 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
|
|
| * Ako hodnotite priebeh augustovej opravy? - Stredna oprava bola naplanovana na 192 hodin a tento cas sme dodrzali. Jej priebeh bol poznamenany skutocnostou, ze bola realizovana so zretelom na maximalne respektovanie uspornych opatreni prijatych za ucelom znizovania nakladov. Z uvedeneho dovodu sa konala v 8 – hodinovych pracovnych zmenach. Vynimkou boli cistiace prace technologickeho zariadenia, komunikacnych a pracovnych priestorov, ktorych cast sme vykonavali aj v druhej a tretej pracovnej zmene a v case planovanych “prestojov” pred a po strednej oprave, t.j. 21. a 22. augusta a 29. augusta tak, aby cistiace prace nekolidovali s opravarenskymi cinnostami. Aby sme zvladli vsetky planovane opravarenske cinnosti bez cerpania cezcasovych hodin a s minimalnym poctom externych pracovnikov, vlastne udrzbarske zamocnicke skupiny na jednotlivych uzloch technologickeho zariadenia elektrickej oblukovej pece (EOP) a zariadenia plynuleho odlievania ocele (ZPO) boli posilnene pracovnikmi hutnickych profesii. Prace pocas strednej opravy boli koordinovane dennymi zasadnutiami stabu. * Co bolo hlavnym poslanim opravy? - Zvlastnostou opravy bolo, ze okrem pravidelnych planovanych opravarenskych cinnosti vsetkych agregatov bola realizovana na ZPO narocna investicna akcia – zamena zastaraleho zatkoveho systemu odlievania ocele z medzipanvy za novy, pomocou “supatkovych” uzaverov. Zvlast narocne bolo zosuladit nevyhnutne ulohy vyplyvajuce z investicie s opravarenskymi ulohami agregatov a vykonanie serie skoleni pre pracovnikov obsluhy ZPO vo vsetkych zmenach. * Kto sa pricinil o uspesny priebeh strednej opravy okrem pracovnikov vasej prevadzky? - Okrem pracovnikov oceliarne zainteresovanych na strednej oprave si podakovanie za jej zdarny priebeh zasluzia pracovnici strojarenskej vyroby, elektroservisu, energetiky, odboru technickeho a investicneho rozvoja, zasobovania, prevadzky cestna doprava, kolajova doprava, oddelenia technickeho dozoru a odboru riadenia kontroly. Specialne odborne prace zabezpecovali externe firmy, podielajuce sa na realizacii modernizacnych akcii oceliarne a dalsie firmy, ako KPN REAL Nedozery a SUNIK, s.r.o. * Vyskytli sa pocas tejto opravy nove poziadavky? - Prvy den nabehu po strednej oprave boli urcite problemy s keramikou noveho systemu od dodavatela. Museli sme prijat urcite provizorne riesenie pre dodavky a vyhrev pre cast vytokoveho uzla medzipanvy pred liatim. Ostatne casti investicii a podobne aj hlavnych agregatov po strednej oprave preukazali plnu spolahlivost. Samozrejme, ze pocas prvych odliatych tavieb sme zistili niektore nove poziadavky, sluziace pre zvysenie spolahlivosti a efektivnost “supatkoveho” systemu odlievania cez ZPO, ktore sme definovali do osmich bodov a na ich realizacii pracujeme. S pracami v ramci generalnych oprav zacali vo valcovni rur uz 1. juna, od 8. do 15. augusta sa konala stredna oprava, a tak sme poziadali o zhodnotenie jej priebehu Ing. Jozefa Bulika, technickeho zastupcu veduceho prevadzky: * Co bolo hlavnym poslanim letnych oprav? - Od poslednej dvadsatdnovej strednej opravy uplynul rok a tak sme sa zamerali predovsetkym na obnovenie prevadzkyschopnosti valcovacej trate, aby mohla sluzit k plynulemu zabezpecovaniu narocnych vyrobnych uloh do konca roka. * Na strednej oprave ma svoj podiel 403 ludi. Najvacsi je pocet pracovnikov z vasej prevadzky. Odkial boli dalsi? Zabezpecovali ste prace aj prostrednictvom externych firiem? - Svoj podiel na realizacii strednej opravy vo valcovni rur mala strojarenska vyroba, elektroservis, energetika, zasobovanie, poziarny utvar odboru obrany a ochrany a z externych firiem Hutne montaze Kosice a SUNIK s. r.o. * Za najnarocnejsiu akciu v ramci generalnych oprav oznacujete opravu dierovacieho lisu, na ktorom boli vymenene hlavne mechanicke casti. Nevyskytli sa problemy pocas realizacie tychto prac? - Prace na oprave dierovacieho lisu boli vopred naplanovane a realizovane podla urceneho harmonogramu. Pocas demontaznych a montaznych prac sa nevyskytli ziadne zavaznejsie nedostatky, co napokon svedci o zodpovednej technickej a organizacnej priprave. Kolektiv pracovnikov, ktori sa podielali na tejto narocnej akcii, opat potvrdil svoje kvality. Podiel na uspesnom priebehu opravy dierovacieho lisu maju nesporne pracovnici strojarenskej vyroby, ktori zabezpecili vsetky pozadovane nahradne dielce vcas a, co je dolezite, v pozadovanej kvalite. * Ako hodnotite priebeh oprav z celkoveho pohladu? Aka bola spolupraca vsetkych zucastnenych? - Opravy prebiehali nepretrzite vo vsetkych troch pracovnych zmenach, s taziskom na prvu zmenu, vratane sobot a nediel. Denne sa konali operativne porady za ucasti riadiacich pracovnikov vsetkych, ktori sa podielali na opravach, spolupraca bola dobra a nevyskytli sa ziadne zavaznejsie nedostatky. Mozno konstatovat, ze sme v auguste odviedli velke mnozstvo prace realizovanej nacas a vyvoj poruchovosti po ukonceni opravy dokazuje, ze aj v pozadovanej kvalite, co hovori za vsetko. Vedenie valcovne rur dakuje vsetkym pracovnikom i firmam, ktore sa o zdarny priebeh oprav pricinili. * Kazda cinnost prinasa nove poznatky a situacie, ktore davaju podnety na lepsiu organizaciu prace do buducna. Mate taketo poznatky aj vy? - Urcite, ze mame. Su to sice detaily, ale uz sme ich vzali na vedomie a budeme ich realizovat v najblizsej oprave, ktoru pripravujeme na december 1999. Zhovarala sa O. Kleinova |
Ak mam hodnotit plnenie vyrobnych uloh minuleho mesiaca, hned v uvode treba povedat, ze kapacitne moznosti vyroby v jednotlivych prevadzkach boli trochu ine ako v ostatnych mesiacoch. Suviselo to so skutocnostou, ze v auguste v rozhodujucich prevadzkach, valcovni rur a oceliarni, boli vykonane tyzdenne stredne a generalne opravy technologickeho zariadenia a v prvy augustovy tyzden este pokracovala stredna oprava technologickeho zariadenia taharne rur I. Nizsi predaj bezsvikovych rur valcovanych za tepla ako aj presnych rur z taharne rur II., zvysene naklady spojene s opravami, velmi negativne ovplyvnili hospodarsky vysledok, ktory je zatial najhorsi v tomto roku.
