ZP a.s. NEWS

Z pitnej na uzitkovu

Rozhodnutim Okresneho uradu – statneho okresneho hygienika v Brezne, ako prislusneho organu statnej spravy na useku ochrany zdravia, zo dna 17. septembra 1999, sa zakazuje ”uvadzat do obehu z vodneho zdroja pramen Krala Matyasa vodu ako pitnu”.

Pramen Krala Matyasa nesplna novelizovanu normu

Pramen Krala Matyasa sluzi uz od roku 1913 na zasobovanie pitnou vodou. V sucasnosti sa odoberane mnozstvo podzemnej pitnej vody vyuziva na pitne a socialne ucely pracovnikov nasej akciovej spolocnosti v areali stareho zavodu a pre zasobovanie casti obyvatelstva obci Podbrezova a Lopej pitnou vodou. Odbornu a laboratornu expertizu (zakladny chemicky a mikrobiologicky rozbor pitnej vody vyhodnoteny v zmysle STN 75 7111 – KVALITA VODY, PITNA VODA)) dodavanej pitnej vody z pramena Krala Matyasa, vykonava kazdorocne na zaklade zmluvy Specializovany statny zdravotny ustav Banska Bystrica v intervale raz za stvrtrok. Z vysledkov akostnej bilancie vyplyvalo, ze dodavana pitna voda vyhovovala v stanovenych ukazovateloch akosti poziadavkam normy az do obdobia vykonanych cielenych laboratornych vysetreni na zistenie koncentracie arzenu, antimonu a dalsich prvkov.

Na zaklade coho potom doslo k zakazu pouzivania pitnej vody z pramena Krala Matyasa na pitne ucely? Tuto otazku sme polozili Ing. Pavlovi Faskovi, veducemu oddelenia technickeho dozoru a vodohospodarovi Ing. Igorovi Veverkovi:

- V novelizovanej norme STN 75 7111, ktora je v platnosti od jula roku 1998, doslo k zmenam v limitoch niektorych ukazovatelov a sprisneniu niektorych limitov (arzen, kadmium, nikel, olovo, antimon, benzen, polycyklicke aromaticke uhlovodiky. Zo vzoriek vody z pramena Krala Matyasa, ktore odobral Statny zdravotny ustav v Banskej Bystrici na cielene laboratorne vysetrenie dna 18. augusta a 8. septembra 1999, boli zistene koncentracie arzenu od 15µg/l do 20 µg/l. Najvyssia medzna hodnota (NMH) pre arzen v zmysle citovanej STN je 10 µg/l (doslo k zmene v porovnani s povodnou normou, ktora stanovovala NMH 50 µg/l.

Je znama pricina zvysenych koncentracii arzenu v tejto lokalite?

- Hydrogeologickym prieskumom uvedenej lokality nebol zisteny zdroj druhotnej kontaminacie znecistenim. Zdrojom zvysenych koncentracii arzenu v tejto lokalite je prirodzene pozadie, t.j. skladba horninoveho podlozia.

Co z uvedeneho vyplyva pre uzivatelov vody z pramena Krala Matyasa?

- Nakolko doposial klasifikovana voda z pramena Krala Matyasa, ako pitna voda, sa v zmysle zistenych skutocnosti preklasifikuje na vodu uzitkovu, do doby preukazania vyhovujucej kvality pitnej vody podla uvadzanej normy slovenskej technickej normy ju nesmu doterajsi uzivatelia pouzivat na tento ucel. Bez obav ju mozu pouzivat na osobnu hygienu, na umyvanie v jedalnach i domacnostiach (aj kuchynskeho riadu) na upratovanie, pranie...

Ake je nahradne opatrenie?

- V areali stareho zavodu nasej akciovej spolocnosti su momentalne k dispozicii v priestoroch kantin (v oceliarni i v budove informatiky - pozn. red.) nadoby s pitnou vodou a v predaji je k dispozicii zvysena zasoba mineralnych vod.

Rozhodnutie preklasifikovania pitnej vody na uzitkovu sa tyka vsetkych uzivatelov vody z pramena Krala Matyasa, obci Podbrezova, Lopej, Predajna, Nemecka, Jasenie, Pohronsky Bukovec... Navstivili sme Obecny urad v Podbrezovej a starostu obce Ing. Jana Stellera sme poziadali o informacie o prijatych opatreniach:

- Pre obyvatelov obce sme zabezpecili zasobovanie pitnou vodou cisternami. Rozvoz pitnej vody je realizovany podla stanoveneho harmonogramu nasledovne:

v pracovne dni:

o 8. hod a o 16. hod.v Lopeji,
o 9. hod. a o 17. hod. na Skalici,
o 9.30 a o 17.30 hod. na Supkovej ulici v Podbrezovej,
o 10. hod. 18. hod. na Kolkarni,
o 10. 30 a 18. 30 hod. Pod kostolom,
o 11. hod. 19. hod. na krizovatke (smer Bystra).

V dnoch pracovneho pokoja bude rozvoz zabezpeceny v
dopoludnajsich hodinach podla uvedeneho harmonogramu.

V Podbrezovej sa nachadza pramen na Malej Bendicke. Mozno ho pouzit ako nahradny zdroj pitnej vody?

- 17. septembra boli z tohoto pramena odobrate vzorky na rozbor, v najblizsich dnoch budeme informovani o tom, ci je mozne pouzivat tento pramen ako nahradny zdroj pitnej vody. Vzorky boli odobrate aj z druheho pramena, ktory tecie pod Smrekovou, pri rodinnom dome Ing. M. Budaca. Po predlozeni vysledkov bude obecny urad informovat obyvatelov o moznosti vyuzitia uvedenych pramenov.

Uskutocnil sa uz aj odber vzoriek od obyvatelov, na zistenie vplyvu arzenu na zdravotny stav ?

- Statny zdravotny ustav z Banskej Bystrice, odbor hygieny, bral vzorky mocu od dvadsatpat obyvatelov Podbrezovej, ktori vyplnali aj dotazniky. Vysledky zatial nemame.

Dakujeme za rozhovory a s aktualnymi informaciami budeme pokracovat nabuduce.

Spracovala O. Kleinova

Z informacii Specialneho statneho zdravotneho ustavu v Banskej
Bystrici, poskytnutych obyvatelom kontaminovanych oblasti vyberame:

Co je arzen?

Arzen a jeho zluceniny sa bezne vyskytuju v zemskej kore a tiez sa pouzivaju na vyrobu zliatin, pripravkov na nicenie hmyzu, v minulosti aj na vyrobu lieciv. Z hladiska ucinkov na Z hladiska ucinkov na zdravie musime rozlisovat medzi dvoma formami, medzi toxickymi anorganickymi formami a malo, az netoxickymi organickymi formami.

Ako mozeme byt vystaveni posobeniu arzenu?

Vzhladom k tomu, ze arzen je bezne a prirodzene sa vyskytujuci prvok v prostredi vsetci ludia su vystaveni jeho posobeniu v malych mnozstvach. Prirodzene sa vyskytuje vo vacsine potravin, v malych mnozstvach sa moze vyskytovat vo vzduchu, kde sa dostava zo spalovania uhlia. V mnohych oblastiach niektore horniny obsahuju znacne mnozstvo arzenu a toto moze byt pricinou zvysenych hodnot arzenu v podzemnych a pitnych vodach. Taketo oblasti su aj na Slovensku – Male Karpaty, Nizke Tatry a Slovenske rudohorie.

Ako sa moze arzen dostat do ludskeho tela?

Zasadne cez usta, ci uz potravou alebo vo vode. Vacsina skonzumovaneho arzenu s arychlo vstrebava zaludkom a crevami a dostava sa do krvi. Arzen, ktory vdychujeme sa tiez velmi lahko vstrebava plucami do krvi. Zanedbatelne mnozstvo arzenu sa moze vstrebat aj pokozkou. Vacsina arzenu vstrebaneho do tela sa rozklada v peceni na menej toxicke zluceniny, ktore su vylucovane mocom. Arzen nema tendenciu hromadit sa v tele.

Ako posobi na zdravie?

