 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
|
 MUDr. P.
Adamek |
| AKY OSUD POSTIHNE PRAMEN KRALA MATYASA? Ing. Igor Veverka nas informoval, ze v sucasnosti prostrednictvom firmy ENVIGEO z Banskej Bystrice a dalsich dvoch firiem hladaju riesenie upravy vody odoberanej z tohoto pramena.
A AKE SU OPATRENIA PRIJATE V RAMCI OKRESU? V posledny tohtorocny septembrovy den sa uskutocnilo zasadnutie clenov Okresnej havarijnej komisie v Brezne, zaoberajucej sa problematikou zvyseneho vyskytu arzenu v pitnej vode. Okresny hygienik MUDr. Pavol Adamek nam po tomto rokovani povedal: - Zeleziarne Podbrezova su v tomto smere flexibilne, urobili uz prepojenie vody a mam informacie, ze patraju po vhodnych technologiach na upravu vody. Myslim si, ze riesenie situacie upravou vody je realne, ved vo svete je uz odskusanych niekolko technologii. Na stretnuti clenov komisie sa hovorilo o bliziacom sa zimnom obdobi, kedy cisterny nie je mozne pouzivat. Riesenim by mali byt nadrze, ktore by mali byt umiestnene v temperovanych miestnostiach v jednotlivych obciach. Vodari budu vodu menit a doplnat. Skor by vsak bola na mieste otazka, co urobi v tomto smere rezort podohospodarstva. Myslim si, ze toto je uz celoslovensky problem Tazko je cakat nejake konkretne opatrenia od riaditela zavodu 02. Sme realisti, skor nas zaujima, ci bude nejaky system na upravu vody. A to sa da naozaj cakat len po rokovaniach na urovni rezortu, ktore je mimochodom avizovane na buduci tyzden. Casto pocut polemiky nad dovodom znizenia normy na 10 mikrogramov, ked vo svete, napr. aj v USA, plati norma 50 mikrogramov. - Ako zdravotnik hovorim, ze dobre urobili, ze normu znizili. Arzen je rizikovy. Odporucanie na znizenie normy vydala Svetova zdravotnicka organizacia a nasi zdravotnici ju prijali. Na druhej strane, norma sa pripravuje nejakym zakonnym postupom a mali do toho co hovorit aj vodari, ktori mali vediet aka je u nas situacia a mali sa na to dostatocne vopred pripravit. Oslovili sme aj starostu obce Ing. Jana Stellera: ”V predchadzajucom cisle novin sme citatelov informovali, ze boli odobrate vzorky z nahradnych pramenov. S akymi vysledkami? - Jediny vyhovujuci nahradny zdroj je v Richtarove, kde je vytok s kohutikom, ostatne nahradne zdroje, pri Malej Bendicke, pri rodinnom dome p. Budaca, na Hviezdoslavovej ulici, pramen v Smrekovej... su nevyhovujuce. Pramen pri Malej Bendicke je najmenej znecisteny a malymi upravami by bolo mozne dosiahnut kriteria pitnej vody. O. Kleinova
A ako situaciu prezivaju obcania oblasti, kde bola pitna voda kontaminovana? Nahodne sme oslovili niekolko okoloiducich a opytali sme sa, odkial beru vodu na varenie a ci im sucasna situacia ”zdvihla” naklady na domacnost: Katarina ZOHNOVA, Podbrezova Ludmila KUCBELOVA, Podbrezova Maria PANCIKOVA, Podbrezova Magdalena RECLOVA, Predajna kl/ku + foto |
|
| Oddelenie marketingu oslavi svoje 5. vyrocie |
| Nielen o 41. Medzinarodnom strojarskom veltrhu |
O aktualne informacie z marketingovej cinnosti nasej spolocnosti sme poziadali Ing. Natasu Bauzovu, veducu  oddelenia:*Pred nedavnom ste sa vratili zo 41. Medzinarodneho strojarskeho veltrhu v Brne. V akom duchu sa niesla prezentacia nasej spolocnosti na tomto, nesporne vyznamnom podujati? - Rada by som pripomenula, ze Ceska republika, napriek recesii, ktora v poslednom obdobi postihla takmer vsetky odvetvia jej hospodarstva, je pre nasu spolocnost najvyznamnejsim zahranicnym obchodnym partnerom. Tomuto faktu zodpoveda pozornost, s akou kazdorocne pripravujeme nasu prezentaciu na Medzinarodnom strojarskom veltrhu v Brne. Vyznam tohoto podujatia davno prerastol hranice Ceskej republiky a v sucasnosti je pravom povazovany za najvyznamnejsi strojarsky veltrh v strednej a vychodnej Europe. Tohtorocne stvarnenie nasho stanku bolo trochu odlisne od predchadzajucich. Inspiroval nas proces pripravy nasich zeleziarni na systemovu certifikaciu podla ISO 14 002, po ktorej by sme sa mali stat ”zelenou” firmou, to znamena firmou, ktora vsetky svoje cinnosti vykonava s minimalnym zatazenim a znecistenim zivotneho prostredia. Na veltrhu sme po prvykrat verejne deklarovali dokument Environmentalna politika ZP a.s. Za symbol, dokumentujuci nase usilie stat sa firmou priatelskou k zivotnemu prostrediu, sme si zvolili brezu a niekolko tychto stromcekov prijemne ozvlastnovalo atmosferu nasej expozicie. Co sa tyka navstevnosti, tento rok, napriek velkej ploche a dostatku rokovacich miestnosti, nasa expozicia niekolkokrat doslova praskala vo svikoch. Bolo prijemne, od spoluvystavovatelov v hale vypocut si, ze sme stanok s najvyssou navstevnostou. Okrem navstevnikov z Ciech a Slovenska vyuzili moznost stretnut sa s clenmi vedenia nasej spolocnosti, predajcami tuzemskeho a exportneho predaja, zastupcami obchodneho zastupenia ZP TRADE Bohemia a dcerskej spolocnosti TTS Svinov, aj obchodni partneri z USA, Litvy, Polska, Slovinska a mnohi dalsi. *Nasa prezentacia v Brne bola uspesna. Co pripravuje vase oddelenie na nasledujuce mesiace? - V oktobri oslavi nase oddelenie male jubileum – piate vyrocie svojho vzniku, ako samostatneho utvaru, riadeneho priamo obchodnym riaditelom. Za uvedene obdobie sa u