V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom
mesiaci dosiahnute vysledky: Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 93,7 percent, z toho vyroba polotovarov tvorila 38 percent a realizacia 62 percent. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 5 439 ton, z expedicneho miesta taharne rur II. 1 031 ton v prevaznej miere kotlovych rur. Nizsie plnenie vyrobnych uloh bolo ovplyvnene sedemdnovou opravou technologickeho zariadenia, pocas ktorej najdolezitejsou ulohou bolo inovovat dierovaci lis a ostatne technologicke zariadenia pripravit tak, aby nerusene pracovali do decembrovej dvojtyzdnovej strednej opravy. Je potesitelne konstatovat, ze tato narocna uloha bola pomerne v kratkom case splnena a technologicke zariadenie v sucasnosti spolahlivo plni svoju funkciu ( blizsie v samostatnom clanku – pozn. red.). Vo zvarovni rur velkych priemerov bol august priemernym mesiacom. Ulohy vo vyrobe zvarovanych rur velkych priemerov boli splnene na 72 percent a v nakladke na 86,7 percenta. Vyrobny sortiment v porovnani s planom bol podstatne pracnejsi, prevadzka pracovala pocas celeho mesiaca, stredne opravy boli posunute na neskorsie obdobie. Svoje ekonomicke vysledky si vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane az v hodnote 230 tisic Sk. Zakazkova napln taharni rur bola v auguste poznacena vplyvom leta, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 85 percent, pricom taharen rur I. vykazala 75,6 percentne plnenie a taharen rur II. 88,5 percentne plnenie. Nesplnenie planovanych uloh v taharni rur I. bolo sposobene posunutim strednej opravy technologickeho zariadenia z jula na prvy tyzden augusta, v taharni rur II. nizsim dopytom po presnych rurach. Ani ulohy nakladky neboli v minulom mesiaci splnene. Taharen rur I. vykazala 61,7 percentne plnenie a taharen rur II. 80,1 percentne plnenie planovanych uloh. Mensi dopyt bol v minulom mesiaci zaznamenany aj v predaji navarovacich oblukov, kapacitny vyrobny previs pri dvojzmennej prevadzke bol rieseny nariadenim tyzdennej dovolenky. Oblukaren planovane ulohy vo vyrobe splnila na 44,8 percenta a nakladke na 51,1 percenta. V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovali nizsie plnenie. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 11,6 mil. Sk z predaja vyrobkov hlavnej vyroby a 0,7 mil. Sk z predaja hydraulickych rur, takze vyrobne ulohy prevadzky boli splnene len na 75,7 percenta. Zaverom mozno konstatovat, ze v podmienkach nasej akciovej spolocnosti august byva uz tradicne mesiacom velkych oprav, nizsia vyroba a vyssie naklady spojene s ich realizaciou sposobuju dosiahnutie zaporneho hospodarskeho vysledku. Tento mesiac vplyvom zlepsenej zakazkovej naplne predpokladame dosiahnutie podstatne lepsich vysledkov vo vsetkych vyrobnych prevadzkach, co by malo znamenat dosiahnutie kladneho hospodarskeho vysledku. Do plnenia vytycenych uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu nasej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody. |
Na prahu noveho skolskeho roka so zastupkynou riaditela Ing. Annou Pavlusovou: |
| SOU hutnicke bude bez hutnikov? | ||
| Stredne odborne uciliste v Podbrezovej – Lopeji, nesie vo svojom nazve privlastok hutnicke. Jeho historia je uzko spata s podbrezovskymi zeleziarnami, ktore ho vybudovali a kazdorocne zabezpecovalo vychovu predovsetkym hutnickeho dorastu. V tomto roku po prvykrat neotvara prvy rocnik hutnickych profesii. Paradoxom je, ze na Horehroni dava zaruku pracovnych prilezitosti do buducnosti prave hutnicky podnik. | ||
| Pred niekolkymi dnami sa otvorili brany skol a skolsky
rok sa zacal aj v tomto ucilisti. O tom, ako odstartovali novy skolsky rok, sme
sa pozhovarali s Ing. Annou Pavlusovou, zastupkynou riaditela pre teoreticke
vyucovanie. * Na sklonku predchadzajuceho skolskeho roka sa vseobecne hovorilo o poklese zaujmu o studium v strednych skolach i v SOU. Je situacia, co sa tyka poctu ziakov, vo vasom SOU na zaciatku roka odlisna ako v predchadzajucich rokoch? - Rozhodne je. V porovnani s minulym skolskym
rokom, kedy sme mali otvorenych dvadsatpat tried, zaznamenavame v sucasnosti pokles o
pat tried. Celkove mame v SOU vyse patsto ziakov. V minulosti sme otvarali prve
rocniky studijnych i ucebnych odborov. Dnes sme z dovodu nedostatocneho poctu
prihlasenych pristupili k vytvoreniu prvych tried spojenim dvoch ucebnych odborov. V
1. A. triede sme zlucili profesiu technicko – administrativny pracovnik
a mechanik opravar cestnych motorovych vozidiel. V 1. B. triede sa budu pripravovat
na buduce povolanie krajcirky so stolarmi. Teoreticke vyucovanie budu absolvovat spolocne
a prakticky vycvik podla zamerania. Predpokladame, ze toto “vychodisko
z nudze” bude mat pozitivny vplyv aj na, dnes tak problematicku vychovu
dorastajucej mladeze.
- Nasim absolventom ucebnych odborov umoznujeme
pokracovat v nadstavbovom studiu v odbore odevnictvo v kombinacii so stro- * Ako je to s hutnickymi odbormi, ktore by mali byt,
ako z nazvu - Mrzi nas, ze nase uciliste v tomto roku neotvorilo
prvy rocnik vyuky v ziadnom hutnickom odbore pre nezaujem ziakov. V sucasnosti
vychovavame hutnikov operatorov pre tvarnenie kovov, a to v druhom * V com vidite pricinu nedostatocneho zaujmu o hutnicke profesie? - Rodicia casto hladia pri usmernovani svojich deti pri vybere buduceho povolania skor na lukrativnost a nezamyslaju sa nad buducim uplatnenim v praxi. Je paradoxom, ze v dobe, ked na Horehroni pracovne prilezitosti poskytuje viac menej len hutnicky podnik, nehladaju perspektivy prave v profesiach s tymto zameranim. Ale to je urcite len prechodne obdobie a spravnym pristupom k problematike sa situacia v najblizsich rokoch zmeni. * Vstupujete do noveho skolskeho roku s nejakymi zasadnymi zmenami? - Tou najpodstatnejsou je presunutie praktickej vyuky profesii krajcirka, stolar a technicko - administrativny pracovnik z Piesku do Podbrezovej. Viedli nas k tomu financne problemy. * Prinieslo znizenie poctu ziakov aj nepopularne opatrenia v podobe znizovania stavov vychovnych pracovnikov? - Rozlucili sme sa s vychovnymi pracovnikmi, ktori dosiahli dochodkovy vek, resp. pracovali v dochodkovom veku. Zhovarala sa O.Kleinova |
Blahozelame
|
 |
| Bolo vyuctovanie tepla spravne? |
Po financnej kontrole s Ing. M. Smolcom, riaditelom spolocnosti |
| V ZP BYTOS, s.r.o., v dnoch od 19. jula do 4.
augusta 1999 uskutocnila Sprava financnej kontroly zo Zvolena kontrolu tvorby
a vyuctovania cien tepelnej energie v roku 1997 a kontrolu tvorby cien
tepelnej energie na rok 1998 a 1999. Uctovanie
sluzieb sa spravidla spaja s roznymi polemikami najomnikov, maju casto pocit, ze
spravca, v tomto pripade ZP BYTOS, s. r. o., im nepravom uctuje vyssie sumy za teplo.