Dlhodobe posobenie aj v nizkych mnozstvach arzenu na ludsky organizmus sposobuje kozne zmeny - zmeny sfarbenia, zhrubnutie, supinatenie koze koze, najma na dlaniach, chodidlach a trupe. Vyssi prijem arzenu moze sposobovat zmeny krvneho obrazu, prekrvenie koncatin a nervoveho vedenia na koncatinach. Arzen je rakovinotovorna latka, ktora moze vyvolat vznik rakoviny koze, mocoveho mechura a obliciek. Pravdepodobnost tohoto ucinku narasta s velkostou davky.

Ako sa treba chranit ?

Vodu nepouzivat na pitie a pripravu stravy. Bez obav ju mozete pouzivat na osobnu hygienu, na umyvanie v domacnosti, upratovanie, pranie bielizne.Pre dojcata pouzivajte na pripravu stravy len kvalitnu vodu, tzv. dojcensku, ktoru dostanete kupit. Pre deti tejto vekovej kategorie nevarte s mineralnou vodou.Ak mate v rodine deti predskolskeho a skolskeho veku, pouzivajte na pripravu napojov pre nich balenu stolovu vodu zakupenu v obchode, v pripade pouzitia vodyz cisterny pripravujte napoje z nej az po prevareni.

Dychova hudba na festivale v Nemecku

Na Musiktage Bosel po druhykrat druhi

V dnoch 3.-5. septembra 1999 sa zucastnila Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova a.s., 38. rocniku medzinarodneho festivalu EURO - Musiktage Bosel. Pri tejto prilezitosti sme polozili niekolko otazok prezidentovi spolku Dychovej hudby ZP a.s., panovi Lubomirovi Benedikovi.

Ake bolo tohtorocne privitanie nasej hudby v nemeckom Boseli?

- Mestecko Bosel lezi v spolkovej krajine Niedersachsen a ma zhruba 7 000 obyvatelov. Je to malebna krajina pri holandskych hraniciach. Uplna rovina s prizemnymi domcekami, obsypanymi kvetmi, srdecni ludia - to je Bosel, nedaleko Oldenburgu. Spoluorganizatorom dni hudby je susediaca dedinka Petersdorf. Pocet rocnikov, pocas ktorych poriadaju tento festival svedci o bohatej hudobnej tradicii.

Po narocnej 1500 km ceste nas v Boseli privitali ako starych zamych. Po stiskoch ruk s usporiadatelmi festivalu nas ocakavali narocnejsie podmienky, ako pred dvomi rokmi. Na zaciatku pobytu sa stretol organizacny vybor s vedenim orchestra a dal nam vsetky pokyny na cele ucinkovanie dychovej hudby na festivale. Hned v piatok nas cakali dva koncerty v Petersdorfe. Je to dedina, v ktorej sme mali ubytovanie a kde sme boli hostia. Dva koncerty sme odohrali pre miestnych sponzorov festivalu.

Pred dvomi rokmi ste ziskali v kategorii kralovskych velkych orchestrov druhe miesto a 2. miesto ziskal Pavel Siansky v kategorii kapelnikov. Podarilo sa vam obhajit uspech z roku 1997?

- Na festivale EURO Musiktage sa kazdorocne zucastnuje velky pocet orchestrov. Tohto roku na nom ucinkovalo 40 suborov, ktore boli rozdelene do urcitych kategorii. Zo spominanych 40 suborov bolo 10 z Holandska, 4 z Ceskej republiky a po jednom z Polska, Slovenska a Bulharska. Ostatne boli z celeho Nemecka. Ako zaujimavost spomeniem dychovku z hutnickeho kombinatu Magdeburg. Celkom sa festivalu zucastnilo 2 000 ucinkujucich. Nas orchester sa umiestnil na 2. mieste, cize sme obhajili striebornu priecku z roku 1997. Sutaz bola narocna a prebiehala vo velmi korektnom, ferovom duchu.

Mozete byt konkretnejsi?

- Sutaziace subory hodnotila trojclenna odborna porota. Nasa skladba: FUGA A LA MODE od Tedda Huggensa bola velmi narocna. Skladbu sme si specialne na tento ucel vybrali a nacvicili. Bola dobre zvolena, o com svedcilo aj vysoke hodnotenie poroty. Od prveho miesta nas v celkovom hodnoteni delilo len 6 desatin bodu (vitaz ziskal 156,9 bodu a my 156,3 bodu). Cele hodnotenie bolo transparentne, na konci festivalu predvedene a oficialne oznamene. Ziskali sme krasny pohar, ako ocenenie nasej snahy a svedomitej pripravy.

Na prvom mieste skoncil Mestsky dychovy orchester Hradec Kralove z Ciech. Je to vyspely cesky orchester s bohatou tradiciou. Ako sutaznu skladbu zahrali suitu OVERTURA 2 000, ktoru mame v repertoari aj my, a hrali sme ju v roku 1994 na festivale v Zline.

Ktori ucastnici podciarkli medzinarodnost festivalu sme uz spominali. Zaujimalo by nas, ktore hudobne telesa rezonovali na festivale?

- Euro-festivalu sa tohto roku zucastnili dychove hudby, mazoretkove skupiny, fanfarove subory a ine subory zo siestich krajin Europy. Ako priklad uvediem, ze na festivale bol aj 124 clenny fanfarovy subor z mesta Potsdam, ktory bol cerstvym majstrom sveta z nedavnych majstrovstiev sveta v Sydney.

Preco Slovensko reprezentovala len nasa dychova hudba?

- Na festivale sme boli jedini zastupcovania, nakolko dychove hudby v sucasnosti na Slovensku prechadzaju krizou. Nas dychovy orchester sa v SR radi medzi tie aktivnejsie. Snazime sa kvalitou a obetavostou krizu prekonat. Vysoka uroven suboru a dosiahnute vysledky aj v medzinarodnom meradle su vysledkom spolocneho usilia muzikantov, kapelnika Sianskeho i zazemia, ktore nam vytvara nas hlavny sponzor - Zeleziarne Podbrezova a.s. Treba vyzdvihnut a podakovat sa najma za plodnu spolupracu s "krstnym otcom" dychovky - riaditelom Ing. Ludovitom Ihringom.

V com sa lisil tohtorocny festival?

- V 38. rocniku nas usporiadatelia aj dost statocne vyuzili, lebo festival mal horsie financne zazemie. Vymysleli si taku hru, ze starostovia okolitych obci Boselu mali tzv. mini playback show, kde sami vystupovali. Takymto sposobom zohnali peniaze. Vstupenka pre kazdeho obyvatela, ktory tam prisiel pozriet stala 10 mariek. Neodradilo ich to. Tym naplnili pokladnicu.

Nemeckej hudobnej verejnosti ste sa vsak predstavili aj niekolkymi neplanovanymi vystupeniami. Mozete nam ich priblizit?

- V sobotu sme hrali v Eurostane, kde sme ucinkovali s velkou dychovou hudbou mesta Dortmund. S nasim vystupenim bola velka spokojnost. Mali sme aj inu, mimosutaznu cinnost. V Petersdorfe, kde sme byvali, nas poziadali miestni obyvatelia, aby sme isli hrat do kostola pocas svatej omse. Choraly vyladenej dychovky sa stretli s mimoriadnym ohlasom a uspechom. Verejne sa nam podakoval miestny farar a bol s nasim vystupenim velmi spokojny. Podobne nam podakoval aj miestny starosta. Tiez sme hrali spolu s Dychovou hudbou a s mazoretkami z Mohelnic pre obyvatelov Petersdorgu v nedelu, hned po tejto omsi. Na vystupeni sa zisiel ”hojny” pocet obyvatelov, ktory svedcil o tom, ze premierove predstavenie z roku 1997 sa pacilo.

V jednom rozhovore nemozno obsiahnut vsetky informacie. Viac sa ich citatelia dozvedia na domovskej stranke nasej dychovej hudby na internete. Na zaver by nas vsak zaujimalo, ci sa naplnili vase ocakavania?

- Ano. Jednoznacne mozeme hodnotit nase tohtorocne ucinkovanie na zahranicnych festivaloch ako uspesne. Na Euro-festivale islo o nasu opakovanu ucast a organizatori ocenili kvalitny vykon Dychovej hudby ZP a.s.

