojrazna a na orientaciu nielen vo vzduchu, ale i na zemi, hlavne pre cudzincov, velmi narocna. A tak sme pri kazdodennom zvazani z roznych miest zazivali niekedy mozno nezabudnutelne dobrodruzstva. Odlietanych osem sutaznych dni, na organizatormi proklamovane perfektne podmienky tejto oblasti, znamenalo len priemer. Aj netypicke pocasie zmarilo a pochovalo ambicie vitazstva viacerych timov i favoritov pre tieto majstrovstva. Nemec Guido Ghermann posledny uradujuci majster sveta z Australie, skoncil na 14. mieste, Rakusan Manfred Ruhmer, vitaz ME 1998 z Podbrezovej, zacinal po prvej discipline na 20. priecke v poradi jednotlivcov a najhorsie dopadol Gerolf Heinrichs z Rakuska, ktory bol v minulom roku vitazom predmajstrovstiev sveta na Monte Cucco a velkym favoritom tychto majstrovstiev. Skoncil na 49. mieste. Sutazne discipliny mali vzdialenost od najmensej 76,3 km po najdlhsiu, ktora merala 132,8 km. Doletel ju aj nas pilot Juraj Sladky. Ferdinand Nizner sadol 14 km pred cielom. Prvy den majstrovstiev, v ktory startovali piloti na Trepicci, bol velkou vzpruhou pre nas tim, lebo vsetci nasi piloti uleteli na urcenu trat a v celkovom hodnoteni skoncili 15. z 38 timov sveta. Vsetky dalsie dni a pribudajuce discipliny nasi piloti lietali s plnym nasadenim a vydali zo seba maximum. Intenzivna praca okolo zavesneho lietania v poslednych dvoch rokoch uz za ucasti ZP SPORT, a.s. Podbrezova, sa prejavila raketovym preskokom pozicie nasho timu pred reprezentacne druzstva susednych krajin, ktore nas pred casom este suverenne porazili. Divoke termicke prudy, ktore boli charakteristicke pre lietanie v udoliach pod pohorim Nocera Umbra a nebezpecne hlavne pre pristavanie, sa stali pascou pre nasich pilotov Jozefa Kunika a Stefana Surlaka. Obetou na pristavackach sa stali ich zavesne klzaky. Aj napriek okamzitej preciznej oprave uz piloti na nich nedokazali ulietat svojich konkurentov.
Vedenia majstrovstiev sveta sa ujali
Brazilcania a veducim pilotom sa stal aj u nas v minulom roku oblubeny
pilot Schmitz Betino . V jeho tesnom zavese nasledoval Manfred Ruhmer. Ukazalo sa ,
ze znacka Icaro, na ktorej lieta Manfred, je predsa len lepsia, ako Toples a Manfred
je lepsi taktik. V jednej z poslednych disciplin vyprovokoval Betina
k rychlemu letu a po naslednej chybe pri doklze na ciel, velmi tesne
majstrovstva vyhral. V timoch zvitazilo druzstvo Brazilie, nase reprezentacne
druzstvo obsadilo 18. miesto. Juraj Sladky sa umiestnil na 54. mieste
a Ferdinand Nizner na 60. mieste. A. Nociarova
|
Blahozelame Na otazku v 13. kole nasej sutaze spravne odpovedal ten, kto uviedol tri druhy zakonnych odvodov zo mzdy zamestnanca. Spravna odpoved tentokrat znela: “fond zamestnanosti, fond socialneho poistenia a fond zdravotneho poistenia”. Vitazom 13. kola sa stal, a trojdnovu velkonocnu lyzovacku v ZP SKI Tale, a.s., vyhral, Julius Astalos z kolajovej dopravy. Cenu venoval V. Vanik, riaditel akciovej spolocnosti ZP SPORT, a.s. Odpovede zo 14. kola posielajte do redakcie do 3. septembra 1999. Foto V. Kukolova |
 |
Pracovna urazovost |
| V oceliarni sa za uvedene obdobie vyskytli styri pracovne urazy, v porovnani s rovnakym obdobim predchadzajuceho roka o jeden uraz menej. Vo valcovni rur doslo k jedenastim pracovnym urazom. V roku 1998 za uvedene obdobie bolo devat pracovnych urazov. Vo zvarovni rur velkych priemerov, rovnako ako vlani, zaznamenali jeden pracovny uraz. V taharni rur 1 vzrastol pocet urazov, v porovnani s rovnakym obdobim 1998 o pat, zaznamenanim deviatich pracovnych urazov. Vo Vt 2, naopak, poklesol pocet urazov zo sedem na pat. Hutnicka druhovyroba vlani nemala za uvedene obdobie ziadny uraz, teraz doslo k jednemu pracovnemu urazu. Srotove pole evidovalo jeden pracovny uraz vlani a jeden sa vyskytol aj v tomto roku. V kolajovej doprave z vlanajsich styroch, tohtorocny pocet poklesol na dva pracovne urazy. V cestnej doprave, kde vlani zaznamenali jeden pracovny uraz, tento rok, pocas prvych sedem mesiacov nemali ziadny uraz. Strojarenska vyroba, rovnako ako vlani, evidovala