nas mnoho zmenilo. Z oddelenia, ktoreho prvoradou ulohou bola kedysi len organizacia veltrhov, priprava vyrobkovych katalogov, reklama a inzercia, sa stava utvar, ktory poskytuje rozhodujucim clankom spolocnosti dolezite marketingove informacie, snazi sa byt dobrou podporou nasich predajnych odborov a distribucnych spolocnosti, podiela sa na priprave obchodneho planu a v neposlednom rade systematicky pomaha budovat dobre meno a pozitivny imidz nasej spolocnosti. Rok 1999, a najma druhy polrok, povazujem v kratkej patrocnej historii za prelomovy. Vdaka pripravovanej systemovej certifikacii podla nemeckych noriem VDA 6.1., platnych pre dodavatelov do automobiloveho priemyslu, nam pribuda rad cinnosti, ktore budu mat velky vyznam pre celu nasu spolocnost. Predovsetkym nas caka proces hodnotenia spokojnosti nasich zakaznikov. V dnesnych mimoriadne tazkych konkurencnych podmienkach sa spokojnost zakaznikov stava rozhodujucim parametrom existencie a dalsieho rozvoja kazdeho podniku. V dosledku zmeny ekonomickeho prostredia si uvedomujeme, ze zakaznici sa stali najvyznamnejsim kapitalom nasej spolocnosti. Ich spokojnost, resp. nespokojnost, budeme skumat systematicky, podla metodiky vypracovanej v nasom oddeleni. Predmetom hodnotenia spokojnosti budu vsetky cinnosti predpredajneho, predajneho a popredajneho servisu. Verim, ze ziskane informacie nam umoznia lepsie spoznat potreby nasich zakaznikov a v konecnom dosledku nasmeruju nasu spolocnost spravnym smerom. Hodnotenie spokojnosti sa bude realizovat jedenkrat rocne, prva hodnotiaca sprava by mala byt k dispozicii vedeniu spolocnosti vo februari buduceho roku. Druhou, nesporne zaujimavou cinnostou, je vykonavanie benchmarkingu. Toto cudzie slovo znamena systematicke porovnavanie sa s vhodne zvolenym konkurencnym podnikom, zvycajne tym najlepsim ”z brandze”. Porovnavaju sa parametre zo vsetkych oblasti cinnosti podnikov, pricom sa hladaju odpovede na otazku, ake opatrenia musime prijat, aby sme nasho konkurenta predstihli, Zhovarala sa O. Kleinova |
Blahozelame
|
 |
| Ing. A. Mojzis, asistent vyrobneho riaditela informuje: |
SEPTEMBER VO VYROBE |
| Uplynutim septembra sa rok 1999 preklopil do svojej
poslednej stvrtiny. Dosiahnute vysledky za devat mesiacov naznacuju, ze v konecnom
bilancovani aj rok 1999 bude z ekonomickeho hladiska uspesny a je predpoklad, ze
akciova spolocnost dosiahne este lepsi hospodarsky vysledok, ako tomu bolo v minulom
roku. K tomu vsak je este treba vysporiadat sa s operativnymi planovanymi
ulohami, prijatymi za posledne tri mesiace tohto roku. Z dennodenneho sledovania
nabehu zakaziek podla jednotlivych druhov vyrobkov vyplyva, ze ziskat dostatocny pocet
zakaziek je uloha velmi narocna, no pevne verime, ze splnitelna. I ked vsetci dobre
vieme, ze pretrvavajuca recesia hutnickych vyrobkov znacne stazuje podmienky pre ziskanie
a udrzanie si zakaznikov na domacich a zahranicnych trhoch, presadenie sa
v silnej konkurencii je mozne len stabilnou kvalitou vyrobkov a plnenim
terminovanych poziadaviek odberatelov. V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute vysledky: V oceliarni aj v septembri pracovali v patdnovom trojzmennom pracovnom rezime, preto vyrobne mesacne ulohy splnila prevadzka len na 84 percent, v porovnani s financnym planom bolo vyrobenych o 3 687 ton ocele menej. Vplyvom priaznivej zakazkovej naplne valcovne rur a aj taharni rur, bolo nutne vyrabat pocas obidvoch sviatocnych dni a jednej soboty. Suviselo to s potrebou vytvorenia dostatocnej predzasoby polotovarov pre valcovnu rur pocas odlievania vyrobkov kruhoveho priemeru. V predaji kontizliatkov stale pretrvava znizeny dopyt, ulohy nakladky boli splnene len na 45,6 percenta. Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 95,6 percenta, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 29 percent a realizacia 71 percent. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 7 636 ton, z expedicneho miesta taharne rur II. 1 271 ton, v prevaznej miere kotlovych rur. Vo zvarovni rur velkych priemerov vplyvom nedostatocnej zakazkovej naplne boli dosiahnute slabsie vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila len na 72,6 percenta a ulohy nakladky na 66,3 percenta. V minulom mesiaci, po dlhsej dobe, sme vyrobili jednu tonu izolovanych bezsvikovych rur pre plynarensky priemysel a dve tony pozinkovanych rur na zasnezovanie. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 250 tisic Sk. Zakazkova napln taharni rur bola v minulom mesiaci podstatne lepsia, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 99,7 percenta, cim sme sa priblizili k plneniu financneho planu. Z uvedeneho mnozstva taharen rur I. vykazala 105 percentne plnenie a taharen rur II. 97,8 percentne plnenie. Aj v tychto prevadzkach boli vyrobne plnenie operativne riadene i pocas sviatkov. Horsia situacia sa vyvinula v plneni uloh nakladky, tieto boli splnene len na 95,1 percenta, pricom taharen rur I. vykazala 94,2 percentne plnenie a taharen rur II. 95,5 percentne plnenie planovanych uloh. Stredisko oblukaren pocas celeho mesiaca pracovalo v dvojzmennom patdnovom rezime striedania zmien, svoje planovane ulohy splnila len na 61 percent. Zda sa, ze trochu ozivenia nastane v tomto mesiaci, ked vplyvom zlepsenej zakazkovej naplne stredisko prechadza na trojzmenny patdnovy pracovny rezim. V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v septembri sme zaevidovali nizke plnenie. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 10,6 mil. Sk, co znamena, ze vyrobne ulohy boli splnene len na 66,8 percenta vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby a na 41,1 percenta, co sa tyka hydraulickych rur. Kedze uplynuli tri stvrtiny roku 1999, strucne zhodnotim vysledky dosiahnute v jednotlivych vyrobnych prevadzkach za devat mesiacov : * Oceliaren svoje planovane vyrobne ulohy plni na 79,45 percenta, neplnenie vyrobnych uloh je ovplyvnene velmi nizkymi poziadavkami na predaj, ktore su plnene len na 54 percent. *Vo valcovni rur boli ulohy v distribucnej vyrobe plnene na 90,3 percenta a ulohy nakladky na 86,9 percenta. *Vo zvarovni rur velkych priemerov vyrobne ulohy za devat mesiacov tohto roku su plnene na 87,3 percenta. Naviac, v porovnani s planom, boli vyrobene 4 tony izolovanych bezsvikovych rur, urcene pre plynarensky priemysel a 2 tony pozinkovanych rur urcenych na zasnezovanie. *V presnych rurach v obidvoch taharnach rur su ulohy plnene na 93,7 percenta, z toho taharen rur I. vykazuje 102,7 percentne plnenie a taharen rur II. 90,6 percentne plnenie. *V stredisku oblukaren bolo vyrobenych 1922 ton navarovacich oblukov, co predstavuje len 65,9 percentne plnenie stanovenych planovanych uloh. *Z prevadzky hutnicka druhovyroba bol vyvezeny tovar v celkovej hodnote 83,4 mil. Sk, co predstavuje len 59 percentne plnenie planovanych uloh. Zaverom mozno konstatovat, ze jedine taharen rur I. plni ulohy financneho planu, ostatne vyrobne prevadzky vykazuju neplnenie planovanych vyrobnych uloh. V tomto mesiaci vplyvom nizkej zakazkovej naplne dojde aj v prevadzke taharen rur I. k zmene rezimu prevadzkovania jednotlivych technologickych agregatov, co bude mat vplyv na zhorsenie dosiahnutych vysledkov vo vyrobe. Tato strata by mala byt aspon z casti eliminovana zvysenou vyrobou navarovacich oblukov. V ostatnych vyrobnych prevadzkach predpokladame zachovanie doposial pouzivaneho pracovneho rezimu, ktory podla momentalnych poziadaviek odberatelov bude operativne usmernovany. Do plnenia tychto uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu vela pevneho zdravia a pracovnej pohody. |
29. septembra 1999 sa uskutocnilo skolenie zastupcov zamestnancov pre bezpecnost a ochranu zdravia pri praci. Medzi 164 ucastnikmi privital Ing. Peter Mlynarcik aj 54 novozvolenych zastupcov. Predmetom skolenia bolo oboznamenie sa so zakonom c. 330/96 - O bezpecnosti a ochrane zdravia pri praci (BOZP), statutom BOZP, s pravami a povinnostami zastupcov zamestnancov, s ktorymi ich oboznamil podpredseda ZV OZ KOVO Slavomir Stromko. Zastupcovia zamestnancov sa oboznamili aj so Zakonnikom prace, s vyhlaskou SUBP c. 111/76 Zb. - O evidencii a registracii pracovnych urazov, O nahrade skody a likvidacii po pracovnom uraze, s vyhlaskou c. 59/82 Zb. - O vseobecnych poziadavkach na zaistenie bezpecnosti prace a technickych zariadeni a s Metodickym pokynom Ministerstva zdravotnictva SSR c. 19/83 - O evidencii rizikovych prac a so zakonom c. 272/94 Z.z. Sucastou skolenia bolo aj oboznamenie sa s vyhlasku c. 74/96 Z.z. - Zaistenie bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci, bezpecnosti tlakovych zariadeni, zvihacich zariadeni, elektrickych zariadeni a plynovych zariadeni a o odbornej sposobilosti. Skolenie vyvrcholilo oboznamenim sa pritomnych so zasadami zastupcov zamestnancov. (V buducom cisle uverejnime menny
zoznam zastupcov zamestnancov) |
| Policia hlasi Zo septembrovej cinnosti Policie ZP a.s. vyberame: Pracovnik Telekomunikacii Brezno M.M. oznamil 4. septembra 1999 odcudzenie telefonneho automatu, v hodnote cca 50 000 Sk, z priestorov vestibulu prevadzky taharen rur 2. Pripad vysetruje OO PZ. Ku kradezi brusky z uzamknutej skrinky vo vyrobnej hale prevadzky taharen rur 2 doslo 6. septembra 1999. K vlamaniu do telocvicne na Stiavnicke doslo 16. septembra, kedy neznamy pachatel vosiel cez otvorene okno na hale telocvicne do cinkarne, prenikol do kancelarie, z ktorej odcudzil magnetofon a karimatku. Pripad vysetruje OO PZ. |
| Smutocne podakovanie Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a byvalym spolupracovnikom, hlavne z prevadzky dopravy, za prejavy sustrasti a kvetinove dary pri poslednej rozlucke s Ing. Janom GOTTLIEBOM. Smutiaca rodina |
|
Konkretnejsie o postupe firmy pri zisteni kontaminovaneho kovoveho odpadu nas informoval kvalifikovany expert pre pracu so zdrojmi ziarenia v ZP a.s., pan Vojtech Remenar: - 23. septembra vstupny kontrolor Zeleziarni Podbrezova a.s. pri pravidelnej prehliadke vagonov so zeleznym odpadom v Zeleznicnej stanici v Podbrezovej, nameral cca 10-nasobok prirodzeneho pozadia na vagone zo Zbernych surovin Bratislava, zavod Senec. Aj pri opakovanom nezavislom kontrolnom merani bolo potvrdene zvysenie radiacie a vagon bol odstaveny na posledny usek kolajista zeleznicnej stanice. Protokolarne bol pripad oznameny Statnemu zdravotnemu ustavu v Banskej Bystrici.