Do konca roku nas este cakaju najmenej dva koncerty pred domacim publikom, a my verime, ze ho nasa hudba zaujme.

-vk-

Z prednasok na 1. medzinarodnej konferencii v Helsinkach vyberame

Povrchove defekty bram nizkouhlikovych oceli

Klasifikacia defektov

Vyskyt povrchovych defektov na bramach predstavuje pre plynulost vyrobneho toku a organizaciu dodavok vyrobkov zavazny problem. V literature existuje viacero klasifikacii defektov na bramach, napr. (1,2). Pomerne nazorna je klasifikacia defektov podla (3), obr. 1. Pre prakticke ucely je vhodne zvolit klasifikaciu podla moznosti vizualnej identifikacie defektov.Makroskopicky viditelne povrchove trhliny zahrnaju pozdlzne a priecne trhliny. Ojedinele sa vyskytuju aj ine typy trhlin (4).
Do skupiny inych mikroskopicky viditelnych defektov je mozne zaradit prehlbeniny, vyrazne oscilacne vrasky, pripadne aj ine, zriedkavo sa vyskytujuce defekty.

Pre kvalitu vyrobkov su nebezpecne makroskopicky tazko identifikovatelne defekty. Do tejto skupiny spadaju siete vlasovych trhlin po hraniciach primarnych liacich zrn, ktore predstavuju potencialne miesta pre vznik supin. Najma pre ocele s nizkym obsahom uhlika je nebezpecne lokalne nauhlicenie povrchu bram, ktore podporuje vznik vlasovych trhlin po hraniciach primarnych liacich zrn. Typicke trhliny pri nauhlicenom povrchu a povrchu oslabenom drobnymi casticami zo sekundarneho spracovania ocele su uvedene na obr. 2. a obr. 3.

Vizualne neidentifikovatelne su endogenne inkluzie, najcastejsie do liaceho prasku a nahodny vyskyt inkluzii rozneho povodu, sposobeny napr. uvolnenim nalepov z trysky. Do tejto skupiny je mozne zaradit aj podpovrchove bubliny a mikrorediny. K zvysenemu vyskytu exogennych inkluzii a podpovrchovych bublin spravidla dochadza na bramach, ktore su postihnute aj inymi povrchovymi defektmi. Je potrebne poznamenat, ze v literature (1–3) su uvedene aj ine typy defektov, ktore sme na zaklade nasich rozborov nezaznamenali, pripadne ich vplyv na kvalitu vyrobkov je v podmienkach VSZ Ocel, spol. s r.o., maly.

Defekty a ich vplyv na kvalitu vyrobkov

Zakladnou pricinou vzniku rozmernych pozdlznych a priecnych trhlin su rozne technologicke chyby pri ochladzovani bram, ktore sposobuju nehomogenitu teplotneho pola povrchu bram a vznik termickych napati. V dosledku napati dochadza ku kontrakcii povrchu a po prekroceni plasticity materialu k vzniku trhlin. Prehlbeniny povrchu, t. j. lokalne kontrahovany povrch, predstavuju podla nasich rozborov (5) prve stadia vzniku trhlin.

Zo skupiny vizualne prakticky neidentifikovatelnych povrchovych defektov su najnebezpecnejsie jemne vlasove trhliny, ktore sa siria po oslabenych hraniciach primarnych liacich zrn. Oslabenie hranic primarnych liacich zrn vznika pri lokalnom nauhliceni povrchu bram, alebo pri ich obsadeni drobnymi casticami – splodinami dezoxidacie, resp. sekundarnej metalurgie. Tieto povrchove defekty vedu k nahodnemu vzniku supin. Spatna identifikacia pricin vzniku supin je pri skumani plechu prakticky nemozna.

Oscilacne vrasky su pomerne casto pokladane za pricinu vzniku povrchovych defektov. Aj ked relief oscilacnych vrasok na povrchu bram je vizualne velmi vyrazny, ich hlbka len velmi zriedka presahuje 2 mm. Pri oscilacii nepochybne dochadza k segregacii necistot na medzidendritickych plochach, co vyplyva aj z vysledkov metalografickych rozborov. Napriek tomu sme v dnach vrasok, v ziadnom pripade nepozorovali trhlinu interdendritickeho charakteru. Trhliny boli pozorovane len ojedinele a mali interkrystalicky charakter, t. j. vznikali pri relativne nizsich teplotach, po granulacii dendritickej struktury a ignorovali medzidendriticke oslabenia. Negativny vplyv oscilacnych vrasok by bol mozny pri rezonancii kmitania oscilatora s pohybmi hladiny kovu, kedy by mohlo dochadzat k tzv. preliatiu materialu.

Z praktickeho hladiska je dolezita predikcia prejavu povrchovych defektov na kvalitu povrchu plechu. Pre konkretnejsie stanovisko by bolo potrebne detailne poznat tok ocele pri valcovani. Orientacne je mozne povedat nasledujuce. Pri ohreve bram sa za nebezpecne povazuju defekty o hlbke nad 2 mm.

Je pravdepodobne, ze v pripade pozdlznych trhlin je mozne vzhladom k bocnemu toku materialu pripustit vacsiu hlbku defektu.

V pripade priecnych trhlin je mozne s vysokou pravdepodobnostou predpokladat nasledny vznik supin. Tento druh defektu je velmi nebezpecny pri vlasovych trhlinach, ktore su spojene s nauhlicenim povrchu. Uvedene defekty nie su na povrchu bram prakticky identifikovatelne a sposobuju nahodny ”nevysvetlitelny” vyskyt supin.

Obdobne sa chovaju podpovrchove bubliny a exogonne casti. V tomto pripade vznik supin zavisi od lokalizacie bublin, resp. “vmestkov” pod povrchom bramy. Problemy s bublinami a exogennymi “vmestkami” prakticky vzdy suvisia s technologickymi nedostatkami pri odlievani ocele a ich vyskyt by mal byt pomocou kontrolnych zariadeni indikovany.

Je potrebne zdoraznit, ze praca sa zaobera defektmi na bramach. Vo vyrobnom cykle mozu vznikat aj defekty pri spracovani bram. Zistenie konkretnych pricin vzniku defektov na plechu, obvykle supin, je spravidla prakticky vylucene.

Zaver

1. Z praktickeho hladiska je mozne doporucit klasifikaciu povrchovych defektov bram podla moznosti ich vizualnej identifikacie.

2. Do skupiny vizualne identifikovatelnych defektov, ktore su spojene s kontrakciou povrchu patria najma pozdlzne a priecne trhliny. Material s uvedenymi defektmi je mozne vylucit z vyrobneho procesu.

3. Zo skupiny vizualne prakticky neidentifikovatelnych povrchovych defektov su najnebezpecnejsie jemne vlasove trhliny, ktore sa siria po oslabenych hraniciach primarnych liacich zrn. Oslabenie hranic primarnych liacich zrn vznika pri lokalnom nauhliceni povrchu bram, alebo pri ich obsadeni drobnymi casticami – spodinami dezoxidacie, resp. sekundarnej metalurgie. Tieto povrchove defekty vedu k nahodnemu vzniku supin. Spatna identifikacia pricin vzniku supin je pri skumani plechu prakticky nemozna.

P. Marek, A. Sevcik

Nie je dovod na obavy

Virus avizovany na 13. decembra

Antivirove laboratoria objavili novy virus, ktory napada dokumenty v systeme Microsoft Word. Nazvali ho Thursday (Stvrtok) a 13. decembra moze znicit informacie ulozene na pevnych diskoch pocitacov, v ktorych je instalovany kancelarsky program Word 97. Odbornici vsak nezistili vyznam datumu 13. decembra, ktory v tomto roku pripada na pondelok. Podla agentury Reuters, presny nazov virusu je W97 M/Thus A.

Analytici uvadzaju, ze virus Stvrtok sa podoba virusu Cernobyl, ktory v aprili tohto roka v USA vyradil niekolko pocitacov, najvacsie skody vsak napachal v Azii. Odbornici sa vsak nezhodli, ake je riziko nakazy v pripade virusu Stvrtok. Americky vyrobca antivirusovych produktov Network Associates (NA) dava Stvrtku vysoky stupen rizikovosti a ide len o stvrty virus s tymto ratingom, odkedy ich zacali hodnotit.