jeden pracovny uraz. V elektroservise nemali ani v roku 1998, ani v tomto roku pocas uvedeneho obdobia ziadny pracovny uraz. V energetike zaznamenali v tomto obdobi jeden pracovny uraz, vlani nemali ziadny. Vo vyrobe naradia vlani neevidovali ziadny pracovny uraz, v tomto roku sa vyskytli dva. V odbore zasobovania vlani zaznamenali jeden uraz, v sucasnosti nemali ziadny. V ostatnych utvaroch v roku 1998 za obdobie prvych sedem mesiacov roku nebol evidovany ziadny pracovny uraz, teraz zaznamenali jeden. Celkove v nasej spolocnosti za uvedene obdobie roku 1999 vzrastol pocet urazov z vlanajsich ( sedem mesiacov) tridsatstyri na tridsatdevat pracovnych urazov. V pocte zameskanych kalendarnych dni sme v statistike zaznamenali pokles o stodvadsatpat zameskanych kalendarnych dni. |
| Bude vas zaujimat |
Neplatici pred sud |
| Koncesionarske poplatky za televizny a rozhlasovy
prijimac sa objavia uz na septembrovych uctoch SIPO, ktore Slovenska posta doruci do
vsetkych domacnosti. Vyplyva to z novely zakona o koncesionarskych poplatkoch,
ktore su jednym zo zdrojov financovania Slovenskej televizie a Slovenskeho rozhlasu. Vyska poplatkov zostava nezmenena – 75 Sk za televizny a 30 Sk za rozhlasovy prijimac mesacne, ale obcan sa uz nemusi kvoli ich platbe nikde prihlasovat. Ucet mu pride automaticky a ak prijimace nevlastni alebo je od platenia poplatkov v zakone oslobodeny, musi to dokazat cestnym vyhlasenim, pripadne dokladmi na to urcenymi. Inak mu hrozi pokuta 5 000 Sk za jednomesacne omeskanie platby. Na rozdiel od minulosti su poplatky i pokuty sudne vymahatelne. “Ak neplatic ani na zaklade druhej upomienky neuhradi poplatky, pripadne pokutu, STV zasle na sud navrh na predbezne opatrenia. Pred sudom bude dokazovat neplatic, ze nie je vlastnikom, prijimaca, nie STV, cize je to posunute na garde,” uviedol pre Pravdu ekonomicko – organizacny pracovnik STV Lubos Jarjabka. Obcan bude musiet predlozit cestne vyhlasenie, ze nie je vlastnikom prijimacov, s notarsky overenym podpisom, dorucit na referaty koncesionarskych poplatkov v sidlach STV a SRo. “Ked taketo cestne prehlasenie obdrzime, domacnosti fyzickych osob, ktore ho vystavili, preverime. Pre tento ucel si zapoziciame z CR pristroj, ktory na vzdialenost 30 metrov dokaze identifikovat zapnuty prijimac bez toho, aby sme do bytu vstupili,” spresnil Jarjabka. Ako dodal, STV uvazuje aj o zmluve so sukromnou firmou, ktora by podobne, ako v Cechach, zistovala neplaticov medzi pravnickymi osobami a preukazovala, ze maju vo svojom vlastnictve TV prijimace. Na rozdiel od fyzickych osob, ktore platia jeden poplatok za viacere pristroje, pravnicke osoby platia poplatky sice v rovnakej vyske, ale za vsetky prijimace, ktore su v ich vlastnictve. prevzate: Pravda 9.VIII.99 |
V juni 20,51 percentna miera nezamestnanosti |
Okresny urad prace informuje: |
| POCET NEZAMESTNANYCH | 7 723 | Dispon. pocet: 7 357 |
| z toho zien | 3 581 | |
| obcania so ZPS | 306 | |
| absolventi | 574 | |
| STRUKTURA NEZAMESTNANYCH | ||
| VS | 172 | |
| USO | 1 538 | |
| US | 3 346 | |
| ZS | 2 283 | |
| bez vzdelania | 383 | |
| VEKOVA STRUKTURA | ||
| do 19 rokov | 1 157 | |
| od 19 do 29 rokov | 2 324 | |
| od 30 do 39 rokov | 1 803 | |
| od 40 do 49 rokov | 1 749 | |
| nad 50 rokov | 689 | |
| PODLA DLZKY NEZAMESTNANOSTI | ||
| do 6 mesiacov | 2 515 | |
| od 6 do 12 mesiacov | 1 737 | |
| od 12 do 24 mesiacov | 1 635 | |
| nad 24 mesiacov | 1 836 | |
| pocet volnych pracovnych miest | 54 |
| Tip na vikend | ||
| Navstivte Kastiel v Betliari | ||
|
Organizacne normy a dodatky
k nim
Individualne riadiace akty a informacne akty GR vydane oddelenim Pol od 21.6.1999 do 20.8.1999 ROZHODNUTIA c.11/99 Objektivizacia noriem obsadenia Poznamka: Platne organizacne normy a individualne riadiace akty su v plnom zneni k nahliadnutiu vsetkym uzivatelom INTRANETU na nasledovnej adrese: http://dbmis/informatika/VPN/Index.htm |
 |
|
| - Prevadzkyschopnost prideleneho automobiloveho
parku ZP a.s. zabezpecuje cestna doprava uz dva roky prostrednictvom autoservisu.