V piatok, 1.oktobra o 12. hod. k odstavenemu vagonu na kolajisti – pri SAD v Podbrezovej prisiel veduci odboru ochrany pred ziarenim a okresny hygienik v jednej osobe, a pracovnici firmy ALLDECO s.r.o. z Jaslovskych Bohunic. Nacelnik Zeleznicnej stanice v Podbrezovej zabezpecil kolajovy zeriav potrebny pre vyhladanie zdroja ziarenia v odstavenom vagone. Okresny hygienik usmernoval vykladanie srotu z vagona, pri kolajisti pracovnik firmy ALLDECO vyhladaval kontaminovany kus srotu. Vyuzili sme pritomnost MUDr. Pavla Adameka, veduceho odboru ochrany pred ziarenim SZU Banska Bystrica a okresneho hygienika, a opytali sme sa ho na mozne nebezpecie: - Ide o nizky davkovy prikon. Zelezniciari a pracovnici vstupnej kontroly zo ZP a.s., ktori sa v jeho pritomnosti pohybovali, nemusia mat obavy z oziarenia. Nejde o riziko ohrozenia. Preco trvalo 8-dni, kym doslo k vyhladaniu a odstraneniu zdroja? - Zatial na Slovensku nemame legislativne zabezpecene pripady zistenia radioaktivneho odpadu. Je tazke najst firmu, ktora je opravnena tuto cinnost vykonavat a ja zatial poznam dve firmy, s ktorymi som prisiel do styku. Obe firmy sa zaoberaju niecim inym, bud obchoduju so zdrojmi ziarenia, alebo sa venuju dekontaminacii, nikto sa zatial v tejto oblasti nespecializoval. Chceli by sme, aby stat zabezpecil ucinny mechanizmus, dajme tomu za nasej ucasti a dalsich kompetentnych. Aby firmy obchodujuce so srotom pri zisteni kontaminovaneho srotu vedeli okamzite reagovat, aby vedeli kde a na koho sa maju obratit, a aby okamzite doslo k likvidacii zdrojov. Ako je doriesene ulozenie takehoto odpadu? - Na Slovensku nie je zatial vyriesene definitivne ulozenie radioaktivneho odpadu. Existuju skladky odpadu z jadrovych elektrarni, ale napriklad uskladnenie jedneho takehoto ziarica by stalo desattisice korun.
Je znamy povod vyhladanych radioaktivnych kusov? - Mylne si niektori vysvetluju, ze povod je zo zahranicia – konkretne z vychodu. Aj pri dovoze srot prechadza kontrolnou rampou a kontaminovany by sa nedostal dalej. Za tri roky sme v nasom kraji mali 24 pripadov radioaktivneho odpadu, z toho 20 pripadov bolo likvidovanych v Zeleznicnej stanici v Podbrezovej a prevazne ide o domaci odpad. Pracovnik kolajoveho zeriavu postupne vykladal z vagona kovovy srot. Okolo 14. hod. pristroje zaznamenali radiaciu v spojovacich clankoch ocelovych retazi z polnohospodarskych strojov. V. Kukolova |
- Stredne odborne ucilista sa boria s problemami, ktore je nutne riesit. Dominantnou temou pracovneho rokovania bola preto racionalizacia siete strednych odbornych ucilist v Banskobystrickom kraji. Kazdy ucastnik predlozil navrh optimalneho riesenia tejto problematiky z pohladu svojho ucilista, dokumentovany statistickym prehladom profesii za obdobie od roku 1995 po sucasnost. *Co z uvedenych navrhov vyplyva? - Navrhovanych opatreni je viac. Z tych podstatnych spomeniem napr. akutnu potrebu zjednotenia poziadaviek trhu prace so specifikaciou studijnych a ucebnych odborov v strednych odbornych ucilistiach. S uvedenou oblastou suvisi aktualizacia odborov zaradenych do siete strednych odbornych ucilist. Velmi preferovanou bola myslienka priclenenia strednych odbornych ucilist k podnikom. *A co bolo predmetom dalsej diskusie? - Pozornost sme venovali protidrogovej prevencii v ucilistach. Kazde SOU bude mat koordinatora protidrogovej prevencie. Na Ministerstve hospodarstva SR budu vytvorene odborne skupiny so zastupenim pedagogickeho pracovnika z kazdeho ucilista. Poslanim tychto odbornych skupin bude vytvorenie ”standardov” vzdelavania v jednotlivych ucebnych a studijnych odboroch. Hovorilo sa o pripravach na vystavu UCEN 2000, o specifikacii kriterii na tuto sutaz. Dakujeme za rozhovor a verime, ze zavery tohoto rokovania sa dostanu na ten spravny stol a budu predmetom zasadnych krokov a rozhodnuti v prospech ucilist do buducna. O.K.
|
| Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni |
Vychova hutnickeho dorastu |
| Podbrezovske zeleziarne uz od svojho vzniku predstavovali
tovarensku velkovyrobu, ktorej technologia si vyzadovala narocny pristup. Predbezne plany
potrieb kvalifikovanych robotnikov vypracoval este pred rokom 1840 M. Raffelsberger.
Vedenie priebezne vysielalo jednotlivcov za skusenostami do zapadnych
a predlitovskych krajin a ti potom odovzdavali svoje skusenosti dalsim.
Provizorne sa skoliacim strediskom stala klinciaren v Hronci a kovacska dielna
v Podbrezovej. Pripravou buducich odbornikov boli povereni bansky radca M. Moschic
a J. Lehotsky, ktori poziadali Hornokomornogrofsky urad v Banskej Stiavnici
o zriadenie ucnovskej skoly so sidlom v Hronci. Archivna zmienka o tom, ze
ziadosti vyhoveli v roku 1869, dokumentuje, ze vtedy sa zacinali pisat dejiny
ucnovskeho skolstva na Horehroni. Prijatie zaujemcov o ucebny pomer bolo podmienene
uzatvorenim ucebnej zmluvy, v ktorej boli stanovene kriteria doby ucnovskeho pomeru,
sposobu ubytovania, stravovania, odievania, mzda pocas ucenia a platenie
nemocenskeho poistenia. Vyucovacim jazykom v ucnovskej skole bol madarsky jazyk.