Stvrtok infiltruje dokumenty v programe Word 97 a moze sa sirit prostrednictvom elektronickej posty, kde je poslany ako pripojeny dokument alebo este zakernejsie otvorenim nakazeneho dokumentu v pocitacovej sieti. Tento virus moze napadnut pocitac, aj ked v nom nie je Word, staci, ak sa prijemca bude snazit otvorit nakazeny dokument.

Network Associates objavil virus v utorok 31. augusta pocas kontroly pocitacov jedneho z klientov a odvtedy zistili jeho pritomnost v systemoch priblizne 20 firiem. Podla udajov spolocnosti k minulemu tyzdnu virus nakazil pocitace celkovo priblizne 5000 uzivatelov v Polsku, Lotyssku, Nemecku, Rakusku., Svajciarsku, USA, Francuzsku, Irsku a Velkej Britanii.

Je dovod k obavam? Ako je v sucasnosti zabezpecena antivirova ochrana v nasej spolocnosti?, o tom sme sa pozhovarali s Ing. Miroslavom Demianom, veducim referatu systemovej udrzby PC :

- V nasej firme sme doposial vyuzivali v antivirovej ochrane tzv. evaluation verziu, platnu na 30 dni. Posledne verzie su vzdy dostupne na podnikovom Intranete. V roku 1999 vsak boli prijate urcite opatrenia, antivirova ochrana bola zahrnuta do investicneho planu, od marca vosiel do platnosti POKYN GR 17/99, kde boli prijate nove opatrenia v tomto smere. V sucasnosti uz mame k dispozicii tzv. ”ostru verziu”, ktora nam zabezpeci antivirovu ochranu s licenciou na 101 PC, s dvojrocnou bezplatnou aktualizaciou verzii. Zhodou okolnosti, v clanku uvadzana firma- vyrobca antivirusovych produktov Network Associates, sa stava dodavatelom antivirovej ochrany aj pre nasu spolocnost. So zmluvou uzavretou s touto firmou ziskavame sucasne opravnenie operativne aktualizovat podla potreby poznatky z ich specialnych laboratorii. Lokalnu i sietovu antivirovu ochranu chceme zdokonalit zjednodusenim distribucie antivirovej ochrany v ramci celej vnutropodnikovej siete prostrednictvom tzv. Managementu Console, umoznujuceho automaticku distribuciu, bez vedomia uzivatelov. V sucasnosti v referate systemovej udrzby PC Management Console testujeme. Zaoberame sa vsak aj ochranou celeho informacneho systemu nasej spolocnosti, v sucasnosti pracujeme na systeme ochrany globalnych vstupov.

System Mimesweeper, ktoreho instalacia prebehne do mesiaca, umoznuje antivirovu kontrolu prichadzajucej posty priamo pri vstupe do nasho informacneho systemu. Riziko virusovej nakazy pocitacov vsak stale ostava, i ked vdaka uz uvedenym opatreniam bude minimalizovane preto, ak vznikne podozrenie na vyskyt virusu, je nutne sa urychlene spojit s niektorym odbornym pracovnikom mojho referatu.

Vynimka plati len do konca septembra buduceho roku

Stimulaciou k usporam su pomerove merace tepla

Povinnost zavedenia termostatickych ventilov do bytov vyplyvala z Vyhlasky c. 206/91 Zb. Upresnenie o nariadeni hydraulickeho vyregulovania sustavy a zabudovania termostatickych ventilov priniesol Zakon c. 70//98 NR SR Z.z..

Z bytoveho fondu v sprave ZP BYTOS, s.r.o., je termostatickymi ventilmi vybavenych 427 bytov a pre ostatne spravca poziadal o vynimku. Krajsky inspektorat statnej energetickej inspekcie v Banskej Bystrici vynimku

”z povinnosti vybavit sustavu tepelnych zariadeni za odbernym miestom automatickou regulaciou parametrov teplonosnej latky na kazdom tepelnom spotrebici, v zavislosti od teploty vzduchu vo vykurovanych miestnostiach s trvalym pobytom osob” schvalil a jej platnost trva do 30. septembra roku 2000. Co potom?

* O odpoved sme poziadali Ing. Mariana Smolca, raditela ZP BYTOS, s. r. o.:

- Po uplynuti doby, na ktoru sa vynimka vztahuje, v pripade nesplnenia povinnosti, hrozi financna pokuta udelena SEI (Statnou energetickou inspekciou), v sume zodpovedajucej vyske nakladov potrebnych na zavedenie termostatickych ventilov. Potrebne kroky zabezpecujeme v dvoch rovinach, jednak ako spravcovia bytov ZP a jednak ako spravcovia bytov, ktore su v osobnom vlastnictve.

*Ake su vase kroky v bytoch, ktorych vlastnikom su Zeleziarne Podbrezova?

- Termin dodrzat musime a tak sme uskutocnili rokovania s technickym riaditelom Ing. J. Marcokom a termostaticke ventily budu sucastou investicneho planu na rok 2000.*Ake odporucania navrhujete vlastnikom bytov?

- Logickym vychodiskom je len akceptovanie povinnosti a instalacia termostatickych ventilov. S vlastnikmi bytov konzultujeme o tom, navrhujeme technicke riesenie, hladame vychodiska na sposob financovania. Vzhladom na skutocnost, ze vlastnici este nemozu mat na ucte vo fonde dostatok potrebnych financii, je napr. moznost dohod s dodavatelmi formou splatkovych kalendarov.

Aky je postoj majitelov bytov?

- Napr. v bytovke c. 205 na Stiavnicke, kde zabezpecujeme instalaciu termostatickych ventilov v sucasnosti, sa obyvatelia rozhodli v zaujme znizenia nakladov na teplo aj pre namontovanie pomerovych meracov tepla.

Nie su termostaticke ventily zbytocny prepych?

- Ich zavedenie vobec nie je bezpredmetne. Poslanim ventilu je snimanie teploty miestnosti a nasledne regulacia privodu vody do vykurovacieho telesa. Treba vsak poznamenat, ze vykurovacie teleso nie je mozne prostrednictvom tohoto ventilu uplne odstavit. Ventil totiz plni aj ulohu ochrany pred zamrznutim, a to napr. v case dlhodobej nepritomnosti uzivatelov v byte, kedy je mozne stiahnut kurenie na minimum. Samotne zavedenie termostatickych ventilov nezavazuje uzivatelov k setreniu. Uspory stimuluju pomerove merace spotreby tepelnej energie a preto vsetkym uzivatelom bytov odporucame ich instalaciu.

O.K.

Otazka prinosu termostatickych ventilov je velmi aktualna a tak sme sa vybrali za obyvatelmi obytneho bloku na Supkovej ulici v Podbrezovej, ktory je v sprave Stavebneho bytoveho druzstva (SBD) v Brezne, kde sa s nami podelili uz o konkretne skusenosti:

Ing. Jozef Tobias, Supkova 43/3 Podbrezova :

- Som predsedom samospravy bytov, ktore spravuje SBD Brezno. Tuto otazku sme si kladli uz v roku 1997 a po dlhych uvahach, prepoctom sme teoreticky usudili, ze to skusime. Dali sme si namontovat termostaticke ventily a pomerove merace tepla. V tom obdobi investicia predstavovala 1017,- Sk na jeden radiator. Ventily umoznuju

regulovat teplotu v styroch roznych polohach. Znamena to, ze je mozne teplotu v jednotlivych miestnostiach bytu regulovat podla potreby. Ventily snimaju teplotu v miestnosti (nie na vykurovacom telese). Pri montazi je mozne vyregulovat ventily so zretelom na polohu bytu podla projektu.

My sme sa rozhodli aj pre dalsiu investiciu – mame zabudovany aj pristroj KOMEXTHERM, sluziaci na centralnu regulaciu tepla v jednom dome. Bola to sice polozka, ktora nas stala 18 000,- Sk, ale umoznuje regulaciu podla rocneho obdobia,

podla pocasia..., kazdych 15 minut je mozne nastavit program podla potreby.