Najnovsou investicnou akciou, danou do uzivania v juli, bola pristavba servisu. Do
novych priestorov bol premiestneny pneuservis, nachadza sa tu autoumyvaren
s cistickou odpadovych vod, tester motorov “BOSCH” a brzdova stolica
“MAHA”. Sustredenim a rozsirenim servisnych sluzieb do pristavby autoservisu sme dosiahli kvalitativne vyssiu uroven odbornej pripravy automobilov na STK (stanicu technickej kontroly). Doteraz sme firemne vozidla pripravovali na pravidelnu kontrolu v STK vizualnou kontrolou jednotlivych casti a naslednou opravou. Nevyhodou uvedeneho systemu, napr. pri kontrole brzd bolo nedostatocne odskusanie ich funkcnosti, nemohli sme ich odborne testovat. Nova brzdova stolica “MAHA” je stopercentnym ukazovatelom stavu brzdoveho systemu vozidla, co je velkym prinosom hlavne pre pozicovnu referentsky riadenych vozidiel a spolu s testovacim zariadenim motorov su prioritnymi sluzbami v preventivnej starostlivosti o automobilovy park firmy. Tester motorov ulahcuje automechanikom pracu pri zistovani chyb motora, s naslednym odstranovanim mensich chyb, co pomaha predchadzat vaznejsim porucham. Vsetky typy novsich automobilov - vyssej kategorie, ako napr. AUDI, OCTAVIA, maju pri vymenach olejov a naplni “system nulovania” (vynulovanie pocitaca), ktory sme doteraz nemohli robit. Tester motorov posilneny vyhladavacom chyb WAG, nam umoznuje uskutocnovat aj spominany servis vozidiel, ktore uz maju po zarucnej dobe. Automobily v zarucnej dobe, s povinnymi zarucnymi prehliadkami, postupujeme autorizovanym servisom. * Cisticka POZ 1 (prietocne odolejovacie zariadenie) zabranuje znecistovanie vodnych tokov ropnymi latkami. Ake aktivity rozvijate v oblasti emisii? - V suvislosti so zavadzanim noveho environmentalneho systemu ISO 14 000 a s vykonavanim “mokrej udrzby” karoserie a podvozkov je pre cistenie odpadovych vod a zamedzovanie uniku ropnych latok do vodnych tokov v autoservise nainstalovane prietocne odolejovacie zariadenie POZ 1 od firmy AQUEX s.r.o, Banska Bystrica. Cistickou prechadza odpad z:
|
| V oblasti cistoty ovzdusia sa uz dlhsi cas zaoberame
myslienkou vykonavania emisnych kontrol. V sucasnosti vykonavame len nastavenie
motora podla predpisanych emisnych hodnot, tzv. “ nastavenie emisii”. Autoservis ZP a.s. nadobudnutim velmi kvalitnych diagnostickych zariadeni zabezpecuje pre pozicovnu, ako aj pre referentsky riadene vozidla efektivnejsie vykonavanie priebeznych kontrol, s moznostou okamzitej napravy. Uvedene sluzby nasho autoservisu poskytujeme v ramci volnych kapacit aj pre sukromne vozidla zamestnancov firmy a v buducnosti by sme chceli spristupnit autoservis aj sirokej verejnosti. |
 |
| Zo sveta ocele |
Trinecke zelezarny napriek pretrvavajucej recesii na trhu s hutnickym materialom predpokladaju v tomto roku zisk 246 mil. korun, co je o 36,5 mil. korun viac ako vlani. Spolocnost uzatvorila velmi vyznamny trojrocny obchodny kontrakt so svajciarskou firmou CMC TRADING AG, na export valcovaneho materialu z vlastnej produkcie v hodnote okolo 8,5 mld. korun do krajin Europskej unie a USA.