Vyucnym listom, ktory vydaval Priemyselny spolok v Brezne, ziskal absolvent
opravnenie stat sa pomocnikom tovarisa. Na zaklade Zakona pre vznik verejnych ucnovskych skol na uzemi Slovenska c.117/884 ” sa na tovarenske prace mohli vyuzivat aj deti od 12 – rokov”. Tieto deti boli zaskolovane formou” technickeho minima”. Dvadsiate roky 20. storocia boli poznamenane tazkym dopadom hospodarskej krizy, co znacne vplyvalo aj na dalsi vyvoj vychovy dorastu. Vyroba v zeleziarnach bola ohrozena a tak aj prijimanie ucnov bolo pozastavene. Vyuka bola obnovena az v roku 1925, v profesiach - strojny zamocnik, sustruznik, elektromonter, klampiar a kovac. Priemysleny spolok zanikol a ucnovske skolstvo prevzalo Zivnostenske spolocenstvo v Brezne, ktore ziskalo aj opravnenie vydavat vyucne listy. 1. oktobra 1930 do tohoto spolocenstva vstupili aj Statne zeleziarne Podbrezova, cim vznikli nove podmienky na usporiadanie ucnovskych pomerov. V tomto obdobi vyuka trvala tri roky, vynimkou boli elektromonteri, ktori sa ucili o rok dlhsie, v dosledku narocnejsich poziadaviek. Doba ucenia mohla byt aj predlzena, ak ucen nesplnil poziadavky Zivnostenskeho uradu. V roku 1935 sa na buduce povolanie pripravoval dorast v Odbornej skole hutnickej pre ucnov zivnosti hutnicko – strojnickej Statnych zeleziarni a oceliarni v Podbrezovej. Skola sa nachadzala v budove Statnej mestianskej skoly v Podbrezovej. V roku 1937 bola vytvorena Zavodna ucnovska skola v Podbrezovej, so sidlom v Piesku. Naroky stupali. Na pripravu na povolanie v robotnickych profesiach bola podmienka absolvovanie troch rocnikov mestianky a nasledovali psychotechnicke skusky.V teste boli zahrnute kriteria na hodnotenie priestorovej predstavivosti, kresliarske vlohy, manualna zrucnost, pozornost i pracovna presnost. Sucastou bola vstupna zdravotna prehliadka. V tomto obdobi ucili profesie elektrikar, zamocnik a stolar. Ucitelia dostavali odmenu 20 korun za jednu vyucovaciu hodinu. Triedny ucitel dostaval pausalny jednorazovy priplatok 150 korun. Vychovavatelmi v internate boli zamestnanci zeleziarni, ich odmenou za tuto pracu bol zdarma byt a stokorunova mesacna odmena. Ucnom poskytovali zdarma stravovanie a ubytovanie a dostavali mesacne odmeny 20 – 50 korun. Po skonceni vojny doslo k zasadnym zmenam
v odbornej priprave ucnovskeho dorastu aj v ucnovskom stredisku v Piesku.
Kapacity uz nestacili a tak sa s praktickym vycvikom zacalo vo vyrobnych
prevadzkach fabriky. Pod Zivnostenske spolocenstvo patrilo ucnovske skolstvo az do
roku 1948. V roku 1950 si Svermove zeleziarne vytvorili pre svoju potrebu Stredisko pracujuceho dorastu a Domov ucnovskej mladeze v zamku v Slovenskej Lupci. Vychovavali tu buducich strojnych zamocnikov, sustruznikov, automechanikov, vodoinstalaterov, hutnikov a rysovacov. Ucni dostavali pracovne i civilne osatenie raz do roka zdarma. Obdobie vyuky v Stredisku pracujuceho dorastu netrvalo
dlho, pretoze 1. augusta 1952 odovzdali Svermove zeleziarne Stredisko pracujuceho dorastu
aj Domov hutnickej mladeze v Slovenskej Lupci Oblastnej sprave statnych pracovnych
zaloh. Ucilista statnych pracovnych zaloh boli riade- Ucnovsky zakon z roku 1958 priniesol zmenu, odborne ucilista prevzali do spravy podniky. V roku 1958 bolo zriadene Ucnovske stredisko v Podbrezovej. Ucni sa tu stretavali pocas praktickej vyuky, teoreticke vedomosti ziskavali v Piesku. Vyuka az do roku 1968 prebiehala v trojdennych cykloch, neskor sa preorientovala na tyzdenne intervaly. Prakticka vyuka bola spociatku organizovana individualnou formou- pracovne skusenosti a zrucnosti poskytovali skuseni zamestnanci podniku ucnom individualne. Tato forma bola hodnotena obojstranne velmi kladne. 24. juna 1961 po prvykrat v historii a prvi na Slovensku, zorganizovali vo Svermovych zeleziarnach slavnostny akt prijatia absolventov ucilista do radov hutnikov. Sedemdesiate roky priniesli zmeny v systeme skolstva. V roku 1976 zacal podnik zabezpecovat vyuku buducich odbornikov – hutnikov operatorov v SOU hutnickom v Kosiciach. O dva roky neskor sa zacalo s vyukou novokoncipovanych ucebnych odborov. V roku 1980 bolo zriadene Miestne odlucene pracovisko Podbrezova, pri SOU strojarskom v Piesku. Pocet ucnov pribudal a podnik zacal pocitovat nedostatok priestorov na vyuku hutnickeho dorastu. (Pokracovanie v buducom cisle). |
Otazka 17. kola Kedy sa uskutocnilo prve prijatie absolventov ucilista do rodiny hutnikov? |
ZIJU MEDZI NAMI Vacsina z nas zije nielen s beznymi dennymi starostami, mnohych trapia zdravotne, casto aj existencne problemy, na druhej strane, denne pribudaju zakerne kriminalne ciny, ludia sa medzi sebou nenavidia, vladne medzi nami zavist, pomstychtivost a lahostajnost voci tomu druhemu. V tejto velmi zlozitej dobe preto vobec nepovazujem za vsedne, ked stretnem cloveka, ktory dokaze este mysliet aj na toho druheho a dokonca mu nezistne pomahat. 14. augusta 1999 Slovensky zvaz invalidov – pobocka v Podbrezovej, zorganizoval zajazd pre svojich clenov do Bojnic. Hoci som sa uz davno zmierila s osudom telesne postihnutej, moj zdravotny stav mi nedovoluje zucastnovat sa podobnych podujati, velmi som sa potesila, ked sa mi manzelia Kirdaiovci z Podbrezovej ponukli, ze ma budu na tomto zajazde sprevadzat. A tak, vdaka hlavne Ivanovi Kirdaiovi, som mohla po dlhom case opat prezit velmi prijemny den medzi mojimi priatelmi a dokonca som absolvovala aj prehliadku Bojnickeho zamku. Eva Lencova, Podbrezova |
|
| KOZOROZEC 22.12.-20.1. Dostali ste skvely napad. Staci trochu odvahy vystupit na verejnosti a vysledok sa dostavi v podobne uznania. S pripadnymi kritikmi si lahko poradite.