Centralny regulator umoznuje cerpat mnozstvo tepla zo spolocnej kotolne podla potreby. A ci sa to oplati? Mozem uz dokumentovat konkretnymi cislami. Nas dom , pozostavajuci zo 40 rodin, zaznamenal za rok 1998 tymto opatrenim usporu 42 000 Sk, co predstavuje patinu rocnych nakladov. Vynalozene prostriedky na termostaticke ventily a KOMEXTHERM sa nam vratili v priebehu dvoch rokov.

Ladislav SAUR, Supkova 43/3:
- V roku 1997 som suhlasil so zavedenim termostatickych ventilov. Dobre som urobil a nelutujem tento krok . Na ich instalaciu postacili moje financne prostriedky na osobnom ucte v bytovom druzstve. V tomto roku sa uspory odrazili aj v dost vysokych preplatkoch.

Jan HRBAN, Supkova 43/3:
- Hned pri predkladani navrhu najomnikom sme s instalaciou termostatickych ventilov suhlasili, a veru dnes nelutujeme svoje rozhodnutie.

Maria BOBISOVA, Supkova 43/3:
- Patrim k tym, ktori so zamontovanim termostatickych ventilov suhlasili. Sme s dobrymi vecami spokojni a toto je spravna vec.

Pavol Longauer, Supkova 43/3:
- Ja som nadmieru spokojny, nam sa to vyplatilo. Pre skusku syn v byte odpojil radiator na cely rok a boli sme zvedavi, ci nasledna kontrola pomeroveho meraca tela potvrdi tuto skutocnost. A skutocne potvrdila.

Magdalena Misutova, Supkova 43/3:
- S navrhom samospravy v roku 1997- investovat financne prostriedky na montaz termostatickych ventilov - sme suhlasili. S termostatickym meranim a regulaciou tepla sme velmi spokojni. Teplotu v byte sme regulovali tak, aby vyhovovala nasej rodine, tzn. temperovali sme v case, ked v byte nikto nebol a znizovali teplotu hlavne v nocnych hodinach. Okrem vyhovujucej teploty akcia mala pre nas aj financny efekt vo forme preplatkov za vykurovaciu sezonu.

Rudolf Halaj, Supkova 44/4:
- V nasom bloku vacsina najomnikov prejavila so spominanou akciou svoj nesuhlas. Ja osobne som za termostaticke ventily. Nedovercivy postoj ludi mozno prameni zo skutocnosti, ze hoci boli zamontovane vodomery nepriniesla tato akcia ziadany efekt – voda sa aj dnes rozpocitava tak, ako tomu bolo predtym.

ku/kl foto

. Vznik moderneho zeleziarstva a banictva si vynutil aj novy pristup k rieseniu problemov spojenych s dopravou surovin, paliv do podniku a prepravou hotovych vyrobkov a odpadu vo vnutri podniku. Prevazane objemy natolko vzrastli, ze k ich zvladnutiu uz nestacili osvedcene konske vozy. Proces vyvoja vzniku priemyselnych zeleznic mozno v plnej miere sledovat aj v zeleziarnach v Podbrezovej.

V roku 1876 sa zacalo s vystavbou zeleznice z Podbrezovej do Hronca. Jej rozchod bol povodne 75 cm. Hned od zaciatku bola rozvetvena k jednotlivym prevadzkam v oboch zavodoch. V Podbrezovej prekracovala Hron a po jeho lavom brehu viedla pozdlz dnesnej trate CSD k Chvatimechu. Skalny ostrov, pred dnesnou zastavkou Chvatimech, prechadzala takmer 100 metrov dlhym tunelom uzatvaranym drevenymi vratami. Za Chvatimechom sa potom uhybala vpravo a pozdlz Cierneho Hrona sa vinula az do stareho zavodu v Hronci. Este dnes je tam na mnohych miestach opustene drazne teleso. Riadna prevadzka sa tu zacala prave pred 120 rokmi.

Pri patrani po lokomotivach, s ktorymi sa tu vtedy jazdilo, objavil sa dosial v zeleznicnom svete neznamy vyrobca lokomotiv – firma Kachelmann a syn, Vyhne. Mala strojaren, ktora vyrastla na zakladoch stredovekeho hamra, v juli roku 1878 vyhrali v konkurencii so znamymi vyrobcami lokomotiv ponuku podbrezovskych zeleziarni na dodavku lokomotiv pre budovanu zavodnu zeleznicu. S prvymi Kachelmannkami je spojena este jedna prihoda. Pretoze normalnorozchodna zeleznice vtedy koncila v Banskej Bystrici a ani strojaren vo Vyhniach nemala vlecku k statnej zeleznici, bolo nutne obe prve 7-tonove lokomotivy z vyrobneho zavodu k byvalej Uhorskej severnej drahe ale aj z Banskej Bystrice do Podbrezovej, dopravit po vtedajsich cestach volskymi a konskymi potahmi. Prve vlaky z Podbrezovej do Hronca tahali uvedene lokomotivy domacej vyroby, pomenovane po priekopnikoch hutnickej vyroby v Uhorsku ” Antal Pech” a ”Antal Kerpely”. Jubileum zavodnej zeleznice v Podbrezovej je dvojnasobnym jubileom, nakolko je spojene so 120. vyrocim vyroby prvej parnej lokomotivy na uzemi byvaleho Cesko-Slovenska.

Dosledkom radikalneho obmedzenia vyroby kolajnic sa v osemdesiatych rokoch minuleho storocia v Podbrezovej uskutocnila velka prestavba zavodu. Nosnym vyrobnym programom sa stali kotlove plechy a ocelove rury podla patentu Mannesmann. Prvykrat v celej monarchii sa zacala ich vyroba a to prave v Podbrezovej, 26. jula 1884. Zmenam v tomto obdobi sa nevyhli ani uzkorozchodne zavodne zeleznice. Postupne sa na ne pripajali dalsie prevadzky a zavod v Piesku.

K prvym dvom lokomotivam v Podbrezovej pribudla v roku 1884 dalsia Kachelmannka pomenovana ”Vaykay Karoly”.

S novovybudovanou miestnou zeleznicnou tratou do Podbrezovej bol zavod pochopitelne spojeny vleckou. Jej obsluhu vsak az do prvych rokov 20. storocia zabezpecovala statna draha. zele9918.jpg (45665 bytes)

Vyroba suroveho zeleza na Horehroni bola zrusena a bolo rozhodnute, ze zelezo sa bude dodavat z Tisovca. Pre jeho dopravu do Podbrezovej bolo pouzite velkoryse riesenie. Uz v roku 1896 boli obe miesta spojene zeleznicou s ozubnicovymi usekmi, na ktorych jazdili vtedy najvacsie ozubnicove lokomotivy sveta, dodane rakuskou lokomotivkou vo Floridsdorfe. V useku Podbrezova – Chvatimech viedla vtedy tato nova zeleznica paralelne s povodnou uzkorozchodnou zavodnou zeleznicou. Len tunel bol odstraneny odstrelenim celej skaly.

Prelom storocia priniesol dalsi rozvoj zavodnej dopravy. Bola vybudovana spojka z Chvatimechu na Piesok a normalnorozchodna vlecka bola obsluhovana zavodom v Podbrezovej. Na ten ucel bola zakupena v Lokomotivke madarskych kralovskych statnych drah v Budapesti mala trojnapravova lokomotiva pomenovana po riaditelovi zeleziarni ”Henrik”. Strojarne Piesok opravovali vsetky lokomotivy a vozne zavodnej zeleznice. Koncom 20. rokov dokonca postavili podla planu povodnych Kachelmanniek s malymi obmenami dalsiu, v poradi uz stvrtu uzkorozchodnu lokomotivu. Tymto cinom sa zeleziarne v Podbrezovej stali dalsim ceskoslovenskym vyrobcom lokomotiv.

Upravene vynatky z materialu Ing. K. Zeithammera, CSc

Zdravie mas len jedno

Zo sveta mediciny

Po stopach krvnych zrazenin

Rok co rok ohrozuje vznik krvnej zrazeniny – trombu – zivoty milionov ludi. V casti z nich sa zrazenina vydava krvnym obehom do pluc, kde moze sposobit smrtiacu krvnu emboliu.