DoSol Galva, kanadske joint-venture na ziarove pozinkovanie, v ktorom ma francuzska spolocnost Sollac 20-percentny podiel, planuje zacat vyrobu v 3. stvrtroku 1999. Jej partnerom s 80-percentnym podielom v tomto joint-venture je kanadsky vyrobca ocele – spolocnost Dofasco. Pred dokoncenim je vystavba novej linky v Hamiltone. DoSol Galva bude mat vyrobnu kapacitu 450 tisic ton ziarovo pozinkovanych plechov rocne s maximalnou sirkou 1829 mm. Orientovat sa bude najma na severoamericky automobilovy trh, pricom poskytne “konkurencnu alternativu nakladov elektrolyticky pozinkovanym materialom”.
Rakuska spolocnost Voest Alpine Stahl AG, zapadoeuropsky vyrobca ocele, ktory sa nachadza najblizsie ku Kosovu, ocakava, ze dopyt po oceli v suvislosti s rekonstrukciou tejto oblasti bude znacny. Europska asociacia vyrobcov zeleza a ocele Eurofer uviedla, ze zariadenia na vyrobu ocele v tejto oblasti zostali prevazne neposkodene. Vyroba vsak moze zostat urcity cas prerusena v dosledku nedostatku surovin a paliv. Menej znamy kosovsky vyrobca ocele Kurum investoval do zariadeni v Elbasane v Albansku, ktore odstavili po kolapse komunizmu. Kurum planuje v tomto roku vyrabat priblizne 90 tisic ton ocele, v roku 2000 uz 250 000 ton a planuje exportovat do Bosny a Kosova.
V europskom priemysle vyrobia o 20-40 percent viac pozinkovanej ocele nez je trh schopny prijat. Uviedol to Rik van Thiel, riaditel belgicko-holandskeho podniku Bammens Groep na konferencii v Madride. Nasledkom su straty v podnikoch, vytvaranie fuzii a preberania. V minulych rokoch enormne stupla celkova kapacita. Kvoli prevladajucej nadbytocnej ponuke v Europe vyraba Bammens len 100 000 ton pozinkovanej ocele rocne. Rocna vyrobna kapacita je 150 000 ton. |
* nasa aknekta * nasa anketa * nasa anketa * nasa anketa * nasa anketa * |
Erik Gonda, student
STU Bratislava, fakulta strojnicka: Marian BOHACIK, student TU
Kosice, fakulta elektrotechniky a informatiky: Mikulas PAUCO, student UKF v Nitre,
aprobacia fyzika – informatika: Michal PENIAK, student TU Kosice, fakutla
strojnicka: Tomas SVANTNER, student UMB Banska Bystrica
– ekonomicka fakulta: |
| Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni |
SOCIALNA OBLAST – III. cast |
| Zdravotnictvo |
| Bratska pokladnica hradila, ako sme uz spominali
v predchadzajucom sutaznom texte, podpory v case nemoci a urazu, lekarske
osetrenie, vydavky za lieky a potreby nemocnice. Zavod v Podbrezovej mal zo zaciatku jedneho lekara a zdravotnicky personal. V rokoch velkej rekonstrukcie zavodu (1880-1885) sa zacalo pri ceste do Hornej Lehoty s vystavbou maleho lazaretu, ktory mal dve miestnosti a kuchynu. V roku 1893 bola postavena nemocnica v priestoroch garazi. Mala dve miestnosti pre pacientov s asi 20 lozkami a operacnu salu. Posobili v nej dvaja zavodni lekari a zdravotnicky personal. Vystavba nemocnice suvisela s prelozenim spravy Hroncianskeho komplexu z Hronca do Podbrezovej. Po vypuknuti 1. svetovej vojny bol podbrezovsky zavod vyhlaseny 2. augusta za vojnovy objekt. Zhorsujuca sa situacia v zasobovani, s tym suvisiaca nedostatocna vyziva a vycerpanost robotnikov z vyssich pracovnych vykonov, sposobovala zvysenu chorobnost a sirenie roznych epidemii. Vplyv na zvysovani chorobnosti mala aj pritomnost vojenskych zajatcov v zavode, ktori doplnali rady zamestnancov. Medzi zajatcami vypukla epidemia skvrniteho tyfusu a zaznamene boli aj dva pripady azijskej cholery. Najviac rozsirenym ochorenim v roku 1918 bola spanielska nadcha, ktora si vyziadala niekolko ludskych obeti. Na zhorsovanie zdravotnych podmienok vplyvala aj skutocnost, ze zavodna nemocnica bola vyuzivana na vojenske ciele a zvysovanim pocetu osetrovanych. S uplatnenim gentskeho systemu sa mnozili ponosy na lekarske sluzby – robotnikom z vidieka a ich rodinnym prislusnikom chybala lekarska starostlivost. Zakon o urazovom poisteni problem nemocenskeho poistenia neriesil, nemocenske prispevky boli aj nadalej velmi nizke a zdravotnicka starostlivost bola minimalna. Bratska pokladnica poskytovala nadalej len najlacnejsie lieky, pripadne liecenie vo svojich zariadeniach. Hygienicke pomery v zavode a v salandach boli uplne nevyhovujuce. Chybali najelementarnejsie hygienicke zariadenia (neboli ziadne umyvarne). Robotnici sa darmo dozadovali obnovy prevadzky v zavodnych kupeloch, ktore boli postavane uz v monarchii (mali 7 vani, parny kupel).