V uplynulom roku nespokojnost uzivatelov bytov na sidlisku Stiavnicka vyustila do
staznosti a nasledovala hlbkova kontrola, kde boli vytycene konkretne opatrenia. Aj
tato skutocnost bola dovodom k osloveniu riaditela ZP BYTOS, s. r. o., Ing. Mariana
Smolca: - Financnej kontroly sa obava kazdy vyrobca i uctovatel tepla. Takato kontrola sa i pri najvacsej preciznosti bez pokuty vacsinou nezaobide. O tom sa mozno napokon presvedcit vo Financnom spravodaji, kde zverejnuju zoznamy firiem s vyskou pridelenej pokuty. Financna kontrola detailne preveruje kazdy udaj pouzity pri tvorbe a vyuctovani cien tepla, comu napokon nasvedcuje aj doba jej trvania ( v tomto pripade sedemnast dni – pozn. redakcie). Zo zaverov kontroly vyplyva: “...kontrolou kalkulacie
cien tepelnej energie za rok 1997 a 1998 nebolo zistene porusenie cenovej
discipliny”. Z uvedeneho vyplyva, ze ZP BYTOS, s. r. o. vyuctovanie tepla
a tepelnej energie urobila spravne a neposkodila ani jedineho najomnika. Zaroven
treba poznamenat, ze sme odstranili vsetky nedostatky, ktore nam boli vytknute pri
spomenutej vlanajsej hlbkovej kontrole. Chcel by som ubezpecit zaroven vsetkych nasich
najomnikov a ostatnych uzivatelov bytov spadajucich pod spravu nasej spolocnosti, ze
nase snahy smeruju len k zabezpeceniu ich spokojnosti. Neda mi vsak nevyslovit svoj
pocit, ze v niektorych objektoch zaznamenavame skutocne neumernu spotrebu tepla
a vychodisko vidim len v uspornych opatreniach. V tomto smere mame stale
rezervy a musim opat zopakovat uz niekolkokrat odporucane vychodisko –
zateplenie objektov a aj zo Zakona c. 70/98 NR SR Z.z. vyplyvajuce hydraulicke
vyregulovanie sustavy – zabudovanie termostatickych ventilov. O tom vsak az
v buducom cisle. |
Veltrhy a vystavy v septembri |
| Od 13. do 17. septembra sa uskutocni v Brne
MEDZINARODNY STROJARSKY VELTRH . Od 14. do 16. septembra bude v Helsinkach MECATECC – vystava hydrauliky a pneumatiky a ich komponentov. Od 21. do 24. septembra sa uskutocni v Banskej Bystrici FINEX – 7. medzinarodny veltrh financnictva, bankovnictva a poistovnictva. Od 27. septembra do 2. oktobra sa bude konat v bulharskom Plovdive ITM – medzinarodny technicky veltrh. Od 29. septembra do 2. oktobra sa uskutocni aj SIDEROMETALLURGICA – vystava hutnictva zeleza v Spanielsku. Zaroven sa v spanielskom Bilbao bude konat aj medzinarodny zvaracsky veltrh SODADURA |
| Policia hlasi |
| Z augustovej cinnosti vyberame: Majster energetiky oznamil 2. augusta vykradnutie strazneho domceka – hat v Jaseni. Ku kradezi doslo v case od 1. do 2. augusta, kedy neznamy pachatel vylomil vchodove dvere. Pripad vysetruje OO PZ Podbrezova. Majster z prevadzky valcovne rur oznamil 13. augusta odcudzenie financnej ciastky 4 000 Sk zo skrinky pracovnika J.G. Setrenim sa nepotvrdilo poskodenie skrinky, ani dveri satne. Udrzbarovi z oceliarne M.A. bol dna 17. augusta odcudzeny neuzamknuty bicykel zo stojana pri vratnici c. 2. Majster udrzby valcovne rur oznamil 26. augusta, ze v case od 11. do 26. augusta doslo ku kradezi 32 kusov mosadzneho odpadu (1 kus cca 10 kg). Vysetrovanim bolo zistene, ze uvedena mosadz bola volne ulozena v plechovej debne v dielne udrzby. |
Spolocenska rubrika |
| PODAKOVANIE Dakujeme pribuznym, znamym, byvalym spolupracovnikom a vsetkym,
ktori sa prisli rozlucit na poslednej ceste s nasou drahou zosnulou
SPOMIENKA Deviateho septembra uplynul rok odvtedy, co nas vo
veku 60 rokov navzdy opustila nasa mama, stara mama, manzelka
SPOMIENKA 16. septembra uplynu dva roky odvtedy, ako nas navzdy
opustila nasa spolupracovnicka |
Neprehliadnite! Oddelenie vzdelavania a rekvalifikacie ZP a.s.
oznamuje, |
V slede postupnej a programovej aktualizacie noriem systemu riadenia kvality dochadza predovsetkym k takzvanej velkej revizii noriem EN ISO serie 9 000. Jej zakladnym principom je dosledny prechod k chapaniu kvality ako kontinualneho procesu. Tato zasadna zmena v pristupe k systemu riadenia kvality (SRK) a manazerskemu riadeniu vobec, je naprosto prirodzena. V realnom zivote sa tolko deje v suvislostiach a nie autonomne. Pre proces je charakteristicke, ze ide o cinnost alebo operaciu, ktora prijima vstupy a premiena ich na vystupy. Aby organizacia mohla fungovat, musi vediet definovat a ovladat mnohe vzajomne prepojene procesy. V zasade mozno povedat, ze casto vystup jedneho procesu predstavuje priamy vstup do nasledujuceho – nadvazujuceho procesu. Systematicke poznavanie a ovladanie tychto rozlicnych procesov v ramci jednej organizacie, predovsetkym vsak ich vzajomne posobenie, mozno oznacit za “procesne orientovany pristup” k riadeniu firmy, co je vlastne obsahom novelizovanej normy. Nova norma oznacovana zatial ako ISO 9001:2000 prebrala do svojich poziadaviek model procesneho riadenia, cim naplnila zaroven kvalitativnu uroven dalsich normativnych riadiacich aktov SRK aj v oblasti automobiloveho priemyslu. Zaroven vsak dava lepsie predpoklady zlucitelnosti DRK s inymi riadiacimi systemami orientovanymi na environment, bezpecnost a ochranu zdravia zamestnancov do jedneho komplexne chapaneho – integrovaneho systemu. Zakladnym mottom pripravovanej zmeny, ako uz bolo povedane, je proces kontinualneho zlepsovania, ktory zahrna predovsetkym optimalizaciu procesov. Tuto poziadavku pozname aj z inych systemovych progresivnych noriem SRK, ako aj z Europskej ceny kvality, Baldridgeovej ceny kvality (USA), resp. Demingovej ceny kvality (Japonsko). Norma ISO 9001:2000 sa tyka nielen zabezpecenia kvality, ale predovsetkym vyzaduje, aby organizacia demonstrovala svoju sposobilost dosahovat spokojnost u svojich zakaznikov. Konzistentnou dvojickou normy ISO 9001:2000 je Navod na zlepsenie vykonu SRK – norma ISO 9004:2000. Obidve normy maju v tomto navrhu zhodnu strukturu, takze su koncipovane na lahsie spolocne pouzivanie. Vysvetlime si aspon ramcovo, co v praxi znamena pre certifikovane organizacie prechod na normu ISO 9001:2000. Od manazmentu firiem sa ocakava, ze bude vo vacsej miere zohladnovat (zistovat) potreby zakaznikov vo svojich strategickych zameroch a cieloch, zameriavat riadenie zdrojov aj na informacne toky, infrastrukturu a pracovne prostredie, udrziavat a preukazovat ucinnu pracu so zakaznikmi s uplatnovanim procesneho benchmarkingu, zameriavat merania, analyzy a vyhodnocovanie SRK na faktory kontinualneho zlepsovania, zvysovania urovne SRK a spokojnosti zakaznikov. Ing. Peter Frischer |
Balon ZP vo Francuzsku uspesny.