RYBY BARAN BYK BLIZENCI RAK LEV PANNA VAHY SKORPION STRELEC |
| Obecny urad v Podbrezovej
Vas pozyva na koncert popularnej slovenskej skupiny Senzus s nazvom SENZI SENZUS Ako host programu vystupi Dusan Grun. Koncert sa uskutocni v piatok, 12. novembra 1999, o 19. hod. v kino-divadelnej sale ZK OZ KOVO v Podbrezovej. Vstupne je 120,- a 115,- Sk. Predpredaj vstupeniek je od 1.10.1999 na OcU Podbrezova u p. Prochazku.Objednavky a informacie na tel. c. 617 1497 |
Mestske kulturne
stredisko v Brezne uvadza 9. oktobra 1999 o 19. hod. v Mestskom dome kultury
humorno-zabavny programDochodcovia na potulkach
Ucinkuju humoristi: Ivan
Letko a Peter Bzduch
Host programu: Zdenek Sychra Vstupne 60,- Sk Predpredaj vstupeniek v Informacnom centre, tel.c. 6114221 |
| Jedalny listok od 11.-16. 10.1999 Pondelok 11.10. I. zmena II. zmena Utorok 12.10. I. zmena II. zmena Streda 13.10. I. zmena II. zmena Stvrtok 14.10. I. zmena II. zmena Piatok 15.10. I. zmena II. zmena Sobota 16.10. |
Jedalny listok od 18.-23.10.1999 Pondelok 18.10. I. zmena II. zmena Utorok 19.10. I. zmena II. zmena Streda 20.10. I. zmena II. zmena Stvrtok 21.10. I. zmena II. zmena Piatok 22.10. I. zmena II. zmena Sobota 23.10. |
Reprezentanti Cyklistickeho klubu ZP SPORT, a.s., absolvovali: - v dnoch 25.-26. septembra cestne cyklisticke preteky v Spisskej Novej Vsi, zacinajuce casovkou a pokracujuce cestnym kriteriom mesta. Dvojdnove preteky absolvovalo 60 cyklistov z celeho Slovenska. V sobotu v casovke jednotlivcov do vrchu - na Grajnar, v kategorii propag bol 11. Filip Pacera, z dorastencov sa najlepsie umiestnil Jan Rosik, ktory zvitazil, 5. bol Michal Prachar, Lubos Hricak skoncil na 7. mieste. V kategorii muzi bol Pavol Medved treti a za nim, na 4. mieste, skoncil Maros Hlad. Na druhy den sa uskutocnilo kriterium O stit mesta Spisska Nova Ves s ucastou 8 nasich pretekarov. V kategorii propag 10. skoncil Filip Pacera, v kateg. dorast zvitazil Jan Rosik, Michal Prachar bol 7., Lubos Hricak 14., v kateg. muzi na najvyssi stupen vitazov vystupil nas Pavol Medved, druhu priecku obsadil jeho brat Peter, 4. skoncil Maros Hlad a 5. bol Miroslav Kovacik, - cestne cyklisticke preteky o Slovensky pohar veteranov 25. septembra, s ucastou 60 slovenskych veteranov. Stokilometrova trat viedla trasou Banska Bystrica –Vagnar – Banska Bystrica. V A-kategorii bol 6. Juraj Ostransky, 7. Zoltan Bodor a v B-kategorii bol 10. Pavol Miklos, - 26. septembra finale 6. kola Slovenskeho pohara scot capu v Dubnici nad Vahom, s medzinarodnou ucastou 180 pretekarov. Vysledky: v kategorii kaget bol Lubomir Glovniak 2., v kateg. veterani zvitazil Cyril Gandzala. Pri vyhlaseni celkovych vysledkov SP horskych bicyklov na rok 1999 v kateg. kadet ziskal bronzovu medailu Lubomir GLOVNIAK, v kateg. junior bol 7. Dusan Orgonik a v kateg. veteran si zlato vybojoval Cyril GANDZALA, - 24.-26. septembra absolvoval Roman Bronis medzinarodne cyklisticke preteky ENERGON – CSEPEL 1999 v Budapesti, spolu s dalsimi 59 pretekarmi zo 4 krajin Europy. V prvej etape dlhej 116 km bol 20., v druhej etape na 80 km zvitazil a tretiu etapu – kriterium na 1 hodinu opat zvladol najlepsie, 26. septembra pokracoval Roman Bronis vo svojom vitaznom tazeni v kriteriu – Velka cena CITADELY na 40 minut a po narocnych pretekoch ENERGON-CSEPEL opat zvitazil. J. Morozuk |
| Zo zapisnika turistu |
| Lacnovsky kanon a Spissky hrad |
Tretiu septembrovu sobotu usporiadal
Dielensky vybor OZ KOVO personalneho useku autobusovy turisticko-poznavaci zajazd na Spis,
do pohoria Branisko. Je to kraj, v ktorom si kazdy z ucastnikov nasiel ”to
svoje”. Najskor sme presli rovnomennym horskym sedlom a popri prameni Salvator
sme sa dostali k Lacnovskemu kanonu. Privitali nas dve male srnky
”upalujuce” cez cestu. Lacnovsky potok sa tisicrocia zarezaval do vapencov
a dolomitov Braniska, v ktorych vyerodoval malebnu dvojkilometrovu tiesnavu.