|
Otazka 14. kola Kedy boli zrusene kupele v Podbrezovej: |
| Skodi pocitac nasmu zdraviu? |
Co je to ergonomia Skuste si
predstavit - ram dveri je vo vyske vasej hrude, topanky sa zavazuju vzadu nad patou,
ceruzka ma priemer ako rurka z radiatora a neda sa poriadne chytit do ruky...
Absurdne, vsak? Absurdity sa v zivote vyskytuju, ale v beznom zivote sa stretavame s mnozstvom predmetov, ktore su prisposobene nasim potrebam. Staci vsak niekedy mensi odklon napr. od vasich anatomickych vlastnosti, a hned to citit. Ak ste niekedy pracovali s lopatou alebo sekerou, tak ste to mozno zazili - pluzgier. Na vine nemusela byt len vasa nezvyknuta makka pokozka dlani, ale aj neprisposobeny tvar poriska. Sekery sa dnes pouzivaju menej, coho vsak pribuda, to su osobne pocitace. Tie su zdrojom nielen nasej nebyvalej produktivity prace, ale aj stresov a veru aj zdravotnych problemov.
Samozrejme, dovodov moze byt viac - vonku je nizky tlak, obchadza vas chripka, dostali ste upomienku z banky... Na vine vasich problemov moze vsak byt nespravne pouzivanie pocitaca. Prisposobit si pocitac svojim potrebam neznamena len nakupit vhodny softver a napr. dobru tlaciaren, ale aj naucit sa pouzivat pocitac v zmysle ergonomie. Definicia ergonomie Ergonomiu mozno definovat rozne, pretoze je to interdisciplinarna vedna disciplina, vyuzivajuca poznatky mnohych humanitnych, najma lekarskych a technickych vied. Najcastejsie sa ergonomia (z greckych slov ergon = praca a nomos = zakon) oznacuje ako vedna disciplina skumajuca vztah cloveka k pracovnemu prostriedku (stroju, nastroju) a pracovnemu prostrediu za ucelom humanizacie techniky. Ergonomia prace na pocitaci nielen vyuziva vseobecne poznatky z ergonomie ale aj zohladnuje specificke podmienky pri praci s pocitacom, najma pracu za obrazovkoumonitora. Ergonomia vyuziva a aplikuje poznatky z hygieny prace,
antropologie, antropometrie, fyziologie, psychologie, priemyselneho designu pri
konstrukcii priemyselnych vyrobkov a projektovani pracovneho prostredia. Cielom je
vytvorenie suladu medzi prirodou, clovekom a jeho technickymi produktami. Ergonomia prace
na pocitaci nielen vyuziva vseobecne poznatky z ergonomie ale aj zohladnuje specificke
podmienky pri praci s pocitacom Ergonomia prace na pocitaci nam jednoducho radi ako si prisposobit pracovne prostredie, pocitac a dalsie jeho casti tak, aby sa nam s nim co najefektivnejsie pracovalo bez vynalozenia zbytocneho usilia s ohladom na ochranu nasho zdravia. Vznik ergonomie Tak, ako aj mnohe ine odbory ludskej cinnosti, uzrela svetlo sveta veda nazvana neskor ergonomia. Ked US AIR FORCE vo svojich laboratoriach a leteckych zakladniach testovala novovyvinute bojove lietadla, narazila na problem mimoriadnej zlozitosti ovladanie tejto vtedy spickovej vojenskej techniky. Pilotovanie tychto strojov v bojovych podmienkach presahovalo ludske moznosti a schopnosti. Boli sice na svoju dobu technicky takmer neprekonatelne, avsak vo vojenskych bojovych operaciach neovladatelne a teda nakoniec nepouzitelne. Toto zistenie nakoniec viedlo k rozsiahlym vyskumom a meraniam zameranym na ziskanie informacii obiologickych, fyziologickych, psychologickych a antropometrickych moznostiach cloveka za ucelom prisposobenia konstrukcie strojov tymto moznostiam, postupne vznika samostana veda - ergonomia.V priebehu poslednych 15 rokov sa prudko zvysil zaujem odbornikov aj o sferu vyskumu zdravotnych ucinkov sposobu konstrukcie a pouzivania pocitacov na cloveka. Konali sa styri