| V case od 30. jula do 11. augusta sa nasa posadka teplovzdusneho balona v zostaveKarol Slabak, Palo a Maros Kvackajovci a Laco Buci, zucastnila bezpochyby jednej z najvacsich balonovych exhibicii vo francuzskej oblasti Lorraine, leziacej asi 50 km juzne od Luxemburgu. |
 CHAMBLEY AIR BASE - obrovske
vojenske letisko bolo centrom celeho podujatia a zaroven cielom nasej 17- hodinovej non stop cesty. Tu prebiehala aj regist- racia posadok zo vsetkymi obvyklymi procedurami, ako kontrola dokladov balona, licencie pilota a zaplatenia poistky ... Vzhladom na masovost celej akcie bolo ubytovanie posadok rozdelene po blizkych a vzdiale- nejsich privatoch v okoli letiska. Nam sa usiel ten horsi variant - hotel priamo v centre mesta Metz, svojou rozlo- hou asi ako Kosice, vzdialeny od letiska asi 35 km. Dochadzanie, niekedy aj 2 krat za den, islo poriadne do casu a penazi. Nas 11- dnovy maraton vyzeral asi takto: 5.00- budicek, 5.30-6.10- zrychleny presun na letisko, 6.15- briefing pilotov, 7.00-8.00- spolocny start balonov, 9.30-12.30- tankovanie plynu, potom spolocny program na letisku, 18.30- briefing, 19.00-20.00 vecerny start za ucasti obrovskeho mnozstva divakov a sponzorov, 21.30-0.30 tankovanie plynu, presun do hotela, kratky spanok a znovadokola. Po niekolkych dnoch sme tuzobne ocakavali “zle pocasie”, aby sme sa mohli konecne poriadne vyspat, ale to nie a nie prist. Toto obrovske vypatie, ktore na moje prekvapenie statocne znasal aj najmladsi clen posadky 14-rocny Maros, bolo kompenzovane nadhernymi letovymi dnami, ktore nam organizatori, priroda a pocasie umoznovali. Spolocne starty z betonovej vzletovej drahy, kde balony, navzajom dotykajuce sa svojimi gondolami, zoradene jeden vedla druheho a tvoriace vyse 1 km dlhy rad, boli tak fascinujuce, ze je to velmi tazke vyjadrit. Skratka, chcelo to byt pri tom. Zaroven to ale kladlo narok na vysoky stupen obozretnosti zo strany vsetkych pilotov, aby nedoslo k vzajomnym nebezpecnym koliziam balonov. Kazde rano a vecer mali moznost tisicky divakov sledovat na oblohe obrovsky balonovy biliard, kde spolu s klasickymi tvarmi balonov lietali rozni pestrofarebni krasavci, ako napr. velka salka Nescafe, flasa Orange, plynova flasa Primagaz, rozne plechovky piva, Nivea krem, usmiaty mysiak Mickie Mouse... Vacsinou islo o firemne balony alebo velke balony urcene na vyhliadkove lety az pre 10 pasazierov. Raritou bol obrovsky biely balon posadky z Las Vegas, ktory bol dookola vyzdobeny maslami, stuzkami a krasnymi spiezovcami, urceny pre tie odvaznejsie buduce manzelske pary, ktore si svoje “ano” chcu povedat v oblakoch. Posadky balonov boli skutocne z celeho sveta, Novym Zelandom pocnuc a Japonskom konciac, pricom slovenska zastava viala len na jednom z nich. Niekolkokrat po starte som sa snazil balony spocitat, ale vzdy som okolo cisla 200 musel rezignovat. Na tretom briefingu usporiadatel vyhlasil 1. sutazny let a do sutaze sa prihlasilo 141 balonov. Mne bol prideleny marker s c. 105 a to bolo aj moje sutazne cislo az dokonca. Lietali sme striedavo 2 sutazne discipliny, pricom jedna z nich bola nalietavanie jedneho zo 4 krizov, ktore boli rozmiestnene na vsetky svetove strany asi 3 km od stredu letiska. Princip 2. discipliny - dvojita liska, spocival v tom, ze vystartovali 2 balony – lisky - po sebe v 15- minutovom intervale s tym, ze po starte 2. lisky mohli startovat aj sutazne balony. Obe lisky asi po 1 hodine letu pristali, vytycili krize, na ktore sa opat hadzali sutazne markre. Skorovacia oblast bola do 100 m, pricom vitazom bol vzdy ten, kto hodil co najblizsie k stredu kriza. Tieto vcelku jednoduche discipliny ale vytvatali pri takom mnozstve sutaznych balonov kuriozne situacie, kedy nad krizom vznikali doslova tlacenice balonov, ktore v snahe co najlepsie skorovat do seba vrazali a zaroven sa odrazali, ako pri biliarde.Znie to az neuveritelne, ale smery prudenia v roznych vyskach boli tak rozmanite, ze nebol ziadny problem lietat roznymi smermi. Konkretne mne sa stalo, ze pri 4. sutaznom lete som minul kriz vo velkej vzdialenosti a asi 2 km za nim som nasiel taky smer prudenia, ktore ma vratilo ku krizu z uplne opacnej strany a skoroval som ako 1 z najlepsich. Takemuto, vskutku ucebnicovemu lietaniu sme prichadzal coraz viac na chut, co sa odzrkadlilo na bodovych ziskoch, ktore nas postupne vyniesli az na 4. poziciu v celkovom hodnoteni.