Steny a svahy tiesnavy zdobia bizarne skalne utvary. V predhistorickej dobe sa
tu usadil clovek, ktory v rozsiahlych lesoch nachadzal obzivu
a v jaskyniach obydlie. Vystupujeme roklinou pomedzi prirodne klenoty
z kamena a sledujeme ponukanu krasu. Po vydriapani sa uzkym zlabom zostaneme
v otvorenom terene, kde pricupene domy Lacnova a lucnaty chrbat Bucov razom
pretvoria drsnu dolinu na pritulnu a slnecnu kotlinu. Spat k autobusu sa
dostavame lesom cez statnu prirodnu rezervaciu Kamenna Baba. Druhou rezervaciou, ktoru sme
navstivili zo sedla Braniska boli Rajtopiky. Cudny nazov pre skalami okrasleny hreben.
Dostali sme sa k nemu po zelenej znacke popri televiznej vezi cez Rudnik (1025 m).
Chodnik sa casto straca v prhlave a hustine, co nasvedcuje, ze tadeto prechadza len malo
turistov. Cestou miname dolomitove utesy a miestami sa uzky chodnik prepleta nad
strmymi zrazmi. K najposobivejsim miestam vo vrcholovej casti hrebena Rajtopiky patri
tri metre vysoke skalne okno. Zo skal sa otvara vyhlad do Spisskej kotliny
s impozantnou kulisou Spisskeho hradu a vrchu Drevenik. V puklinach
dolomitov sa vyskytuje limonit, ktory v minulosti aj dolovali. Dnes tu tvori hlavne
bohatstvo pestre teplomilne rastlinstvo. Chodnik dalej klesa do sedla Humence
a zvaznicou sa dostaneme k autobusu v dedine Dubrava. Ti, co este neboli na
jednom z najvacsich hradnych komplexov strednej Europy - na Spisskom hrade, si
prezreli expoziciu archeologickych nalezov z hradu a jeho okolia a sustavu
travertinovych kop v rezervacii Drevenik. Unikatnost tohoto maleho uzemia spociva
v sirokej skale vzacnej flory a v rozmanitosti prirodnych utvarov.Zaver vyletu patril navsteve mesta Levoca, ktore v ten den oslavovalo 750. vyrocie svojho zalozenia. Ing. Peter Mlynarcik |
| Kino Panorama Obecne kino v oktobri uvadza filmove predstavenia o 19. hod. 10., v nedelu: Dr. DOLITTLE, Eddie Murphy
v ulohe doktora, ktory rozumie reci zvierat. MP od 12r., vstupne: 30,- Sk. |
| Sport v skratke Stolny tenis Tretoligove druzstvo Stolnotenisoveho oddielu ZP Sport, a.s., odohralo zapas v Liptovskom Jane s vyrovnanym vysledkom 9:9. Body na superovej pode za Podbrezovu ziskali – Plecho 3, Spac a Lamper po 2, Belko 1 a posledny bod sme ziskali za stvorhru. -LK- |
Bezci v Spanej doline Clenovia Atletickeho klubu ZP Sport, a.s., sa 18. septembra zucastnili horskeho behu v Spanej doline. Na patnastkilometrovej trati z 50 startujucich najlepsie bezal Pavol FASKO, vitaz hlavnej kategorie, v kateg. nad 40 rokov si 2. miesto vybojoval Stefan ZIAK. Treti nas maratonec Stanislav Bobak v kateg. nad 50 rokov skoncil 5. -pf- |
| ZAUJEMCOM O START v OBECNEJ KOLKARSKEJ LIGE |
| Obecna kolkarska liga bude dlhodoba sutaz systemom: jesen
– zima – jar. Sutaz bude prebiehat v starej kolkarni v dnoch pondelok
az stvrtok, so zaciatkom zapasu o 15. hod. Hrat budu 4 – clenne druzstva na 100 hodov
zdruzenych. Prihlasit sa mozu kompletne druzstva, supisku moze tvorit lubovolny pocet
hracov, ale z toho maximalne dvaja registrovani hraci. Za registrovaneho sa povazuje
hrac, ktory je na supiske “A” a “B” druzstva muzov
a v druzstve zien. Obecnej ligy sa mozu zucastnit zamestnanci ZP, a.s., obcania Podbrezovej, clenovia ZP SPORT, a.s. a sponzori ZP SPORT, a.s. Startovne je 400,- Sk pre jedno druzstvo. Kazde druzstvo musi mat svoj nazov, pod ktorym bude hrat sutaz a svojho veduceho . Zaujmecovia sa mozu prihlasit osobne v starej kolkarni u p. D. Petrincovej, pripadne v OcU v Podbrezovej. Termin uzavierky prihlasok je 20. oktober 1999. |
ZP-Tatran Sucany 2574:2552 12:8 Zostava: Eva Babelova 449b., Edita Hiadlovska 411b., Jana Turcanova 453b., Zuzana Chladekova 429b., Iveta Vankova 424b. a Silvia Lehocka 408b. Zeny vystriedali v stvordrahovej kolkarni muzi v druhom extraligovom zapase proti hracom Interu Bratislava B. Ani muzi sa nedali zahanbit a vynikajucimi vykonmi sa postarali o novy rekord drahy, ako aj druzstva. Novym rekordmanom trate je Radoslav Foltin s 982 bodmi. S napatim budeme ocakavat v kazdom dalsom zapase prekrocenie 1000 bodovej hranice. ZP–Inter Bratislava B 5542:5368 12:8 Zostava: Gejza Knapp 890b., Zelemir Mirkovic 972b., Pavel Paulecko 883 b., Jaroslav Zabka/Peter Hricak 839b., Radoslav Foltin 982b., Iovan Calic 980b. Kolkarske B druzstvo ako druholigovy novacik cestovalo do Ziliny. Po dramatickom zapase nakoniec podlahlo superovi a nadalej je bez bodoveho zisku. MSK Zilina-ZP 4898:4841 14:6 Zostava: Vladimir Venger 793b., Ladislav Bosko 837b., Ivan Nather 832b., Milan Venger 804b. L. Bosko |