svetove kongresy na temu Praca so zobrazovacimi jednotkami (pocitacmi). Kazdy druhy rok sa v Japonsku konaju konferencie na temu Interakcia ludia - pocitace, publikuje sa mnozstvo studii a sprav. Vysledky vyskumov boli premietnute do viacerych odporucanych a zavaznych legislativnych opatreni. Jednou z nich je napriklad smernica Rady Europskej unie c.90/270/EEC.Vyznam ergonomie v pracovnom procese. Vytvorenie suladu medzi technickym riesenim, funkciou vyrobku a ich prisposobenie ludskym moznostiam a potrebam nie je samoucelne. Prinosy su preukazatelne - pocnuc takou obycajnou vecou ako je prijemny pocit z prace v prijemnom prostredi na lahko ovladatelnych strojoch, az po dokumentovatelne zvysenie pracovnych vykonov, ci znizenie chybovosti. Medzi tym stoji rad dalsich efektov, ako je napriklad znizenie praceneschopnosti, ci chorob z povolania, alebo niektorych z foriem pracovnej unavy.V obdobi rychle sa rozsirujuceho nasadenia pocitacov aj na Slovensku v mnohych oblastiach, prudko rastie vyznam uplatnovania ergonomickych principov pri praci s pocitacmi. Znizenie zataze na cloveka v pracovnom procese, sposobenej jeho interakciou s pracovnymi prostriedkami a pracoviskom samotnym, moze ucelnym uplatnenim poznatkov ergonomie prinasat: Pre organizaciu - pre pracoviska s pocitacmi, kde sa vyzaduje vysoky stupen
koncentracie pozornosti (pri uctovani dokladov, programovani, narocnej praci DTP...) sa
odporuca volit svetle odtiene modrej a zelenej |
MUDr. Imrich Kunay |
| KOZOROZEC 22.12.-20.1. Vase vystupenia na verejnosti budu mat kladnu odozvu a vy postupite o stupienok vyssie. Ak sa najdu nejaki neprajnici, lahko si s nimi poradite. VODNAR RYBY BARAN BYK BLIZENCI RAK LEV PANNA VAHY SKORPION STRELEC |
Nikotinova iluzia Svajciarski lekari tvrdia, ze vsetci fajciari, ktori presli zo silnych cigariet na tzv. “light”, aby zmensili riziko ochorenia na rakovinu pluc – klamu seba samych. V rokoch 1974-94 preskumali 7423 pripadov rakoviny pluc. V spravach vydanych pred rokom 1990 poukazovali na viac-menej rovnomerne rozlozenie rakovinou napadnutych casti dychacich ciest. V rokoch 1990-94 sa prudko zvysil pocet ochoreni na rakovinu spodnej casti dychacich ciest. Tuto skutocnost lekari dali do suvislosti so zavedenim predaja lahkych cigariet obsahujucich menej nikotinu. Ukazalo sa, ze fajciari, ktori sa preorientovali zo silnych cigariet na slabsie, podvedome silnejsie vdychuju dym, ktory sa vdaka tomu dalej dostane. Vyskumy Svajciarov dokazuju, ze pocet ochoreni na rakovinu nasledkom zavedenia cigariet typu “light” sa vobec nezmensil, len sa zmenila najcastejsie napadana oblast, cize “light” napadaju s ronakou silou ako “strong”, ale nizsie. |
| Jedalny listok od 30.8.- 4.9.1999 Pondelok 30.8. Polievka: Kelova s ryzou, chlieb II.-III. zmena Utorok 31.8. Polievka: Drzkova, chlieb II.-III. zmena Streda 1.9. Stvrtok 2.9. Polievka: Hov. s pec. halus., chlieb II.-III. zmena Piatok 3.9. Polievka: Kap.s klobasou, chlieb II.-III. zmena Sobota 4.9. Polievka: Francuzska, chlieb |
Jedalny listok od 6. do 11. 9.1999 Pondelok 6.9. Polievka: Sosovicova, kysla, chlieb II.-III. zmena Utorok 7.9. II.-III. zmena Streda 8.9. Polievka: Slov. sajtlava, chlieb II.-III. zmena Stvrtok 9.9. Polievka: Horacka, chlieb II.-III. zmena Piatok 10.9. Polievka: Zeleninova, chlieb II.-III. zmena Sobota 11.9. |
Blahozelame nasim jubilantom V septembri si pripominaju pracovne jubileum 40-rocne: 35-rocne 30-rocne 25-rocne 20-rocne Zivotne jubilea 55-rocne 50-rocne |