Po skorovani bola vzdy moznost pokracovat v lete a tak vychutnat vynimocnost lietania v tejto oblasti. Nakolko tankovanie plynu bolo neobmedzene, lietali sme az na doraz a zavideli tym, ktori jazdia na plyn. V kosi som striedal celu posadku a neraz som previezol aj nasich novych francuzskych priatelov, medzi nimi aj majitela hotela, kde sme boli ubytovani. Stavalo sa takmer pravidlom, ze pri prelietavani jazierok a rybnikov sme sa kosom balona dotykali vodnej hladiny, nalietavali ovocne sady tak, ze priamo z kosa letiaceho balona sme degustovali urodu miestnych farmarov, samozrejme s tym, aby vrcholky stromov zostali neposkodene. Jednoducho, raj pre balonove lietanie. Nasu radost este znasobilo, ked sme nasli nas balon spolu s dalsimi na titulnej strane jedneho z najcitanejsich casopisov “Le Republician”. Vyvrcholenim tejto vskutku velkolepej balonovej show bolo uplne zatmenie Slnka 11. augusta. Na tuto vynimocnu udalost, ktoru uz nasa generacia viac neuvidi, sa cela oblast pripravovala uz niekolko mesiacov dopredu. Miestne hotely praskali vo svoch, casopisy a televizia bola plna uputavok, rozdavali sa ochranne okuliare, organizoval sa obrovsky nocny program v meste Metz. Ani usporiadatelia balonovej fiesty nechceli v nicom zaostat. Na tento inkriminovany cas bolo planovane svietenie kotvenych balonov a po opatovnom rozvidneni start heliovych balonov na “preteky noveho tisicrocia ”( doslovny preklad z putacov). Uz pri nasom navrate na letisko po rannom lete bolo jasne, ze to nie su len prazdne sluby. V strede letiska uz stal velky prenosovy voz televiznej spolocnosti RTL, kde technici pripravovali prenosove systemy a kamery. Pozdlz letistnej drahy uz boli rozlozene kontajnery, plne heliovych flias, naplne do balonov. Vyuzili sme tu vyhodu, ze sme prichadzali medzi prvymi a tak nase auto odparkovalo v blizkosti televiznych kamier. Hodina “H” sa neudrzatelne blizila, pocasie vsak nebolo k nam priaznivo naklonene. Husta oblacnost a velmi silny vietor nedavali sancu postavit balon a pouzit ochranne slnecne okuliare. Napriek tomu sme ako jedna z mala posadok pripravovali kos, horaky, roztiahli sme balon, uviazali kotviace lana a cakali. Ved nadej zomiera posledna a tato vskutku jedinecna udalost sa uz v nasom zivote nikdy nezopakuje. Tesne po 12-tej hodine sa, ako zazrakom, roztrhava oblacnost prave na tom mieste, kde je Slnko, ludia vyskaju a my si zakladame na oci specialne ochranne okuliare. Je to tu! Zo Slnka vidno uz len tenucky cip a ja davam pokyn plnit balon. Startujeme ventilator a moja posadka v silnom vetre za pomoci miestnych robi vsetko preto, aby sme balon dostali nad seba. Podarilo sa a sme prikladom pre dalsich. Vedla nas sa dviha k oblohe obrovska salka Nescafe, z druhej strany modry France Telecom a oproti nam flasa Orange, hrdlo ktorej napormi vetra zaujima vsetky mozne polohy, len nie tu spravnu. Je 12.15 hod a my musime vydrzat este 12 minut. Vyuzivame vyhodu nasho maleho balona, spomedzi ostatnych najlepsie odolavajuceho naporom vetra. Do kosa musi ist co najviac ludi a tak prosim pani v strednych rokoch, ktora na nas so zaujmom uz dlhsi cas hladi, aby isla dnu. V zapati jej zazvoni mobilny telefon vo veste, zacina telefonovat a my sa dozvedame, ze je to redaktorka francuzskeho rozhlasu, a ze robi zivy telefonicky vstup do vysielania. Pyta od nas informacie, a tak jej v rychlosti strkam do ruk svoju vizitku a navyse zdoraznujem, ze sme zo Slovenska a ze nas balon patri firme,ktora je najvacsim vyrobcom bezsvikovych rur v Europe. Medzitym prichadza okamih, na ktory vsetci cakaju. Na zhruba 2,5 minuty zavladla absolutna tma a ticho. Ludia su zarazeni, ocividne ich to prekvapilo. Pohlad na Slnko cez nie prilis hustu vrstvu oblakov vyzera skutocne ako obrazok z astronomickeho kalendara. Svietime s nasim balonom kolko sa da a sme v centre pozornosti vsetkych kamier a fotoaparatov. Na ploche je postavena sotva desiatka balonov a my navyse v prednej linii. Vyhrali sme zapas so Slnkom a vetrom myslim si, a som spokojny. Zacina sa rozvidnievat a vsetko sa navracia do normalnych kolaji. Drzime este balon nad hlavou a ja nestiham rozdavat vizitky. Potom balon skladame, pricom na seba vyznamne pomrkavame. Podaril sa nam husarsky kusok na zaver nasho krasneho pobytu v Lorraine. Nemame sa za co hanbit, ved sme reprezentovali dobre a budeme urcite, uz nie ako neznami, pozvani aj nabuduce. Logo nasho podniku sa prostrednictvom satelitneho vysielania dostalo do celeho sveta, bolo nas vidno u nas domav spravodajstve spolocnosti SKY NEWS a ktovie kde este vsade...... To, ze sme sa mohli takejto velkolepej balonovej fiesty zucastnit je predovsetkym
zasluha nasho sponzora ZP a.s. Podbrezova a ZP Sport, a.s., za co im dakujeme. |
* nasa aknekta * nasa anketa * nasa anketa * nasa anketa * nasa anketa * |
|
| Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni |
SOCIALNA OBLAST – III. cast Pokracovanie z min. cisla |
| Zdravotnictvo |
| Nemocnica v Podbrezovej Prave sukromnou klientelou nemocnica zacala tak prosperovat, ze Ustredna bratska pokladnica v roku 1935 uz pomyslala na jej pristavbu. V roku 1937 zakupili pozemky pre infekcny pavilon, no v dosledku predaja zavodu v roku 1938 dalsiu pristavbu neuskutocnili. Pracovna urazovost V tridsiatych rokoch v obdobi velkej hospodarskej krizy “sturmovanie” a spevnovanie akordov robotnikov sposobili urazy s trvalym poskodenim zdravia, ba konciace i smrtou. Z dokumentarnych zapisov vyberame: - pracovny uraz zavineny nepremyslenostou technologickeho postupu ruskeho emigranta Ing. Alexandrovskeho z roku 1932. Silny vybuch v plynovych rurach martinskych pedci zranil okolostojacich, ktori utrpeli najma na hlavach a rukach popaleniny II. a III. stupna. Smrtelny uraz nebol zaregistrovany, avsak havaria si vyziadala vazne zranenia 30 robotnikov, ktori zostali na cely zivot mrzakmi,- este viac otriasol podbrezovskymi robotnikmi vybuch vo zvarovni rur, ku ktoremu doslo len niekolko tyzdnov po spominanom nestasti (16. novembra 1932). Tazko raneni boli Jozef Zvarik a Stanislav Mikos, a Frantisek Mutnan z Piesku prisiel o zivot. Darcovstvo krvi O darcoch krvi hovori archivny material -pripis MUDr. Laszla z podbrezovskej nemocnice adresovany zeleziarnam, v ktorom ziada zaslanie zoznamu darcov krvi. V pripade, ze robotnik za krv pozadoval financnu uhradu, platilo sa za 1 dcl krvi 50 korun. Partizanska nemocnica V roku 1944 nemocnica v Podbrezovej poskytovala cenne sluzby Slovenskemu narodnemu povstaniu. Nazyvali ju “partizanskou nemocnicou”. Prvych ranenych partizanov priviezli na liecenie z Trangosky 28. augusta 1944. Pomerne nevelka a nedostatocne technicky a personalne vybavena nemocnica bola v rekordnom case – za 12 hodin prerobena pre potreby povstania. Do uzivania nemocnice bola dana kupelna s kapacitou pre 300 muzov a kuchyna pre 270 stravnikov. Pocet lozok v nemocnici prekrocil cislo 120. Primarom nemocnice bol MUDr. Bellus, ktory uzko spolupracoval s partizanskym stabom, docasne umiestnenym vo Valaskej. S nim v nemocici ranenym poskytovali zdravotnicku starostlivost – MUDr. Krystek, MUDr. Langerova, MUDr. Streilinger, MUDr. Nylas a dalsi. Lekarom velmi ucinne pomahali mladi medici Simun a P. Bacik s osetrovatelmi Barbierikom a Krutelom. Tomuto nepocetnemu nemocnicnemu personalu pomahalo asi 30 dobrovolnych sestier, manzeliek a dcer podbrezovskych robotnikov. Uspesnu cinnost lekarov podporoval aj technicky personal – Jan Zverko a Gejza Brozman. Vyznam nemocnice v Podbrezovej rastol najma po 5. septembri 1944 – v case bojov o Telgart, odkial prichadzali cele transporty ranenych povstalcov a partizanov, pretoze v blizkom okoli inej nemocnice nebolo. Pocas povstania v nemocnici osetrili okolo 500 povstaleckych vojakov a partizanov. Priemerny denny stav osetrovanych predstavoval 200 osob.