”Vybudovaniu tohoto moderneho sportoveho zariadenia predchadzali rekonstrukcne prace prostrednictvom pracovnikov technickeho useku, predovsetkym odboru technickeho a investicneho rozvoja, elektroservisu, firmy SUNIK s.r.o. a dodavatelom technologie bola nemecka firma FUNK, ktora dodala aj stvordrahu do domu sportu”, povedal nam pri otvoreni Ing. Jozef Marcok, technicky riaditel, ktory zaroven vyslovil zelanie ”... nech kolkaren dobre a hlavne dlho sluzi svojmu ucelu”. Co viedlo vedenie Zeleziarni Podbrezova a.s.,
k rozhodnutiu pristupit k rekonstrukcii tohoto zariadenia aj napriek V buducnosti by mali hrat v tejto kolkarni oficialne sutaze druzstva Banskej Bystrice ”B” a nase ”C” druzstvo. Uvazujeme o zriadeni tzv. mestskej ligy, ktora by mala byt pokracovatelom tradicii medziprevadzkovych sutazi. Planujeme vytvorit asi 16 druzstiev, ktore budu stvorclenne a z toho maximalne jeden registrovany hrac. Verim, ze aj pracovne kolektivy, tak, ako v minulosti, radi si pridu posediet do prijemneho prostredia, kde mozu spojit prijemne s uzitocnym.” Zaznamenala O. Kleinova Ak mate zaujem navstivit dvojdrahovu kolkaren
s pracovnym kolektivom, informacie vam poskytnu na sekretariate ZP SPORT, a.s. ,
telefonne cislo |
Tretim kolom pokracovala prvy oktobrovy vikend extraliga v kolkoch. Nasi hraci cestovali k uradujucemu majstrovi do Bratislavy, kde aj po kvalitnom vykone vysoko prehrali, ked domaci sa vytiahli a utvorili novy rekord drahy. Inter Bratislava A-Podbrezova A 5812:5577 12:18 Zostava: Zelemir Mirkovic 946b., Radoslav Foltin 905b., Gejza Knapp 1019b., Iovan Calic 971b., Matej Srsen 833b., Pavel Paulecko 903b. Prva liga zien pokracovala tak isto tretim kolom. Nase zeny odohrali svoj majstrovsky zapas v Zlatych Klasoch, kde po vyrovnanom vykone nakoniec prehrali. Zlate Klasy-Podbrezova 2351:2299 15:5 Zostava: Edita Hiadlovska 381b., Eva Babelova 403b., Jana Petkova 379b., Zuzana Chladekova 363b., Ivana Vankova 403b., Silvia Lehocka 370b. B-druzstvo muzov hralo doma v stvordrahovej kolkarni, kde privitalo superov zo Strazskeho. Aj tento zapas bol vyrovnany a aj ked sa domace druzstvo zlepsilo, nestacilo to na prve body, ktore si napokon odniesli hostia.
Podbrezova B-Strazske Zostava: Vladimir Venger 875b., Jozef Hrban 829b., Karol Paulecko 816b., Ivan Nather 815b., Milan Venger 896b., Ladislav Bosko 880b. L. Bosko |
futbal * futbal * futbal |
| Podbrezova – N. Zamky 1:0 (0:0) Strelecke pokusy Doku a Krochtu na zaciatku zneskodnil brankar Novych Zamkov. Hostia zistili, ze domaci sa trapia a tomu prisposobili obrannu taktiku. Az v 35. min. akcia D. Nemca a Krochtova nastrelena zrd novozamockej branky priniesla aky taky vzruch. V druhom polcase bol napor domacich bezzuby. Obranna hra hosti bola vyborne organizovana. V 73. minute sa predsa presadil D. Nemec, ked po prihravke Doku krasne z obratky strelil veduci gol. V 81. minute netrafil prazdnu branku Krochta hlavou a v 90. minute Bohdal prehlavickoval branku Novych Zamkov. Zapas sa skoncil chudobnym, ale zasluzenym vitazstvom zeleziarov. Pred 1500 divakmi rozhodoval Angus, zlte karty: Garai, Bujdak (N. Zamky) vv Novaky – Podbrezova (4:0) (2:0) Hornonitrania v dueli so svojim tabulkovym susedom potvrdili, ze momentalne su v hernej pohode a presvedcivo zvitazili. Hostia sice pohrozili uz v 2 minute, ale Bohdanovu hlavicku Figura chytil. O dve minuty zahraval priamy kop A. Gula a Drabek hlavickou k pravej zrdi otvoril skore. V 23. minute zahral sam faulovany P. Cernak priamy kop a utesenou strelou do sibenice zvysil. Hned po zmene stran na brankovej ciare zachranoval hostujuci Styvar a v 56. minute Bohacik trafil pravu zrd. Potom na par minut prevzali iniciativu zeleziari. Prisla vsak pekna a presna akcia domacich v 73. minute, po osi R. Orsula – P. Cernak – Belak, ked posledne menovany obisiel aj brankara Stefika a pohodlne upravil na 3:0. O golovu bodku sa postaral striedajuci Kozinka nadhernou strelou spoza sestnastky a zvyraznil tak presvedcive vitazstvo chemikov. |
dnes, v tom
sa nic nezmenilo.
tomu, ze mame k dispozicii
stvordrahovu kolkaren na spickovej urovni v dome sportu? Ing. Julius Krivan, clen
vedenia a zaroven predseda Telovychovnej jednoty ZP a.s. nam odpovedal: ”Tato
kolkaren ma uz svoju dlhorocnu tradiciu, roky sem chodili milovnici kolkarskeho sportu,
hravali sa tu oficialne sutaze, navstevovali ju pracovne kolektivy, uskutocnovali sa tu
medziprevadzkove turnaje, ale aj rozne ine spolocenske podujatia. Po vybudovani stvordrahy
v dome sportu sme zistili, ze nam chyba nieco pre ”neprofesionalov”
a takych navstevnikov kolkarne, ktori tam chodili za rozptylenim. A tak sme sa
rozhodli a nase predsavzatie sa dnes naplnilo.