Vyskumnici farmaceutickej spolocnosti Diatide vyvinuli takzvany AcuTest, ktory vie novovzniknute krvne zrazeniny odhalit rychlo a vcas. Kym predchadzajucimi postupmi sa pomerne nebezpecne starsie tromby nedali odlisit od ovela nebezpecnejsich cerstvnych zrazenin, novy test to vie. Jeho princip spociva v tom, ze do zily v hornej koncatine sa vstrekne peptid, ktory ma schopnost viazat sa iba na cerstvo zrazenu krv. A pretoze je tento peptid oznaceny ako radioaktivna latka, jeho putovanie aj vazbu na krvnu zrazeninu mozno sledovat pomocou specialnej kamery. Ak AcuTest pritomnost cerstveho trombu naozaj preukaze, mozu choremu rychlo dat lieky schopne zrazeninu rozpustit.

-AP
Moderni medicina

Svita nadej na liecbu roztrusenej sklerozy?

Roztrusena skleroza je nebezpecne ochorenie postihujuce nervovu sustavu. Dochadza pri nej k ubytku myelinovych buniek, ktore tvoria obal nervovych vlakien. Doteraz nie je znama ani presna pricina choroby, ani liecba.

Podla najnovsich predpokladov moze ist o autoimunne ochorenie (telo zacne napadat vlastne bunky) alebo o napadnutie virusom, mozno urcitym typom herpetickeho virusu. Na stretnuti Americkej neurologickej spolocnosti predstavili novy postup liecenia choroby. Niekolko pacientov vystavili celotelovemu oziareniu, cim sa kompletne zastavili autoimunne procesy. Potom im implantovali vlastnu, zdravu, skor odobratu kostnu dren. Po 15 mesiacoch liecby ani u jedneho pacienta nedoslo k zhorseniu stavu, hoci nedostavali nijake lieky. Aj zobrazenie mozgu nuklearnou magnetickou rezonanciou ukazalo, ze ubytok mozgovych buniek u pacientov nepokracoval.

-MAFS

Podtitulok: Ockovanie proti hepatitide B

Hepatitida B je v USA tretou najcastejsou smrtelnou chorobou. Mozno jej vsak predchadzat ockovanim. Povinne ockovanie proti hepatitide B u vsetkych deti vo veku do 13 rokov uzakonili v americkych statoch Colorado, Florida, Oklahoma a Wisconsin v roku 1997. Podla odbornikov z americkeho Centra pre kontrolu a prevenciu (CDC) bude toto rozhodnutie znamenat zachranu tisicok detskych zivotov a usporu milionov dolarov.

Hepatitida B je virusove ochorenie, ktore sa prenasa prostrednictvom krvi a dalsich telovych tekutin, vratane slin, a moze viest k chronickemu postihnutiu pecene. Kazdy rok sa nakazi vyse dvestotisic Americanov a okolo sesttisic na dosledky choroby zomiera. O uzakoneni povinneho ocakovania proti hepatitide B uvazuju teraz aj dalsie staty USA. Podla prognozy CDC by tam uz okolo roku 2010 mala byt ockovana vacsina dospievajucich.

-Reuters

Podtitulok: Ucinnejsie lieky proti chripke na dohlad?

Vedci vyvijaju lieky, ktore by v sucasnosti mali liecit chripku alebo dokonca utokom chripkovych virusov ucinne predchadzat. V nedavno dokoncenej klinickej studii s inhalacnym pripravkom zanamivir (relenza), uzivanym dva dni po zaciatku priznakov, sa zistilo statisticky vyznamne skratenie ochorenia a znizenie nakazlivosti postihnutych osob. Podobne uzivanie lieku oznaceneho zatial ako GS4104, znizilo vyskyt chripkovych ochoreni asi o tretinu. U postihnutych viedlo k vyznamnemu zmierneniu priznakov. Oba pripravky su uz v tretej, zaverecnej faze klinickych skusok.

Na svete je dokonca uz aj protichripkova vakcina v podobe nosneho spreja. Jej ucinnost a bezpecnost sa skusa u deti. Podla doterajsich vysledkov vie ochranit pred chripkou az 84 percent deti a pred infekciou stredneho ucha, ktora chripkove ochorenie u deti casto sprevadza, dokonca az 94 percent pripadov.

Doteraz uzivane protichripkove lieky – amantidin a rimantidin – su ucinne iba proti najcastejsie sa vyskytujucim chripkovym virusom typu A.Novovyvijane lieky ucinkuju proti kmenom A i B.

- Reuters

KOZOROZEC
22.12.-20.1.
Nieco vam vrta v hlave, no chyba vam odvaha. Nespokojnost najlepsie zazeniete novymi napadmi a ich realizaciou.

VODNAR
21.1.-20.2.
Stoji za to pokusit sa zmenit kolobeh veci, o ktorych ste presvedceny, ze to potrebuju. Prichadza najvhodnejsia doba na realizaciu zmien.

RYBY
21.2.-20.3.
Celkom necakane sa vam dostane pochvaly od osoby, od ktorej ste to necakali. Napriek tomu vam radime, neberte to prilis vazne, nezabudajte na osvedcene – ludia niekedy velmi radi a casto zabudaju.

BARAN
21.3.-20.4.
Zabudnite na vsetky neprijemnosti a snazte sa na svet pozriet z tej lepsej stranky. V kontakte s inymi ludmi sa dozviete mnoho noveho, aj ked mnohe z toho musite brat s rezervou.

BYK
21.4.-20.5.
Stastim pre vas je vasa kludna povaha. Niektori ludia si totiz naozaj na vas nepridu, pretoze ich viete neakceptovat, hoci naliehaju. Preto aj vase dusevne zdravie je celkom pevne.

BLIZENCI
21.5.-21.6.
Zachovajte klud a rozvahu pri rieseni uloh, ktorych sa ini prostrednictvom vas zbavili. Pripravujte ich na to, aby sa nespoliehali na vas, ale len sami na seba, trebars aj ostrejsou diskusiou.

RAK
22.6.-22.7.
Netvarte sa, ze len teraz ste si vsimli mnozstvo prace, ktore ste v predchadzajucich dnoch zanedbali. Odkladanim ste si nepomohli a ak chcete spokojne spavat, nezostava vam nic ine, ako zabrat.

LEV
23.7.-23.8.
Zvolte si zlatu strednu cestu a nedajte sa nikym a nicim prinutit na nieco, co vas vobec nelaka. Myslite trochu viac aj na seba, v ostatnom case mali niektori ludia tendenciu vas doslova zneuzivat.

PANNA
24.8.-23.9.
Odputajte sa od osoby, ktora vas znepokojuje. Ma na vas zly vplyv jej unariekana nalada a to je to posledne, co teraz potrebujete. Sustredte sa skor na vyriesenie mensich financnych problemov.

VAHY
24.9.-23.10.
Vasa situacia sa podstatne zlepsi, len nesmiete zahadzovat prilezitosti. Viac doverujte inym ludom, pokuste sa v nich najst tie lepsie vlastnosti. Skusenosti, ktore mate, vam v tom pomozu.

SKORPION
24.10.-22.11.
Vela toho chcete momentalne realizovat, co sice je chvalyhodne, no nie vsetko mate podrobne premyslene. Davajte si pozor, aby ste lahko nenaleteli ludom, ktorym vobec nemozete verit.

STRELEC
23.11.-21.12.
Nastal cas bilancovania vasich moznosti a na druhej strane poziadaviek. Ak sa misky vah dostanu do rovnovahy, potom nadisiel vas cas. Vsetko sa na dobre obrati, ked si budete viac verit.