|
Otazka 15. kola Uvedte, v ktory augustova den dostalo nemecke Bolo to: |
| Mobilne telefony zvysuju krvny tlak |
| Vedci z neurologickej kliniky Freiburskej univerzity
v Nemecku skumali, aky vplyv ma magneticke pole vytvarane mobilnymi telefonmi na
krvny tlak. K pravej casti hlavy dobrovolnikov prilozili mobilny telefon
a striedavo ho dialkovym ovladanim zapinali a vypinali. Zistili, ze pri zapnutom
telefone stupol krvny tlak pokusnych osob o 5 az 10 mm Hg, co je statisticky vyznamny
vzostup. Ako pricinu vedci oznacuju prechodne zuzenie tepien v pravej casti mozgu.
Presny fyziologicky zaklad tohoto javu vsak zatial nie je znamy. -Remedia Populi |
|
| KOZOROZEC 22.12.-20.1. V sucasnosti nic neunahlite, radsej pockajte a vsetko si dobre premyslite. Po zvazeni vsetkych plusov a minusov sa vam podari najst riesenie, ktore vas uspokoji. VODNAR RYBY BARAN BYK BLIZENCI RAK LEV PANNA VAHY SKORPION STRELEC |
“Bubnovanie” prstov podporuje pamat Nemam rada klopkanie prstami do dosky stola. Rozptyluje ma a odvracia moju pozornost. Co vsak na tento podla mna “zlozvyk”, hovoria lekari? - Ten, kto pri premyslani potukava prstami po doske stola, rozhodne netrpi nejakym zlozvykom, ako sa az do nedavna predpokladalo. Robi totiz akusi mozgovu rozcvicku, ktora ma az mimoriadny ucinok na posilnenie schopnosti koncentracie a sustredenia. Je to mozno neuveritelne, ale taketo rytmicke pohyby prstov o stvrtinu zlepsuju prekrveniu mozgu. V dosledku toho sa zvysuje pocet aktivnych dendritov, teda prepojeni jednotlivych nervovych buniek (neuronov). Takzvane “bubnovanie” prstov posilnuje hlavne kratkodobu pamat, ktora s pokrocilejsim vekom slabne. Z toho vyplyva, ze podobne ucinky ma aj pisanie na stroji pripadne pocitaci. Profesor Hollmann z univerzity v Koline nad Rynom dokonca tvrdi, ze sa praca pisarky vyrovna rieseniu hlavolamov! Moderni medicina |
| Jedalny listok od 13. – 18.9.1999 Pondelok 13.9. Polievka: Fazul. s parkom, chlieb II.-III. zmena Utorok 14.9. Polievka: Gulasova, chlieb II.-III. zmena
Stvrtok 16.9. Polievka: Slepacia s cest., chlieb II.-III. zmena Piatok 17.9. Polievka: Goralska, chlieb II.-III. zmena Sobota 18.9. |
Jedalny listok od 20.-25.9.1999 Pondelok 20.9. Polievka: Fazulova, chlieb II.-III. zmena Utorok 21.9. Polievka: Zeleninova, chlieb II.-III. zmena Streda 22.9. Polievka: Sosovicova, chlieb II.-III. zmena Stvrtok 23.9. Polievka: Drzkova, chlieb II.-III. zmena Piatok 24.9. Polievka: Faz. zempl. s krup.,chlieb II.-III. zmena Sobota 25.9. |
V sobotu, 4. septembra, sa v Dome sportu na stvordrahovej kolkarni v Podbrezovej uskutocnil priatelsky zapas muzov a zien so Spisskou Novou Vsou. Zeny hrali na 100 hodov zdruzenych a svojim superkam podlahli, kym muzi aj bez styroch hracov zakladnej zostavy zvitazili, co je potesitelne pred nastavajucou sezonou. Zostavy a vysledky zien: Podbrezova-Sp.Nova Ves
2324:2402 7:13 Muzi Podbrezova “A”-Sp. Nova Ves 5278:5212
12:8 L. Bosko |
Zrazu citime detonaciu a sopka vymrstila zo svojich
utrob skaly. Rychlo opustame toto nebezpecne miesto a pri zostupe poskytujeme trochu
caju trom vycerpanym ruskym turistom. Zo sedla este vystupime na bocny krater. Jeho okraje
su zvnutra strme, zlte od siry a tiahnu sa od neho mnohe praskliny. Vidime miesto,
kde casto z neho vyteka lava. Aj z tohoto kratera vychadza dym. Kedze chodnik je
hned zaviaty prachom, ideme dole kade-tade. Vecer sa uz osviezujeme v teplom mori. Dalsie dni navstevujeme Syrakuzy – svetozname staroveke mesto a posobisko Archimedesa s archeologickym parkom a Taorminu – prekrasne stredoveke mesto s antickym divadlom. Jeden den sme si vyclenili na navstevu Liparskych ostrovov. Lezia 30 km od severneho pobrezia, obyvanych je sedem a su sopecneho povodu. My sme na ostrove Vulcano vystupili na 300 metrov vysoky polovyhasnuty dymiaci krater, kde sa nachadzali kasne zlte sirniky a kde sme poculi tichy dych driemajuceho obra. Potom sme sa vyclapkali v unikatnom prirodnom vulkanickom sirnom bahennom jazierku, kde sa liecia kozne, reumaticke a dychacie tazkosti a okupali na ciernej morskej plazi. Na vedla leziacom ostrove Lipari sme si prezreli rovnomenne mestecko. V tomto suostrovi sa nachadza aj cinna sopka Stomboli. Nenechali sme si ujst ani pravy sicilsky rybny trh a zmrzlinu, ktora vznikla tak, ze za davnych cias lad z Etny vymiesali s ovocim. Na zaver pobytu kamarat Stano zahadzuje do kosa roztrhane tenisky “sopkarky” z pesich tur po sopkach a my sa vraciame cez Florenciu do uprsaneho domova.