Je najvacsou cinnou sopkou Europy so snehovou ciapockou takmer po cely rok a s dymiacim kraterom. Lezi na Sicilii – najvacsom ostrove Stredozemneho mora, ktory je oddeleny od pevniny Messinskou uzinou. Preplavali sme ju lodou druhy julovy tyzden po prehliadke Rima, Vatikanu a nocnej nonstop jazde autobusom. Vtedy sme sa dostali z Europy do ineho sveta. Okrem tepleho podnebia a priezracneho mora nas fascinovala sicilska zmes historie a sucasnosti. Stoja tu vedla seba anticke chramy spolu s mesitami a palacmi. Utaborili sme sa v kempe priamo pri piescitej plazi Ionskeho mora na atraktivnom vychodnom pobrezi, vedla druheho najvacsieho mesta ostrova Catanie a priamo pod sopkou. Etna neustale “fajci” a vyfukuje kudol dymu k oblohe. Pritahuje oblaky. V Catanii obdivujeme palmy, pomarancovniky a ciernu lavu, ktora znicila mesto v roku 1669. Erupcie sopky sa opakuju kazdych sest rokov a naposledy boli v rokoch 1991-1993. Na treti den pobytu vyrazame za jasneho pocasia na vystup na Etnu. Uz cesta autobusom cez lavove pole, z ktoreho trci strecha zasypaneho domu, je zazitkom. Z parkoviska vo vyske 1 923 m pokracuje lanovka az do vysky 2 504 m. Nachadzaju sa tu lyziarske vleky vyuzivane v zimnej sezone. Dalej je moznost ist terennymi autami k mensim kraterom do vysky 3 000 m, ktorymi je Etna posiata ako bradavicami. Najvacsou atrakciou je tu pomaly vytekajuca zerava lava, z ktorej podnikavci odoberaju vzorku, lisuju do roznych tvarov a po vychladnuti ju hned na mieste predavaju ako suvenir. My vsak slapeme k hlavnemu krateru. Vystup sa podoba miestamina chodzu po kopci cierneho uhlia a napredujeme systemom –krok vpred a dva kroky vzad. Vietor na nas zenie vsetok prach. Slnko pecie a ked to aj v tejto vyske tak necitit, vytahuje z nas dost sil. Zrazu sme pri hlavnom krateri vo vyske 3323 metrov nad morom. Vystupuje z neho stiplavy sirovodikovy dym a nuti nas zakryt si nos ciapkou a tak dychat. Rychlo fotime a rozhliadame sa po Sicilii, ktora lezi pod nami.Aj ked turistov bolo pri upati sopky vela, hore ku krateru vystupilo len zopar z nich. Zrazu citime detonaciu a sopka vymrstila zo svojich utrob skaly.
Pokrac. v bud. cisle |
| TURISTI ZP SPORT, a.s., v PYRENEJACH A NA MONT BLANCU |
 V druhej
polovici jula sa skupina clenov ZP SPORT, a.s., zlozena z clenov turistickeho
a horolezeckeho oddielu, zucastnila na zajazde Pyreneje – Mont Blanc 1999, ktory
bol organizovany Klubom Slovenskych turistov Namestovo a po Alpach, Dolomitoch,
Skandinavii, Sardinii, Korzike a vlanajsich Dolomitoch bol uz siestym v poradi,
na ktorom sa zucastnili aj nasi turisti. Zamerany bol na vysokohorsku turistiku na roznych
miestach Spanielska a Francuzska, predovsetkym vsak na centralnu cast Pyreneji
s ich najvyssimi vrchmi. Cesta do hlavneho centra nasho zaujmu – Pyreneji, bola
dlha zhruba 2 200 kilometrov, a tak kazdemu z nas dobre padli kratke zastavky
v Monacu, Andorre, ale hlavne vo Verdone, kde sme si prvy raz obuli turisticku obuv
a na par hodin zamenili pobyt v autobuse za prijemny chlad hlbokeho kanonu. Aj
okupanie sa v chladnej vode rieky pretekajucej kanonom, ktora je na vodu stedrejsich