Jedalny listok od 27.9.-2.10.1999

Pondelok 27.9.
I. zmena

Polievka: Hubova, chlieb
Hov. pec. na mad. sposob, cestovina
Brav. maso na sampin., ryza, salat
Slivkove knedle, kakao
Orientalny salat

II.-III. zmena
Polievka: Hrach. s parkom, chlieb
Prirod. hov. rostenka, tarhona, salat
Madarsky gulas, knedla

Utorok 28.9.
I. zmena

Polievka: Borsc, chlieb
Detvianska natura, op. zem., salat
Hov. varene, par. om., knedla
Parene buchty s cok. krem., kakao
Salat cestov. so sunkou a kapiou

II.-III. zmena
Polievka: Gulasova, chlieb
Vypraz. karbonat., zem. salat
Brav. rezen na hubach, ryza,salat

Streda 29.9.
I. zmena

Polievka: Karfiolova, chlieb
Vyp. brav. rezen, zem., salat
Hov. maso na koreni, ryza, salat
Spenat. priv., vol. oko, zemiaky
Salat pikantny, syrovy

II.-III. zmena
Polievka: Goralska, chlieb
Pec. krkovicka, zem., salat
Morc. sote na cin. sposob, ryza, salat

Stvrtok 30.9.
I. zmena

Polievka: Sedliacka, chlieb
Morc.sote s anan., ryza, salat
Svieckova na smotane, knedla
Drzky na diab. sposob, zem.
Salat mrkvovy s marhulami

II.-III. zmena
olievka: Hov. s cest., chlieb
Vypr. brav. rezen, zem., salat
Burgun. hov. pec., cestovina

Piatok 1.10.
I. zmena

Polievka: Hov. s pec.hal., chlieb
Kurca na cerveno, ryza, salat
Pec. krkovicka, kap., knedla
Zemlovka s tvarohom, caj
Salat fazul. s chrenom

II.-III. zmena
Polievka: Drzkova, chlieb
Sek. pecienka, zem.priv., chlieb
Polsky rezen, ryza, salat

Sobota 2.10.
Polievka: Paradajkova, chlieb
Hovadzi gulas, knedla

Jedalny listok od 4. – 9.10.1999
Pondelok 4.10.
I. zmena

Polievka: Goralska, chlieb
Kur. stehno na pap., cestovina
Zahrad. brav. stehno, ryza, salat
Sojovy gulas, cestovina
Salat francz. so sampinonmi

II.-III. zmena
Polievka: Paradajkova, chlieb
Sikulsky br. rezen, kap., knedla
Bravcovinky s cibulkou, zem.

Utorok 5.10.
I. zmena

Polievka: Drzkova, chlieb
Ciganska hov. pec., ryza, salat
Pecena ryba, zem., kompot
Tofu na srbsky sposob, op.zem.
Salat strukovinovy, miesany

II.-III. zmena
Polievka: Zem. s kop., chlieb
Vypraz. brav. rezen, zem., salat
Rynska hov.pec., ryza, salat

Streda 6.10.
I. zmena

Polievka: Rol. s krup.hal., chlieb
Belehrad. br. rezen, zem., salat
Burg. hov. pec., knedla
Zel. rezen, zem., salat
Horehronsky syrovy salat

II.-III. zmena
Polievka: Francuzska, chlieb
Svieckova na smotane, knedla
Mor. sote s anan., ryza, salat

Stvrtok 7.10.
I. zmena

Polievka: Zelen.domaca, chlieb
Parmsky rezen, zem., salat
Hov. maso na kor., ryza, salat
Sojove svajc. zemiaky, salat
Salat cest. s paprikou a sunkou

II.-III. zmena
Polievka: Borsc s masom, chlieb
Domaca zabijacka, zem., cvikla
Srbske hov. file, sl. ryza, salat

Piatok 8.10.
I. zmena

Polievka: Furmanska, chlieb
Prir. hov. rostenka, tarh., salat
Brav. maso na smot., cestovina
Sisky s dzemom, kakao
Salat zel. s jablkami

II.-III. zmena
Polievka: Fazulova kysla, chlieb
Hovadzi gulas, cestovina
Pec. kur. stehno, op.zem., salat

Sobota 9.10.
Polievka: Hov. s rez., chlieb
Milanska pecienka, cestovina

BEH ZELEZIAROV

Atleticky klub ZP Sport, a.s., ktory zdruzuje clenov byvaleho Bezeckeho spolku Podbrezova a chodcov, usporiadal 18. septembra 11. rocnik cestneho behu o ”Putovny pohar Zeleziarni Podbrezova a.s.”

Vystrelom startera zacali preteky s tratou dlhou 12 600 metrov, so 40 pretekarmi v piatich kategoriach, medzi ktorymi nechybali spickovi slovenski bezci - Robert Rolko, Vladislav Lipovsky, Vaclav Zupa a slovenske reprezentantky Anna Balosakova, Dana Janeckova.

V kategorii muzi A zvitazil Vladislav LIPOVSKY (Obalservis Kosice) pred svojim klubovym kolegom Vaclavom Zupom a Robertom Rolkom (AK Zilina). Z nasich bezcov najlepsie skoncil Pavol Fasko 4., o dve priecky nizsie skoncil Ladislav Molnar. V kategorii muzi B prve miesto obsadil Robert BERKY (Banik Prievidza), 2. bol Lubomir Gad (Obalservis Kosice) a 3. Jozef Piliar (UMB B.B.). Stefan Ziak obsadil 4. miesto a druhy nas reprezentant v tejto kategorii Ladislav Fasko 10. miesto.

V kategorii muzi C zvitazil Miroslav JURA (AK Levice), 2. skoncil Julius Rosko (MSK Brezno) a 3. Jan Demeter (Lutise). Z nasich bezcov skoncil Dezider Smitka na 6. a na 7. mieste skoncil Stanislav Bobak.

V kategori muzi D zvitazil Mikulas NAGY (Pepola B.Stianica) pred klubovym kolegom Jurajom Cengelom, 3. bol Dezider Ferenci (BS Lokomotiva Vrutky) a 4. Vojtech Ridzon (ZP Sport, a.s.)

Zo zien trat najlepsie zabehla Dana JANECKOVA (Obalservis Kosice) pred Annou Balosakovou (SKP Cadca) a Danicou Bozovou (TJ Chemosvit Svit). Nasa bezkyna Jarmila Slobodova skoncila na 6. mieste.

Orgonik na majstrovstvach sveta

Predsedu Cyklistickeho klubu ZP Sport, a.s., p. Jana Morozuka sme poziadali o mesacne zhodnotenie cinnosti klubu:

- Pretekari cyklistickeho klubu absolvovali vo svojich kategoriach v auguste:

1.8. Cenu SLOVKOVEXU – Vrsatec - v pretekoch horskych bicyklov, ktorej v konkurencii 150 pretekarov z celeho Slovenska skoncil L. GLOVNIAK v kateg. kadet na 3. a D. ORGONIK v kateg. junior na 2. mieste,

6.-8.8. medzinarodne cestne cyklisticke preteky - 3. rocnik ”etapoveho zavodu muzov” v Zdiari nad Sazavou ”Vysocina 1999”. V konkurencii 14 druzstiev a 74 pretekarov (CR, SR, vyber Moravy, WUSTENROT ZVVZ a Telekom J. Ulrich), skoncili nasi reprezentanti v I. etape na 130 km 10. R. Bronis, 50. P. Medved, 67. M. Hlad. Vo vrcharskej sutazi o zelene tricko bodoval R. BRONIS, ktory vitazstvom v 2. vrcharskej premii (VP) a v 3. VP a 3. miestom v 4. VP, ziskal zelene tricko pred 2. etapou. V casovke na 18 km skoncil R. Bronis 14. V celkovom umiestneni trojdnovych pretekov skoncil na 11. mieste R. Bronis, v sutazi o zelene tricko skoncil na 4. mieste,

8.8. Majstrovstva SR veteranov v 7 kilometrovej casovke do vrchu na trati Banska Bystrica-Nemce s ucastou 80 pretekarov. V kategorii veterani A 2. miesto vybojoval C. GANDZALA, 10. Z. BODOR a 12. J. OSTRANSKY, v kategorii veterani B skoncil P. MIKLOS 10.,

14.-15.8. cestne cyklisticke preteky v Suranoch – Kriterium mesta Surany a Cestne preteky mestom Surany a okolia. V medzinarodnej konkurencii cca 100 pretekarov bol v kat. propag 13. F. Pacera, dorast 5. L. Hricak, 7. J. Rosik, 10. M. Prachar. Na druhy den v kategorii propag si vybojoval 11. miesto F. Pacera, dorastenec L. Hricak bol 6., 7. M. Prachar a 8. J. Rosik,

15.8. piate kolo SP v horskych bicykloch v Brezovej pod Bradlom s ucastou 200 pretekarov zo Slovenska a Ceska. Vysledky v jednotlivych kategoriach: kadet 5. miesto L. Glovniak, junior 8. miesto D. Orgonik, muzi 18. M. Kovacik, veterani si striebro vybojoval C. GANDZALA,

20.8. medzinarodne cyklisticke preteky v Rajeckych Tepliciach – Cestne kriterium v kategoriach muzov. V konkurencii 70 pretekarov z CR a SR bol 17. P. Medved, 18. M. Hlad, 23. R. Bronis,

20.8. casovku jednotlivcov Memorial Karola Hercega v Ziline, na start ktoreho sa postavilo 80 slovenskych pretekarov. V kategorii propag 12. skoncil F. Pacera, dorast 9. miesto ziskal J. Rosik a 16. bol L. Hricak.