Ing. Peter Mlynarcik |
| TURISTI ZP SPORT, a.s., v PYRENEJACH A NA MONT BLANCU |
 Dokoncenie z minul. cisla Mont Blanc 4 807 m Prva nasa cesta v Chamonix vedie do Metea, strediska predpovede pocasia pre Mont Blanc. Vsetci sme si totiz vedomi toho, ze vystupovat na najvyssiu horu Europy za nepriazniveho pocasia je hazard s tym najcennejsim, co clovek ma. To, ze dnes je v Chamonix krasne a slnkom zaliaty Mont Blanc dava prilezitost na pohladnicove fotky, neznamena takmer vobec nic. Hore vo vyske 4 800 metrov sa pocasie moze zmenit mimoriadne rychlo a od starosti o to, aby sa clovek nespalil na prudkom vysokohorskom slnku odrazajucom sa od bieleho ladovca, k starostiam o to, aby nezostal v hmle, mraze, snezeni, vetre, moze byt neuveritelne blizko. Nase obavy sa ciastocne potvrdzuju, predpoved na dalsi den je sice slusna, ale vecer a v noci Meteo s urcitostou predpoveda burku a na dalsi den nestabilne pocasie. Dalsie predpovede su bezpredmetne, viac ako tri dni si uz casovo v Chamonix dovolit nemozeme. A na prekonanie 3 800 metroveho prevysenia, hoci s ciastocnou pomocou lanovky a ozubeneho vlacika, je podla vsetkych materialov, ktore sme prestudovali, cas od rana do vecera kratky. Vsetky skusenosti a spravy totiz vedu k taktike dvoch dni – vystup na chatu Gouter vo vyske 3 817 m, prenocovanie v nej a na druhy den pokus o vrchol Mont Blancu so zostupom. Tak trosku zavidime nasim mladym horolezcom, ktori su uz na ceste. Vyrazili uz poobede, rozhodli sa prespat vyssie a na druhy den by to mohli do vecernej burky stihnut... Uz sa takmer vzdavame nadeji a planujeme nahradny program, ked tu v diskusii, kde si kazdy moze povedat aj ten najsialenejsi napad, sa objavuje prevratna myslienka. Co keby sme skusili prekonat vyskovy rozdiel 2 443 m od vlacika na vrchol za den a na chate Gouter by sme spali az cestou spat? Napodiv nenasleduju odmietave reci, len poopravenie navrhu – neuvazujme o vrchole, pojdeme prvou lanovkou, pokusime sa dostat do prveho vlacika, s minimalnou zatazou predbehneme “davy” turistov a pojdeme pokial nam to sily a pocasie dovolia cim najvyssie, ale len tak vysoko, aby sme sa stihli bezpecne vratit do chaty. Kazdy si zacina pomalicky balit batoh, nikomu nie je do reci, sme sustredeni len na to, aby sme si nezabudli nevyhnutne a zbytocne nezatazovali batoh nepotrebnym. Kamarati, ktori sa rozhodli na dalsi den pre lahsie tury, nam ochotne poziciavaju kvalitnejsie casti vystroja, hoci by ich tiez mohli trochu potrebovat na Brevente ci Midi, kam sa chystaju... Rano vstavame pod slabo zatiahnutou oblohou a autobus nas odvaza do Les Houches, dolnej stanice lanovky, kde nam veduci zajazdu praje vela stastia. Dakujeme. Budeme ho potrebovat. Predsavzatie s rychlostou vychadza – prva lanovka, prvy vlacik, o 9. hod. vyrazame a 9.05 hod. uz ma nasa stvorica vsetkych za chrbtom. Po dvoch hodinach sa dostavame k najnebezpecnejsiemu useku – zlabu s vysokou rychlostou padajucimi kamenmi. Rychlo, ale nanajvys opatrne, ho prechadzame a strmymi kamenmi sa dostavame k chate Gouter. Ak nechceme preckat nocnu burku v tejto chate, este sa mame cas vratit. Ale to by znamenalo nejst vyssie a nevyuzit nukajucu sa sancu – je 12,30 hod., pocasie prijatelne a na vrchol uz nie viac ako tri a pol hodiny. Rozhodnutie je lahke – obuvame macky a vyrazame po ladovci smerom rovno hore, k “chate” Vallot, ktora je nudzovou kovovou budou vo vyske 4 362 m. Jednemu z nasich horolezcov sa neporiadok v nej zdal taky velky, ze chcel spat radsej vonku, avsak v nocnej burke ju zacinal nazyvat Interhotelom. Vrchol zahaluje hmla a znova rozmyslame o navrate. Ale hore je to uz tak blizko, ze spat sa nikomu nechce. Vahame viac ako polhodinu, hmla trosku redne a my vyrazame smerom dopredu... 27. jula 1999 - 16,30 hod. – MONT BLANC! Kdesi sme citali slovne spojenie “Celu Europu mame pod nohami!”. Dnes je tento velky sen skutocnostou. Dokonca nam akosi nevadi ani to, ze vsade naokolo je husta hmla a vyhlady nie su ziadne, fotit mozeme len vlastne portrety. Rovnako, ako nam neskor nevadi, ze v riedkom vzduchu vysokopolozenej chaty Gouter nikto z nas nemoze zaspat. Aj to, ze cez noc napadalo a nafukalo viac ako 10 centimetrov noveho snehu berieme tak trosku lahsie, hoci nas caka zostup ku vlaciku o dalsich 1 453 vyskovych metrov v strmom skalnatom terene. Po zasnezenych skalach zostupujeme v mackach naviazani na lano po stopach horskych vodcov, nasadame do vlacika, lanovky, chvilu sa tulame po Les Houches a na oslavu kupujeme flasu Francuzskeho vina. O 17,15 hod. prichadza pre nas autobus, prijimame prve gratulacie a naberame smer Bibione, kde nas na zaver cakaju dva dni oddychu pri mori... Ing. Jan Kmet . |
- Zaujemcovia o tento druh sportu sa mozu zucastnit
(v sportovom obleceni) naboru zaciatocnikov 13. septembra 1999 o 16,30 hod., ktory sa
uskutocni v priestoroch fitnescentra SHARK, SKN c.9, v Brezne. Vek ani pohlavie
nie su rozhodujucimi pre prijatie clenov. Telocvicna je vybavena na trening kick boxu. Opytala sa V. Kukolova |
11. rocnik cestneho behu zeleziarov |
| Uz 11. rocnik cestneho behu
pripravil Bezecky oddiel ZP SPORT a.s. v spolupraci so sponzormi ZP, a.s., a ZV
OZ KOVO ZP a.s., pre zaujemcov o tento atraktivny sport na 18. septembra 1999.
Prezentacia sa uskutocni od 8. do 10. hod. pri podnikovom muzeu. Start bude o 10.30 hod.