mesiacov rajom priaznivcov raftingu, padlo vhodPrvym centrom Pyrenejskej turistiky sa na dva dni stalo spanielske Benasque. Po lahkej poobednajsej aklimatizacnej ture nasledoval celodenny vystup na vrchol Pyreneji – Pico de Aneto s nadmorskou vyskou 3 404 m. Podporovani silnou motivaciou – ved pre mnohych z nas to bola sanca na dosiahnutie svojho osobneho vyskoveho maxima – sme po vyse sedemhodinovom “bludeni” v slabo znacenom terene a prekonani prevysenia 1 600 m v krasnom pocasi dosiahli vrchol. Presun do druheho centra – francuzskeho Gavarnie – bol spestreny poobednajsou turou v kanone Ordesa, ktory je jednym z najvyhladavanejsich miest rovnomenneho Narodneho parku. Tu nas uchvatil predovsetkym nadherny vodopad Cola de Caballo na konci kanonu. Aj pobyt v Gavarnie bol dvojdnovy. Zdatnejsi ho vyuzili na dvojdnovy vystup na najvyssi vrch Narodneho parku Ordesa a treti najvyssi vrch Pyreneji Monte Perdido, ostatni vystupili na nie ovela nizsiu, ale blizsie polozenu trojtisicovku Taillon a zazili nezabudnutelny zazitok pri viac ako 400 metrovom vodopade Grande Cascade. Cestou spat sme sa zastavili v jaskyni Grottes de Betharm, svetoznamych Lurdach a historickej pevnosti Carcassone. Tym bol naplneny hlavny program zajazu, nakolko planovany trojdnovy pobyt v Chamonix na spiatocnej ceste nedaval vzhladom na pocasie velke sance na splnenie velkeho sna kazdeho vysokohorskeho turistu – vystup na Mont Blanc. Ved kolko turistov uz pod najvyssim kopcom Europy stravilo tyzdne a pocasie ich nepustilo na vrchol...? Pokracovanie v buducom cisle |
|
| I. rocnik tenisoveho turnaja o |
| “PUTOVNY POHAR RIADITELA ZP SPORT a.s.” |
| V sobotu, 14. augusta, sa uskutocnil I. rocnik
tenisoveho turnaja o Putovny pohar riaditela ZP SPORT a.s., usporiadany pre obchodnych
partnerov Zeleziarni Podbrezova a.s. a sponzorov ZP SPORT, a.s. Zucastnili sa ho
obchodni partneri a sponzori zo Skorpion-u Zvolen, FUCHS-u Dubova, SANNING-u Prievidza,
ZOS Zvolen, domaci hraci ZP a.s., ZP SKI Tale, a.s., Hotela Stupka, s.r.o. a tenisti
z usporiadatelskeho ZP SPORT, a.s. Turnaj mal vybornu sportovu uroven. O tu spolocensku sa
postaral technicky riaditel ZP a.s. a prezident tenisoveho klubu Ing. Jozef Marcok
a personalny riaditel firmy, zaroven aj jej reprezentant, Mgr. Marian Zima. Vysledky: - v hlavnej sutazi jednotlivcov zvitazil Ladislav
KARDHORDO (ZP a.s.), druhy skoncil Jan STULAJTER (ZP SPORT,a.s.), treti Zdeno
HRBAN (ZP SKI, a.s.) a na stvrtom mieste sa umiestnil Juraj Kuzma (SANNING Prievidza), |
Dna 29. jula 1999 sa v hoteli Podbrezovan po druhy raz
stretli priaznivci podbrezovskeho futbalu. Pred futbalovou sezonou 1999/2000 zhodnotili
svoju cinnost, odsuhlasili zmeny v stanovach, volili novy vybor a rozoberali
plany do buducnosti. Hlavnym zameranim FKZ aj nadalej zostava vychova fanusikov
a organizovanie zajazdov na zapasy A muzstva. Popri tom vsak bude snaha
podporovat aj nase B muzstvo a to najma na domacich zapasoch. Dalsim bodom stretnutia bolo odsuhlasenie zmeny v clenskych poplatkoch. Tie pri prvom vstupe do FKZ ostali nezmenene, a to do veku 18 rokov – 50 Sk, starsi ako 18 rokov – 200 Sk, avsak pri predlzeni clenstva na dalsiu sezonu je to uz jednotny poplatok vo vyske 50 Sk. Vsetci clenovia FKZ budu mat aj nadalej 50% zlavu na poplatku na zajazd a navyse im bude uhradene vstupne na stadione superov. Preto verime, ze sa nase rady coskoro rozrastu a na zapasy u superov budeme chodit v hojnom pocte. Prihlasku, ktora musi obsahovat nasledovne udaje a to meno a priezvisko, adresu, telefon, datum narodenia a 2 fotografie, spolu s prislusnym poplatkom treba dorucit Ing. Zemkovi do podnikovej predajne, resp. pred a pocas zapasu na novu tribunu do sektoru FKZ. Dalsie informacie mozete ziskat na tel. cisle 645 3090, kde sa taktiez mozete prihlasovat na pripravovane zajazdy. Ing. I. Zemko |
Podbrezova-Puchov 2:1 (0:0) |