21.8. cyklisticke preteky v Klastore pod Znievom, zaradene do SP v cestnej cyklistike, tzn. 10. kolo kadetov, 11. kolo juniorov a 8. kolo veteranov. V kategorii kadet skoncil 16. L. Glovniak, junior D. Orgonik obsadil 10. miesto, veterani A - 2. bol C. GANDZALA, 12. J. Ostransky, 17. Z. Bodor, veterani B 13. skoncil P. Miklos,

21.8. medzinarodne cyklisticke preteky, zaradene do SP, pre kateg. muzov, na trase Divinka – Lalinok, s ucastou 80 startujucich zo SR a CR. Etapu, merajucu 180 km, zvladol R. Bronis ako treti najlepsi. V rychlostnych premiach (RP) skoncili nasi nasledovne: v prvej bol 2. M. Hlad, 3. P. Medved, v druhej 2. P. Medved. V prvej horskej premii (HP) 1. R. Bronis, ktory zopakoval prvenstvo aj v piatej HP a v siedmej bol treti. V celkovom umiestneni v HP skoncil na 3. mieste R. Bronis,

22.8. medzinarodne cyklisticke preteky SLOVENSKE PYRENEJE (11. kolo SP muzov), zorganizovane pre 80 pretekarov zo SR a CR. Na 25. mieste skoncil R. Bronis a 35. bol M. Kovacik,

22.8. preteky horskych bicyklov Puchovske serpentiny 1999 s ucastou 100 startujucich, v ktorych v kategorii kadet zvitazil Lubomir GLOVNIAK,

24.8. medzinarodne cyklisticke preteky, ktore boli zaradene do svetoveho pohara, v Polsku s obtiaznostou 2-5. Startovalo 80 pretekarov zo 7 statov Europy. Nas reprezentant R. Bronis skoncil na 35. mieste,

27.8. medzinarodne cyklisticke preteky, zaradene do svetoveho pohara, Poprad-Zakopane s obtiaznostou 2-5. Stoosedemdesiatkilometrovu etapu absolvovalo 85 pretekarov zo 7 statov. Roman Bronis skoncil 20,

28.8. kriterium v Ziline O pohar primatora Ziliny absolvovalo 100 slovenskych cyklistov, vratane slovenskej juniorskej reprezentacie. V kategorii junior zvitazil Dusan ORGONIK, kadet 7. L. Glovniak, dorast 4. J. Rosik, 6. M. Prachar a 17. L. Hricak, propag 14. F. Pacera,

29.8. horske kriterium v Ziline – Lalinok. Spolu s pretekarmi slovenskej reprezentacie startovalo 100 pretekarov, z ktorych nasi skoncili: v kategorii junior 6. D. Orgonik, kadet 9. L. Glovniak, dorast 6. M. Prachar, 20. L. Hricak, 22. J. Rosik, 33. T. Sarik, propag 15. F. Pacera. V kategorii veterani A zvitazil Cyril GANDZALA, 4. bol Z. Bodor a v kateg. veterani B bol Pavel Miklos 4.

Zaverom by som chcel vyzdvihnut septembrovy uspech nasho juniora Dusana Orgonika, ktory sa prebojoval na Majstrovstva sveta v horskych bicykloch uskutocnenych 17. az 19. septembra vo Svedsku. V kategorii juniorov na tazkej a narocnej trati zo 119 cyklistov skoncil na 51. mieste.

Zaznamenala V. Kukolova

Majstrovstva Slovenska v bleskovom sachu v Podbrezovej

Velmajster Babula v Podbrezovej

Majstrovstiev Slovenska v bleskovom sachu, ktore organizoval Sachovy oddiel ZP SPORT, a.s., v dnoch 11. – 12. septembra v ZK OZ KOVO, sa zucastnilo 82 jednotlivcov a 15 druzstiev. V sutazi jednotlivcov sa z nasho oddielu najlepsie darilo Stefanovi Turnovi, ktory skoncil 23. V sutazi druzstiev nase reprezentacne ”A” druzstvo v zlozeni Stefan Turna, Dusan Turna, Jozef Gregor a Boris Jakubec, skoncilo na 8. mieste a ”D” druzstvo, ktore tvorili Jozef Dlabik, Karol Pekar, Vladimir Giertli a Julius Sabo, sa umiestnilo na desiatej priecke. Hoci sa nasim sachistom nepodarilo dosiahnut stupen vitazov, zadostucinenim boli slova chvaly na priebeh majstrovstiev Slovenska. Vdaka pohotovym pracovnikom informatiky sa mali moznost dokonca prezentovat premietanim aktualnych vysledkov prostrednictvom vypoctovej techniky cez projektor na platno, o com mnohi organizatori zatial len snivaju. O spokojnosti ucastnikov, i Slovenskeho sachoveho zvazu, svedci list, adresovany generalnemu riaditelovi ZP a.s. Ing. Vladimirovi Sotakovi, z ktoreho vyberame:

Vazeny pan generalny riaditel,
Majstrovstva SR sa po hracskej, ale i organizacnej stranke velmi vydarili, za co patri vdaka organizatorom vasho sachoveho oddielu. Nemenej si zaluzi odakovanie vasa firma, ktora sa vyznamne sponzorsky podielala na organizacnych nakladoch tohoto podujatia. Tesi nas Vasa podpora sportovemu zivotu, dufajme, ze si sach zachova Vasu priazen i po buduce roky.

Karol Ruckschloss, sportovy riaditel Slovenskej sachovej federacie

Majstrovstiev Slovenska sa zucastnil aj sachovy velmajster Vlastimil Babula, reprezentant Ceskej republiky, ktoreho sme oslovili pred ich otvorenim:
* Prezradite nam nieco zo zaciatkov svojej sachovej kariery?
- Zacinal som vo svojich osmich rokoch. V zakladnej skole boli rozne zaujmove kruzky, vyskusal som ich niekolko a pri sachu som zostal. Mal som trenera, od ktoreho som dostal dobre zaklady a potom som sa pustil vlastnou cestou.

Vlastimil Babula, velmajster v sachu. F: O. Kleinova

* Najvyssim medzinarodnym titulom velmajster sa nemoze hrdit kazdy. Ako ste to dosiahli?
- Na ziskanie tohoto titulu je potrebne splnit dve alebo viac noriem GM v sutaziach v celkovom pocte 24 partii a rating aspon 2 500 na ratingovej listine FIDE. Bola to cesta trnista, raz sa mi darilo, inokedy nie, ale napokon som titul dosiahol.

* Hovori sa, ze kto hra sach, je zaroven dobrym matematikom. Co si o tom myslite?
- Ja som sice vystudoval matematiku na vysokej skole, ale nemyslim si, ze je to pravidlo.

* Pred niekolkymi tyzdnami ste sa vratili z Las Vegas. Ako ste sa tam dostali?
- Zucastnil som sa tam majstrovstiev sveta. Predchadzali im kvalifikacne, tzv. pasmove turnaje po celom svete. Hral som v pasme pozostavajucom z Ceska, Slovenska, Madarska, Polska a Rumunska, zvitazil som a prvi styria sme postupili do Las Vegas. Tam som uz stastie nemal, pretoze som vypadol hned v prvom kole.

* Viete, kde ste urobili chybu, alebo ste mali len smolu?
- Bol to uz druhy rocnik vyradovacieho systemu a kedze moj super – American,sa ho zucastnil uz druhykrat, prejavila sa jeho skusenost a moja neskusenost. Ja som vsak ziskal poznatky a tak verim, ze v buducnosti to bude lepsie.

Zaznamenala O. Kleinova