Na 13 km trati budu ucastnici pretekat v kategoriach muzov do 40, 50, 60 a nad
60 rokov, zeny v kategorii do 30 a nad 30 rokov. Financne odmeny cakaju na troch
najuspesnejsich v kazdej kategorii. Vsetci pretekari dostanu tricka s logom ZP
a.s Blizsie informacie poskytne p. Dezider Smitka, t.c. 4359. o.k. |
Novinkou nasho oddielu je patronat nad dvoma sportovymi triedami v Brezne v Zakladnej skole na Pionierskej c. 2, v ktorych je 40 chlapcov 6. a 7. rocnika. Samozrejme nechyba ani priprava chlapcov z 3. a 4. rocnika na zaradenie do sportovych tried. Do pripravky sa dostali futbalove talenty vybrane z mnozstva zaujemcov okresu Brezno. Vytvorili sme tri druzstva v pripravke mladsich ziakov a druzstvo starsich ziakov. Mozete byt konkretnejsi? - Pripravka v Podbrezovej zostala pod vedenim tych istych trenerov a vytvorili sme dve triedy, t.j. 3. a 4. rocnik v pripravke, kde mame 50 chlapcov, z ktorych vytvarame uzsi vyber. Vieme o ich schopnostiach a ich priprava bude smerovat na vrcholovy futbal, ktory hra nase A-druzstvo, co si vsak vyzaduje velmi dobru pracu trenerov. Nie je rozhodujuce, ci chlapci hraju za A, B alebo C-druzstvo. Do druzstiev su rozdeleni podla rocnikov, kde stvrtaci a piataci tvoria druzstvo Podbrezova A, tretiaci Podbrezovu B a chlapci, ktori ostavaju v pripravke v Podbrezovej hraju za Podbrezovu C. Podobna kategorizacia je aj u mladsich ziakov, kde 7. rocnik tvori druzstvo Podbrezova A, siesty rocnik druzstvo Podbrezova B a chlapci, ktori ostali v ZS Podbrezova tvoria druzstvo Podbrezova C. Vo vsetkych tychto troch kategoriach mame po15-20 chlapcov. Nasou prvoradou ulohou je vychovat z nich kvalitnych hracov, no nesmieme zabudat ani na pracu v skole, ako aj mimoskolsku a mimotreningovu cinnost. Ziskali sme profesionalneho trenera, ktory ukoncil fakultu telesnej vychovy a sportu v Bratislave, s aprobaciou – futbal, pana Jana Leitnera, ktory sa tejto praci venuje v Brezne uz viac rokov a myslim si, ze v spolupraci s nim, ako aj s ostatnymi trenermi, dosiahneme to co chceme – rast vychovy kvalitnych futbalistov a ich postupne doplnanie do vyssich kategorii. U starsich ziakov sme experimentovali v tom zmysle, ze styroch najlepsich futbalistov z tejto kategorie sme preradili do mladsieho dorastu. Viedla nas k tomu skutocnost, ze mame vytvorenu dvojicku – mladsi dorast a starsi ziaci, ktora hra 3. ligu. V minulom roku vytvorili vyborny kolektiv, presli sutazou bez straty bodu a vyhrali ju. Lenze, tym najlepsim futbalistom uvedena sutaz uz nic neprinasa a ked chceme, aby dalej kvalitativne rastli a chceme pripravit muzstvo mladsieho dorastu pre postup do 2. ligy, tak musime tychto hracov pre ich dalsi futbalovy rast davat do vyssich sutazi. Je to prvy krok a prva predpriprava postupu do vyssej sutaze tejto mladeznickej kategorie a nasou ulohou je o rok, o dva sa do 2. ligy prebojovat a vytvorit tak pre sucasnych siedmakov a osmakov kvalitnu sutaz, aby ju mohli hrat so ctou a sirit nadalej dobre meno podbrezovskemu futbalu a Zeleziarnam Podbrezova a.s. V starsom doraste sme kader doplnali hracmi z mladsieho dorastu a z talentovanych hracov z okolitych dedin. V sucasnej dobe mame v tejto kategorii 16 chlapcov, na ktorych sa uz vlanajsia priprava trenerov prejavuje a pevne verime, ze si v prvej polovici tabulky udrzia svoje postavenie a nadalej budu futbalovo rast. Su medzi nimi hraci, ktori uz okusili aj medzinarodne zapasy ako aj vyssiu sutaz, a pevne verime, ze povedu druzstvo k vybojovaniu 3. ligy pre starsi dorast – co je nasim najblizsim cielom. Zo spominaneho vyplyva, ze sa Podbrezova stava koliskou mladeznickeho futbalu na Horehroni. - Ano, uvedene svedci o tom, ze uz mame velky futbalovy mladeznicky kolektiv, vedeny hlavnym metodikom p. Jozefom Jezekom a 10 trenermi (kazdy trener ma bud svojho veduceho druzstva alebo pomocneho trenera). Je to rozrastajuci sa kolektiv a my verime, ze chlapci, ktori sa don dostali si vazia poskytnute podmienky, urobia vsetko pre postup do vyssich sutazi a ze za niekolko rokov vychovame kvalitnych vrcholovych futbalistov, ktori doplnia kader A-muzstva ZP a.s. Podakovanie futbaloveho oddielu patri hlavne vedeniu ZP a.s. za nemale financne prostriedky smerovane do napredovania mladeznickeho fubalu na Horehroni. Vsetci si cenime pristup firmy aj v organizovani turnajovych zapoleni ziackych druzstiev zo vsetkych zakladnych skol okresu Brezno. V tomto roku sa uskutocnil turnaj uz po druhykrat a nemale financne odmeny pre ucastnikov turnaja, nielen pre vitazov, pomahaju skolam v oblasti sportovej vychovy mladeze. Zaverom chcem podakovat aj trenerom druzstiev, ako aj p. Vladimirovi Sebesovi, ktory opat nastupuje mravenciu pracu s 8 futbalovymi brankarmi, a vsetkym zainteresovanym, ktori sa mladeznickemu futbalu venuju. Do buducna chcem odkazat nasim zverencom, ze my sme pripraveni na to, aby mohli futbalovo rast a ocakavame od nich, ze budu prinosom pre vyssie sutaze a hlavne pre A-muzstvo, ktore v sucasnej dobe hra vrcholovy slovensky futbal. V. Kukolova |
Sala – Podbrezova 0:3 (0:1) V zavere uvodnej stvrthodiny mohol skorovat Adamca, ale Stefik bol pozorny. Hostia vyuzili v 17. minute zavahania domacej obrany a po centri Exsalana Doku skoroval hlavou nekryty Gajan. Duslo mohlo vyrovnat tecovanou strelou Czuczora a najma v 39. minute po trestnom kope Melisika. Tesne pred prestavkou vyrazil Papanek golovu hlavicku Bazika. Po obratke v 57. minute pohrozil opat Bazik, ale na brankovej ciare zachranil Stuparic. O desat minut neskor vyhral Chudik hlavickovy suboj s obrancami Dusla a Gajan zoci – voci brankarovi nezavahal. Masik s Olahom nemali stastie pri prilezitostiach v dalsich desiatich minutach. V 78. minute dosiahol Gajan po rohovom kope klasicky hetrik. V poslednej minute mohol prikraslit vysledok Melisik, ale Stefika zastupil na brankovej ciare Gajdosik. Goly: 17., 67. a 78. Gajan. Rozhodoval Kocicky, 311 divakov. |
A tak si nasu, pred tym neznamu posadku
zacalo vsimat coraz viac ostatnych zucastnenych timov, ktore nam prejavovali sympatie
roznymi sposobmi. Nas cerveny privesny vozik, ktory si u nas vysluzil prezyvku
“sekurity jeden” vyrazne kontrastoval s povacsine krasne dizajnovo ladenou
grafikou ostatnych, na ktorych si posadky velmi daju zalezat. 
Kick box nepatri medzi bojove
umenia, ale medzi bojove sporty. Zahrna prvky karate, boxu a niekedy thajskeho boxu.
Ide o nove sportove odvetvie, ktore sa na Slovensku len zacina rozvijat. Nadsencom
pre tento sport v nasej akciovej spolocnosti je Patrik Longauer, pracovnik
kyslikarne, ktory v tomto roku zalozil Oddiel kick boxu mladeze v Brezne. “Ako
sa zaujemca moze stat jeho clenom?”, opytali sme sa trenera a predsedu
v jednej osobe, Patrika Longauera:
- V oblasti mladeznickeho futbalu sme v tohtorocnej letnej sezone
opat pokrocili, hlavne co sa tyka mladsich a starsich ziakov a samozrejme, ze sa
snazime postupne doplnat aj kategoriu mladsich a starsich dorastencov.